Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/37/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudkýň JUDr. Oľgy Mičietovej a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobkyne Q. T., V.. X.X.XXXX, V. Y. Č.. XX, zastúpenej advokátskou kanceláriou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Košice, Kmeťova 26, IČO: 47 237 406 proti žalovanej KOMUNÁLNEJ poisťovni, a.s. Vienna Insurance Group, Bratislava, Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, zastúpenej JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8/A, o zaplatenie 430,11 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo 14. októbra 2020 sp. zn.

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch I. a III.

Žalobkyni priznáva proti žalovanej právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ prípadne „súd“) predmetným rozsudkom uložil povinnosť žalovanej zaplatiť žalobkyni 430,11 eura (výrok I.), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok II.) a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 % (výrok III.).

2.1.Súd tak rozhodol o nároku uplatnenom žalobkyňou proti žalovanej na náhradu škody 430,11 eura titulom náhrady škody spôsobenej jej na motorovom vozidle značky Citroen C3 Q. vodičom motorového vozidla Q. majúcim v čase dopravnej nehody 16.2.2020 uzavreté povinné zmluvné poistenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovanej, ktorá žalovaná z nároku na náhradu škody uplatnenej žalobkyňou vo výške 6.000,70 eura s DPH za opravu motorového vozidla, nezaplatila z tejto sumy 399,18 eura a zo sumy 528,- eur uplatnenej titulom náhrady za prenájom náhradného motorového vozidla žalovaná žalobkyni neuhradila časť vo výške 30,93 eura. 2.2. Súd na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi zistil, že 16.2.2020 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Citroen C3, Q., ktoré v čase škodovej udalosti patrilo žalobkyni, pričom škodovú udalosť spôsobil vodič motorového vozidla Q., ktorého vlastník mal v čase udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovanej. Žalobkyňa si dala opraviť motorové vozidlo do servisu HPoint, s.r.o., pričom náklady za opravu boli vyčíslené vo výške 6.000,70 eura podľa faktúry č. 202012 splatnej 25.3.2020 na základe kalkulácie servisu, okrem ktorých si žalobkyňa uplatnila aj náklady za prenájom náhradného motorového vozidla vo výške 528,- eur, ktoré uhradila 12.3.2020. Oznámením o poistnom plnení zo 17.3.2020 žalobkyni bolo oznámené, že žalovaná 16.3.2020 ukončila šetrenie poistnej udalosti a uznala výšku poistného plnenia 5.601,52 eura, ktoré poukázala v zmysle žalobkyni. Pri výpočte boli priznané primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 20 eur/NH bez DPH a primerané náklady na lakovnícky materiál vo výške konštanty 100 %. Tak isto mal súd preukázané, že poškodená žalobkyňa uzavrela so servisom HPoint,

s.r.o. ako prenajímateľom 17.3.2020 nájomnú zmluvu, na základe ktorej dočasne užívala motorové vozidlo značky Kia Rio, Q. za užívanie, ktorého po dobu 22 dní jej prenajímateľ faktúrou č. 320041 vyúčtoval 528,- eur, z ktorej sumy žalovaná žalobkyni na základe šetrenia poistnej udalosti uznala poistné plnenie vo výške 497,07 eura za 22 dní prenájmu s tým, že boli odpočítané prevádzkové náklady ako náklady, ktoré by inak vznikli užívaním poškodeného vozidla podľa najazdených kilometrov. 2.3. Zistený skutkový stav súd posúdil podľa , , a a podľa a . 2.4. Súd si vymedzil predmet sporu ako nárok na náhradu škody vo forme poistného plnenia z titulu povinného zmluvného poistenia vo výške 430,11 eura s prísl., konkrétne nárok na poistné titulom doplatenia náhrady škody spôsobenej poistnou udalosťou. Za nesporné medzi stranami mal, že 16.2.2020 došlo k dopravnej nehode. Nesporný bol aj priebeh nehody a vznik škody na motorovom vozidle žalobkyne. Spornou sa stala otázka aktívnej legitimácie žalobkyne, splnenie náležitostí žaloby ako i rozsah vzniknutej škody na motorovom vozidle jednak titulom nákladov na opravu vozidla ako aj titulom výšky nájomného za dočasné užívanie prenajatého vozidla, ktoré otázky spornými učinila žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu. 2.5. Pokiaľ sa týka aktívnej legitimácie žalobkyne v spore, súd sa ňou zaoberal najskôr a mal žalobkyňu za aktívne vecne legitimovaný subjekt, keďže v zmysle zák. o povinnom zmluvnom poistení, žalobkyni ako poškodenej vznikol priamo zo zákona nárok na náhradu škody voči žalovanej ako poisťovateľovi a teda okamihom vzniku dopravnej nehody vzniklo jej právo domáhať sa náhrady škody od žalovanej, nie až vynaložením nákladov na opravu či zaplatením ceny opravy, preto súd mal danú aktívnu legitimáciu žalobkyne na podanie žaloby vo vzťahu k celej žalovanej pohľadávke. 2.6. Pokiaľ sa týka rozsahu spôsobenej škody mal súd za to, že žalobkyňa predloženou kalkuláciou opravy autoservisu ako aj faktúrou dostatočne preukázala vzniknuté náklady za opravu motorového vozidla. Z predložených cenníkov iných autoservisov (Auto Gabriel s.r.o. a Moris Slovakia s.r.o.) mal preukázané, že suma za normohodinu práce pri vozidle poškodeného typu (50 a 55 eur bez DPH) je vyššia ako žalobkyňou uplatnená cena práce za normohodinu 28,80 eura s DPH. Súd vyhodnotil, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala svoje tvrdenie, že normohodina je v porovnateľnom regióne vo výške 20 eur/NH bez DPH. Za dôvodné súd nemal ani krátenie poistného plnenia na tom základe, že oprava bola vykonaná v neautorizovanom servise, keďže uviedol, že cena opravy v autorizovanom servise by bola omnoho vyššia. Pokiaľ sa týka ďalšej časti krátenia nákladov a to za lakovací materiál pri lakovacej konštante vo výške 100 %, súd mal za to, že nebolo žalovanou odôvodnené, najmä za situácie, že žalobkyňa predložila kalkuláciu opravy a preto súd nepovažoval za postačujúce pre účely unesenia dôkazného bremena žalovanej v spore len konštatovanie likvidátora, ktoré nebolo preukázané dôkazom.

2.7. Pokiaľ sa týkalo výšky vyúčtovaného nájomného, žalovaná mala výšku škody za nedôvodnú odvolajúc sa na oznámenie o poistnom plnení, z ktorého vyplynulo, že likvidátor odpočítal náklady, ktoré by inak vznikli užívaním poškodeného vozidla. Súd mal preukázanú aj na žalovanou namietnutú dôvodnosť potreby náhradného vozidla pre žalobkyňu a to z odovzdávacieho a preberacieho protokolu, kde žalobkyňa ako účel uviedla cesty do práce, rozvoz detí do školy a škôlky, na krúžky nakoľko nemá k dispozícii iné vozidlo. Existenciu nájomného vzťahu mal súd preukázanú nájomnou zmluvou zo 17.2.2020 a cena za vypožičanie vyplynula z prílohy č. 1, cenníka ako aj vyúčtovanej faktúry a dokladu o jej zaplatení. 2.8. Súd považoval za nedôvodnú aj námietku žalovanej vo vzťahu k (ne)splneniu náležitostí žaloby, nakoľko mal za to, že uvedením čísel poistných udalostí žalovaná presne vedela, o aké poistné udalosti ide. Uviedol, že preň nebola podstatná ani ďalšia vedomosť o presnom priebehu dopravnej nehody, kto presne bol jej vinníkom, keďže toto ani v konaní nebolo sporné. Zároveň mal pre účely konania postačujúce tvrdenia a listinné dôkazy predložené žalobkyňou a preto uviedol, že nevyhovel návrhu žalobkyne na pripojenie celého likvidačného spisu, nakoľko záver ako žalovaná vykonala šetrenie poistnej udalosti, vyplynul z oznámení o poistnom plnení zo 17.3.2020. 2.9. Na základe uvedených skutočností súd považoval nárok žalobkyne za dôvodný a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 430,11 eura. 2.10. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na úroky z omeškania súd nárok zamietol. 2.11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa a priznal žalobkyni, ktorá bola v konaní plne úspešná, keďže jej neúspech spočíval iba v časti úrokov z omeškania, plnú náhradu trov konania. Zároveň súd nevidel priestor pre aplikáciu .

3.1. Proti rozsudku v jeho výrokoch I. a III. podala včas odvolanie žalovaná, ktoré odôvodnila uvedením odvolacích dôvodov podľa a . 3.2. Napadla odôvodnenie súdu zaoberajúce sa aktívnou legitimáciou žalobkyne v spore. Mala záver súdu, podľa ktorého žalobkyňa je aktívne vecne legitimovaným subjektom, keďže v zmysle zák. o povinnom zmluvnom poistení jej ako poškodenej vznikol priamo zo zákona nárok na náhradu škody voči žalovanej ako poisťovateľovi a teda vznikom dopravnej nehody vzniklo jej právo poškodenej domáhať sa náhrady škody od žalovanej, nie až vynaložením nákladov na opravu či zaplatením ceny opravy, za nesprávny, nezákonný a označila ho aj za arbitrárny. Mala za to, že rozsudok je výsledkom zjavnej svojvôle súdu a trpí aj nepreskúmateľnosťou. Odvolala sa na procesné záruky spravodlivého súdneho konania, medzi ktoré nepochybne podľa nej patrí aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny a je aj predpokladom toho, aby strany mohli účinne uplatňovať právo na opravné prostriedky. Citujúc tretia veta („súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé“) žalovaná mala za to, že súd sa nedostatočným a nesprávnym spôsobom vyporiadal so samotnou vecnou legitimáciou žalobkyne vo vedenom súdnom spore. Žalovaná poukázala na odôvodnenie uplatneného nároku žalobkyňou, ktoré svoj nárok odôvodnila vznikom dopravnej nehody 16.2.2020, pri ktorej bola spôsobená škoda na jej motorovom vozidle a to vodičom iného motorového vozidla v čase škodovej udalosti povinne zmluvne poistenom u žalovanej. Predmetná škodová udalosť mala byť ohlásená u žalovanej a tá ju mala zaregistrovať ako poistnú udalosť č. 8014235907 („Škodová udalosť 1“), žalobkyňa si dala opraviť motorové vozidlo v autoservise HPoint, s.r.o. („autoservis“), za čo jej autoservis vystavil faktúru č. 2020127 vo výške 6.000,70 eura („Faktúra 1“). Oznámením o poistnom plnení zo 17.3.2020 vyhotoveným žalovanou bolo oznámené ukončenie šetrenia Škodovej udalosti 1 a súčasne výpočet výšky plnenia 5.601,52 eura („Oznámenie o poistnom plnení 1“). Žalovaná poukázala na to, že ďalej žalobkyňa odôvodnila svoj nárok tým, že v dôsledku vzniknutej situácie si zároveň prenajala náhradné motorové vozidlo v autoservise, žalovaná mala túto udalosť zaregistrovať pod č. 8006519221 („Škodová udalosť 2“), náklady za použitie náhradného vozidla mali byť na základe autoservisom vystavenej faktúry č. 320041 vo výške 528 eur („Faktúra 2“). Oznámením o poistnom plnení zo 17.3.2020 žalovaná oznámila ukončenie šetrenia Škodovej udalosti 2 a súčasne výpočet výšky poistného plnenia 497,07 eura („Oznámenie o poistnom plnení 2“). 3.3. Žalovaná uviedla, že poukázala v spore na skutočnosť, že žalobkyňa nepreukázala, že by zaplatila Faktúru 1 v časti uplatňovaného nároku, v kauzálnom dôsledku čoho jej nemohli vzniknúť ani účelne vynaložené náklady na opravu jej motorového vozidla, keďže žalobkyňa preukázateľne Faktúru 1 nezaplatila, na jej strane nedošlo k žiadnemu zníženiu jej majetkovej podstaty a teda ani k vzniku žiadnej škody. Žalovaná argumentovala, že už len z toho dôvodu žalobkyňa nebola aktívne vecne legitimovaná vo vedenom spore. 3.4. Ďalej žalovaná tvrdila, že ku vzniku škody na strane žalobkyne síce prišlo už poškodením jej motorového vozidla, ale poškodenie motorového vozidla bolo odstránené opravou v autoservise, teda motorové vozidlo žalobkyne bolo uvedené do predošlého stavu a v súvislosti s uvedením do predošlého stavu žalobkyňa nevynaložila žiadne majetkové hodnoty, žalovaná tvrdila, že servisné práce nikdy neboli uhradené. Zo skutkových tvrdení žalobkyne tak vyplynulo, že na jej strane neexistovala v momente vydania rozsudku žiadna škoda, existoval len jej záväzok voči autoservisu na úhradu ceny servisných prác súvisiacich s odstránením poškodenia motorového vozidla žalobkyne. Uviedla, že skutočná škoda však predstavuje zmenšenie (úbytok) majetku poškodenej oproti stavu pred škodovou udalosťou. Uviedla, že podľa ustálenej judikatúry však nie je možné za také zmenšenie majetkového stavu poškodeného považovať skutočnosť, že poškodenému vznikla povinnosť zaplatiť určitú čiastku svojmu veriteľovi (v tomto prípade autoservisu), ale až skutočnosť, že poškodená túto čiastku svojmu veriteľovi aj skutočne uhradila. Čiastka, ktorú žalobkyňa dlží autoservisu ako svojmu veriteľovi, a ktorá bola uplatnená proti žalovanej vo vedenom spore, nepredstavuje skutočnú škodu, pretože na strane žalobkyne neprišlo k zmenšeniu jej majetkových hodnôt. Samotná existencia pohľadávky tretej osoby (autoservisu) voči žalobkyni, ani ak by táto bola judikovaná, sa totiž v majetkovej sfére žalobkyne úbytkom jej majetkových hodnôt neprejavuje. Z uvedených okolností žalovaná vyvodila, že ak žalobkyňa neuhradila autoservisu Faktúru 1, kauzálne jej nemohla vzniknúť ani žiadna škoda a už vôbec nie účelne vynaložené náklady na opravu motorového vozidla, ktorých náhrady sa v súdnom konaní mala domáhať. Tieto závery mala za potrebné žalovaná primerane aplikovať rovnako aj Škodovú udalosť 2 súvisiacu s prenájmom náhradného motorového vozidla. 3.5. Síce uznala, že žalobkyňa vo vzťahu k Škodovej udalosti 2 predložila kópiu dokladu o úhrade sumy 528 eur, avšak tento nepreukazuje, že Faktúra 2 bola uhradená žalobkyňou. Zároveň namietla aj to, že zo strany žalobkyne nebola žiadnym relevantným spôsobom preukázaná ani účelnosť a nevyhnutnosť

prenájmu náhradného motorového vozidla. Zároveň mala za nepochybné, že od uplatňovaného nároku žalobkyne za prenájom neboli odrátané prevádzkové náklady, ktoré by žalobkyňa inak vynaložila na prevádzku svojho motorového vozidla, ak by poškodené nebolo. V danej súvislosti poukázala na konštantnú judikatúru a to konkrétne ako príklad uviedla R7/1992, v zmysle ktorej je nevyhnutné od vynaložených nákladov na vypožičanie osobného motorového vozidla odpočítať náklady, ktoré by poškodený inak vynaložil na prevádzku svojho motorového vozidla, ktoré nemohol používať v dôsledku poškodenia. 3.6. Napokon namietla, že súd výrokom III. rozsudku nesprávne priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % majúc za nepochybné, že žalobkyňa na základe rozsudku úspešná v plnom rozsahu nebola. 3.7. Žalovaná navrhla, aby odvolací súd výroky I. a III. rozsudku súdu prvej inštancie zrušil a zrušené časti vec vrátil súdu na ďalšie konanie.

4.1. Na odvolanie žalovanej reagovala žalobkyňa vyjadrením z 18.12.2020. 4.2. Najskôr sa vyjadrila k otázke krátenia nároku na náhradu škody. Uviedla, že pohľadávka, ktorá je predmetom konania predstavuje krátené nároky na náhradu škody zo strany žalovanej, na ktoré má žalobkyňa nárok a to z titulu povinného zmluvného poistenia škodcu. Citujúc „uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk)“ uviedla, že právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku je teda škodová udalosť. Odvolala sa na ustálenú judikatúru súdov, keďže opravu realizoval autoservis, podľa ktorej na preukázanie oprávnenosti nároku postačuje ako hodnoverný doklad faktúra o oprave vozidla. Mala za to, že dostatočne preukázala výšku škody predložením faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla, ktorá obsahovala všetky potrebné údaje, no napriek tomu bola náhrada škody krátená, čo mala za rozporné so zákonom. Konanie a tvrdenie žalovanej označila za rozporné s podstatou a zmyslom povinného zmluvného poistenia, ktoré má chrániť poškodeného. Poškodený nemôže doplácať na to, resp. byť sankcionovaný za to, že mu niekto iný spôsobil škodu. Nie je daný dôvod, aby časť nákladov neuhradených žalovanou musela znášať žalobkyňa, resp. poškodená, ktorá nezavinila dopravnú nehodu a predmetnou opravou motorového vozidla sa len domáhala jeho uvedenia do stavu pred nehodou. Keďže sa škoda vyjadruje porovnaním majetkového stavu poškodeného pred a po poškodení, aj rozsah plnenia v peniazoch musí zohľadňovať výšku prostriedkov (vyjadrenú v peniazoch) potrebných na obnovenie pôvodného majetkového stavu. Mala za postačujúce a z podstaty poistenia vyplývajúce, že ak poškodený predloží kalkuláciu opravy (nemusí byť výslovne faktúra a reálna oprava motorového vozidla), aj to je už dôkaz o škode a jej vyčíslení, ktorá vznikla poistnou udalosťou. Poisťovňa má nahrádzať vzniknutú škodu, nakoľko to je účelom a zmyslom poistenia. V danom prípade, uviedla, že bola predložená faktúra za opravu reflektujúca všetky vzniknuté poškodenia a potrebu navrátenia poškodeného vozidla do stavu pred poistnou udalosťou, t.j. faktúra individualizovala a konkretizovala výšku škody. Uviedla, že predložila zároveň cenníky monitorujúce ceny normohodín obvyklé v regióne, čím preukázala svoje tvrdenia, žalovaná však svoj postup nijako relevantne neodôvodnila a nepredložila dôkazy o ňou určenej cene obvyklej v danom regióne a rovnako nepreukázala dôvodnosť krátenia prenájmu motorového vozidla, čím neuniesla dôkazné bremeno. Uviedla, že žalovaná len tvrdila a napádala ju - žalobkyňu, avšak zákonnosť svojho postupu nepreukázala. Mala za to, že toto vyplýva aj z rozsudku napadnutého odvolaním a konkrétne citovala odseky 20 a 21 odôvodnenia. 4.3. Vyjadrila nesúhlas s názorom žalovanej považujúcej rozsudok za nesprávny, nezákonný a navyše aj arbitrárny, uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne a právne správny, preskúmateľný a poskytuje zdôvodnenie všetkých sporných skutočností. Uviedla, že tvrdenia, resp. námietky žalovanej sú len všeobecného charakteru, nekonkretizované. 4.4. V súvislosti s námietkou žalovanej o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne, keďže podľa žalovanej nepreukázala uhradenie faktúry č. 1, čím u nej nedošlo k vzniku účelne vynaložených nákladov na opravu motorového vozidla a teda ani ku vzniku škody, a zároveň vo vzťahu k faktúre č. 2 za nájom náhradného vozidla, tvrdiacej, že hoci kópia dokladu o jej úhrade predložená bola, nepreukazuje to, že bola uhradená žalobkyňou. Žalobkyňa argumentovala, že súd v odôvodnení dostatočne, jasne a zreteľne uviedol prečo rozhodol tak ako to uviedol vo výroku I. rozsudku, poukázala v súvislosti s námietkou žalovanej týkajúcej sa nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne, na bod 19. odôvodnenia rozsudku. 4.5. K otázke vzniku škody žalobkyňa citovala : „právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť)“. Odvolajúc sa na podstatu a úlohu poistenia podľa autorov publikácie Poistné zmluvy, uviedla, že nárok na poistné plnenia vzniká okamihom vzniku poistnej udalosti a neviaže sa na vykonanie opravy motorového

vozidla a teda nie je ani rozhodujúce v prípade navrátenia vecí do predošlého stavu, kto a ako (t.j. platobné miesto) uhradí škodu. Právnou skutočnosťou podmieňujúcou vznik nároku, uviedla, že je vznik poistnej udalosti. Uviedla, že ani z citovaného zákonného ustanovenia nevyplýva, že by právo na náhradu škody alebo poistné plnenie vzniklo až vtedy, keď poškodený/poistený preukáže poisťovateľovi finančné dopady rizika t.j. doklad o úhrade nákladov vynaložených na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou. Postup naznačovaný žalovanou uviedla, že by poprel základný význam a účel poistenia. Citujúc a uviedla, že pojem skutočná škoda znamená zmenšenie majetku poškodeného alebo náklady potrebné na to, aby dosiahol predchádzajúci stav. Nárok na náhradu škody resp. poistné plnenie vzniká okamihom vzniku škody a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla alebo vynaloženie akýchkoľvek ďalších nákladov spojených so vzniknutou škodou. Právnou skutočnosťou podmieňujúcou vznik nároku je vznik škodovej udalosti. Zároveň v zmysle uviedla, že náhrada škody žalovanou za poisteného je jej zákonná povinnosť. V tejto súvislosti žalobkyňa citovala z rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. z 28.3.2019, v ktorej citácii zdôraznila, že: „je totiž potrebné zdôrazniť, že povinnosť predložiť doklad o úhrade faktúry nemá oporu v zákone a je vyslovene v rozpore so samotnou podstatou poistenia a v konečnom dôsledku aj v rozpore s praxou poisťovní“. Odvolajúc sa na ustálenú judikatúru (NS ČR sp. zn. , , a pod.), podotkla žalobkyňa, že nie je podstatné, či poškodený vec skutočne opravil alebo nie, pretože výšku škody nie je možné robiť závislou na tom ako poškodený s vecou naloží, teda napr. či ju niekomu daruje, predá alebo vymení a za akú cenu, pretože tieto okolnosti sú náhodné a bez súvislosti s príčinou vzniku škody. Výška škody na veci nemusí byť preukázaná len vyúčtovaním jej opravy. Je možné vychádzať z ceny veci, ktorú má v dobe poškodenia a z rozsahu, v akom bola poškodená zásahom škodcu. Keďže sa škoda vyjadruje porovnaním majetkového stavu poškodeného pred a po poškodení, potom, uviedla žalobkyňa, aj rozsah náhrady v peniazoch musí zohľadňovať výšku prostriedkov vyjadrenú v peniazoch potrebných na obnovenie pôvodného majetkového stavu. Poisťovňa má nahrádzať vzniknutú škodu, nakoľko to je účelom a zmyslom poistenia. Pokiaľ sa týka otázky náhrady škody a jej kompenzácie citovala z viacerých súdnych rozhodnutí: rozsudok NS SR sp. zn. , R28/2007 - NS SR sp. zn. , rozsudok NS SR sp. zn. , R55/1971, R25/1990. 4.6. Pokiaľ sa týka námietky žalovanej vo vzťahu k faktúre č. 2 vyhotovenej za prenájom náhradného motorového vozidla, uviedla žalobkyňa, že na predmetnom doklade o úhrade faktúry č. 2 je zreteľne označené, že ide o úhradu faktúry č. 320041, pričom vo faktúre je ako odberateľ označená poškodená, resp. žalobkyňa. Vo vzťahu k námietke údajnej neúčelnosti a nepreukázanej nevyhnutnosti prenájmu motorového vozidla mala za potrebné uviesť, že účelnosť nájmu vyplýva zo samotného odovzdávacieho a preberacieho protokolu, v ktorom je uvedený konkrétny účel prenájmu a účelnosť vyplýva aj z faktu, že žalobkyňa za dobu prenájmu najazdila 599 km. Pokiaľ sa týka námietky odrátania prevádzkových nákladov poukázala na to, že škoda jej bola vnútená, ak by ku škode nedošlo, nedošlo by ani k prenájmu náhradného vozidla. Navyše, uviedla žalobkyňa, prevádzkové náklady ani neboli zahrnuté v cene za prenájom, tieto náklady si hradila sama (benzín) a vozidlo musela odovzdať s plnou nádržou. 4.7. Napokon pokiaľ sa týka námietky žalovanej v súvislosti s rozhodnutím súdu o trovách konania, poukázala na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. , podľa ktorého judikatúra súdov vychádza zo záveru, že úroky z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú podľa , pokiaľ nie sú samostatne predmetom konania, príslušenstvom pohľadávky a súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádza len z uplatnenej istiny. Obdobné závery citovala aj z rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. . 4.8. Žalobkyňa zhrnula, že je zrejmé tak z priebehu súdneho konania ako aj z uvedených skutočností, že žalovaná krátila nárok na náhradu škody neodôvodnene, nepreukázateľne, podľa svojej ľubovôle a bez náležitého odôvodnenia, pričom žalobkyňa na druhej strane si splnila všetky povinnosti stanovené jej právnymi normami. Podotkla, že poisťovňa resp. žalovaná takýmto svojim konaním popiera základný zmysel poistenia. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v plnom rozsahu potvrdil. Uplatnila si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

5. Krajský súd ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ) a oprávnenou osobou ( a ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a ), bez nariadenia pojednánia ( a contrario), viazaný rozsahom odvolania ( ) a odvolacími dôvodmi ( a ) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že toto je v napadnutých výrokoch vecne správne a preto ho podľa potvrdil.

6. Zamietavý výrok rozsudku (II.) nebol odvolaním napadnutý, preto ani nebol predmetom odvolacieho prieskumu a nadobudol právoplatnosť.

7. Žalovaná napadla rozsudok odvolaním z odvolacích dôvodov podľa a , ktoré odvolacie dôvody v odvolaní síce výslovne označila, ale v podanom odvolaní neodôvodnila samostatne existenciu každého z nich. Podstatou podaného odvolania je však nesúhlas žalovanej s právnym záverom súdu, že je daná aktívna vecná legitimácia žalobkyne a to v zmysle , keďže jej vznikol ako poškodenej priamo zo zákona nárok na náhradu škody proti žalovanej ako poisťovateľovi („Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.“), namietala vznik škody argumentujúc, že nepreukázaním úhrady faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla v autoservise nemohli žalobkyni vzniknúť účelne vynaložené náklady na opravu a ani u nej nedošlo k zníženiu majetkovej podstaty a teda ani k vzniku škody, namietla, že nebola preukázaná účelnosť a nevyhnutnosť nájmu náhradného motorového vozidla ako aj, že od takto uplatneného nároku neboli odrátané „prevádzkové náklady“. Okrem toho, resp. navyše tvrdila, že rozsudok je nepreskúmateľný a to najmä, že súd sa nedostatočným spôsobom vyporiadal so samotnou vecnou legitimáciou žalobkyne.

8. Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku konštatuje, že sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pričom na jeho správnosti nič nemení ani podané odvolanie. Po preskúmaní tak rozhodnutia súdu prvej inštancie ako i konania, ktoré mu predchádzalo dospel odvolací súd k záveru, že ani jeden zo žalovanou uplatnených odvolacích dôvodov naplnený nie je.

9. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť ani nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by bol súd na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne interpretoval. Konkrétne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v rozsahu napadnutom odvolaním, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalovanej nemajú vplyv na vecnú správnosť rozsudku v napadnutej časti a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

10. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovanej odvolací súd dodáva:

11. Pokiaľ sa týka otázky vzniku škody, odvolací súd poukazuje na R55/1971, podľa ktorého: „Škoda (jako kategorie občanského práva) se chápe jako ujma, která nastala (se projevuje) v majetkové sféře poškozeného a je objektívně vyjádřitelná všeobecným ekvivalentem, t.j. penězi (a je tedy - nedochází- li k naturální restituci - napravitelná poskytnutím majetkového plnění, především poskytnutím peněz). Takto vymezená škoda je právně relevantní škodou, t.j. jedním z předpokladů, na jejichž základě vzniká odpovědnostní právní vztah; takto vymezená škoda je také předmětem náhrady podľa ust. § 442 a násl. Obč. zák.“.

12. Súčasne odvolací súd v súvislosti s podstatou odvolacej námietky žalovanej cituje a odvoláva sa na nález ÚS ČR z 20.11.2000, sp. zn. IV.ÚS/548/99: „Za protiústavní, porušující právo na spravedlivý proces, je třeba považovat i taková rozhodnutí, jež jsou postavena na právním závěru soudu, který je v extrémním nesouladu s vykonanými skutkovými zjištěními. Za takový protiústavní závěr je třeba v dané věci za stavu, kdy výsledky provedeného dokazování nasvědčují existenci poškození majetku stěžovatelky - považovat závěr odvolacího soudu, že v případě, kdy má být hrazená škoda v penězích, lze uznat prokázání nároku na náhradu škody pouze tehdy, kdy již poškozený prostředky na její odstranění vynaložil“.

13. Právne závery súdu prvej inštancie pokiaľ sa týka otázky danosti aktívnej legitimácie žalobkyne v spore sú plne v súlade so zákonom a citovanými rozhodnutiami, to znamená súd prvej inštancie správne posúdil otázku vzniku škody, ktorá žalobkyni vznikla poškodením jej motorového vozidla, t.z. škoda vznikla okamihom vzniku dopravnej nehody a správne odôvodnil, že v zmysle o povinnom zmluvnom poistení žalobkyni ako poškodenej vznikol priamo zo zákona nárok na náhradu škody proti žalovanej ako poisťovni už týmto momentom, nie až vynaložením nákladov na opravu, či zaplatením ceny opravy. Súd sa stotožňuje aj s argumentom žalobkyne, že

akceptovaním postupov podľa žalovanou prezentovaného názoru, podľa ktorého až uhradením ceny za opravu dopravnou nehodou poškodeného motorového vozidla dochádza k zmenšeniu majetkovej podstaty poškodeného, t.z. v danom prípade žalobkyne a teda až takou úhradou vzniká poškodenému škoda ako i právo proti poistiteľovi na jej náhradu, by dochádzalo k potretiu samotnej podstaty inštitútu poistenia.

14. Právna argumentácia žalovanej v odvolaní, že ak žalobkyňa neuhradila autoservisu faktúru za opravu motorového vozidla (č. 202127) kauzálne jej nemohla vzniknúť žiadna škoda a už vôbec nie účelne vynaložené náklady z opravu motorového vozidla, ktorých náhrady sa v konaní domáha, je teda zjavne nesprávna, podľa názoru odvolacieho súdu neudržateľná a v podstate odporujúca zákonu.

15. Skutočnou škodou v zmysle § 442 ods. 1 Obč. zák. je ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré by bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Ide vlastne o zmenšenie (úbytok) majetku poškodeného, predstavované majetkovými hodnotami potrebnými k uvedeniu do predošlého stavu. Pri stanovení výšky škody je preto potrebné zásadne vychádzať z nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu.

16. V prípadoch, keď uvedenie do pôvodného stavu nie je možné, nemožno uvažovať o určení skutočnej škody ako nákladov na uvedenie do pôvodného stavu. Avšak aj v tomto prípade vodítkom pre vyčíslenie škody je výška nákladov nutných k odstráneniu následkov toho, že uvedenie do predošlého stavu nie je možné. Tak je to napríklad pri úplnom zničení použitej veci, keď treba vychádzať z jej ceny v čase poškodenia s tým, že za čiastku zodpovedajúcu cene zničenej veci možno obstarať rovnakú alebo obdobnú vec. U motorových vozidiel pôjde o cenu, za ktorú možno skutočne kúpiť náhradnú vec.

17. V prípade poškodených vecí, ktorých uvedenie do pôvodného stavu je možné, nie je rozhodné, či poškodená vec je skutočne opravovaná a či je aj oprava dokončená. Z hľadiska rozsahu nie je spôsobená škoda v inej výške pre prípad, že poškodená vec je opravovaná a v inej výške pre prípad, že opravovaná nie je. Zásada, že je treba vychádzať zo skutočnej ceny opravy, pokiaľ táto bola uskutočnená, platí iba za predpokladu, že oprava bola vykonaná v celom rozsahu, bola vykonaná účelne a smerovala iba k odstráneniu následkov škodnej udalosti a keď aj po oprave nie je cena veci nižšia, než pred vznikom škody. V opačnom prípade výška skutočnej škody predstavuje súčet nákladov na opravu a rozdiel cien veci pred poškodením a po oprave (viď R 25/1990, uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, vydávaných Najvyšším súdom ČR).

18. Správne sa súd vyporiadal i s otázkou rozsahu vzniknutej škody, ktorý rozsah škody v danom prípade vyplynul z vyhotovenej kalkulácie opravy ako i z ceny vyúčtovanej žalobkyni za opravu poškodeného motorového vozidla faktúrou autoservisu. Naopak, nepreukázaná zostala, pričom dôkazné bremeno zaťažovalo práve žalovanú, dôvodnosť ňou pri likvidácii poistnej udalosti uplatneného krátenia poistného plnenia (podľa Prílohy k Oznámeniu o poistnom plnení z dôvodu „neprimerane účtovanej práce“). V tejto súvislosti súd na základe dôkazov predložených žalobkyňou mal preukázanú dôvodnosť servisom vyúčtovaných nákladov opravy, pokiaľ sa jednalo o cenu práce za normohodinu vo výške 28,80 eura s DPH.

19. Aj pokiaľ sa týka odvolacích námietok žalovanej v súvislosti s nárokom priznaným napadnutým rozsudkom žalobkyni titulom náhrady za prenájom náhradného motorového vozidla vo výške 30,93 eura, ktorú sumu z vyúčtovanej ceny za prenájom náhradného motorového vozidla žalovaná žalobkyni nezaplatila z dôvodu „odpočtu za prevádzkové náklady počas doby prenájmu vozidla“, odvolacia argumentácia žalovanej neobstojí. Žalovaná aj tu v podstate len zopakovala to, čím argumentovala už v konaní pred súdom prvej inštancie (že žalobkyňa nepreukázala účelnosť a nevyhnutnosť prenájmu náhradného motorového vozidla, že od uplatňovaného nároku za prenájom neboli odrátané prevádzkové náklady - náklady na benzín a že ak aj žalobkyňa preukázala doklad o úhrade sumy 528 eur, tento nepreukazuje, že suma bola uhradená žalobkyňou), s čím všetkým sa správne a náležite vyporiadal už súd prvej inštancie.

20. Aj pokiaľ odvolanie žalovanej smerovalo proti výroku III. rozsudku, ktorým súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania a priznal podľa žalobkyni proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu a to na základe jej úspechu vo veci, keď neúspech žalobkyne bol len v časti nepriznaných úrokov z omeškania, t.z. príslušenstva pohľadávky, nemal odvolací súd odvolaciu

argumentáciu žalovanej za dôvodnú. Súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov správne a v súlade s ustálenou judikatúrou rozhodol, a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Ustálená judikatúra súdov vychádza zo záveru, že úroky z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky, ktoré podľa sú príslušenstvom pohľadávky a pokiaľ nie sú samostatne predmetom konania, súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádza len z uplatnenej istiny. V danom prípade súd prvej inštancie priznal žalobkyni žalobou uplatnený nárok v plnom rozsahu, t.z. že žalobkyňa bola v konaní v celom rozsahu úspešná a správne jej preto súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

21. Pokiaľ sa týka odôvodnenie napadnutého rozsudku, napadnutý rozsudok je odôvodnený v intenciách zákonom vyžadovaných pravidiel jasného a výstižného odôvodnenia s vysvetlením podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov strán sporu, Súd sa vyporiadal so všetkými námietkami žalovanej a dal na ne potrebnú a jasnú odpoveď. Podľa názoru odvolacieho súdu je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a nemá za následok nepreskúmateľnosť rozsudku pre nedostatok dôvodov (jeho vecnej správnosti), čo napokon potvrdzuje aj žalovanou podané odvolanie proti dôvodom rozhodnutia súdu prvej inštancie.

22. Závery súdu prvej inštancie a rozhodnutie vo veci boli správne, preto odvolací súd postupom podľa , rozsudok v napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdil.

23. Podľa v spojení s a odvolací súd rozhodol i o nároku na náhradu trov odvolacieho konania a to priznal žalobkyni ktorá bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu proti žalovanej, ktorá v odvolaní úspech nemala.

24. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje

sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).