Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13C-76-2019.pdf
PDF · 101.54 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/76/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci žalobkyne R. C., F.. XX. XX. XXXX, Q. T. K.. E. XX, T. T., proti žalovanej v 1/ rade A. Š., F.. XX. XX. XXXX, Q. T. S. X, T. T., žalovanej v 2/ rade C. J., S. E., S. M., C. K.. XX, T. T., a žalovanej v 3/ rade W. W., F.. XX. XX. XXXX, T. U., Z. X, certifikovaný partner predaja, RE/MAX Attraktive Plus, Gazdovský rad 37/D, Šamorín, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 10 000,- Eur alebo vrátenie bytu, takto
rozhodol:
Súd žalobu žalobkyne z a m i e t a .
Žalované v 1/, 2/ a 3/ rade n e m a j ú nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa podanou žalobou doručenou súdu dňa 07. 11. 2019 žiadala súd o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 10 000,-- Eur resp. vrátenie bytu, ktorý previedla kúpnou zmluvou na žalovanú v 1/ rade. Vo svojom žalobnom návrhu uviedla, že dôvodom podanej žaloby je jej nespokojnosť s predajom bytu, na ktorý ho nahovorila W. W. spolu J. C. J., pričom ona sama nebola stotožnená s predajom bytu za takú sumu, akú nakoniec pri predaji obdržala. Sama požadovala vyššiu kúpnu cenu, pretože si bola vedomá hodnoty bytu, ktorý predávala. Uviedla, že k predaju bytu došlo veľmi rýchlo, nemala si čas to dobre premyslieť a k podpisu zmluvy o predaji bytu bola donútená. Z kúpnej ceny 69 000,-- Eur, s ktorou nesúhlasila, bolo odpočítané 2 000,-- Eur pre realitnú kanceláriu RE/MAX a k vyplateniu zostala suma 67 000,-- Eur. Z dôvodu, že do uvedeného bytu vložila svoje finančné prostriedky, najmä čo sa týka rekonštrukcie, ktorú špecifikovala v písomne podanej žalobe, žiadala vydať bezdôvodné obohatenie v rozsahu 10 000,-- Eur alebo vydať bezdôvodné obohatenie a vrátiť byt nachádzajúci sa v Banskej Bystrici na Radvanskej ulici č. 3 späť do vlastníctva žalobkyne.
2. Žalobkyňa ako dôkaz svojich tvrdení predložila list vlastníctva č. 3397 zo dňa 25. 01. 1996, z ktorého mal súd za preukázané po vykonaní dokazovania, že žalobkyňa bola vlastníčkou bytu nachádzajúceho sa R. T. T. F. S. K. Č.. X, T. Č.. X, R. R. Č.. X, F. X. H. v podiele 1/1.
3. Súd ďalej vykonal dokazovanie kúpnou zmluvou zo dňa 22. marca 2017, z ktorej vyplynulo, že žalobkyňa ako predávajúca predala žalovanej v 1/ rade ako kupujúcej byt nachádzajúci sa v T. T. F. S. K. Č.. X, T. Č.. X, F. X. H., J. Č. XXX, ktorý je postavený na pozemku parcely registra „C“ č. XXXX/ X a k nemu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel vo veľkosti XX/XXXX k celku na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu. Medzi zmluvnými stranami došlo k dohode ohľadne kúpnej ceny tak ako táto vyplýva z článku II. odsek 2.1 na sumu 69 000,-- Eur. Zmluvné strany sa dohodli, že práv časť kúpnej ceny vo výške 1 000,-- Eur uhradí kupujúci predávajúcemu na účet sprostredkovateľa prevodu spoločnosti (RE/MAX Fair) ESTATE AGENCY FAIR, s.r.o. so sídlom Banská Bystrica, Dolná ulica č. 51,
IČO: 45 870 845 v zmysle dohody o zložení blokovacieho depozitu s tým, že uvedená zaplatená časť kúpnej ceny sa v plnom rozsahu započítava do kúpnej ceny.
4. Druhú časť kúpnej ceny vo výške 10 000,-- Eur kupujúci uhradí bezhotovostným prevodom na účet predávajúceho do 3 dní od podpisu zmluvy oboma zmluvnými stranami a tretiu časť kúpnej ceny vo výške 58 000,-- Eur kupujúci uhradí bezhotovostným prevodom na účet predávajúceho z poskytnutého hypotekárneho úveru od Slovenskej sporiteľne, a.s. do 15 pracovných dní od podpisu zmluvy oboma zmluvnými stranami.
5. Súd mal ďalej za preukázané, že rozhodnutím zo dňa 15. 05. 2017 pod číslom vkladu V XXXX/XXXX rozhodol Okresný úrad Banská Bystrica, katastrálny odbor o tom, že povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnosti a to byt č. X, vo vchode č. X, na X. poschodí, súpisné číslo XXX, stojaci na pozemku registra C“ P. XXXX/1 a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti XX/XXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v prospech žalovanej v 1/ rade na základe kúpnej zmluvy, ktorú uzatvorila so žalobkyňou.
6. Žalovaná v 1/ rade vo svojom vyjadrení k žalobe uviedla, že ako kupujúca vo vzťahu k žalobkyni vystupovala vždy korektne, kúpnu zmluvu uzatvárala dobromyseľne a v dobrej viere, že kúpna zmluva je tak ako sa v nej samotnej uvádza právnym úkonom dvoch zmluvných strán, ktoré zhodne prehlasujú, že si kúpnu zmluvu riadne prečítali, s jej obsahom súhlasia potom, čo jej obsahu porozumeli. Kúpna zmluva sa podľa jej názoru zhoduje s ich slobodnou a vážne prejavenou vôľou, nebola dojednaná v tiesni ani za inak nevýhodných podmienok. Takúto zmluvu strany vlastnoručne podpísali, pričom podpis žalobkyne bol úradne osvedčený. Žalobu voči nej považuje za neopodstatnenú, neodôvodnenú, nepodloženú nijakými relevantnými dôkazmi, pričom tvrdenia žalobkyne sú zavádzajúce, účelové a založené na teóriách a úsudkoch žalobkyne, ktoré sú v rozpore s právnymi predpismi, ale aj s princípmi akéhokoľvek právneho a spravodlivého štátu.
7. Žalovaná v 1/ rade ďalej uviedla, že žalobkyňa nepredložila nijaký dôkaz ani dôvod o tom, na základe ktorého by bolo možné konštatovať, že jej tvrdenia sú považované za odborné resp. hodné osobitného zreteľa. Uviedla, ďalej, že je nepochybné, že kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 22. 03. 2017, pričom žalobkyňa podala žalobu až dňa 07. 11. 2019, teda 2 roky 8 mesiacov neskôr po podpísaní takejto kúpnej zmluvy. Uviedla ďalej, že čo sa týka hodnoty bytu v danom prípade je rozhodujúce a najdôležitejšie hodnota, ktorá sa prejavila v kúpnej cene tak, ako bola táto dohodnutá v kúpnej zmluve. Z uvedených dôvodov žiadala žalovaná v 1/ rade žalobu žalobkyne zamietnuť ako nedôvodnú.
8. Žalovaná v 2/ rade vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že sprostredkovanie predaja bytu žalobkyne mala v ponuke W. W. z realitnej kancelárie RE/MAX Free Rovinka, ktorá jej ponúkla spoluprácu pri predaji tohto bytu. Uviedla, že žalobkyňa bola vždy ústretová, ohliadky boli vykonané vždy za jej účasti, ani jedenkrát pri ich vzájomnom kontakte nespomenula, že by inzerovaná cena za jej byt bola nízka, resp. že byt nechce predať. Posledná vykonaná ohliadka bytu bola vykonaná s p. A. Š., ktorá prejavila záujem o kúpu bytu a celý proces od ohliadky bytu až po schválenie úveru, z ktorého mala byť financovaná kúpna cena za uvedený byt trvalo tri týždne, počas ktorej doby bol žalobkyni zaslaný návrh kúpnej zmluvy, zároveň ju informovala o nadchádzajúcich úkonoch, s čím žalobkyňa vyjadrila súhlas. Následne zorganizovala stretnutie v Slovenskej sporiteľni za účasti obidvoch zmluvných strán za účelom podpísania úverových a záložných zmlúv, kde spolu s kupujúcou bol v banke prítomný aj jej finančný poradca a následne došlo k podpisu kúpnej zmluvy, pričom žalobkyňa svoj podpis úradne overila a návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti podpísala. Žalovaná v 2/ rade ďalej uviedla, že po vyplatení kúpnej ceny za byt v zmysle kúpnej zmluvy dohodla termín odovzdania bytu za účasti oboch zmluvných strán a taktiež syna žalobkyne jej osobne a tak isto pani W.. Zároveň od odovzdania bytu nebola so žalobkyňou v žiadnom kontakte. Žalovaná v 2/ rade uviedla, že žalobu žalobkyne žiada zamietnuť, pretože takýto nárok neuznáva.
9. Žalovaná v 3/ rade sa k žalobe písomne nevyjadrila, na pojednávaní sa nezúčastnila, preto súd konal a rozhodol aj bez jej prítomnosti.
10. Žalobkyňa osobne na pojednávaní uviedla, že pani W. je jej neter, ktorá ju nahovorila na predaj jej bytu s tým, že aby sa presťahovala do U. a tam kúpila byt, pretože ona sa o ňu starať v Banskej Bystrici nemôže, nemôže dochádzať na takú diaľku s tým, že by potom obe bývali v U.. Uviedla, že ona tam
bývala asi jeden rok a v súčasnej dobe býva opäť v Banskej Bystrici v 1-izbovom byte, ktorým vlastníkom je tak isto jej syn ako je aj vlastníkom bytu v U..
11. Žalobkyňa ďalej uviedla, že pani W. jej povedala, že jej byt predá, byt nafotila, fotky dala na internet s tým, aby sa hlásili ľudia, z ktorých si ona potom bude môcť vybrať. Žalobkyňa ďalej uviedla, že následne sa objavila žalovaná v 1/ rade, ktorá povedala, že má záujem o kúpu tohto bytu, pričom to netrvalo dlho a o nejaké tri dni sa byt kupoval resp. predával. Uviedla, že jej sa nikto nespýtal, že za akú cenu chce tento byt predať a p. W. jej telefonicky povedala, že aby išla na mestský úrad s tým, že aby nerobila cirkus, bola poslušná a podpísala zmluvu. Žalobkyňa uviedla, že išla na mestský úrad, kde bola p. J., ktorá doniesla kúpne zmluvy, tieto ona podpísala a bol jej tam overený podpis. Uvedené udalosti sa odohrali v roku 2017. Uviedla, že potom išli do Slovenskej sporiteľne, kde žalovaná v 1/ rade spolu s nejakým pánom tak isto podpísali tieto listiny. Uviedla ďalej, že vie o tom, že žalovaná v 1/ rade si zobrala hypotéku na tento byt a z tohto financovala jeho kúpu. Uviedla ďalej, že pred predajom bytu sa s nikým neporadila, ju nikto neinformoval o rozhodujúcich okolnostiach a svojho syna nechcela zaťažovať týmito záležitosťami, takže sa tak isto na okolnosti predaja bytu nespýtala.
12. Žalovaná v 1/ rade vo svojom vyjadrení na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava svojho písomného vyjadrenia, pričom obchod neprebehol tak rýchlo, ako to uvádzala žalobkyňa, ale trvalo to nejakých 6 týždňov, pričom ona sama vždy komunikovala iba s p. Slivkovou, ktorá jej povedala cenu tohto bytu a pokiaľ bola prítomná na nejakých úkonoch, nikdy nevidela, že by bol vykonávaný akýkoľvek nátlak na žalobkyňu alebo na ňu. Uviedla, že pokiaľ sa stretla so žalobkyňou, nikdy na nej nepozorovala a táto ani nikdy nehovorila o tom, že by byt nechcela predať, alebo že nesúhlasí s kúpnou cenou a podobne.
13. Žalovaná v 2/ rade vo svojej výpovedi uviedla, že ju oslovila p. W., ktorá je realitná maklérka s tým, že v budúcnosti jej teda žalobkyňa bude byt predávať v Banskej Bystrici, či ju môže osloviť a poveriť ju úkonmi ohľadne predaja tohto bytu vzhľadom k tomu, že na pracuje v Bratislave a byt sa nachádza v Banskej Bystrici. Uviedla aká je jej predstava o cene tohto bytu s tým, že pracuje v oblasti realít, mala prehľad ohľadne trhových cien v Banskej Bystrici. Žalovaná v 2/ rade uviedla, že po niekoľkých mesiacoch sa jej ozvala, že predaj bytu je aktuálny s tým, aby pomohla s prípadným predajom a pokiaľ by mala klienta, ktorý by mal záujem o kúpu tohto bytu, aby sa jej ozvala. Uviedla, že potom čo vykonala jednu ohliadku s p. Š., ktorou kúpa sa neskôr nerealizovala, kontaktovala p. W. s tým, či tejto klientke môže ponúknuť byt žalobkyne. Potom čo došlo k súhlasu, vykonali obe ohliadku tohto bytu, teda bytu žalobkyne s tým, že táto ohliadka prebehla v serióznej atmosfére, žalovaná v 2/ rade uviedla, že si pamätá, že žalobkyňa hovorila o tom, že kupuje byt niekde pri Banskej Bystrici, má sa jednať o novostavbu na prízemí, že je tam nejaká záhrada s tým, že žalobkyňa sa na takýto byt tešila. Uvádzala, že jej syn pracuje v Anglicku a po návrate má záujem zostať bývať v Bratislave, kedy vlastne budú bývať v tomto byte. Vzhľadom k tomu, že bolo potrebné financovať kúpu tohto bytu cez hypotekárny úver, žalovaná v 1/ rade mala finančného poradcu, ona sama pripravila návrh kúpnej zmluvy, ktorý osobne zaniesla žalobkyni, pričom nemala pocit, že by bola s niečím táto nespokojná, tak isto aj odovzdávanie bytu prebehlo za účasti jej samotnej žalovanej v 1/ rade, žalovanej v 3/ rade a tak isto syna žalobkyne.
14. Žalovaná v 2/ rade uviedla, že pri podpise kúpnej zmluvy na mestskom úrade sa tam stretla so žalobkyňou, pričom došlo k podpisu takejto zmluvy, nemala pocit, že by bola žalobkyňa bola uplakaná, rozochvelá alebo niečo že by s ňou nebolo v poriadku. Žalobkyňa nehovorila nič také, a ani na ňu nikto nevyvíjal nejaký tlak s tým, že by ju tlačil do nejakého konania, ktoré by sama ona nechcela. Vzhľadom k tomu, že sa jednalo o financovanie kúpy bytu prostredníctvom hypotekárneho úveru, tak banka nechala vypracovať znalecký posudok, ktorý vypracoval jej znalec v súvislosti s poskytnutím hypotekárneho úveru, ktorý bol tiež prítomný v byte a sama žalobkyňa mu poskytla nejaké dokumenty v súvislosti s týmto posudkom. Zároveň bola vydaná listina o tom, že neexistujú nedoplatky na platbách za tento byt, pričom takáto listina môže byť vydaná len na žiadosť vlastníka, čo bola teda žalobkyňa, pričom žalobkyňa ju požiadala, aby na základe jej súhlasu takéto potvrdenie od správcu pripojila ku kúpnej zmluve.
15. Žalobkyňa ďalej vo svojom vyjadrení uviedla, že ona žalovanej v 2/ rade mala povedať, že za túto kúpnu cenu byt nechce predávať. Opakovala skutočnosti o tom, že do uvedeného bytu investovala finančné prostriedky, najmä čo sa týka skríň, okien, bezpečnostných dverí, murovaného jadra a preto požadovala kúpnu cenu v rozsahu 75 000,-- Eur.
16. Podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
17. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
18. Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných právnych predpisov mal za preukázané, že žalobkyňa uzatvorila kúpnu zmluvu so žalovanou v 1/ rade týkajúcej sa bytu nachádzajúceho sa v T. T. F. S. K. Č.. X, F. X. H., Č. T. X, J. Č. XXX, stojacom na pozemku registra „C“, parcela č. XXXX/X a k nemu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel vo veľkosti XX/XXXX na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu. K uzavretiu takejto kúpnej zmluvy došlo medzi účastníkmi tejto zmluvy dňa XX. XX. XXXX. Z uvedenej kúpnej zmluvy mal súd ďalej preukázané kúpnu cenu, ktorá bola stanovená na základe dohody medzi zmluvnými stranami a tak isto rozsah vlastníctva bytu, určenia spoločných častí, spoločných zariadení domu, technického stavu bytového domu a bytu, tak isto úpravy práv k pozemkom a správy bytového domu.
19. Súd mal v konaní za preukázané, že Okresný úrad Banská Bystrica, katastrálny odbor svojím rozhodnutím zo dňa 15. 05. 2017 rozhodol o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti k nehnuteľnostiam špecifikovaným v kúpnej zmluve zo dňa XX. XX. XXXX v prospech žalovanej v 1/ rade. Na základe kúpnej zmluvy, ktorú uzavrela so žalobkyňou.
20. Záväzkový vzťah bezdôvodného obohatenia vznikne ak sa naplnia všetky zákonom ustanovené predpoklady na jeho vznik. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, koho na úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Záväzkovo-právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne na splnenia určitých predpokladov a to: 1. vznik bezdôvodného obohatenia objektívne merateľného v peňažných jednotkách. 2. k získaniu majetkového prospechu na strane obohateného došlo na základe právnych skutočností, ktoré sú výslovne uvedené v zákone, 3. vznik majetkovej ujmy vyjadriteľný v peniazoch, ktorá postihuje inú určitú osobu (oprávneného, pričom táto majetková ujma zodpovedá zmienenému bezdôvodnému obohateniu na strane obohateného), 4. nejde o prípad bezdôvodného obohatenia, keď zákon napriek majetkovému prospechu vznik bezdôvodného obohatenia výslovne neustanovuje.
21. Bezdôvodné obohatenie spočíva teda v tom, že sa obohatený obohatí na úkor majetku inej osoby o určité majetkové hodnoty, ktoré sú vyjadriteľné v peniazoch. Predmetom bezdôvodného obohatenia môžu byť jednak veci napr. hnuteľné veci včítane peňazí, práva a iné majetkové hodnoty, ktorých hodnotu možno vyjadriť v peniazoch.
22. V § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka je zakotvená všeobecná skutková podstata bezdôvodného obohatenia, kedy bezdôvodné obohatenie zákon chápe ako záväzok, z ktorého vzniká tomu, kto sa obohatil, povinnosť vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil a právo toho, na koho úkor obohatenie došlo požadovať vydanie toho, o čo sa povinný obohatil. Konkrétne a skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia sú upravené taktiež v Občianskom zákonníku.
23. Posúdenie či medzi účastníkmi ide o vzťah z bezdôvodného obohatenia je teda závislý od naplnenia vyššie uvedených znakov, pričom týmito znakmi je jednak skutočnosť, že obohatený získa majetok späť, t. j. že v jeho majetku došlo buď k zvýšeniu aktív alebo zníženiu pasív, poprípade, že jeho majetkový stav sa nezmenil, k čomu by za bežných okolností došlo a ďalej, že právny dôvod plnenia na jeho strane neexistoval alebo dodatočne odpadol, resp. či mu bolo plnené z neplatného právneho úkonu alebo získaný majetkový prospech z nepoctivých zdrojov. Pri naplnení týchto znakov mu vzniká povinnosť vydať všetko, o čo sa bezdôvodne obohatil a právo toho, na koho úkor obohatenie došlo požadovať o vydanie tohto plnenia.
24. Súd ďalej konštatuje, že kúpna zmluva tak ako každá iná zmluva je právnym úkonom, u ktorého zákon vyžaduje splnenie náležitostí pre jeho platnosť. Platný právny úkon je vtedy, pokiaľ k prejavu vôle
účastníkov tohto právneho úkonu došlo slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, s možným predmetom plnenia. V prípade, že by čo i len jeden z týchto náležitostí nebol splnený, je právny úkon neplatný, teda aj zmluva je potom neplatná. Z obsahu žaloby a prednesov žalobkyne v tomto konaní vyplynul záver jej tvrdenia o tom, že ona nebola stotožnená s otázkou predaja svojho bytu, resp. nebola stotožnená s výškou kúpnej ceny, za ktorú takýto byt mala predať. Z uvedeného dôvodu potom požadovala vydať sumu 10 000,-- Eur ako bezdôvodného obohatenia, pričom súd výšku tejto sumy považoval za práve tú sumu, o ktorú žalobkyňa žiadala zvýšiť kúpnu cenu resp. tvorili náklady, ktoré mala do uvedeného bytu počas jeho vlastníctva k nemu vložiť a v prípade, že k takémuto doplateniu nedôjde, žiadala o vrátenie bytu, čo je možné len v prípade, keď by zmluva sa preukázala byť neplatnou.
25. Žalobkyňa tvrdila, že v podstate bola k podpisu kúpnej zmluvy donútená, teda právny úkon neurobila so slobodnou vôľou. V tejto súvislosti treba konštatovať, že na slobodnú vôľu je možné pôsobiť jednak fyzickým donútením, ale aj psychickým donútením, kedy pod fyzickým donútením je potrebné chápať najmä požitie fyzického násilia na vykonanie právneho úkonu, napr. násilne urobený pohyb rukou pri podpisovaní právneho úkonu. Psychické donútenie sa stotožňuje s bezprávnou vyhrážkou a vyvoláva neplatnosť právneho úkonu len v takom prípade, keď sa jedná o protiprávne vynucovanie niečoho, čo nie je možné vynútiť alebo sa vzbudzuje dôvodná obava z úkonu toho, kto hrozí, teda dôvodná obava vyžaduje intenzívne pôsobenie okolnosti použitých ako bezprávne vyhrážanie sa a na záver je potrebné, aby takáto vyhrážka bola adresná, to znamená, že smeruje konkrétne voči tomu, na kom sa právny úkon vynucuje.
26. Súd v danom súdenom prípade potom konštatuje, že žalobkyňa ani jeden z týchto prípadov v konaní nepreukázala, teda nepreukázala, že by voči nej bolo použité také psychické donútenie, ktoré je možné stotožniť s bezprávnou vyhrážkou a toto by mohlo pôsobiť na jej slobodnú vôľu tak, že by vyvolalo neplatnosť právneho úkonu. Žiaden takýto dôkaz v konaní predložený nebol a preto súd nemôže konštatovať, že by právny úkon v danom prípade kúpna zmluva uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovanou v 1/ rade bol úkonom neplatným, ktorý by mal za následok vydanie vzájomne si poskytnutých plnení, teda že by žalobkyňa vrátila kúpnu cenu žalovanej v 1/ rade a žalovaná v 1/ rade by vrátila byt žalobkyni. Súd ďalej konštatuje, že nedošlo k naplneniu ani tých atribútov pre vydanie bezdôvodného obohatenia tak, ako ho požadovala žalobkyňa v rozsahu 10 000,-- Eur, pretože táto nepreukázala v konaní naplnenie tých atribútov, ktoré sa viažu na jednotlivé skutkové podstaty pre vydanie bezdôvodného obohatenia tak, ako sú upravené v ustanoveniach § 451 ods.2, § 454 a § 457 Občianskeho zákonníka.
27. Z uvedených dôvodov preto súd žalobe žalobkyne vyhovieť nemohol a v zmysle zákonných ustanovení ju považoval za nedôvodnú a preto ju v konaní zamietol.
28. Súd ďalej rozhodol o nároku na náhradu trov konania, ktoré nepriznal ani jednej zo žalovaných v 1/, 2/ a 3/ rade napriek tomu, že boli v konaní úspešné v zmysle § 255 CSP, pretože žalovaná v 1/ a 2/ rade nárok na náhradu trov konania nežiadala a žalovanej v 3/ rade nárok na náhradu trov konania nevznikol, keďže žiadne trovy konania v tomto konaní jej nevznikli. Súd preto rozhodol, že žalované v 1/, 2/ a 3/ rade nemajú nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie.