Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-200-2018.pdf
PDF · 100.25 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-14C/200/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Ľubicou Adamčíkovou v spore žalobcu: L. M., nar. XX.X.XXXX, M. XXX/X, Č. proti žalovanej: T. M., nar. XX.X.XXXX, Ž. XXX/X, F., zast. JUDr. Jozef Kiss, advokát, so sídlom Krakovská 15, Košice, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojím žalobným návrhom domáhal voči žalovanej určenia, že žalobca je spoluvlastníkom v jednej polovici predmetnej nehnuteľnosti, jednoposchodového domu v Košice - okolie, 044 17 F., katastrálne územie F., O. X. H., SR. Nachádzajúceho sa na pozemku registra C KN parc. číslo 207/3 - orná pôda o výmere 1073 m2, pozemku registra C KN parc. číslo 207/4 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 140 m2, rozostavaná stavba bez súpisného čísla na pozemku registra C KN parc. číslo 207/4 a zároveň žiadal od žalovanej nahradiť trovy konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou, ktorá bola jeho družkou asi 13 rokov, si spoločne v roku 2010 kúpili pozemok na výstavbu spoločného rodinného domu, na parcele 207/3, v intraviláne obce F., kat. územie F., O. H. X., o výmere 1213 m2. V uvedenom čase pracovali spoločne v DPMK, a.s. Košice ako vodiči električky. Žalovaná dňa 8.7.2013 vybavila stavebné povolenie znejúce na jej meno za účelom výstavby jednoposchodového rodinného domu, ktorý obaja spoločnou činnosťou a investíciami, každý cca v jednej polovici, svojpomocne a za pomoci stavebných firiem, postavili na uvedenej spoločnej parcele. Investície na stavbu domu mali z predaja žalobcovho domu nachádzajúceho sa v obci Č., M. XXX/X Košice okolie. Žalobca sa so žalovanou dohodol, že fiktívne na ňu prevedie jeho dom v F. a následne sa dom X. Č. za krátky čas predá. Žalovaná následne dom X. Č. dňa 25.1.2017 predala, splatila úver v Prima banke, a.s.. Zvyšné peniaze z predaja domu boli preinvestované do stavby v D. F.. V roku 2017 stavbu úplne dokončili a je úplne obývateľná, vrátane nového nábytku, novej kuchynskej linky, postelí, novej sedacej súpravy, vstavaných skríň, plávajúcich podláh, zárubní, celej kúpeľne, vrátane novej vane, wc, skrinky, obkladu, nového kúrenia, elektrického kotla, práčky a kompletného zariadenia dvoch detských izieb, kobercov a záclon. Exteriér spoločne upravili, a to plot z betónových tvárnic o dĺžke 35 m, elektrickej posuvnej brány, novej žumpy (11m3), vodorovnej šachty, terasového parkoviska z dlaždíc, obklad z kameňa celého domu, chodníkov, obrubníkov, rastlín, drevín, okrasného kameňa a hromozvodu. Dom sa dohodli kolaudovať v roku 2018, z dôvodu svadby dcéry žalovanej. Keď dom dostavali, bol žalobca uzrozumený s tým, že bude spoluvlastníkom domu v jednej polovici a že bude dom užívať rovnako a spoločne. Žalovaná, ale dom užíva so svojou rodinou a priateľom. Podľa žalobcu žalovaná tvrdí, že je výlučným vlastníkom predmetného domu, pretože ako výlučný vlastník je zapísaná aj v katastri nehnuteľností a investície žalobcu do predmetného domu a jeho práce na dome sú podľa žalovanej bezpredmetné. Žalobca uviedol, že aj keď neexistuje písomná dohoda o tom, že spoločnou činnosťou účastníci mienili
nadobudnúť sporný dom do spoluvlastníctva, ústne sa na tom dohodol so žalovanou, čo môžu potvrdiť aj svedkovia, ktorí pri stavbe pomáhali.
2. Žalobca v podanej žalobe pripojil ako dôkazy výpis z listu vlastníctva číslo XXX, Kúpnu zmluvu zo dňa 13.4.2016 a Kúpnu zmluvu zo dňa 25.1.2017.
3. Žalovaná sa k podanej žalobe žalobcom vyjadrila a uviedla, že tvrdenia žalobcu sú značne nepresné a zavádzajúce. Ďalej podotkla, že so žalobcom nikdy spoločne nehospodárila a ani spolu nefinancovali stavbu predmetnej nehnuteľnosti. Pravdou je, že boli priatelia asi 13 rokov a býval so žalovanou v dome, pretože žalobca sa rozviedol a nemal kde bývať. Sporadicky podľa žalovanej žalobca nakúpil nejaké potraviny. Žalovaná kúpila pozemok na výstavbu domu od svojej matky M. X. a stavebné povolenie obdŕžala v roku 2013. So stavbou začala na jeseň 2013, kedy realizovala stavbu základov domu a hrubá stavba bola pod strechou v decembri 2014. Žalovaná investovala do tejto nehnuteľnosti finančné prostriedky z predaja domu, ktorý žalovaná vlastnila s bývalým manželom E. M.. V roku 2014 žalovaná vybrala hypotekárny úver v sume 20.000,00 eur v Prima banke a v roku 2016 ho navŕšila na sumu 30.000,00 eur, číslo úverovej zmluvy XXXXXXX z 19.5.2016, kde bolo ručené domom matky žalovanej. Ďalší úver č. XXXXXXXXXX v sume 30.000,00 eur žalovaná získala na dostavbu domu. Zároveň poukázala na to, že bol tento dom založený a ako ručiteľ bol zať žalovanej L. P.. Dom bol kolaudovaný v máji 2017 a v januári 2018 vybrala žalovaná spotrebný úver v sume 5.000,00 eur na vybavenie domu. Celý dom bol postavený podľa žalovanej svojpomocne za pomoci rodinných príslušníkov a susedov. Určité práce boli vykonané odbornými firmami, kde za zrealizovanie prác a materiálu uhrádzala žalovaná. Kolaudácia bola v roku 2019. Žalovaná uviedla, že žalobca neinvestoval žiadne finančné prostriedky do výstavby domu za predaný dom v Čečejovciach a ani na realizovanie domu, alebo na výbavu domu. Pravdou je, že žalobca vypomáhal manuálne na výstavbe domu, ale žalovaná sa so žalobcom nikdy nedohodla, že bude spoluvlastníkom stavaného domu už aj preto, že žalobca žiadne finančné prostriedky na výstavbu domu neposkytol. Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť a priznať jej trovy konania.
4. Žalovaná predložila na preukázanie svojich tvrdení súdu Zmluvu o úvere na bývanie - Hypotéka č. XXXXXXXXXXXXXXXX so spoločnosťou Prima banka, a.s., Kúpnu zmluvu na pozemok zo dňa 28.7.2010, Kúpnu zmluvu na predaj domu bývalých manželov zo dňa 12.11.2007, Žiadosť o zmenu podmienok úveru č. XXXXXXXXXXXXXXXX, výpis z účtu z Prima banky zo dňa 8.2.2019, Žiadosť o zmenu podmienok úveru č. XXXXXXXXXXXXXXXX, Zmluvu o splátkovom úvere uzavretú medzi Slovenskou sporiteľňou a žalovanou a L. P., Zmluvu o splátkovom úvere uzavretú medzi Slovenskou sporiteľňou a žalovanou, Kúpna zmluva uzavretá medzi M. X. a žalovanou, Kúpna zmluva medzi E. M., žalovanou ako kupujúcimi a U. M. a X. M. ako predávajúcim, Kúpna zmluva uzavretá medzi žalovanou ako predávajúcou a kupujúcim I. E., Faktúra č. XXXX/XX, zálohová faktúra č. K. XX-XX-X-XX-XXXXXX- XXXXXX, Zálohová faktúra č. K. XX-XX-X-XX-XXXXXX-XXXXXX, Stavebné povolenie vydaného Obcou F., rozhodnutie D. F. o dodatočnom povolení zmeny stavby rodinného domu.
5. Žalobca uviedol, že tvrdenia žalovanej sú len sčasti pravdivé a zároveň ani nepopiera listinné dôkazy predložené žalovanou, ale má za to, že to neznamená, že žalovaná financovala predmetné nehnuteľnosti a realizovala výstavbu domu výlučne sama, a to zo zdrojov, ktoré uviedla. Žalovaná, podľa názoru žalobcu, neuviedla skutočné náklady na predmetné nehnuteľnosti, nepredložila ani rozpočet na realizáciu výstavby domu a žalobca zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu.
6. Vypočutý žalobca uviedol, že žalovanej pomohol odpredať jej rodinný dom, keďže sa rozvádzala s manželom. Keďže pracoval aj s realitnými kanceláriami, tak jej pomohol prostredníctvom realitnej kancelárie GIC odpredať tento jej rodinný dom. Spoločne sa rozhodli, že si postavia dom a rozhodli sa kúpiť si pozemok v obci F. a bol to pozemok z rodiny žalovanej. Spoločne ho aj v roku 2010 odkúpili od matky žalovanej za sumu 50.000,00 eur. V podstate predmetnú sumu zaplatili spoločne, a to 25.000,00 eur dala žalovaná a 25.000,00 prispel žalobca. Keďže sa žalobca rozvádzal, dohodli sa, že nehnuteľnosť bude napísaná výlučne na žalovanú. V roku 2012 odišiel z Dopravného podniku mesta Košice a začal sa venovať realitám a výstavbe ich domu. Na výstavu predmetného domu prispieval tak, že nosil peniaze na materiál, objednával tovar, ktorý vyplácal a taktiež privážal robotníkov na túto stavbu, ktorých tiež vyplácal on a objednával firmy. Uviedol, že uvedené tvrdenia vie dokladovať výpoveďou svedkov v počte asi 25 ľudí ,ale všetko sa bude odvíjať od toho, ako bude vypovedať žalovaná. Keď sa rozviedol, tak sa nasťahoval k žalovanej do predmetného rodinného domu, ale neskôr ho žalovaná vyhodila. Podľa žalobcu investoval do predmetného rodinného domu zo svojich finančných prostriedkov sumu 60.000,00
eur. Z toho zakúpil kvádre porfix v sume asi 5.000,00 eur, kúpil plastové okná v sume 3.500,00 eur, roxory železá v sume 2.500,00 eur, dosky na základy v sume 2.000,00 eur, betón v sume 5.000,00 eur, a potom dal možnosť žalovanej vybrať si úver v sume 50.000,00 eur na jeho dom X. Č.. Žalovaná dostala z odpredaja jeho rodinného domu sumu vo výške 156.000,00 eur a z toho 75.000,00 eur mu previedla na jeho účet a zvyšok si nechala žalovaná a vyplatila spomínaný úver v hodnote 50.000,00.
7. Vypočutá žalovaná uviedla, že je pravdou, že potrebovala odpredať nehnuteľnosť s jej bývalým manželom. Podľa žalovanej sa žalobca sám ponúkol, že jej s týmto odpredajom pomôže. V roku 2007 je pravda, že nadviazali bližší vzťah so žalobcom. Žalovaná uviedla, že so žalobcom nikdy neplánovali spoločný život, pretože mala zlú skúsenosť z prvého manželstva. Udržiavali voľný nezáväzný vzťah a sporadicky sa stretávali v práci. Keďže žalovaná mala skúsenosť s predošlým domom, tak sa rozhodla, že peniaze z odpredaja použije na výstavbu nového domu. Dom s bývalým manželom predali za sumu 3.750 000,00 Sk. Z tejto sumy museli vyplatiť Fond štátneho rozvoja bývania v sume 500.000,00 Sk a zvyšok si rozdelili. Žalovanej pripadla suma asi 1.300 000,00 až 1.400 000,00 Sk, takže asi nejakých 40.000,00 až 45.000,00 eur. Žalovaná uviedla, že s výstavbou hrubej stavby domu jej pomohla matka, ktorá jej posunula peniaze z odpredaja pozemku. V roku 2013 si zobrala úver vo výške 50.000,00 eur na strechu, elektroinštalácie, osadenie okien a iných vecí. Na dokončenie žalovaná vybrala ešte úver v sume 30.000,00 eur.
8. Vypočutý svedok X. M. uviedol, že žalobca je jeho brat, ktorý robil rovnako v Dopravnom podniku a kde aj žalovaná robí. Vie o tom, že žalobca žalovanú a jej deti sponzoroval, ale nežili v spoločnej domácnosti. On pri stavbe rodinného domu pomáhal, organizoval robotníkov a žalobca to celé financoval. Žalobca na mieste v Slanci vyplácal robotníkov. Keď prišli domiešavače, žalobca ich vyplatil. Žalobca podľa svedka zabezpečil aj bager, ktorý robil odvodňovanie a rovnako aj riešili kúrenie. Svedok uviedol, že bol v tom, že tá nehnuteľnosť patrí žalobcovi, pretože mu to tak povedal. Neskôr žalovaná uviedla svedkovi, že sa stará o žalobcu, pretože nikde nepracuje, ale nechcel sa do toho miešať. Keď niečo vyplácala žalovaná, tak svedok vtedy nebol prítomný. Vedel uviesť, že materiál na výstavu domu platil žalobca, ale nevie, z akých peňazí.
9. Vypočutá svedkyňa X. V. uviedla, že strany sporu pozná, pretože sú to kamaráti. Svedkyňa uviedla, že tehly a také veci kupoval žalobca. Povedali jej, že niečo na výstavbu doma dal žalobca niečo žalovaná. Vedela, že pozemok, na ktorom stavali predmetný dom, patril matke žalovanej, ale nevie, či bol v tom čase na niekoho prepísaný. Ďalej nevedela uviesť, či žalobca a žalovaná spolu hospodárili, ale ona má za to, že hospodárili.
10. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
11. Súd vykonaným dokazovaním mal preukázané a považoval v konaní za nesporné, že žalovaná nadobudla výlučne do svojho vlastníctva Kúpnou zmluvou zo dňa 28.7.2010 spornú parcelu, na ktorej v súčasnej dobe stojí sporná nehnuteľnosť- rodinný dom, na ktorého výstavbe sa podľa žalobného návrhu mal podieľať aj žalobca. Stavebný úrad Obec Slanec vydal stavebné povolenie zo dňa 14.6.2011 v rámci územného a stavebného konania a povolil stavbu rodinného domu Laguna 20 o jednej bytovej jednotke, na pozemku parcela č. 207/3 v katastrálnom území Slanec, pre stavebníčku a žiadateľku v jednej osobe, a to žalovanej. Následne stavebný úrad Obec F. vydal rozhodnutie zo dňa 14.3.2019, ktorým žalovanej dodatočne povolil zmenu stavny rodinného domu parcela KN-C č. 207/4, postavenej na pôvodnom pozemku KN-C parcela č. 207/3 v katastrálnom území Slanec a zároveň povolil trvalé užívanie predmetnej stavby na účel bývania.
12. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
13. Podľa § 151 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
14. Podľa ust. § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
15. Podľa ust. § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
16. Podľa ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
17. Podľa ust. § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
18. Podľa ust. § 132 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.
19. Podľa ust. § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
20. Podľa ust. § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
21. Podľa ust. § 136 ods. 2 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
22. Podľa ust. § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
23. Podľa ust. § 137 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.
24. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je nutné podotknúť, že žalobca v konaní ničím nepreukázal, že by došlo k faktickému nadobudnutiu spoluvlastníckeho podielu z jeho strany, že došlo k rozdeleniu spornej nehnuteľnosti na podielové spoluvlastníctvo na základe právneho úkonu, či už v rámci nejakej dohody alebo uzatvorením zmluvy medzi sporovými stranami, prípadne, že by mu svedčalo podielové spoluvlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti rovnako, ako z predložených dôkazov svedčí žalovanej. Žalobca svoje právo na spoluvlastnícky podiel na spornej nehnuteľnosti odvodzoval v priebehu konania, od spornej ústnej dohody medzi sporovými stranami a vynaloženia celkových finančných prostriedkov na predmetnú nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovanej, ktoré však žiadnym spôsobom súdu nepreukázal a ktoré v konaní namietala žalovaná. Zároveň tiež je potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobca v priebehu konania navrhoval asi 25 svedkov, ktorí by mohli svedčiť o skutočnostiach uvádzaných v podanej žalobe, ale účasť spomínaných svedkov však na pojednávaniach a vykonanom dokazovaní súdu nikdy žiadnym spôsobom nezabezpečil a neskôr uviedol, že netrvá na ich výsluchu. Výpoveď svedka X. M., brata žalobcu a výpoveď svedkyne X. V., ale nijakým hodnoverným spôsobom nepreukázali tvrdenia žalobcu, ktorým by bolo možné jednoznačne v tomto konaní určiť, že spoluvlastnícke právo na spornej nehnuteľnosti svedčí rovnako aj žalobcovi. Predmetné výsluchy svedkov boli neurčité a založené iba na určitých pocitoch svedkov, ktoré podľa názoru súdu neboli založené na preukazujúcich tvrdeniach. Z vykonaného dokazovania, podľa súdu vyplynulo iba to, že žalobca do určitej miery v rámci ich dočasného blízkeho vzťahu, napomáhal žalovanej s predajom predošlých nehnuteľností, ktorých bola vlastníkom žalovaná aj s bývalým manželom a na základe ktorého mohlo dôjsť ku kúpe sporného pozemku, ale z uvedeného nie je možné tvrdiť, že by na strane žalobcu za týmto účelom mohlo dôjsť k nadobudnutiu spoluvlastníckemu právu. Z uvedených listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že sporný pozemok nadobudla do svojho výlučného vlastníctva žalovaná, ktorá bola iniciátorkou predmetnej výstavby rodinného domu, ako to vyplýva aj z rozhodnutí stavebného úradu, a ktorej bolo vydané aj užívacie povolenie stavebným úradom na trvalé užívanie spornej nehnuteľnosti, čo podľa názoru súdu tiež preukazuje, nie len právnu ale aj faktickú stránku vlastníckeho práva žalovanej.
25. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jej úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 132 CSP, podľa ktorého, strany označia dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Spomínané ustanovenie určuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Samotná iniciatíva pri zbieraní dôkazov leží zásadne na stranách. Tá strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho, kto síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (súd ho v tom zmysle nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. Aby strana sporu mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak strana sporu nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať väčšinou za následok pre jednu zo sporových strán nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti a určiť okruh rozhodujúcich skutočností. Právo súdu je v tom, že rozhodne, ktorý z dôkazov vykoná. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena.
26. Vzhľadom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo záverov vykonaného dokazovania, dospel súd k záveru, že žalobca v predmetom konaní neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, nepredložil súdu žiadne relevantné dôkazy, ktoré by podľa teórie procesného práva jednoznačne a s určitosťou preukazovali vynaloženie žalobcom uvádzaných finančných prostriedkov, v presne stanovenej a určenej výške a čo by preukazovalo nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu k spornej nehnuteľnosti zo strany žalobcu. Ďalej súd na základe uvedených skutočností má za to, že žalobca v predmetnej veci na určení vlastníckeho práva k spornej nehnuteľností nemá naliehavý právny záujem. Na základe uvedeného súd považoval žalobu za nedôvodnú a preto rozhodol tak, ako je uvedeného vo výroku tohto rozhodnutia.
27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
30. O trovách konania bolo rozhodnuté s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia s tým, že žalovaná bola v plnom rozsahu úspešná, preto súd žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. O výške trov bude rozhodovať vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 2 rovnopisov s prílohami. U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa. Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.