Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18Cb-66-2021.pdf
PDF · 119.16 KB
Case nature
Area
Subarea
18Cb/66/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou v spore žalobcu: bh klima, s.r.o., so sídlom SNP 1450/3, 909 01 Skalica, IČO: 46 119 141, proti žalovanému: BauM SK s.r.o., so sídlom Vavrinca Ottmayera 5/517, 010 04 Žilina, IČO: 45 940 258, zast. Advokátska kancelária JUDr. Iveta Boškajová, s.r.o., so sídlom J.Goliana 16, 036 01 Martin, IČO: 36 785 181, o zaplatenie 2.880,- eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.880,- Eur spolu s úrokmi z omeškania, paušálnu náhradu trov konania a trovy konania. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že žalobca so žalovaným dňa 22.07.2020 uzavrel zmluvu na dodanie a montáž technologického zariadenia, pričom zmluva odkazuje na cenovú ponuku. Žalobca dielo riadne vykonal, avšak žalovaný mu nezaplatil cenu podpornej oceľovej konštrukcie.
2. Súd v rámci upomínacieho konania vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu dňa 15.04.2021, voči ktorému však bol podaný odpor, v ktorom žalovaný uviedol, že dňa 22.07.2020 so žalobcom uzavrel Kúpnu zmluvu č. XX/XXXX, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu dodať žalovanému nové technologické zariadenie v zmysle cenovej ponuky zo dňa 20.02.2020 vrátane dopravy a montáže a uvedenia do prevádzky. Žalovaný sa zaviazal uhradiť sumu 102.646,20 eur. Žalovaný v súlade so zmluvou zaplatil sumu 51.323,10 eur dňa 24.07.2020 a sumu 51.323,10 eur dňa 26.10.2020. Následne na to žalobca mu doručil faktúru zo dňa 15.03.2021 na sumu 2.880,- eur s fakturáciou podľa obsahu faktúry - oceľová konštrukcia prípravných pracovísk. Žalovaný má za to, že cena bola dohodnutá vo výške 102.646,20 eur a z jeho strany bola uhradená.
3. Žalobca sa vyjadril k podanému odporu tak, že žalovaný vedel, že nad rámec diela podľa zmluvy z 22.07.2020 je nutné pridať podpornú oceľovú konštrukciu stropu prípravného pracoviska. Cena diela bola určená súčtom jednotlivých komponentov diela podľa cenovej ponuky žalobcu, dielo si žalovaný vyskladal podľa svojich potrieb. Žalovaný od začiatku vedel, že súčasťou ceny nie je cena podpornej oceľovej konštrukcie stropu prípravného pracoviska, ktorá sa k dielu doobjednávala. Žalovaný uvádza nepravdu, že mal za to, že prvok naviac je súčasťou dohodnutej ceny za dielo. Má za to, že žalovaný nebol dobromyseľný, pričom prejavom jeho nedobromyseľnosti bolo odmietnutie prevzatia diela a žalovaný žalobcovi zaslal elektronickú správu, v ktorej uviedol, že už tretí raz sa pýta, kedy odovzdajú dielo a či si uvedomujú jeho finančné straty. Zároveň podľa žalobcu ďalším prejavom nedobromyseľnosti žalovaného bolo, keď žalobcovi poslal faktúru na zmluvnú pokutu za omeškanie, pričom do omeškania
zahrnul aj dní vianočných sviatkov a dni, keď bol jeho pracovník v karanténe a nemohol poskytnúť žalobcovi súčinnosť.
4. V rámci repliky a dupliky žalovaný sa vyjadril podaním zo dňa 25.05.2021 tak, že zotrval na svojich podaniach. Žalobca nepreukázal, že došlo k zmene diela a naplneniu ustanovenia § 549 Obchodného zákonníka. Podľa zmluvy zmena záväzku môže nastať iba písomnou formou. Žalobca pred uzavretím zmluvy zaslal žalovanému e-mail zo dňa 28.02.2020, ktorého prílohou bola vizualizácia lakovne, z ktorej jednoznačne vyplýva, že žalovaný mal za to, že podporná oceľová konštrukcia tak, ako ju predložil žalobca, je súčasťou dodávaného a zhotovovaného technologického zariadenia. Oceľová konštrukcia je súčasťou tohto technologického zariadenia. Uvedené potvrdzuje, že žalobca a aj žalovaný mali za to, že bude dodané celé technologické zariadenie a uvedené do prevádzky a že oceľová konštrukcia nie je prácami/prvkami naviac.
5. Následne po vykonaní všetkých procesných úkonoch v zmysle CSP súd nariadil pojednávania, na ktorom vykonal dokazovanie, a na ktoré predvolal strany konania a ich právnych zástupcov riadne a včas. Vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav:
6. Súd mal preukázané, že žalobca označený ako predávajúci a žalovaný označený ako kupujúci uzavreli dňa 22.07.2020 zmluvu označenú ako Kúpna zmluva č. XX/XXXX. Predmetom zmluvy bol záväzok žalobcu dodať žalovanému nové technologické zariadenie v zmysle cenovej ponuky č. XX/XX/XXXX- HB zo dňa 20.02.2020 a záväzok žalovaného zaplatiť cenu vo výške 102.646,20 eur. V zmysle čl. IV Zmluvy, žalobca sa zaviazal technologické zariadenie dopraviť, uviesť do prevádzky a odovzdať na miesto určenia v lehote do 60 dní od podpisu zmluvy. (l.č. 30)
7. Podľa čl. IX. Zmluvy, túto zmluvu je možné meniť a dopĺňať iba písomným prejavom účastníkov tejto zmluvy s podpisom oprávnených osôb.
8. Podľa § 261 ods.1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
9. Podľa § 410 ods.2 Obchodného zákonníka za kúpnu zmluvu sa nepovažuje zmluva, podľa ktorej prevažná časť záväzku strany, ktorá má tovar dodať, spočíva vo vykonaní činnosti alebo záväzok tejto strany zahŕňa montáž tovaru.
10. Podľa § 536 ods.1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vyhotovenie.
11. Hoci sporové strany uzatvorili zmluvu, ktorú označili ako Kúpna zmluva, súd podľa obsahu zmluvy skonštatoval, že súčasťou dodávky bola aj montáž celého technologického zariadenia a teda bez ohľadu na označenie zmluvy súd posúdil, že daný zmluvný vzťah je zmluvou o dielo, ktorá sa spravuje podľa § 536 Obchodného zákonníka a nasl.
12. Vykonaným dokazovaním súd posúdil, že strany platne uzavreli Zmluvu o dielo, v dôsledku čoho medzi nimi vznikol obchodno-záväzkový vzťah spravujúci sa Obchodným zákonníkom.
13. Podľa § 546 Obchodného zákonníka (1) Objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok. (2) Dojednanie a poskytnutie preddavkov na cenu za dielo sa nedotýka účinkov podľa § 548 a 549.
14. Cenová ponuka žalobcu pozostávala z ponuky na celé technologické zariadenie, pričom cenová ponuka obsahuje presné vymedzenie toho, čo nie je predmetom dodávky (išlo o práce nesúvisiace priamo s dodávkou technologického zariadenia a to napr. murárske práce, lešenia a zdvíhacie stroje potrebné pri montáži, pomocná pracovná sila).
15. Zo zmluvy jednoznačne vyplýva záväzok žalobcu dodať technologické zariadenie a uviesť do prevádzky. Teda žalobca mal na základe zmluvy dodať technologické zariadenie v celku tak, aby bolo súčasne spôsobilé a takto spôsobilé uvedené do prevádzky.
- Žalovaný takto zmluvu chápal a tento výklad vyplýva aj z obsahu zmluvy.
- Súd poukazuje na to, že pokiaľ by mala akákoľvek časť technologického zariadenia chýbať, v dôsledku čoho by si nemohol žalobca svoje záväzky zo zmluvy splniť, mal predsa právnu a aj faktickú možnosť v samotnej zmluve, resp. počas trvania zmluvy, tak učiniť, k čomu však nedošlo.
16. Podľa § 266 ods. 1, 2 a 3 Obchodného zákonníka (1) Prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. (2) V prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá. (3) Pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.
17. Dňa 07.10.2020 bol uzatvorený Dodatok č.1, ktorým si zmluvné strany upravili splatnosť druhej časti ceny, nakoľko žalobca oznámil žalovanému, že nemá finančné prostriedky na úhradu ceny voči talianskemu výrobcovi, u ktorého objednal zariadenie.
18. Súd mal preukázané, že následne dňa 16.03.20201 žalobca vystavil žalovanému faktúru č. H na sumu 2.880,- eur za oceľovú konštrukciu prípravných pracovísk.
19. Listom zo dňa 06.04.2021 žalovaný danú faktúru vrátil späť žalobcovi ako neoprávnenú, nedôvodnú, nakoľko podľa žalovaného neexistuje žiadny právny titul na ňu. (l.č. 37-38 obsahu spisu) Žalovaný má za to, že zmluvné strany si zmluvou dohodli pevnú cenu celého dodávaného technologického zariadenia, pričom žalovaný má za to, že aby technologické zariadenie bolo spôsobilé uvedenia do prevádzky, oceľová konštrukcia bola súčasťou diela a dohodnutej ceny.
- Súd má za to, že daný názor vychádza z logického a jazykového výkladu v zmysle § 266 Obchodného zákonníka.
20. Podľa zmluvy cena diela bola vo výške 102.646,20 eur, pričom medzi stranami bolo nesporné, že žalovaný uhradil danú sumu v 2 splátkach, a to dňa 24.07.2020 vo výške 51.323,10 eur a dňa 26.10.2020 vo výške 51.323,10 eur.
21. Z ničoho nevyplýva, že by žalobca navrhol zmenu ceny, dokonca ani návrh na akúkoľvek zmenu, či úpravu, nie je predmetom zápisu v stavebnom denníku. Z ničoho nevyplýva, že by došlo k zmene ceny diela, ako ani k zmene diela po uzavretí zmluvy. Žalovaný trval na tom, že technologické zariadenie bolo dodané v jednej dodávke, v jednom celku a tak, ako bolo dodané, bola uhradená aj cena zaň.
22. Súd mal preukázané, že žalobca v e-maile zo dňa 15.03.2021 uviedol, že nedopatrením zhotoviteľa sa toto nezakomponovalo do predmetu diela a nenavýšila sa cena za dielo. Dokonca žalobca aj v samotnej žalobe uviedol, že si je vedomý svojho pochybenia, že túto súčasť diela opomenul naceniť.
- Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že žalobca výslovne pred súdom priznal a potvrdil, že došlo k pochybeniu na jeho strane, že došlo k opomenutiu naceniť dielo o danú časť. Avšak pokiaľ došlo k pochybeniu na strane žalobcu, nie je možné, aby následky takého pochybenia znášal žalovaný. Žalobca bol ten, kto predkladal cenovú ponuku, ako aj návrh zmluvy. Teda žalobca si musel byť vedomý a znalý celého obsahu zmluvy, keďže on ju predkladal.
23. Súd zdôrazňuje na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej práva patria len bdelým, teda pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. (napr. Rozh. NS SR sp.zn. 5Sžf 65/2011)
24. Podľa § 549 Obchodného zákonníka (1) Ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú na obmedzení rozsahu diela a ak nedojednajú jeho dôsledky na výšku ceny, je objednávateľ povinný zaplatiť len cenu primerane zníženú; ak sa týmto spôsobom dohodnú na rozšírení diela, je objednávateľ povinný zaplatiť cenu primerane zvýšenú.
(2) Ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú na zmene diela a ak nedojednajú jej dôsledky na výšku ceny, je objednávateľ povinný cenu zaplatiť zvýšenú alebo zníženú s prihliadnutím na rozdiel v rozsahu potrebnej činnosti a v účelných nákladoch spojených so zmeneným vykonávaním diela.
25. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že objednávateľ nie je povinný zaplatiť zhotoviteľovi inú, než v zmluve dohodnutú cenu diela, prípadne cenu určenú spôsobom stanoveným v zmluve, ak nejde o zvýšenie, či zníženie ceny diela za podmienok vymedzených v citovanom zákonnom ustanovení § 549 Obchodného zákonníka. Ak nie sú dané podmienky podľa § 549 Obchodného zákonníka pre vznik povinnosti objednávateľa zaplatiť zhotoviteľovi cenu primerane zvýšenú, nemôže zhotoviteľ hodnotu takýchto prác naviac požadovať z titulu bezdôvodného obohatenia. V zmluve bola dohodnutá cena za technologické zariadenie vrátane montáže a v nadväznosti na čl. IV. Zmluvy aj záväzok žalobcu na uvedenie do prevádzky, čo znamená vykonať ho v takom rozsahu, aby zodpovedalo stavu prevádzkyschopnosti a teda, ak sa v tomto rozsahu dohodla aj cena, potom nemohli byť naplnené podmienky ust. § 549 Obchodného zákonníka o rozšírené predmetu diela.
26. Žalobca trval na tom, že žalovaný vraj vedel, že nad rámec diela podľa zmluvy z 22.07.2020 je nutné pridať podpornú oceľovú konštrukciu stropu prípravného pracoviska, čo vraj vyplýva z toho, že pre účel jej umiestnenia upravil základovú jamu. Konkrétne išlo o rezanie betónu. Zároveň elektronickou správou z 18.11.2020 oznámil žalovanému a investorovi, že podporná oceľová konštrukcia stropu je prvkom naviac a aká je jeho cena s tým, že je nevyhnutné doobjednať oceľovú konštrukciu v hodnote cca 3.000,- eur, nakoľko stropná konštrukcia by sa nedala uchytiť tak, ako bolo pôvodne zamýšľané a počítané v projekte o strechu novej haly. Preto predložil nový výkres. Žalobca potvrdil, že žalovaný poskytol súčinnosť pri zmontovaní podpornej konštrukcie a pomocou auta s hydraulickou rukou pomáhal žalobcovi osadiť podpornú oceľovú konštrukciu. Týmto žalobca preukazoval vedomosť žalovaného, že podporná oceľová konštrukcia je prvkom naviac a jeho cena je cca 3.000,- eur.
- V tejto súvislosti súd poukazuje na rozpor v tvrdeniach žalobcu, ako aj v jeho tvrdeniach, so zmluvou, nakoľko v žalobe uviedol, že išlo o jeho pochybenie, keďže nenacenil danú konštrukciu, následne však vo svojom písomnom podaní uviedol, že ide o prvok naviac, hoci v zmluve je riadne dohodnutá pevná cena diela aj s montážou v celosti.
- Následne však žalobca vzhľadom na dané skutočnosti uviedol, že mení právnu kvalifikáciu nároku z nároku na plnenie zo zmluvy na nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. (l.č. 45) Žalobca tvrdil, že žalovaný sa prácou žalobcu nad rozsah zmluvy bezdôvodne obohatil, nakoľko predmetný prvok nebol dohodnutý v zmluve, lebo vzišiel až po podaní objednávky na základe zmluvy ako nevyhnutná požiadavka výrobcu. Vraj žalovaný súhlasil s touto zmenou. Žalovaný to poprel, žalobca nepreukázal svoje tvrdenie.
- Pokiaľ žalobca tvrdil, že on technologickú špecifikáciu podložia pre dielo a umiestnenia infražiariča nevytváral, ale len ju od výrobcu preposielal žalovanému, ktorému sa zaviazal dielo dodať a zmontovať a uviesť do prevádzky, je nutné zdôrazniť, že žalovaný mal uzatvorenú zmluvu o dielo nie s nejakým tretím subjektom, ale so žalobcom a žalobca sa zaviazal dodať a uviesť do prevádzky, zmontovať. Pre daný vzťah je irelevantný vzťah žalobcu s nejakým tretím subjektom a to bez ohľadu na to, či ten subjekt niečo tvoril, vyrábal a pod., to je vzťah len medzi žalobcom a tým subjektom. Teda ak žalobca tvrdí, že iba niečo žalovanému preposielal, nie je možné s tým súhlasiť, nakoľko nesporné bolo, že žalovaný uzavrel zmluvu iba so žalobcom a nie s 3.subjektom, od ktorého žalobca objednával zariadenie a pokiaľ niečo žalovanému žalobca „preposielal“, bola to jeho ponuka, jeho návrh.
27. Žalobca predložil mailovú komunikáciu, ktorou preukazuje svoje tvrdenia. Napriek tomu však žalobca nepreukázal svoje tvrdenia dostatočným spôsobom.
28. Súd však zdôrazňuje, že v zmluve bol riadne zmluvnými stranami dohodnutý predmet a pevná cena s odkazom na cenovú ponuku, v ktorej je výslovne uvedené, čo cena a dodávka nezahŕňa. Žalobca sa zmluvou zaviazal dodať technologické zariadenie a uviesť ho do prevádzky. Teda z obsahu zmluvy je nesporné, že žalobca sa zaviazal dodať celé zariadenie. Následne sám potvrdil v žalobe, ako aj v komunikácii so žalovaným, že pochybil, keď nenacenil konštrukciu. Až následne tvrdil, že ide o prvok,
ktorý nie je súčasťou zariadenia, že ide o prvok naviac, pričom je zrejmé, že bez toho prvku by nedošlo k montáži a k uvedeniu do prevádzky, hoci sa k tomu zaviazal. Z uvedeného vyplýva, že žalobca sa zaviazal k dodaniu celého zariadenia, teda aj danej konštrukcie, keďže bez nej by nebolo možné zariadenie uviesť do prevádzky. Z uvedeného vyplýva, že následné tvrdenie žalobcu, že ide o prvok naviac, je účelové a špekulatívne a predovšetkým rozporujúce s pôvodnými tvrdeniami žalobcu, ktoré zmenil po argumentácii žalovaného s poukazom na zákonné ustanovenia, v zmysle ktorých žalobca nemá nárok na zaplatenie.
29. Žalovaný namietal tvrdenie žalobcu, že vraj faktickým dodaním žalovaný prejavil súhlas so zmenou zmluvy ohľadom prvku naviac a tým, že žalobca tento prvok dodal a namontoval do diela a žalovaný za to nezaplatil, tak sa bezdôvodne obohatil.
- Súd poukazuje na rozpor v tvrdeniach žalobcu, keď na jednej strane tvrdil, že žalovaný súhlasil so zmenou zmluvy, v dôsledku čoho by teda došlo k zmene zmluvy, avšak na druhej strane tvrdil, že ide o bezdôvodné obohatenie. Totiž v zmysle § 40 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov, je neplatný, avšak s poukazom na § 40a Občianskeho zákonníka ide o relatívnu neplatnosť.
- V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v danom prípade na strane objednávateľa nedošlo k povinnosti uhradiť práce naviac a ani nedôjde k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko je nesporné, že žalovaný zaplatil žalobcovi za práce a za dielo, ktoré bolo predmetom zmluvy s dojednaním pevnej ceny. Žalovaná suma predstavuje cenu za konkrétny prvok, ktorý si žalovaný osobitne neobjednal, ani preukázateľne neschválil, pričom len konkludentný súhlas s týmito prácami a ich faktické prijatie neznamená zmenu zmluvy, a súčasne možnosť žalobcu toto fakturovať. To má ten dôsledok, že hoci žalobca v prospech žalovaného niečo dodal naviac, ako tvrdí, žalovaný sa však v tomto rozsahu na úkor žalobcu neobohatil. Pokiaľ žalovaný súhlasil s vykonaním daných prác, predsa nebol dôvod s nimi nesúhlasiť, keďže smerovali k splneniu záväzku žalobcu a z ničoho nevyplývalo, že by malo ísť o práce naviac, či o zmenu zmluvy. Záväzok žalobcu bol nesporný - dodať dielo a uviesť ho do prevádzky. Nemožno to považovať za konkludentný súhlas žalovaného na zmenu zmluvy. Totiž bol riadne dohodnutý záväzok žalobcu s dojednaním pevnej ceny, ktorú bol žalovaný povinný uhradiť. Obsahom záväzku bolo dodanie celého diela a jeho uvedenie do prevádzky. Pokiaľ žalobca niečo opomenul, ako pôvodne tvrdil, nejde o práce naviac, ani o žiadny prvok naviac. Bolo to súčasťou zmluvy, avšak opomenutím žalobcu daný prvok nebol nacenený, čo však nemôže byť na úkor žalovaného, pričom dokonca žalobca bol ten, ktorý návrh zmluvy predkladal žalovanému. Žalobca pri uzatváraní zmluvy mal byť obozretnejší a starostlivejší, keďže zmluvou, ktorú sám žalobca predkladal, sa zaviazal na dodanie a montáž diela v celosti a zároveň bola dohodnutá pevná cena, pričom v cenovej ponuke jasne je uvedené, čo nie je zahrnuté do ceny.
- Súd v tejto súvislosti opätovne zdôrazňuje na to, že žalobca pôvodne v komunikácii so žalovaným a následne aj v samotnej žalobe uviedol, že si je vedomý svojho pochybenia, že túto súčasť diela opomenul naceniť. Následne však už tvrdil, že nejde o súčasť diela, že ide o prvok naviac, ktorý vzišiel až po uzavretí zmluvy. Uvedené tvrdenie však ničím nepreukázal a vzhľadom na jeho pôvodné tvrdenie v žalobe, ako aj v listinách ním predložených, jeho následné tvrdenie je rozporné a nehodnoverné a súd ho posúdil ako špekulatívne. Predsa žalobca v zmysle čl. 8 a 11 a § 132 CSP je povinný pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti. Následne napriek uvedeniu v žalobe, žalobca zmenil svoje tvrdenie a tvrdil, že nejde o súčasť diela, ale o prvok a práce naviac, čo sa javí ako je účelové a špekulatívne v úmysle získať plnenie za jeho pochybenie.
- Žalobca nepreukázal žiadnu dohodu na naviac práce, či prvok, ani súhlas žalovaného.
- Pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovaný je znalý technickej stránky diela, jednak to nepreukázal, ani z ničoho to nevyplýva a jednak žalovaný to poprel s tým, že on je stavbár a danej technológii on nerozumie.
30. Žalovaný poukázal na to, že žalobca dodal aj vizualizáciu, ktorá je totožná s vizualizáciou technického zariadenia predloženou žalobcom spolu so žalobou, pričom ide o totožnú vizualizáciu. Na základe vizualizácie bola predložená aj cenová ponuka - prípravné pracoviská s celokovovým základom. Predmetom spornej fakturácie je oceľová konštrukcia prípravných pracovísk. Teda žalovaný opodstatnene mal za to, že malo mu byť dodané celé technologické zariadenie vrátane dodávky a uvedenia do prevádzky. To znamená, že mal za to, že má ísť o dodávku ako celku. Zároveň rozporoval tvrdenie žalobcu o jeho nedobromyseľnom konaní, k čomu uviedol, že predsa keď žalobca nemal dostatok finančných prostriedkov, tak mu žalovaný vyšiel v ústrety, teda nebol nedobromyseľný vo vzťahu k žalobcovi. Žalobca nepreukázal žiadnu dohodu o cene tvrdených prác naviac, pričom žalobca uviedol, že ani nevie takú dohodu preukázať, pričom ani nie je to možné, nakoľko taká dohoda neexistuje.
31. Súdu bola predložená vizualizácia, ktorá bola doručená žalovanému mailom z 25.02.2020, pričom žalobca predložil súdu vizualizáciu s vyznačením časti, o ktorej žalobca tvrdí, že sú to naviac práce, resp. čo naviac dodal. Z predložených vizualizácii však nie sú zrejmé odlišnosti. Podľa danej vizualizácie vyplýva, že žalobca dodal to, čo mal dodať podľa zmluvy, za čo bola dohodnutá cena, ktorú žalovaný riadne zaplatil. Pokiaľ žalobca opomenul niečo zahrnúť do cenovej ponuky a teda do pevne dohodnutej ceny, ako pôvodne v žalobe tvrdil, nemôže to byť na úkor žalovaného. Pokiaľ následne v priebehu konania žalobca zmenil svoju argumentáciu o opomenutí s tým, že ide o prvok naviac, toto z ničoho nevyplýva, ničím to nepreukázal a ani ničím logickým neodôvodnil zmenu vo svojej argumentácii a v tvrdeniach opisujúcich rozhodné skutočnosti.
32. Žalovaný v rámci nariadeného výsluchu v zmysle § 195 CSP uviedol, že nedošlo k žiadnej zmene zmluvy, k žiadnej dohode o zmene ceny diela a pod. Uviedol, že je stavbár a technológii nerozumie. Iba vie, čo má dodať na základe projektu. Poprel akúkoľvek dohodu so žalobcom ohľadom prác naviac za nejakú podpornú konštrukciu. Pokiaľ sa so žalobcom stretol, bolo to ohľadom toho, že žalobca chcel zmenu rozmerov základov, avšak nevysvetlil mu dôvod a nevedel, či sa tá zmena týkala podpornej konštrukcie. Žalovaný totiž pripravil stavebnú pripravenosť a v dôsledku nejakých pokynov došlo k rozšíreniu jedného rozmeru. Podporná konštrukcia nebola predmetom ich stretnutia, prvotným záujmom stretnutia bol nedostatok finančných prostriedkov na strane žalobcu, čo vyplýva aj z následnej časovej postupnosti, keď po daných rokovaniach došlo k uzatvoreniu dodatku ohľadom splatnosti druhej časti ceny diela.
33. Pokiaľ žalobca predložil rozhodnutie KS v BB s odkazom na rozhodnutie ÚS ČR I.ÚS 1264/11, tak dané rozhodnutia nie je možné pre daný prípad aplikovať, nakoľko riešia odlišnú situáciu, sú na inom skutkovom základe. Nie je možné vytrhnúť konkrétnu vetu z kontextu a aplikovať ju svojvoľne na všetky obdobné spory. Zároveň súd nie je viazaný ani rozhodnutím iného štátu.
(1) Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. (2) Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
(1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. (2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
36. Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a posúdil, že nárok žalobcu nie je opodstatnený. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že strany sporu uzavreli zmluvu, na základe ktorej žalobca sa zaviazal dodať dielo a uviesť ho do prevádzky, pričom bola riadne dohodnutá pevná cena, ktorú žalovaný uhradil. Dokonca žalovaný vyhovel žalobcovi a uzavrel s ním Dodatok k zmluve, ktorým bola upravená splatnosť. Predmet diela bol riadne dohodnutý a definovaný aj vizualizáciou a aj cenovou ponukou, ktorá dokonca obsahovala ustanovenia, čo v cene nie je zahrnuté. Žalobca nepreukázal, že by došlo k zmene diela, či k dohode o prácach naviac. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Dokonca zavádzal súd špekulatívnym tvrdením, keď v žalobe uviedol, že si je vedomý svojho pochybenia, že danú súčasť diela opomenul naceniť. Uvedené oznámil aj žalovanému v rámci mailovej komunikácie. Avšak následne po tom, ako žalovaný odmietol zaplatiť predmetnú faktúru, žalobca začal tvrdiť, že nejde o súčasť diela, ale že ide o prvok naviac a že bola dohoda so žalovaným. Dané jeho tvrdenia však žalovaný poprel a zároveň jeho tvrdenia z ničoho nevyplývajú a ničím neboli preukázané. S prihliadnutím na obsah zmluvy a na rokovania zmluvných strán je zrejmé, že medzi stranami bolo riadne určené, aké dielo a s akými súčiastkami sa má dodať, pričom cena diela bola riadne stanovená ako pevná cena a k následnej zmene zmluvy, či diela nedošlo. Žalobcovi nevznikol žiadny preukázateľný nárok na zaplatenie predmetnej faktúry, nebol dôvod svojvoľne navyšovať cenu diela.
37. Súd záverom opätovne poukazuje na to, že žalobca najprv tvrdil v žalobe, ako aj v písomnej komunikácii so žalovaným pred podaním žaloby, že jeho pochybením nedošlo k naceneniu danej súčasti
diela. Z uvedeného je zrejmé, že aj sám žalobca považoval, že ide o súčasť diela a nie o žiadny prvok naviac.
- Z uvedeného teda vyplýva, že vôľa strán sporu ako zmluvných strán bolo dodanie celého, teda kompletného zariadenia a jeho uvedenia do prevádzky.
- Žalovaný nemohol predsa vedieť, že žalobca niečo opomenul, keďže sa dohodli na dodaní celého zariadenia a na pevnej cene.
- Žalobca vyššie uvedeným tvrdením v žalobe, ako aj v písomnej komunikácii so žalovaným, potvrdil, že vôľa, a teda aj obsah záväzku bol na všetko, teda na celé zariadenie, teda aj na oceľovú konštrukciu.
- Z uvedeného nepochybne vyplýva vôľa uzavrieť zmluvu na dodanie celého zariadenia a uvedenia do prevádzky s dojednaním pevnej ceny, avšak opomenutím žalobcu žalobca nenacenil oceľovú konštrukciu, hoci bola súčasťou zariadenia a teda nejde o žiadny naviac prvok, ako tvrdil žalobca následne v rámci svojej zmenenej argumentácie.
- Keďže dohoda bola nesporná, taktiež aj dohoda o pevnej cene, pričom žalovaný predsa nemal ako vedieť, že žalobca nenacenil nejaký prvok, ktorý je súčasťou diela, nedošlo k zmene diela, žalovaný sa bezdôvodne neobohatil na úkor žalobcu a žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie žalovanej istiny. Žalobca nielenže predložil zmluvu žalovanému, ale aj cenovú ponuku a zmluvu riadne podpísal, teda mal si byť vedomý, čo navrhol a čo uzavrel a jeho prípadné pochybenie, či opomenutie nemôže byť na úkor žalovaného ako objednávateľa.
38. Pokiaľ žalobca v priebehu konania navrhoval nejaké dôkazy, ako výsluch svedka,..., súd nepovažoval vykonanie navrhnutých dôkazov za efektívne a hospodárne vzhľadom na predmet sporu, pričom následne obe strany zhodne uviedli, že nenavrhujú žiadne dokazovanie. Preto súd žiadne dokazovanie už nevykonal a vykonané dokazovanie považoval za dostatočné pre rozhodnutie vo veci.
39. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
40. Podľa § 132 ods.1 CS v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
41. Podľa čl. 11 ods.1 CSP úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah.
42. V zmysle § 215 ods.1 CSP súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov.
43. Súd posúdil vykonané dokazovanie za dostatočné pre právne a skutkové posúdenie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu zamietol.
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
45. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
46. Vzhľadom na to, že žalovaný bol úspešný v celom rozsahu, priznal mu nárok na náhradu trov voči žalobcovi v rozsahu 100%. O samotnej výške náhrady súd rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti meritórneho rozhodnutia.
47. S poukazom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako bolo uvedené vo výrokovej časti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP)
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, pokuty a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).