Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32P-76-2021.pdf
PDF · 109.17 KB
Case nature
Area
Subarea
32P/76/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Barborou Čavojskou vo veci starostlivosti súdu o maloletého V. O., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpeného kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny H., dieťa rodičov: matky W. Z., nar. XX.X.XXXX, štátnej občianky Z. republiky, trvale bytom O. N. XXXX/XX, H., t.č. bytom N. XX, XXXX N. an der O., F. republika, a otca V. O., nar. XX.XX.XXXX, štátneho občana Z. republiky, trvale bytom O. N. XX, H., za účasti prokurátora P. prokuratúry H., N. 2, H. a za účasti navrhovateľky M. O., rod. R., nar. X.X.XXXX, štátnej občianky Z. republiky, bytom O. N. XXXX/XX H., o návrhu navrhovateľky na zverenie maloletého dieťaťa do jej náhradnej osobnej starostlivosti, takto
rozhodol:
I. O. V. O., nar. XX.XX.XXXX s a z v e r u j e do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky M. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. N. XXXX/XX, H., ktorá sa bude o maloletého osobne starať a ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
II. Matka j e p o v i n n á prispievať na výživu maloletého V. sumou 90 Eur mesačne, a toto výživné poukazovať na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny H., vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého V. sumou 100,- Eur mesačne, a toto výživné poukazovať na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny H., vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Z r u š u j e sa uznesenie P. súdu H. č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX o nariadení neodkladného opatrenia.
V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania sa navrhovateľka domáhala zverenia maloletého V. do jej náhradnej osobnej starostlivosti a úpravy vyživovacej povinnosti matky k maloletému v sume 90,-Eur mesačne a vyživovacej povinnosti otca k maloletému v sume 100,- Eur mesačne. Uviedla, že V. je zverený do navrhovateľkinej starostlivosti, osobne sa o neho stará od februára XXXX, je to jej vnuk. Navrhovateľka je zamestnaná ako upratovačka vo firme O. H.. Matka maloletého sa presťahovala do F. a žije tam viac než rok. Otec maloletého býva s priateľkou. Maloletý nebýva s otcom ani s matkou a chce bývať s navrhovateľkou, pričom navrhovateľka sa o maloletého starala už aj predtým keď matka bývala v H. a pracovala v F..
2. Súd vykonal pojednávanie a aj rozhodol dňa XX.XX.XXXX v neprítomnosti otca. Navrhovateľka predložila súdu pred otvorením pojednávania čestné vyhlásenie otca, z obsahu ktorého vyplýva že otec bol oboznámený s obsahom návrhu na začatie konania aj s termínom pojednávania a ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní prácou v zahraničí.
3. Matka na pojednávaní s návrhom navrhovateľky nesúhlasila. Uviedla, že matka by bola schopná sa o maloletého osobne starať v aktuálnom bydlisku v F.. Starostlivosť navrhovateľky o maloletého nespochybnila. S navrhovaným výživným 90,- Eur súhlasila.
4. Otec maloletého v čestnom prehlásení (č.l. 62) a pri rozhovore s kolíznym opatrovníkom súhlasil s podaným návrhom. Súhlasil so zverením maloletého do náhradnej starostlivosti navrhovateľky i s navrhovaným výživným 100,-Eur mesačne. Bol názoru, že navrhovateľka, stará matka maloletého zo strany otca, sa o maloletého príkladmo stará. Ohľadne matky maloletého uviedol, že matka často mení názory, nie je taká zodpovedná ako navrhovateľka. O. starší syn V. má V. a je to s ním náročnejšie, keď ide V. do F. k matke, tak matka často telefonuje otcovi, že V. s V. si robia zle a nevie dostatočne zvládnuť obe deti naraz. Otec zastával názor, že u navrhovateľky bude maloletému lepšie.
5. Kolízny opatrovník prešetril pomery, vykonal pohovor s maloletým V. a ostatnými účastníkmi konania a odporučil návrhu vyhovieť a zveriť maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá je starou matkou maloletého zo strany otca. Súhlasil aj s navrhovanou výškou výživného. Uviedol, že stará matka sa riadne stará o maloletého a otec vyjadril súhlas so zverením mal. do NOS. Z neformálneho pohovoru s maloletým vyplynulo, že tento túži ostať u starej mamy. Maloletý kolíznemu opatrovníkovi uviedol, že chce zostať bývať o starej mamy a stretávať sa s otcom a matkou ako doposiaľ z dôvodu, že matka býva v F. a on nechce odísť do inej krajiny, nechce meniť prostredie, v ktorom je zvyknutý, má tu svojich kamarátov a školu, nevie po nemecky.
6. Prokurátor Okresnej prokuratúry H. odporučil návrhu vyhovieť v celom rozsahu vrátane výšky výživného. X., že na strane matky je dôvodné si ešte vyriešiť finančné záležitosti, keďže matka nepracuje na plný úväzok. Vzhľadom na skrátený pracovný úväzok matky súhlasil s výživným, ktoré bude platiť matka vo výške 90 Eur.
7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a matky, oboznámením listinných dôkazov - lustrácií v SP, lustrácií v registri obyvateľov, odpovede z Mestského úradu H., odpovede zo SP vrátane príloh, odpovede z UPSVAR H. vrátane príloh, správy z prešetrenia pomerov KO, listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi na pojednávaní, spisu tunajšieho súdu XXP/XXX/XXXX a XXP/XXX/XXXX a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav:
8. Maloletý V. pochádza z partnerského vzťahu jeho rodičov, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti. X. tunajšieho súdu č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX bolo zastavené konanie o návrhu otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, nakoľko otec zobral návrh späť z dôvodu, že matka odišla bývať do F.. X. P. súdu H. č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa X.XX.XXXX, bol nariadené neodkladné opatrenie, na základe ktorého bol maloletý ponechaný v náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, matke bolo uložené prispievať na výživu maloletého vo výške 90,- Eur na účet UPSVAR H. a otcovi bolo uložené prispievať na výživu maloletého vo výške XXX,- Eur na účet UPSVAR H. a navrhovateľke bolo uložené, aby v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti uznesenia podala návrh vo veci samej o zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti. S návrhom na začatie konania otec súhlasil v celom rozsahu, matka nesúhlasila so zverením maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti, s navrhovanou výškou výživného súhlasila.
9. Maloletý V. má X,X roka a je žiakom X.. ročníka ZŠ. O.. je dispenzarizovaný v ortopedickej odbornej ambulancii, kde s ním navrhovateľka chodí 1 až Xkrát za rok, jedna návšteva je s poplatkom 75 Eur vrátane špeciálnych ortopedických vložiek. Mal. navštevuje krúžok boxu s poplatkom 40 Eur mesačne, je predpoklad návštevy rybárskeho krúžku s poplatkom za ten preukaz 100 Eur ročne. Zároveň maloletý chodí na kone, kde ho vozí navrhovateľka alebo jej známa., ktorej navrhovateľka asi raz za tri mesiace prispieva 100 Eur ako výdavok na starostlivosť o koňa a benzín.
10. Matka maloletého bývala s otcom v nájomnom byte oproti bytu navrhovateľky. Uviedla, že XX.XX.XXXX otec zo spoločnej domácnosti odišiel, matka už predtým od 2 rokov maloletého pracovala
v F. s chvíľkovou prestávkou v čase keď maloletý nastúpil do prvého ročníka ZŠ. V decembri XXXX začal matku na Z. navštevovať jej aktuálny partner, občan F. republiky, pričom vo februári 2020 sa matka odsťahovala k priateľovi do F. nastálo a žije tam doposiaľ. Maloletý V. nechcel ísť bývať do F., matka mala za to, že jeho názor ovplyvnila navrhovateľka a otec, ktorí mu povedali, že v F. nemôže chodiť do školy, lebo nevie po nemecky. V F. matka pracuje na polovičný úväzok ako pracovníčka bistra, na XX hodín týždenne, X - X dní v týždni, s príjmom asi 1000 Eur netto. Na staršieho syna V. poberá rodinné prídavky vo výške 200 Eur, výživné na tohto syna nedostáva. R. v X-izbovom nájomnom byte s priateľom G. T., občanom F. republiky, a jej starším synom V. Z., nar. XX.XX.XXXX. A. má vyživovaciu povinnosť voči X deťom vo výške výživného 800 Eur, pracuje ako maliar, je zamestnanec s príjmom asi 2000 Eur a ešte si vie brigádne privyrobiť. Výživné na V. nedostáva. Matka majetok vyššej hodnoty nevlastní. S partnerom sa matka podieľa na výdavkoch na domácnosť tak, že partner hradí nájom a matka stravu. Celkové výdavky na domácnosť spolu vrátane stravy sú 2000 Eur, z toho výdavok na stravu predstavuje 500 - 600 Eur.
11. Otec maloletého inú vyživovaciu povinnosť nemá. V. žije s priateľkou. Otec pracoval ako sadrokartonista u súkromníka s čistým mesačným príjmom 1400 Eur. Dňa 01.11.2021 otec odišiel pracovať na živnosť do D., neuviedol aký príjem by mal mať v D., výplatu bude mať až na ďalší mesiac. V D. by mal pracovať 3-4 týždne a na 1 týždeň chodiť na Slovensko.
12. Navrhovateľka je starou matkou maloletého, otec maloletého je jej synom. Navrhovateľka je rozvedená, býva v družstevnom byte. Poberá polovičný invalidný dôchodok vo výške 219,- Eur, má na 55% zníženú práceschopnosť. Pracuje na H. v U. ako X., zamestnávateľ O. s.r.o., s príjmom 520 Eur. Na základe neodkladného opatrenia, ktorým bol maloletý ponechaný v NOS navrhovateľky, poberá navrhovateľka príspevok k NOS 199,- Eur a rodinné prídavky na maloletého 25 Eur.
13. Podľa § 44 ods.1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. (ďalej len „Zákona o rodine“) náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.
14. Podľa § 45 ods.1, ods.2 Zákona o rodine ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie.
15. Podľa § 45 ods.3 až 6 Zákona o rodine v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd. Na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane
použijú ustanovenia § 32 a 33. Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.
16. Podľa § 45 ods.7 a 8 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.
17. Podľa § 45 ods.9 Zákona o rodine súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s pomermi maloletého dieťaťa, výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa.
18. Podľa § 81 ods.1 Zákona o rodine ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.
19. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
20. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
21. Podľa § 121 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
22. Podľa § 330 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
23. Podľa § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.
24. Podľa § 363 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len "CMP"), súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
25. V danej veci súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky na zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti je dôvodný. Navrhovateľka sa fakticky osobne stará o maloletého od februára 2020, pričom na starostlivosti o maloletého sa značnou mierou podieľala aj predtým, keďže rodičia žili v nájme v byte oproti bytu navrhovateľky a matka od 2 rokov veku maloletého pracovala v F.. Navrhovateľka je v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka pre maloletého V. blízkou osobou, jeho starou matkou zo strany otca, práva a povinnosti k maloletému doposiaľ neboli upravené súdnym rozhodnutím. Súd mal za preukázané, že navrhovateľka sa o maloletého riadne stará, vo svojej domácnosti má vytvorené vhodné podmienky pre výchovu a vývoj maloletého dieťaťa a zdravotný stav navrhovateľky jej riadnu starostlivosť o maloletého umožňuje. Zo správy zo ZŠ H., ktorú navštevuje maloletý (č.l. 61) vyplýva, že maloletý v škole prosperuje, je šikovný žiak, v minulom školskom roku prospel s vyznamenaním, v tomto školskom roku má viac vymeškaných hodín z dôvodu, že bol chorý. Maloletý sa pri neformálnom pohovore vyjadril, že je jeho vôľa zostať bývať o starej mamy a stretávať sa s otcom a matkou ako doposiaľ z dôvodu, že matka býva v F. a on nechce odísť do inej krajiny, nechce meniť prostredie, v ktorom je zvyknutý, má tu svojich kamarátov a školu, nevie po nemecky. Matka aj otec maloletého navštevujú. Ohľadne frekvencie návštev matky s maloletým bol medzi matkou a navrhovateľkou rozpor. Matka uviedla, že sa s maloletým stretáva 2krát mesačne od piatka do nedele, pričom si maloletého berie do F., cez letné prázdniny bol u matky maloletý X týždňov. Navrhovateľka uviedla, že počas bežného roka sa matka s maloletým stretáva na jeden víkend raz za 5 až 6 týždňov, pričom od septembra 2021 sa nevideli. Ďalej mal súd za preukázané, že otec ani matka výživné na maloletého uložené im platiť neodkladným opatrením na účet UPSVAR H. ani jeden z rodičov riadne neuhrádzal, otec má aktuálne nedoplatok 1000 Eur a matka 990 Eur. Navrhovateľka uviedla, že maloletý má rád matku aj otca, podporuje ho v stretávaní s matkou i otcom a uviedla, že je ochotná prihlásiť maloletého na nemčinu. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že maloletý má silnejšiu vzťahovú preferenciu k navrhovateľke vrátane jej domácnosti a na ňu nadväzujúcemu okoliu a škole. Maloletý s dostatočnou rozumovou a vôľovou vyspelosťou primeranou jeho veku vyjadril vôľu zostať žiť u navrhovateľky a nemeniť svoje aktuálne zázemie, pričom s otcom a matkou sa chce stretávať ako doposiaľ. Súd je názoru, že zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky je v najlepšom záujme maloletého a nie je žiadúce pretŕhať po dlhšom čase v starostlivosti navrhovateľky jeho väzby k prostrediu, v ktorom vyrastá a prosperuje. Súd má za to, že matka mohla žiadať upraviť pomery k maloletému a zveriť ho do osobnej starostlivosti matky v čase, keď plánovala trvalé presťahovanie do F.. Matka uviedla, že aktuálny priateľ za ňou na Z. chodil od decembra 2018 a trvalé presťahovanie do F. nastalo vo februári 2020, čo bola dostatočne dlhá doba na uskutočnenie krokov zo strany matky ohľade úpravy pomerov k maloletému. V. je však maloletý už vyše 1,5 roka v nepretržitej starostlivosti starej matky a vytvoril si k prostrediu, v ktorom vyrastá stabilnú a bezpečnú väzbu. Na strane matky bolo namieste vyvinúť aj väčšiu iniciatívu, aby sa maloletý učil nemecký jazyk, napríklad príspevkom navrhovateľke na kurz nemčiny, ako uviedla kolízna opatrovníčka na pojednávaní. Matka však neprispievala navrhovateľke ani na výživu maloletého a doposiaľ ani neuhradila žiadne výživné na účet X. H. na základe nariadeného neodkaleného opatrenia. Súd taktiež nevzhliadol dôvod, pre ktorý by matka nemohla pracovať na trvalý pracovný pomer na plný úväzok a dosahovať väčší príjem, čo by bolo jednoznačne v záujme zlepšenia matkinej finančnej situácie, ktorú matka popisovala ako nie vyhovujúcu, čo je aj dôvodom jej dlhu na výživnom voči X. H. a zvažovania frekvencie návštev maloletého v H. matkou, pretože s tým má matka značné výdavky na cestovné. Vzhľadom na uvedené skutočnosť súd návrhu vyhovel a rozhodol o zverení maloletého V. do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky. Súčasne súd v zmysle § 45 ods. 3 Zákona o rodine vymedzil navrhovateľke práva a povinnosti plynúce jej z výkonu náhradnej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa.
26. Súčasne súd v zmysle § 81 Zákona o rodine zaviazal oboch rodičov platením výživného na maloleté dieťa. Navrhovateľka navrhovala určiť výživné na maloletého, ktoré bude platiť matka vo výške 90,- Eur a ktoré bude platiť otec vo výške 100,- Eur. S takouto navrhnutou výškou súhlasili obaja rodičia, kolízny opatrovník i prokurátor. Vzhľadom na zistené príjmové a výdavkové pomery rodičov a výdavkové pomery dieťaťa s prihliadnutím na jeho vek súd považoval výživné v takýchto výškach za primerané
a v objektívnych možnostiach a schopnostiach rodičov a preto návrhu vyhovel aj v tejto časti. Výživné súd určil odo dňa vyhlásenia rozsudku, pretože do právoplatnosti rozsudku majú rodičia povinnosť plniť vyživovaciu povinnosť na účet UPSVAR H. v zmysle neodkladného opatrenia tunajšieho súdu č.k. XXP/ XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX o nariadení neodkladného opatrenia.
27. Ustanovenie § 330 ods. 1 CSP prezumuje trvanie neodkladného opatrenia počas vopred neurčeného obdobia. Ak však bolo v nariadenom neodkladnom opatrení vymedzené obdobie jeho trvania, po uplynutí tohto času nariadené neodkladné opatrenie zaniká zo zákona bez potreby rozhodnutia súdu. V ostatných prípadoch rozhoduje o zrušení nariadeného neodkladného opatrenia súd spravidla v nadväznosti na skončenie konania vo veci samej z dôvodu právnej istoty, že účinky nariadeného neodkladného opatrenia pominuli (§ 337 ods. 3 CSP). Uznesenie Okresného súdu Trenčín č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX o nariadení neodkladného opatrenia nebolo časovo ohraničené, pričom súd návrhu na začatie konanie vo veci samej vyhovel, preto súd predmetné neodkladné opatrenie v zmysle § 337 ods. 3 CSP zrušil.
28. Podľa § 52 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
29. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
30. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 355 ods. 1, § 362 ods. 1 prvej vety CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody § 365 CSP a § 62 CMP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie v zmysle § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný (§ 62, ods. 1, § 65 a § 66 ods. 1 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať jeho plnenia návrhom na vykonanie exekúcie, resp. na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.