Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Saz-1-2021.pdf
PDF · 113.3 KB
Case nature
Area
Subarea
2Saz/1/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Tatianou Sabadošovou, v právnej veci žalobcu J. J., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť J. X., bez cestovného dokladu, posledné miesto pobytu v Slovenskej republike Útvar policajného zaistenia pre cudzincov v Sečovciach, Bitúnková 14, 078 01 Sečovce, zastúpeného Centrum právnej pomoci, so sídlom Račianska cesta 71, 810 05 Bratislava, IČO: 30 798 841, Kancelária Košice, so sídlom Murgašova 3, 040 41 Košice proti žalovanému Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Dublinské stredisko, so sídlom Pivonková 6, 812 72 Bratislava, o správnej žalobe vo veci azylu zo dňa 18.08.2021 o preskúmanie rozhodnutia žalovaného ČDK.: MU- DS-488-8/2021-DŽ zo dňa 22.07.2021, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. ČDK.: MU-DS-488-8/2021-DŽ zo dňa 22.07.2021 v konaní podľa zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o azyle“, resp. „ZoA“) podľa § 46a ods. 4 zákona o azyle rozhodol o odovzdaní cudzinca, t. j. žalobcu do N. N.. Podľa § 46a ods. 4 ZoA bude cudzinec, ktorý má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt, odovzdaný na územie N. N.. Zároveň uviedol, že v súlade s článkom 29 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26.06.2013, ktorým sa ustanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu, zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (ďalej „nariadenie (EÚ) č. 604/2013“) sa odovzdanie cudzinca - žalobcu do N. N. uskutoční najneskôr do 6 mesiacov od prevzatia zodpovednosti iným členským štátom alebo rozhodnutia o odvolaní alebo revízií, ak rozhodnutie pripúšťa odkladný účinok. V súlade s článkom 29 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 604/2013 sa táto lehota môže predĺžiť najviac na jeden rok, ak sa odovzdanie nemohlo uskutočniť kvôli uväzneniu dotknutej osoby alebo najviac na 18 mesiacov, ak je dotknutá osoba na úteku.
2. V dôvodoch preskúmavaného rozhodnutia žalovaný konštatoval, že dňa 16.06.2021 bol žalobca spolu s ďalšími cudzincami kontrolovaný hliadkou Pohotovostnej motorizovanej jednotky Policajného zboru Banská Bystrica v obci Dolný Harmanec. Nakoľko pri kontrole nevedel preukázať svoju totožnosť vzniklo podozrenie, že sa žalobca zdržiava na území Slovenskej republiky neoprávnene a z toho dôvodu bol predvedený na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Banská Bystrica, ktoré následne šetrením zistilo, že žalobca bol žiadateľom o udelenie azylu v N. N.. Preverením daktyloskopických odtlačkov prstov žalobcu bola zistená zhoda a preukázané, že žalobca dňa 18.05.2021 požiadal o udelenie azylu v N.. Na základe získaných informácií bola zo strany správneho orgánu dňa 17.06.2021 zaslaná štátnemu orgánu dublinské stredisko migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky žiadosť na začatie konania podľa nariadenia EÚ č. 604/2013. Rozhodnutím č. PPZ-HCP- BB5-24-013/2021-AV bol žalobca dňa 17.06.2021 zaistený a umiestnený v ÚPZC Sečovce podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony na účel zabezpečenia prípravy a výkonu jeho prevozu podľa nariadenia EÚ č. 604/2013. Dublinské stredisko na základe uvedenej žiadosti začalo konanie o odovzdaní žalobcu do iného štátu podľa § 46a zákona o azyle. Žalovaný ďalej vychádzal zo zápisnice policajného útvaru zo dňa 17.06.2021, kedy žalobca uviedol, že z krajiny pôvodu vycestoval v novembri 2019 letecky do W., kde sa zdržiaval jedenásť mesiacov v Z. a odtiaľ pokračoval do E., G., Y. G. N., kde mu boli odobraté otlačky prstov a požiadal o udelenie azylu. Z N. odcestoval aj s ďalšími cudzincami ukrytý v kamióne ďalej do Európy a na Slovensku boli kontrolovaní políciou.
3. Poukazujúc na Kapitolu I, článku 2 vykonávacieho nariadenia Komisie EÚ č. 118/2014 z 30. januára 2014, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1560/2003, ktoré ustanovuje podrobné pravidlá na uplatňovanie nariadenia (EÚ) č. 604/2013 bolo v prípade žalobcu dňa 06.07.2021 zaslané dožiadanie o prijatie späť rumunskému partnerskému úradu. Žiadosť o prijatie žalobcu späť bola N. N. zaslaná podľa čl. 18 ods. 1 písm. b) a zároveň v súlade s článkom 24 nariadenia EÚ č. 604/2013, podľa ktorého, ak členský štát, na území ktorého sa osoba uvedená v článku 18 ods. 1 písm. b), c) alebo d) zdržiava bez povolenia na pobyt, a ktorému sa nepodala žiadna nová žiadosť o medzinárodnú ochranu považuje za zodpovedný iný členský štát v súlade s článkom 20 ods. 5 a článkom 18 ods. 1 písm. b), c) alebo d), môže tento iný členský štát požiadať, aby prijal uvedenú osobu späť. Dňa 20.07.2021 N. N. akceptovala prijatie späť žalobcu, čím súhlasila s jeho odovzdaním na svoje územie. To znamená, že jeho žiadosť je v procese posudzovania a žalobca podal žiadosť v inom členskom štáte alebo sa nachádza na území iného členského štátu bez povolenia na pobyt.
4. Ďalej žalovaný konštatoval, že Dublinské stredisko pred vydaním rozhodnutia posúdilo informácie získané z verejne dostupných zdrojov týkajúce sa stavu azylového konania a prijímacích podmienok v N. N. a možnú existenciu rizika neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania v krajine zodpovednej za prijatie späť štátneho príslušníka tretej krajiny. N. N. je plnohodnotným partnerom, ktorý dodržiava všetky medzinárodné dohody a práva žiadateľov o azyl. Väčšina žiadateľov o azyl je ubytovaná v Regionálnych centrách pre ubytovanie žiadateľov o azyl, ktoré riadi IGI-DAI. Celková kapacita regionálnych centier je 900 miest s možnosťou rozšírenia na 1 090 miest. Doposiaľ sa nestalo, že by žiadatelia o azyl zostali bez ubytovania kvôli nedostatku miest v prijímacích centrách. Okrem regionálnych centier organizuje AIDRom jedna z mimovládnych organizácií, ktoré implementujú národný program AMIF, dve ubytovacie centrá pre zraniteľné skupiny. Žiadatelia o azyl môžu tiež požiadať o možnosť nájsť si súkromné bývanie na vlastné náklady. Podmienky v regionálnych strediskách monitoruje okrem iných aj ombudsman, ktorý tieto centra pravidelne navštevuje. Žiadatelia o azyl, ktorí nemajú vlastné prostriedky na živobytie majú nárok na zabezpečenie základných potrieb od okamihu, keď vyjadrili svoj úmysel požiadať o azyl až do ukončenia azylového konania a uplynutia ich práva na pobyt v N.. Žiadatelia o azyl majú štandardne zabezpečené ubytovanie v niektorom z prijímacích stredísk, zdravotnú starostlivosť, finančný príspevok na potraviny a oblečenie a vreckové. Proti podmienkam v zariadeniach nedochádza k protestom. Z hľadiska materiálnej podpory sa so žiadateľmi o azyl zaobchádza rovnako ako s N. štátnymi príslušníkmi. Prístup žiadateľov o azyl k zdravotnej starostlivosti zahŕňa právo na bezplatnú primárnu starostlivosť a primerané ošetrenie, pohotovostnú nemocničnú starostlivosť a bezplatnú zdravotnú starostlivosť a ošetrenie v prípade akútnych alebo chronických chorôb, ktoré bezprostredne ohrozujú život, prostredníctvom vnútroštátneho systému pohotovostnej zdravotnej starostlivosti a kvalifikovanej prvej pomoci. Žiadatelia o azyl majú navyše právo byť zahrnutí do vnútroštátnych programov verejného zdravia a zameraných na prevenciu, monitorovanie a kontrolu nákazlivých chorôb. Od roku 2019 majú prístup k všeobecnému lekárovi vo všetkých zariadeniach. N. N. taktiež dodržiava európske normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu, ktoré stanovuje smernica Európskeho Parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013, taktiež procedurálna smernica 2013/32/EÚ a kvalifikačná smernica 2011/95/EÚ. Dublinskému stredisku nie sú známe informácie, že by osoby čelili v N. N. problémom v prístupe k azylovému konaniu alebo neštandardným prijímacím podmienkam po ich transfere z iných členských štátov. Podporou tejto skutočnosti je aj fakt, že ani Európska Komisia, ktorá má monitorovaciu a vykonávaciu právomoc vo veci nariadenia a zároveň povinnosť identifikovať prípadné porušenia práva EÚ na základe svojich vlastných vyšetrovaní alebo na základe iných podnetov, do dnešného dňa neiniciovala žiaden postup voči N. N. a ani nekonštatovala porušovanie alebo systémové chyby v azylovom konaní, či prijímacích podmienkach krajiny. N. N. je členský štát, ktorého príslušný správny orgán potvrdil svoju zodpovednosť za posúdenie žiadosti o udelenie azylu menovaného a vyslovil súhlas
s jeho odovzdaním na svoje územie za účelom posúdenia jeho žiadosti o udelenie azylu. N. N. je zároveň signatárom príslušných medzinárodných zmlúv a dohôd, z čoho jej vyplývajú rovnaké povinnosti ako ostatným členským štátom. Členské štáty, ktoré uplatňujú dublinské nariadenie rešpektujú najmä zásadu nevyhostiteľnosti (non-refoulment) a považujú sa vzájomne za bezpečné krajiny pre štátnych príslušníkov tretích krajín. Na záver správny orgán dospel k záveru, že vzhľadom na to, že podľa článku 18 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 604/2013 členský štát zodpovedný za posúdenie žiadosti o udelenie azylu cudzinca - žalobcu je N. N. a neexistujú dôvody domnievať sa, že v N. N. by žalobcovi hrozilo neľudské a ponižujúce zaobchádzanie a porušovanie článku 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv tak bude odovzdaný žalobca z územia Slovenskej republiky v súlade s čl. 29 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 604/2013, podľa § 46a zákona o azyle.
5. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 18.08.2021, doručenou elektronicky Krajskému súdu v Košiciach dňa 18.08.2021, prostredníctvom Centra právnej pomoci domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ČDK.: MU-DS-488-8/2021-DŽ zo dňa 22.07.2021, ktorým žalovaný v zmysle ustanovenia § 46a ods. 4 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“) rozhodol, že žalobca, ktorý je cudzincom a má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt bude odovzdaný na územie N. N..
6. Poukázal na to, že žalovaný napadnutým rozhodnutím v zmysle ustanovenia § 46a ods. 4 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“) rozhodol o jeho odovzdaní na územie N. N.. V súlade s čl. 29 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (ďalej len „dublinské nariadenie III“) sa odovzdanie žalobcu do N. uskutoční najneskôr do šiestich mesiacov od prevzatia zodpovednosti iným členským štátom alebo rozhodnutia o odvolaní alebo revízii, ak rozhodnutie pripúšťa odkladný účinok. V súlade s čl. 29 ods. 2 tohto nariadenia sa táto lehota môže predĺžiť najviac na jeden rok, ak sa odovzdanie nemohlo uskutočniť kvôli uväzneniu dotknutej osoby, alebo najviac na osemnásť mesiacov, ak je dotknutá osoba na úteku. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil na tom skutkovom základe, že dňa 16.06.2021 bol žalobca kontrolovaný hliadkou na území SR a následne bolo zistené, že žalobca bol žiadateľom o udelenie azylu v N.. Dňa 20.07.2021 Rumunská republika akceptovala prijatie žalobcu späť a súhlasila s jeho odovzdaním na svoje územie. Žalobca uviedol, že s napadnutým rozhodnutím žalovaného v celom jeho rozsahu nesúhlasí a nechce byť odovzdaný do N. a má za to, že žalovaný na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Citujúc ust. § 46 a § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) uviedol, že nesúhlasí so záverom žalovaného pokiaľ ide o jeho tvrdenie, že podmienky pre žiadateľov o azyl v rumunských táboroch sú dostatočné a skutočnosť, že Európska komisia nezačala voči N. konanie o porušení záväzkov vyplývajúcich z právnych EÚ podľa neho ešte neznamená, že prijímacie podmienky sú v súlade s čl. 3 Európskeho dohovoru.
7. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 03.09.2021 navrhol správnu žalobu zamietnuť. Uviedol, že rozhodnutím ČDK: MU-DS-488-8/2021-DŽ zo dňa 22.07.2021 Ministerstvo vnútra SR, migračný úrad (ďalej len „migračný úrad“) rozhodlo podľa § 46a ods. 4 zákona o azyle o odovzdaní žalobcu do N.. Právna zástupkyňa žalobcu podala proti tomuto rozhodnutiu správnu žalobu na Krajský súd v Košiciach, nakoľko je toho názoru, že žalovaný na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.
8. Žalovaný ďalej uviedol, že dňa 17.06.2021 bola dublinskému stredisku migračného úradu (ďalej len „dublinské stredisko“) zaslaná žiadosť na začatie konania podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013 (ďalej len „dublinské nariadenie“). Následne podľa § 46a zákona o azyle začalo dublinské stredisko, na základe uvedenej žiadosti, konanie o odovzdaní žalobcu do iného štátu. Po tom, čo bolo rumunskému partnerskému úradu dňa 06.07.2021 zaslané dožiadanie o prijatie žalobcu späť, partnerský úrad v N. dňa 29.9.2021 písomne akceptoval prijatie žalobcu späť podľa článku 18 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 604/2013 a zároveň v súlade s článkom 4 nariadenia komisie. Tým súhlasil s jeho odovzdaním na svoje územie. Podľa § 18 ods. 1 písm. b) dublinského nariadenia „Členský štát zodpovedný podľa tohto nariadenia je povinný za podmienok stanovených v čl. 23, 24, 25 a 29 prijať späť žiadateľa, ktorého žiadosť je v procese posudzovania a ktorý podal
žiadosť v inom členskom štáte alebo ktorý sa nachádza na území iného členského štátu bez povolenia na pobyt“. Následne žalovaný rozhodol rozhodnutím ČDK: MU-DS-488-8/2021-DŽ zo dňa 22.07.2021 o odovzdaní žalobcu podľa 46a ods. 4 zákona o azyle späť do N.. Dňa 17.06.2021 žalobca uviedol pri výpovedi do policajnej zápisnice, že krajinu pôvodu opustil v novembri 2019 a odcestoval do W., odkiaľ sa cez viaceré európske štáty dostal až na územie N., kde bol zadržaný a kde mu príslušníci polície odobrali otlačky prstov. Následne ukrytý v kamióne nelegálne opustil N., pričom bol zadržaný opäť políciou na území SR. Navyše v prípade žalobcu je potrebné poznamenať, že na území Slovenskej republiky žiadosť o udelenie azylu ani nepodal a na našom území má neoprávnený pobyt. Žalovaný preto nepovažuje za relevantné odkazy na čl. 3 ods. 2 druhú vetu dublinského nariadenia, ale tiež na bod 17 preambuly dublinského nariadenia, nakoľko posudzovať žiadosť o udelenie azylu na území Slovenskej republiky ani nie je možné, lebo žalobca nie je žiadateľom o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Pripomenul, že samotné N. akceptovalo žiadosť slovenských orgánov o späťvzatie žalobcu. Žalovaný ďalej uviedol, že pri rozhodovaní vzal do úvahy všetky mu známe skutočnosti zo žalobcovej výpovede a následne rozhodol v zmysle príslušných zákonov. Žalobcovu výpoveď, ako aj právny názor jeho právnej zástupkyne ohľadom konania štátnych orgánov, však nemožno pokladať ako objektívnu skutočnosť zakladajúcu nárok na posúdenie danej veci. Smerodajnými sú naopak preukázané skutočnosti, dôkazy, resp. zistené a overiteľné informácie z oficiálnych zdrojov. Zároveň uviedol, že žiadatelia nemajú právo vyberať si členský štát, ktorý bude zodpovedný za posúdenie ich žiadosti o udelenie azylu. Zdôraznil, že dublinské stredisko pred vydaním rozhodnutia posúdilo informácie získané z verejne dostupných zdrojov týkajúce sa stavu azylového konania a prijímacích podmienok v N. a možnú existenciu rizika neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania v krajine zodpovednej za prijatie späť štátneho príslušníka tretej krajiny. N. je plnohodnotným partnerom, ktorý dodržiava všetky medzinárodné dohody a práva žiadateľov o udelenie azylu. Väčšina žiadateľov o udelenie azylu je ubytovaná v Regionálnych centrách pre ubytovanie žiadateľov o udelenie azylu, ktoré riadi IGI-DAI (General Inspectorate for Immigration - Directorate for Asylum and Integration/Generálny inšpektorát pre imigráciu - Riaditeľstvo pre azyl a integráciu). Okrem týchto regionálnych centier organizuje AIDRom („Ecumenical Association of Churches from Romania“ / „Ekumenická asociácia cirkví z Rumunska“), mimovládna organizácia ktorá implementuje národný program AMIF („Asylum, Migration and Integration Fund“/ „Fond pre azyl, migráciu a integráciu“), dve ubytovacie centrá pre zraniteľné skupiny. Žiadateľom o udelenie azylu je štandardne zabezpečené ubytovanie v niektorom z prijímacích stredísk, vrátane zdravotnej starostlivosti a finančného príspevku na potraviny, oblečenie a vreckové. Uviedol, že nedisponuje takými informáciami, že by v azylovom systéme v N. dochádzalo k vážnym pochybeniam, prípadne k takým chybám, kedy by žiadateľom o udelenie azylu hrozilo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie. Ani právna zástupkyňa žalobcu nepredložila nijaký takýto dôkaz týkajúci sa N.. Na záver uviedol, že je toho názoru, že správny orgán pri vydaní napadnutého rozhodnutia dostatočne zistil skutkový stav veci a vysporiadal sa so všetkými skutočnosťami uvádzanými žalobcom v súlade s § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Žalovaný zistil presný a skutočný stav veci a na základe relevantných podkladov následne správne a v súlade so zákonom o azyle rozhodol o žalobcovom odovzdaní do N.. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol aby správny súd žalobu zamietol.
9. Podľa § 46a ods. 1 zákona o azyle, na konanie o odovzdaní cudzinca, ktorý má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt, do iného štátu príslušného na konanie o udelenie azylu podľa osobitného predpisu20b) (ďalej len „konanie o odovzdaní do iného štátu“), je príslušné ministerstvo; konanie sa začína na podnet ministerstva.
10. Podľa § 46a ods. 4 zákona o azyle, Ministerstvo rozhodne o odovzdaní do iného štátu, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu;20b) ministerstvo vo výroku rozhodnutia uvedie aj štát, do ktorého bude cudzinec odovzdaný.
K poznámke 20b) je uvedené
- Nariadenie Komisie (ES) č. 1560/2003 z 2. septembra 2003, ktoré ustanovuje podrobné pravidlá na uplatňovanie Nariadenia Rady (ES) č. 343/2003 ustanovujúceho kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ kap. 19/zv. 6) v platnom znení.
- Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú
ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (prepracované znenie) (Ú.v. EÚ L 180, 29.6.2013).
11. Podľa § 53b ods. 1 zákona o azyle, sa pri určení členského štátu Európskej únie zodpovedného za posúdenie žiadosti o udelenie azylu, ktorú podal štátny občan tretej krajiny v jednom z členských štátov Európskej únie použijú kritériá a mechanizmy uvedené v právne záväzných aktoch Európskej únie, ktorým je Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013.
12. Podľa článku 18 ods. 1 písm. b) a c) (Povinnosti zodpovedného členského štátu) Dublinského nariadenia III, členský štát zodpovedný podľa tohto nariadenia je povinný: b) za podmienok stanovených v článkoch 23, 24, 25 a 29 prijať späť žiadateľa, ktorého žiadosť je v procese posudzovania a ktorý podal žiadosť v inom členskom štáte alebo ktorý sa nachádza na území iného členského štátu bez povolenia na pobyt; c) za podmienok stanovených v článkoch 23, 24, 25 a 29 prijať späť štátneho príslušníka tretej krajiny alebo osobu bez štátnej príslušnosti, ktorí vzali posudzovanú žiadosť späť a podali žiadosť v inom členskom štáte, alebo ktorí sa nachádzajú na území iného členského štátu bez povolenia na pobyt.
13. Podľa článku 20 ods. 5 prvý pododsek Dublinského nariadenia III, žiadateľa, ktorý sa nachádza v inom členskom štáte bez povolenia na pobyt alebo ktorý tam podá žiadosť o medzinárodnú ochranu po tom, ako vzal späť svoju prvú žiadosť podanú v inom členskom štáte počas procesu určovania zodpovedného členského štátu, prijme späť za podmienok stanovených v článkoch 23, 24, 25 a 29 členský štát, v ktorom bola podaná prvá žiadosť o medzinárodnú ochranu s cieľom ukončiť proces určovania zodpovedného členského štátu.
14. Podľa článku 29 ods. 1 Dublinského nariadenia III, odovzdanie žiadateľa alebo inej osoby uvedenej v článku 18 ods. 1 písm. c) alebo d) zo žiadajúceho členského štátu do zodpovedného členského štátu sa uskutoční v súlade s vnútroštátnym právom žiadajúceho členského štátu, po porade medzi dotknutými členskými štátmi, akonáhle to je prakticky možné a najneskôr do šiestich mesiacov od akceptovania dožiadania iným členským štátom o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby alebo konečného rozhodnutia o odvolaní alebo preskúmaní, ak majú v súlade s článkom 27 ods. 3 odkladný účinok.
15. Podľa článku 29 ods. 2 Nariadenia Dublin III, ak sa odovzdanie neuskutoční v lehote 6 mesiacov, zodpovedný členský štát bude zbavený svojej povinnosti prevziať alebo prijať späť dotknutú osobu a táto zodpovednosť sa presunie na žiadajúci členský štát. Táto lehota môže predĺžiť najviac na jeden rok, ak sa odovzdanie nemohlo uskutočniť kvôli uväzneniu dotknutej osoby, alebo najviac na osemnásť mesiacov, ak je dotknutá osoba na úteku.
16. Podľa článku 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
17. Podľa čl. 16 ods. 2 Ústavy SR, nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
18. Podľa čl. 17 Preambuly Nariadenia Dublin III, každý členský štát by mal možnosť odchýliť sa od kritérií zodpovednosti , a to najmä z humanitárnych dôvodov a dôvodov súcitu, aby sa umožnilo zlúčenie rodinných príslušníkov, príbuzných alebo iných osôb blízkych rodine, a posúdiť žiadosť o medzinárodnú ochranu podanú v tomto alebo inom členskom štáte, aj keď za takéto posúdenie nie je zodpovedný podľa záväzných kritérií stanovených v tomto nariadení.
19. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
20. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
21. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
22. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovil osobitný zákon.
23. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
24. Preskúmavaným rozhodnutím č. ČDK.: MU-DS-488-8/2021-DŽ zo dňa 22.07.2021 žalovaný podľa § 46a ods. 4 zákona o azyle rozhodol o odovzdaní žalobcu, ktorý má na území SR neoprávnený pobyt do N. N.. Zároveň uviedol, že v súlade s článkom 29 ods. 1 Dublinského nariadenia III sa odovzdanie žalobcu do N. N. uskutoční najneskôr do 6 mesiacov od prevzatia zodpovednosti iným členským štátom alebo rozhodnutia o odvolaní alebo revízií, ak rozhodnutie pripúšťa odkladný účinok. V súlade s článkom 29 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 604/2013 sa táto lehota môže predĺžiť najviac na jeden rok, ak sa odovzdanie nemohlo uskutočniť kvôli uväzneniu dotknutej osoby alebo najviac na 18 mesiacov, ak je dotknutá osoba na úteku.
25. Z konania rovnako vyplynulo, že žalobca požiadal dňa 18.05.2021 o udelenie azylu v N. N.. Žalobca na území Slovenskej republiky nepodal novú žiadosť o udelenie azylu.
26. Dublinské stredisko zaslalo žiadosť o prijatie späť rumunskému partnerskému úradu. Žiadosť o prijatie späť bola N. N. zaslaná podľa článku 18 ods. 1 písm. b) a v súlade s článkom 24 nariadenia (EÚ) č. 604/2013, podľa ktorého ak členský štát, na území ktoré sa osoba uvedená v článku 18 ods. 1 písm. b), c) alebo d) zdržiava bez povolenia na pobyt (čo je prípad žalobcu), a ktorému sa nepodala žiadna nová žiadosť o medzinárodnú ochranu, považuje za zodpovedný iný členský v súlade s článkom 20 ods. 5 a článkom 18 ods. 1 písm. b), c) alebo d), môže tento iný členský štát požiadať, aby prijal uvedenú osobu späť.
27. Dňa 20.07.2021 N. N. písomne akceptovala prijatie žalobcu späť podľa článku 18 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 604/2013 a v súlade s článkom 4 Nariadenia Komisie (č. 118/2014 z 30.01.2014) a tým súhlasila s jeho odovzdaním na ich územie.
28. V zmysle ustanovenia § 46a zákona o azyle sa na konanie o odovzdaní cudzinca, ktorý má na území SR neoprávnený pobyt, do iného štátu príslušného na konanie o udelenie azylu použijú kritériá a mechanizmy uvedené v právne záväzných aktoch Európskej únie, ktorým je Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013 (Dublinské nariadenie III). Ministerstvo vo výroku rozhodnutia uvedie aj štát, do ktorého bude cudzinec odovzdaný.
29. Žalovaný rovnako posúdil podmienky v azylovej procedúre a azylových táboroch v N. a uzavrel, že nie sú známe správy o tom, žeby osoby odovzdané na N. územie podľa Dublinského nariadenia III čelili problémom v prístupe k azylovému konaniu po ich transfere z iných členských štátov a neexistujú dôvody domnievať sa, že v N. republike by žalobcovi hrozilo neľudské a ponižujúce zaobchádzanie.
30. Preto súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správnu žalobu o preskúmanie rozhodnutia žalovaného ČDK.: MU-DS-488-8/2021-DŽ zo dňa 22.07.2021 podľa § 219 Správneho súdneho poriadku zamietol majúc zato, že táto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie je dôvodná. V prípade žalobcu bolo preukázané, že podľa Dublinského nariadenia III je za posúdenie jeho žiadosti o udelenie azylu príslušná N. N., ktorá prijatie žalobcu akceptovala a nevzniesla žiadne námietky v zmysle Dublinského nariadenia III. Žalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia postupoval správne a zákonne a ním produkované právne úvahy nevybočili z medzí a hľadísk zákona. Žalobca namietal, že nechce byť odovzdaný do N. N., ale súd poukazuje na vyššie citované právne ustanovenia, z ktorých jednoznačne
vyplýva záver, že žalobca požiadal o udelenie azylu v N. N. a nemá právo ako žiadateľ o azyl si vyberať členský štát, ktorý bude zodpovedný za posúdenie jeho žiadosti o udelenie azylu.
31. O trovách konania súd rozhodol podľa §§ 167 ods. 1 a 168 Správneho súdneho poriadku tak, že nepriznal ich náhradu účastníkom konania, nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo žiadať.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať na Krajský súd v Košiciach v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.