Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Cb/9/2020

Rozsudok pre zmeškanie

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred samosudkyňou JUDr. Evou Foltánovou v spore žalobcu: West logistics s.r.o., so sídlom Šafárikova 1525/45, Galanta, IČO: 47 985 313, zastúpený JUDr. Albínom Lanczom, advokátom so sídlom Mierová 1435/33, Galanta, proti žalovanému: KRS Logistics SPRL, so sídlom Rue Jean Calas 12, 4100 Seraing, Belgicko, identifikačné číslo: 0432308412, o zaplatenie 2250,00 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť 2 250,-Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania zastavuje.

III. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.03.2020 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu istiny 2 250,- Eur s príslušenstvom (8% úrok z omeškania zo sumy 2 250,- Eur od 12.04.2019 do zaplatenia) a k náhrade trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že ma základe objednávky prepravy tovaru Objednávkou č. F. zo dňa 25.02.2019 došlo zo strany žalovaného k objednaniu prepravy z B. D. s nakládkou dňa 28.02.2019 do G., K. I. s vykládkou dňa 05.03.2020 u žalobcu, a to za dohodnutú cenu v sume 2 250,- Eur mimo DPH za prepravu (náležitosti samotnej ceny boli dojednané cestou elektronickej komunikácie medzi stranami sporu). Zo strany žalobcu v pozícii prepravcu došlo následne presne v dikcii týchto objednávok k vykonaniu prepravy podľa dojednaných podmienok. Dôkazom vykonania prepravy vo vyššie precizovaných intenciách je aj medzinárodný nákladný list, na ktorom odosielateľ aj príjemca predmetnej zásielky svojou autorizáciou potvrdili priebeh prepravy v uvedených intenciách. Týmto spôsobom teda došlo v súlade s objednávkou a požiadavkami žalovaného k preprave zásielky, v dôsledku čoho vznikla žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi cenu za túto službu. Predmetná cena mala byť v zmysle podmienok ustanovených v objednávke uhradená na základe vystavenej faktúry do termínu splatnosti 30 dní od obdržania faktúry. Žalovaný však napriek svojej povinnosti k úhrade záväzku za vykonanú prepravu nepristúpil k jej zaplateniu, a to len poukazom na existenciu údajného nároku na náhradu škody vo výške prepravného, ktorý mal údajne vzniknúť z titulu omeškania prepravcu s vykládkou. Na prípad je potrebné aplikovať Dohovor č. o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) v zmysle článku I. Dohovoru. Podkladový právny a skutkový stav je následne možné prezentovať tak, že žalovaný pristúpil k odmietnutiu úhrady odmeny za prepravu s poukazom na omeškania prepravcu. Ustanovenie článku 30 odsek 3 Dohovoru, ktorý dojednáva o zániku nároku na náhradu za prekročenie dodacej lehoty v prípade, ak sa dopravcovi nezaslala písomná výhrada do 21 dní po tom, čo sa zásielka dala k dispozícii príjemcovi (teda najneskôr do termínu 26.03.2020), nebolo naplnené. Táto výhrada následne musí obsahovať explicitné zachytenie úmyslu vyvodiť zodpovednosť za škodu vzniknutú omeškaním prepravcu. V predmetnom prípade teda nedošlo k dodržaniu tejto prepadovej doložky, v zmysle ktorej skutočnosti akýkoľvek nárok žalovanej z uvedených prepráv treba považovať za prekludovaný. Nárok

na prípadnú náhradu škody z pertraktovaného titulu musí žalovaný najskôr právom precizovaným spôsobom preukázať a následne uplatniť voči subjektu zodpovednému za vznik škody. Žalovaným zvolený postup je aj v tomto smere nesúladný s právom a preto ho nemôžu akceptovať, obzvlášť v prípade keď do tohto času nedošlo k riadnemu oznámeniu škodovej udalosti, resp. jej určeniu a preukázaniu, voči ich osobe. Žalovaným poskytnuté tvrdenia o údajných nákladoch jeho partnera, respektíve iných viac nákladoch, však do tohto času neboli žiadnym spôsobom preukázané a zostávajú len v polohe tvrdenia, a preto v rámci predmetnej oblasti naďalej pretrváva skutkový stav v podobe nepreukázania škody zákonným spôsobom. Jednotkové stanovenie škody za omeškanie bez jeho rozpisu v podobe špecifikácie položiek, z ktorých táto škoda pozostáva, totiž nemožno považovať za riadne určenie škody. Vo vzťahu k omeškaniu s vykládkou tovaru chcú poukázať aj na to, že samotné omeškanie prepravcu nespôsobuje vznik žiadneho nároku pre žiadnu zo zúčastnených strán prepravy. V dikcii relevantných ustanovení Dohovoru o CMR totiž nárok v súvislosti s omeškaním prepravcu vzniká len pri vzniku škody v príčinnej súvislosti s predmetným omeškaním. V danej oblasti je teda opätovne nevyhnutné preukázať vznik škody, ktorá by mala svoj pôvod v omeškaní prepravcu, ktorá skutočnosť vyplýva z ustanovenia článku 23 odsek 5 predmetného dohovoru. Vo svetle uvedeného je preto na podporu zámeru žalovaného k neuhradeniu ich odmeny za prepravu v plnej výške potrebné riadne preukázanie nákladov vzniknutých v priamej príčinnej súvislosti s omeškaním pri preprave. V dikcii uvedeného preto neobstojí len prípadné nepristúpenie k úhrade zo strany partnera žalovaného, pretože jeho nezákonný postup neodôvodňuje regresný postup voči ich spoločnosti. V dikcii uvedeného teda bez vymedzeného preukázania škody nemá voči žalovanému žiadny reštriktívny nárok ani jeho prípadný obchodný partner. V intenciách dotknutého Dohovoru preto žalovaný nemá nárok na odmietnutie úhrady za dopravu z dôvodu nedodržania termínu vykládky, obzvlášť keď v žiadnych sprievodných dokumentoch (najmä v objednávke, prípadne v nákladnom liste) nie je uvedená sankcia pre prepravcu za porušenie tejto povinnosti, a preto si žalovaný nemôže jednostranne určiť vlastný režim procesu sankcionovania, obzvlášť nie v prípade neexistujúcej podkladovej povinnosti. Na základe uvedeného žalovaný nemal žiadny právny titul ani dôvod k nepristúpeniu k úhrade odmeny za prepravu za daných okolností. Z uvedeného dôvodu preto aj museli pristúpiť k neuznaniu záväzku žalovaného z titulu jeho údajných, nepreukázaných nákladov vzniknutých v dôsledku omeškania pri preprave a museli trvať na povinnosti žalovaného k úhrade odmeny za prepravu voči ich spoločnosti v plnej výške. Majú totiž za preukázané, že pre nepristúpenie k úhrade ich splatných pohľadávok nemá žalovaný žiadny právny dôvod, a teda sa dopúšťa voči ich spoločnosti protiprávneho konania. Z tohto dôvodu preto ani nemôžu akceptovať odmietnutie ich faktúr a stále trvajú na povinnosti žalovaného k úhrade v rámci tu pertraktovaných prepravách vykonaných žalobcom. K náprave v predmetnej oblasti neviedli ani ich opakované urgencie ako list Výzva na úhradu a vysvetlenie, v ktorých pristúpili k popísaniu celej šírky právnej a skutkovej argumentácie. Právny zástupca žalobcu v žalobe ďalej uviedol, keďže žalovaný nesplnil svoj dlh riadne a včas, dostal sa tým do omeškania, v dôsledku čoho žiadajú tiež o zaplatenie úrokov z omeškania v zmysle v znení neskorších predpisov, a teda úrok z omeškania vo výške 8 % ročne odo dňa 12.04.2019 do zaplatenia (určený podľa splatnosti faktúry vzťahujúcej sa k prejednávanej preprave).

2. Tunajší súd dňa 15.04.2020 vydal platobný rozkaz č.k. -23. Platobný rozkaz so žalobou a prílohami boli žalovanému doručené dňa 11.05.2020. Voči predmetnému platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s vecným odôvodnením. Žalovaný v odpore uviedol, že v prepravnej zmluve uviedli, že od žalobcu sa požadovalo, aby zásielku doručili včas a v dohodnutom termíne dodania. Žalobca zásielku nedoručil včas v zmysle dohody. Zo zmluvy je zrejmé (strana 3), že v prípade oneskorenia sa prepravné náklady neplatia, v dôsledku toho faktúru neakceptujú.

3. Na základe podané odporu žalovaným tunajší súd dňa 12.08.2020 vydal uznesenie č.k. -35, ktorým platobný rozkaz tunajšieho súdu č.k. -23 zo dňa 15.04.2020 zrušil v plnom rozsahu.

4. Dňa 03.09.2020 doručil právny zástupca žalobcu vyjadrenie k odporu, v ktorom uviedol, že žalovaný v súvislosti so svojimi postulátmi neuniesol ani povinnosť tvrdenia. Žiadnym spôsobom nepreukázal, že v prepadovej lehote opísanej v článku 33 ods. 3 Dohovoru (teda 21 dní) doručil ním produkovanú písomnú výhradu žalobcovi. Za súčasného stavu má totiž ich dokument len charakter jednostranne vytvoreného dokumentu, pri ktorom nie je preukázané, že bol daný do dispozície žalobcovi (cestou poštového podniku alebo iným obvyklým spôsobom v rámci ich obchodnej praxe). Taktiež nie je z daného dokumentu objektívne zistiteľné, kedy bol zaslaný dopravcovi, nakoľko je na ňom len údaj

jeho spísania, ktorý nie je pre režim Dohovoru relevantný. V dôsledku absencie sprievodných dokladov preukazujúcich riadne zaslanie a doručenie písomnej výhrady v lehote 21 dní, zostáva platná a účinná ich námietka preklúzie. V zmysle vyššie uvedeného majú za to, že podaním žalovaného došlo k rozporovaniu len ich vznesenej námietky preklúzie ich nároku z titulu omeškania. Dohovor však aj mimo uvedeného inštitútu danú oblasť jednoznačne a explicitne reguluje cestou špeciálnej úpravy uvedenej v článku 23 odsek 5 v znení, že ak sa prekročí dodacia lehota a oprávnený preukáže, že škoda vznikla z tohto dôvodu, dopravca je povinný uhradiť škodu len do výšky dovozného. Žalovaný teda nesplnil svoju zákonnú podmienku k vzniku jeho nároku na úseku omeškania, keďže nepreukázal, že v súvislosti s omeškaním vznikla nejaká škoda. Žalovaný dokonca ani žiadnu škodu netvrdí. Za uvedených okolností preto nemá nárok na krátenie prepravného zo žiadneho iného titulu. V intenciách ustanovenia Dohovoru CMR podľa článku 1 odsek 5 v spojení s článkom 41 následne neobstojí ani prípadná úprava objednávateľa v objednávke pojednávajúca o sankcií v prípade omeškania, nakoľko Dohovor predpisuje v danej oblasti osobitný a odlišný mechanizmus, ktorý činí dané ustanovenia objednávky neplatné a neúčinné (objednávateľ teda nemá nárok na zmluvnú pokutu ani inú sankciu z titulu omeškania okrem náhrady škody, ktorá však preukázaná ani uplatnená nebola- uvedené vyplýva napríklad aj z rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici so spisovou značkou ). Primárne takýto nárok považujú za neplatný a neúčinný. Zmluvná pokuta totiž v dikcii predstavuje dvojstranný právny úkon. V predmetnej veci však absentuje akýkoľvek súhlasný prejav vôle ich spoločnosti k dojednaniu zmluvnej pokuty v takomto charaktere. Objednávka a jej prílohy (ktoré údajne takéto dojednanie obsahujú) totiž neboli z ich strany nikdy elektronicky potvrdené. Zo samotnej faktickej okolnosti realizácie prepravy v intenciách danej objednávky však následne nemožno vyvodiť aj súhlas so zmluvnou pokutou (v dikcii mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu). Realizácia prepravy podľa objednávky preto bez ďalšieho nemôže byt' vyhodnotená ako súhlas so zmluvnou pokutou (najmä ak mal byť tento súhlas realizovaný konkludentné), ktorá predstavuje samostatný dvojstranný právny úkon. Ani na podklade tejto skutočnosti preto nemohlo dôjsť k platnému uzavretiu tohto zabezpečovacieho inštitútu, ktorý by bol obsiahnutý len v dokumente zasielanom s objednávkou. V rámci posledného odseku je teda zrejmé, že nedošlo ani k prijatiu návrhu so zmluvnou pokutou potrebného pre zavŕšenie kontraktačného procesu.

5. Dňa 28.10.2020 doručil žalovaný súdu vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu, v ktorom uviedol, že pre tento spor, ktorý sa týka cestnej prepravy tovaru za úhradu vozidlami medzi dvoma rôznymi krajinami, z ktorých minimálne jedna je zmluvnou krajinou, platí dohovor CMR (článok l uvedeného dohovoru). V nákladnom liste je výslovne uvedené, že podlieha uvedenému dohovoru. Žalovaný vo vyjadrení poukázal na článok 31.1 a 41.1 dohovoru CMR. S výhradou ustanovení článku 40 je akékoľvek ustanovenie, ktoré sa priamo alebo nepriamo odchyľuje od ustanovení tohto dohovoru, bezvýznamné a neplatné. Neplatnosť takýchto ustanovení nemá za následok neplatnosť ostatných ustanovení zmluvy. Bolo by možné z kombinácie týchto ustanovení vyvodiť, že belgické súdy nie sú príslušné, pretože sa na ne v danom prípade nevzťahujú články 31.1 písm. a) a/alebo b), o ktorom sa hovorí. Túto interpretáciu článku 31.1 nie je možno použiť, pretože sa v nej vynecháva ustanovenie, podľa ktorého môžu strany po vzájomnej dohode určiť súdy zmluvnej krajiny; čo je prípad v danej situácii. V článku 32 sa uvádza, že činnosti týkajúce sa prepravy, na ktoré sa vzťahuje tento dohovor, sú premlčané po uplynutí jedného roka. Avšak v prípade podvodu alebo zavinenia, ktoré sa považuje za rovnocenné s podvodom, je podľa právnych predpisov danej jurisdikcie premlčacia doba tri roky. Faktúra pochádza zo 14. marca 2019 a bola napadnutá v ten istý deň. Platobná akcia bola preto 13. marca 2020 premlčaná. Žalovaný ďalej uviedol, že nie je sporné ani popierateľné, že dodávka sa uskutočnila mimo zmluvnej lehoty. V článku 30.3 sa uvádza, že oneskoreniu dodania sa môže nárokovať iba v prípade zaslania písomnej výhrady v lehote 21 dní od sprístupnenia tovaru príjemcovi. Nie je možné popierať skutočnosť, že vo všeobecných predajných podmienkach sa výslovne píše, že „Akékoľvek oneskorenie dodávky nás oprávňuje neplatiť celú dohodnutú sumu prepravy ani náklady vzniknuté nedodržaním tejto zmluvy, pričom si vyhradzujeme právo začať súdne stíhanie voči prepravcovi v prípade chybnej zodpovednosti. Prepravca nás musí vo všetkých prípadoch čo najskôr informovať o akejkoľvek anomálii alebo oneskorení nakládky/dodávky počas vykonávania tejto prepravy.“ V dôsledku toho je žalovaný oprávnený odmietnuť uhradiť platbu za prepravu vykonanú s oneskorením. V závere vyjadrenia žalovaný uviedol, že žiada, aby súdu buď vo veci samej vyhlásil, že nie je kompetentný, a aby nariadil žalobcovi uhradiť trovy konania spojené s týmto konaním, alebo, ak sa súd považuje za kompetentný, aby vyhlásil, že je žaloba premlčaná alebo, ak sa súd považuje za kompetentný a zhodnotí, že žaloba nie je premlčaná, aby vyhlásil, že došlo k oneskoreniu dodávky a oprávňuje žalovaného neuhradiť požadovanú faktúru.

6. Dňa 04.03.2021 doručil právny zástupca žalobcu podanie, v ktorom uviedol, že predmetné závery žalovaného nemajú oporu vo faktickom ani právnom stave. Poukázal na a súčasne , , ktorý kreuje zákonnú koncentráciu možnosti uplatnenia námietky príslušnosti súdu k prvému procesnému úkonu. Úkonom takéhoto charakteru však bol odpor žalovaného datovaný ku dňu 13.05.2020, kde žalovaný zmeškal uplatnenie tejto námietky. S poukazom na túto kogentnú právnu úpravu preto majú za to, že došlo k ustáleniu príslušnosti a kompetencie súdu, na ktorý bola podaná žaloba. Pre pokrytie celej šírky nedostatkov námietky žalovaného chcú poukázať na to, že zaslanie objednávky so všeobecnými informáciami nemá v predmetnom prípade za následok platné dojednanie voľby súdu a teda ani v prípade expedovania objednávky v rozsahu deklarovanom žalovaným by nedošlo k platnému a právne účinnému dojednaniu takejto doložky. Podľa platnej právnej úpravy musí mať totiž dohoda o voľbe právomoci písomnú formu alebo musí byt' písomne potvrdená, a to v intenciách článku 25 ods. 1 písm. a) Nariadenia Brusel I. V opačnom prípade je neplatná. K žiadnej z prezumovaných foriem dojednania však v ich prípade nedošlo a teda údajnú voľbu právomoci pertraktovanú žalovaným musia vyhodnotiť za neplatnú a nulitnú. Putatívna dohoda o voľbe zachytená v prílohe objednávky teda nebola z ich strany nikdy elektronicky potvrdená a už vôbec nie písomne. Zo samotnej faktickej okolnosti realizácie prepravy v intenciách danej objednávky však následne nemožno vyvodiť aj súhlas s voľbou právomoci (v dikcii mlčanie alebo nečinnosť, samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu). Realizácia prepravy podľa objednávky, preto bez ďalšieho nemôže byt' vyhodnotená ako súhlas s voľbou právomoci iného súdu (najmä ak mal byt' tento súhlas realizovaný konkludentne), ktorá je samostatným dvojstranným právnym úkonom. Ani na podklade tejto skutočnosti preto nemohlo dôjsť k platnému uzavretiu takejto doložky, ktorá by bola obsiahnutá len v dokumente zasielanom s objednávkou. Je teda zrejmé, že nedošlo ani len k naplneniu premisy vzájomnej komunikácie, keďže po prijatí objednávky táto už nebola ďalej potvrdzovaná, a preto nemohla byť splnená ani vyššia miera dohody obligatórne vyžadovaná Nariadením Brusel I. Právny zástupca žalobcu ďalej poukázal na článok 33 Dohovoru o , na článok 1 ods. 5 Dohovoru v spojení s článkom 41 Dohovoru, na článok 32 Dohovoru . V dikcii článku 32 odsek 2 písomná reklamácia zastavuje plynutie premlčacej lehoty až do dňa, keď dopravca reklamáciu písomne odmietne a vráti k nej pripojené doklady. V danom preskúmavanom prípade teda plynutie premlčacej lehoty zastavilo produkovanie písomnej reklamácie zo strany žalobcu v podobe Výzvy k úhrade zo dňa 20.05.2019, ktorá bola žalovanému doručená v deň jej spísania, pričom zo strany žalovaného nedošlo k spätnej väzbe. Pri aplikácii tohto relevantného ustanovenia potom začiatok premlčacej lehoty je spojený najskôr s dňom 25.02.2019, kedy bola vyhotovená žalovaným objednávka prepravy. Premlčacia lehota v dĺžke 1 rok teda mohla začať plynúť najskôr dňa 25.05.2019, ktorý termín predstavuje uplynutie troch mesiacov od vyhotovenia objednávky. Na základe uvedeného by preto k prípadnému premlčaniu v prípade nároku na úhradu prepravného v ich prípade došlo až ku dňu 25.05.2020. Podanie žaloby však bolo expedované ešte dňa 23.03.2020 a teda k premlčaniu ich nároku nedošlo ani na podklade tejto skutočnosti. Žaloba bola jednoznačne podaná z dôvodu neuhradenia odmeny za prepravu, s ktorým titulom nemožno prepájať protinávrh žalovaného z dôvodu prekročenia dodacej lehoty. Mechanizmus výpočtu premlčania v danom prípade sa teda riadi režimom predpokladaným v písm. c) preskúmavaného článku 32 ods. 1 Dohovoru CMR. Právny zástupca žalobcu uviedol, že z opatrnosti si dovoľujú vzniesť námietku premlčania, a to s poukazom na premlčanie nároku z prekročenia dodacej lehoty žalovaného ku dňu 07.03.2020, v ktorej lehote žalovaný nepodal žalobu. Akýkoľvek protinávrh žalovaného smerujúci k započítaniu oproti ich pohľadávke na prepravné teda nie je spôsobilý tohto následku ani na podklade preklúzie či premlčania. Čo sa týka omeškania s vykládkou tovaru, tak poukazujú aj na to, že samotné omeškanie prepravcu nespôsobuje vznik žiadneho nároku pre žiadnu zo zúčastnených strán prepravy. V dikcii relevantných ustanovení Dohovoru o CMR totiž nárok v súvislosti s omeškaním prepravcu vzniká len pri vzniku škody v príčinnej súvislosti s predmetným omeškaním. V danej oblasti je teda opätovne nevyhnutné preukázať vznik škody, ktorá by mala svoj pôvod v omeškaní prepravcu, ktorá skutočnosť vyplýva z ustanovenia článku 23 odsek 5 predmetného dohovoru. Žalovaný teda nesplnil svoju zákonnú podmienku k vzniku jeho nároku na úseku omeškania, keďže nepreukázal, že v súvislosti s omeškaním vznikla nejaká škoda. Žalovaný dokonca ani žiadnu škodu netvrdí. Za uvedených okolností preto nemá nárok na krátenie prepravného zo žiadneho iného titulu. Naďalej považujú za neprítomné aj preukázanie žalovaného, že v prepadovej lehote opísanej v článku 33 ods. 3 Dohovoru (teda 21 dní) doručil ním produkovanú písomnú výhradu žalobcovi. Za súčasného stavu má totiž dokument žalovaného len charakter jednostranne vytvoreného dokumentu, pri ktorom nie je preukázané, že bol daný do dispozície žalobcovi (cestou poštového podniku alebo iným obvyklým spôsobom v rámci ich obchodnej praxe). Taktiež nie je z daného dokumentu objektívne zistiteľné, kedy bol zaslaný dopravcovi, nakoľko je na ňom

len údaj jeho spísania, ktorý nie je pre režim Dohovoru relevantný. V dôsledku absencie sprievodných dokladov preukazujúcich riadne zaslanie a doručenie písomnej výhrady v lehote 21 dní, preto zostáva platná a účinná aj ich námietka preklúzie.

7.V danej sporovej veci bolo nariadené pojednávanie na deň 11.11.2021, na ktoré boli strany sporu riadne predvolané s poučením o možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie v zmysle .

8.Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil. Žalovanému bolo predvolanie doručené dňa 18.06.2021. V predvolaní bol riadne poučený, že ak sa na pojednávanie vo veci riadne a včas nedostaví, a svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami neospravedlní, na návrh druhej strany rozhodne súd o žalobe rozsudkom pre zmeškania ( §274 a § 278CSP).

9.Právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie dostavil a uviedol, že sa pridržiavajú všetkých svojich podaní, kde sa vysporiadali s príslušnosťou súdu a aj jeho právomocou. Vzhľadom na neprítomnosť žalovaného navrhujú rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zároveň uviedol, že vzhľadom na niektoré námietky žalovaného, berie žalobcu v časti príslušenstva späť a uplatňuje si len istinu v podobe nároku na prepravné v sume 2 250,- Eur a trovy konania.

10.Podľa súd poskytuje stranám poučenia o ich procesných právach a povinnostiach v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

11.Podľa na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

12.Podľa odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.

13.Podľa ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie.

14.Podľa návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.

15.V zmysle citovaných zákonných ustanovení a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (právny zástupca žalobcu navrhol, aby súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného) súd žalobe vyhovel rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, nakoľko boli splnené podmienky podľa . je postavený na kontradiktórnosti a efektívnosti konania. V kontradiktórnom procese majú byť nositeľom procesnej iniciatívy sporové strany - žalobca iniciuje konanie a má záujem na efektívnom vedení, a rovnako žalovaný, ak má v spore procesne obstáť, musí vyvíjať iniciatívu vo forme svojej procesnej obrany. Je teda povinnosťou strán aktívne sa podieľať na konaní a nezadávať dôvody pre zbytočné odročenie. Žalovaný sa na termín pojednávania dňa 11.11.2021 nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil. Právny zástupca žalobcu navrhol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného.

16.Podľa , žalobca môže vziať žalobu späť.

17.Podľa ,, , ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

18.Podľa , , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie. Súhlas

žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

19.Nakoľko právny zástupca žalobcu vzal žalobu v časti o zaplatenie úrokov z omeškania späť, súd konanie v tejto časti zastavil, a to aj bez súhlasu žalovaného, nakoľko k späťvzatiu žaloby v časti o zaplatenie úrokov z omeškania prišlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu.

20. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

22. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvejinštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23.O trovách konania rozhodol súd v súlade s , podľa ktorého má žalobca ako procesne úspešná strana sporu právo na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia vo výške 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia ( ).

V prípade podania odvolania v súlade s ust. a odvolania podaného proti časti o nároku na náhradu trov konania je lehota na podanie odvolania 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. ).

Ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a) môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť konať. Ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie. Návrh na zrušenie rozsudku môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel( ) .