Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_25C-46-2021.pdf
PDF · 96.52 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/46/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Peter Bodo v spore žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava - Ružinov, IČO: 35910739, právne zastúpený Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., Michalská 14, 811 03 Bratislava - Staré Mesto, proti žalovanej: Z., o zaplatenie 290,31 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 290,31 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 10.12.2020 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%, o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 290,31 Eur, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 290,31 Eur od 10.12.2020 do zaplatenia a trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že na odbernom mieste žalovanej Z. v období od 15.3.2019 do 26.4.2019 dochádzalo k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Takýto odber je podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike považovaný za neoprávnený odber. Porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii bolo potvrdené aj znaleckým posudkom znalca N.. V prípade neoprávneného odberu zemného plynu zákon o energetike ukladá odberateľovi povinnosť uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu. V danom prípade bola škoda vyčíslená v súlade s vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu v sume 290,31 Eur a bola vyfakturovaná žalovanej faktúrou č.. zo dňa 25.9.2019, splatná dňa 9.10.2019. Tým, že žalovaná nezaplatila uvedenú faktúru riadne a včas, dostala sa do omeškania, preto si žalobca uplatnil aj zákonný úrok z omeškania ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.
2. Žalobca podal žalobu pôvodne na Okresný súd Banská Bystrica, ktorý vydal v upomínacom konaní dňa 15.12.2020 platobný rozkaz pod sp. zn. 22Up/2127/2020, , ktorý sa nepodarilo doručiť žalovanej do vlastných rúk. Okresný súd Banská Bystrica následne postúpil spis tunajšiemu súdu ako súdu miestne príslušnému podľa ust. § 14 CSP.
3. Podľa § 106 ods. 1 CSP, ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti a) fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu
pobytu cudzinca, b) právnickej osobe na adresu sídla zapísaného v obchodnom registri alebo inom verejnom registri.
4. Podľa § 116 ods. 1 CSP, ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a) CSP, je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného.
5. Podľa § 116 ods. 2 CSP, ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa ods.1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
6. Podľa § 111 ods. 3 CSP, ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
7. Keďže sa žalovanej nepodarilo doručiť žalobu na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky, súd mu žalobu s prílohami doručil postupom podľa ustanovenia § 116 ods. 1, 2 CSP t.j., zverejnením oznámenia o podanej žalobe na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 1.7.2021. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
8. V zmysle ustanovenia § 290 CSP spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
9. Na prejednanie veci samej súd nenariadil pojednávanie, pretože podľa § 297 písm. b) CSP, pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Zavádza sa procesné kritérium valoris causae (hodnoty sporu), ktoré diferencuje procesný režim v nadväznosti na toto kritérium. Súd v takomto prípade rozhoduje na základe nesporných tvrdení strán a ide len právne posúdenie sporu. Dokazovanie je potrebné vykonávať len pri sporných tvrdeniach strán. Predmetom tohto konania je návrh na zaplatenie sumy vo výške 290,31 EUR s príslušenstvom. Civilný sporový poriadok upustil od inštitútu tzv. drobného sporu, ale kritérium hodnoty sporu zachoval na účely rozhodovania veci bez nariadenia pojednávania, v prípade spotrebiteľského sporu, ak jeho hodnota predstavuje 1 000 EUR. Súd za splnenia uvedených podmienok nenariadil vo veci pojednávanie a rozsudok verejne vyhlásil.
10.V zmysle ustanovenia § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhodne rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo vyvesené na úradnej tabuli tunajšieho súdu a na webovej stránke súdu dňa 19.8.2021.
11. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a znaleckým posudkom a zistil tento skutkový stav :
12. Faktúrou č. XXXXXXXXXX . zo dňa 25.9.2019 splatnou dňa 9.10.2019, žalobca vyúčtoval škodu za odber zemného plynu za obdobie 15.3.2019 - 26.4.2019 v sume 290,31 Eur, /čl. 31/
13. Z listiny výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu vyplýva, že žalobca vypočítal žalovanej za obdobie 15.3.2019 do 26.4.2019 neoprávnený odber zemného plynu za 2 spotrebiče (pl. ohrievač Fég ) v množstve 275,200 m3 a v cene 72,72 Eur; náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu činia 217,59 Eur. /čl. 32/
14. Zo znaleckého posudku č. 545/PL-2019 vyplýva, že znalec N. vizuálnou prehliadkou plynomeru s výrobným číslom XXXXXXXX-XXX-XX-I . zistil, že v mieste určenom pre osadenie plomby sa nenachádza žiadne plomba. v prepravnom obale sa nachádzala olovená nitová plomba bez čitateľného označenia, ktorá mala odstránenú spodnú časť plomby a na základe zistených skutočností môže s
pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote predpokladať, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené. /čl. 27 /
15. Takto zistený skutkový stav súd právne posúdil takto:
16. Podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike ( ďalej len zákon č. 251/2012 Z.z. ) Neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.
17. Podľa § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.
18. Podľa § 82 ods. 3 zákona č. 251/2012 Z.z. ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).
19. Podľa § 25 ods. 12 písm. d) zákona č. 157/2018 Z.z. o metrológii platnosť overenia určeného meradla zaniká, ak je poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka alebo zabezpečovacia značka,
20. Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012 Z.z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu škoda spôsobená neoprávneným odberom plynu sa v prípade, ak nie je možné použiť na určenie množstva neoprávnene odobratého plynu údaje určeného meradla, vypočíta ako súčin množstva neoprávnene odobratého plynu určeného podľa odsekov 3 až 11
21. Podľa § 1 ods. 9 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, č. 449/2012 Z.z. , ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ak v prípadoch neoprávneného odberu plynu s meradlom, ktoré nesprávne zaznamenávalo alebo nezaznamenávalo odber plynu alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nemožno zistiť dobu trvania neoprávneného odberu plynu, odber plynu sa účtuje odo dňa, ku ktorému bol na predmetnom mieste prevádzkovateľom siete vykonaný posledný fyzický odpočet určeného meradla predchádzajúci dňu zistenia neoprávneného odberu plynu, nie však viac ako 12 mesiacov odo dňa zistenia neoprávneného odberu.
22. Podľa § 1 ods. 14 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, č. 449/2012 Z.z. , ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu k škode spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa siete spojené so zisťovaním a s odstraňovaním neoprávneného odberu plynu.
23. Podľa § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
24. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
25. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že žalovaná odoberala plyn na odbernom mieste Z., v období od 15.3.2019 do 26.4.2019. Na tomto odbernom mieste bolo zistené a v znaleckom posudku konštatované, že došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii.
26. Súd má teda jednoznačne preukázané, že v danom konaní boli naplnené znaky neoprávneného odberu plynu predpokladané v § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, teda, že bol u žalovanej meraný plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, čo bolo preukázané znaleckým dokazovaním.
27. V prípade žaloby o náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu je potrebné dôsledne vychádzať z toho, podľa akej skutkovej podstaty uvedenej v ustanovení § 82 ods. 1 zákona o energetike si žalobca nárok na náhradu škody uplatnil. V rozhodovanej veci, si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike. Vychádzajúc z ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu je odberateľ plynu zodpovedný za neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, bez ohľadu na zavinenie samotného odberateľa plynu. Zodpovednosť odberateľa plynu za neoprávnený odber je objektívna a je daná vtedy, ak v rozhodnom období odoberal plyn, ktorý bol meraný meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Ak je v konaní preukázané, že odberateľ v rozhodnom období odoberal plyn meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii ( t.j. dopustil sa neoprávneného odberu), vznikla mu v súlade s § 82 ods. 2 zákon o energetike povinnosť nahradiť dodávateľovi plynu vzniknutú škodu vrátane ušlého zisku a nie je potrebné preukazovať či odberateľ sám porušil zabezpečovacie zariadenie.
28. Neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii sa teda považuje za protiprávny úkon ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu. V takom prípade je v zmysle § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike rozhodujúce samotné porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle. Je pritom irelevantné , či bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné , prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu. Druhým predpokladom zodpovednosti za škodu (vznikom škody) , ktorý pristupuje k neoprávnenému odberu plynu ako k protiprávnemu úkonu, je skutočnosť, že odberateľ plynu v rozhodnom období odoberal plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii.
29. V danej veci je z vykonaného dokazovania a ustáleného skutkového stavu zjavné, že bolo odstránené pôvodné zabezpečenie a to bolo nahradené inou plombou.
30. Je nesporné, že žalovaná odoberala plyn aj po porušení pôvodného zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii.
31. V prípade odberu plynu meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, vzniká žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete škoda, keďže dochádza k zmenšeniu jeho majetku o hodnotu odobratého množstva zemného plynu žalovanou. Za skutočnú škodu je potrebné považovať aj náklady, ktoré žalobca musel v súvislosti s neoprávneným odberom plynu vynaložiť, a ktoré by mu inak nevznikli.
32. Pre určenie skutočne spôsobenej škody v zmysle množstva odobratého plynu v prípade neoprávnených odberov plynu by prevádzkovateľ distribučnej siete, z ktorej bol plyn neoprávnene odobratý, musel poznať presné množstvo takto odobratého zemného plynu. V danom prípade však bolo preukázané, že zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, ktoré chráni pred zásahom do plynomeru bolo poškodené, (resp. odstránené). Teda údaj o spotrebe plynu na číselníku nemusí predstavovať množstvo skutočne spotrebovaného plynu i keď číselník mohol merať správne. Spoľahlivým podkladom, na základe ktorého by bolo možné presne zistiť odberateľom spotrebované množstvo plynu počas rozhodného obdobia nemôže byť ani údaj o spotrebe na odbernom mieste za predchádzajúce obdobie, keďže toto neznamená automaticky rovnaký odber za obdobie zisťované.
33.Pokiaľ nie je možné určiť skutočne odobraté množstvo plynu v rozhodnom období spôsobom , ktorý neodporuje zákonu a teda nemožno spoľahlivo určiť výšku skutočne spôsobenej škody v prípade odberu
plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je potrebné túto výšku určiť spôsobom ustanoveným zákonom, a to za použitia na to vypracovaného podzákonného predpisu, ktorý zároveň zohľadňuje existenciu konkrétnych spotrebičov nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti, v ktorej k odberu plynu dochádzalo a ich skutočnú spotrebu.
34. V danom prípade žalobca preukázal, že bol z jeho distribučnej siete odobratý jemu patriaci plyn, a to spôsobom označeným v zákone ako neoprávnený odber plynu. Takýmto spôsobom došlo k zmenšeniu jeho majetku a za účelom vyčíslenia vzniknutej škody bolo potrebné použiť metodiku upravenú vo všeobecne záväznom právnom predpise, vyhláške Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ( ďalej len vyhláška č. 449/2012 Z.z.).
35. Vzhľadom na vyššie uvedené a na to, že za použitia vyššie uvedenej vyhlášky bola vypočítaná celková škoda spôsobená neoprávneným odberom plynu vo výške 290,31 Eur má súd preukázané, že nárok žalobcu vo výške 290,31 Eur je dôvodný a preto zaviazal žalovanú na zaplatenie tejto sumy v celom rozsahu.
36. Keďže sa žalovaná dostala do omeškania so zaplatením žalovanej sumy, má žalobca v zmysle ust. § 517 ods. 1,2 OZ nárok na úrok z omeškania od dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry, ktorou bola žalovanej vyúčtovaná škoda t.j. od 10.10.2019. Preto súd priznal úrok z omeškania v zákonnej výške 5,00 % ročne od dňa požadovaného žalobcom, keďže v tento deň bola žalovaná preukázateľne v omeškaní s úhradou žalovanej sumy.
37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
38. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
39. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
40. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi náhradu trov konania voči neúspešnej žalovanej v plnom rozsahu, keďže žalobca mal v konaní úspech 100%. Po právoplatnosti tohto rozsudku o ich výške rozhodne samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 256 ods. 1 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 (pätnástich) dní od jeho doručenia na tunajšom súde v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní musí byť uvedené, a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa ním sleduje a e/ podpis a uvedenie spisovej značky konania (§ 127 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.(§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§§ 371, 372 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - Exekučný poriadok (§ 220 ods. 1 CSP).