Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26S-49-2020.pdf
PDF · 94.53 KB
Case nature
Area
Subarea
26S/49/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členiek senátu JUDr. Dany Kálnayovej a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v právnej veci žalobcu: U. R. U., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan F. R. E., posledný prechodný pobyt povolený do 31.01.2020 I. XXX/XX, O. - M., zastúpený: Mgr. Jaromír Liker, advokát, sídlo Nábrežná 67, Nové Zámky, IČO: 50 748 882, proti žalovanému: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, sídlo Krížna č. 44, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: PPZ- HCP-BA2-2019/032674-007 z 10.07.2020, takto
rozhodol:
Súd rozhodnutie Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava Č. PPZ-HCP- BA2-2019/032674-007 z 10.07.2020 r u š í a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobca má n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Dňa 04.12.2019 podal žalobca na správnom orgáne prvého stupňa žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na území SR, ktorý mu bol povolený od 09.02.2017 do 31.01.2020. Žiadosť si podal na účely podnikania podľa § 22 ods. 1 písm. b) zák. č. 404/2011 Z. z. nakoľko je spoločníkom aj konateľom spoločnosti AL MISBAH SK s.r.o. 2. Ako doklad na podporu tvrdení predložil výpis z OR uvedenej spoločnosti a faktúry vystavené na sumy 5.390,-- eur zo dňa 15.02.2019; fa na sumu 3.815,-- eur zo dňa 22.03.2019, fa na sumu 3.150,-- eur zo dňa 17.06.2019 a fa na sumu 5.250,-- eur zo dňa 05.08.2019 (spolu vo výške 17.605,-- eur).
3. Správny orgán prvého stupňa vykonal opakovane kontrolu v sídle spoločnosti AL MISBAH SK s.r.o., ktorá adresa má byť aj miestom pobytu žalobcu (I. XXX/XX, O.), pričom zistil, že žalobca sa na uvedenej adrese nenachádza, bývajú na nej nájomcovia, spoločnosť nemá žiadnych zamestnancov a ani žiadnu prevádzku.
Ďalej správny orgán skúmal výkon podnikateľskej činnosti a jeho prípadný prínos pre hospodárstvo SR.
4. Dňa 02.03.2020 zaslal správny orgán splnomocnenému zástupcovi žalobcu výzvu na vyjadrenie sa k podkladom zisteným v súvislosti so žiadosťou žalobcu a v uvedený deň, t. j. 02.03.2020 aj správny orgán o žiadosti žalobcu rozhodol rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA11-56-016/2020-PPC, ktorým žiadosť žalobcu zamietol.
Rozhodnutie bolo splnomocnenému zástupcovi žalobcu doručené dňa 15.04.2020.
Dňa 15.04.2020 bolo na správny orgán doručené vyjadrenie žalobcu a dňa 22.04.2020 aj jeho odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa.
5. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA2-2019/032674-007 zo dňa 10.07.2020.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia
6. V prvej časti napadnutého rozhodnutia zhrnul žalovaný priebeh administratívneho konania pred správnym orgánom prvého stupňa ako aj obsah jeho rozhodnutia.
7. V ďalšej časti sa žalovaný vysporiadaval s argumentáciou žalobcu obsiahnutou v jeho odvolaní.
Žalovaný v rozhodnutí posudzoval otázku prínosu podnikateľskej činnosti žalobcu vo vzťahu k verejnému záujmu SR, pričom konštatoval, že žalobcu nemožno označiť ako nositeľa všeobecného či verejného záujmu pre štát, jeho ekonomické štruktúry a celé obyvateľstvo a tento záujem nemožno vidieť ani v majetkovom prospechu, ktorý má SR z jeho podnikania.
Vo vzťahu k otázke zdržiavania sa žalobcu na území SR, konkrétne v mieste oznámenom ako prechodný pobyt - správcovi dane, žalovaný uviedol, že žalobca nijakým spôsobom v konaní nepreukázal, že sa na ním uvedenej adrese zdržuje počas udeleného prechodného pobytu. Ďalej žalovaný uvádza, že podľa zistení z cestovného pasu sa žalobca zdržiaval na území SR v čase od 20.12.2017 do 23.12.2017 (štyri dni) a v čase od 28.03.2017 do 02.04.2017 (šesť dní), čo je spolu 10 dní počas celého obdobia od udelenia prechodného pobytu.
8. Zároveň správny orgán reagoval aj na procesné námietky žalobcu, keď uviedol, že zo strany správneho orgánu bola dodržaná lehota na rozhodnutie a zároveň, že správny orgán neuprel žalobcovi právo na vyjadrenie, nakoľko pred vydaním rozhodnutia dal účastníkovi právo vyjadriť sa, pričom správnemu orgánu vytkol, že nepočkal na vyjadrenie účastníka, avšak tento vzhľadom na plynúcu lehotu na vydanie rozhodnutia rozhodol. Taktiež uviedol, že žalobca vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia správneho orgánu.
9. Z uvedených dôvodov, preto žalovaný konštatoval, že správny orgán vychádzal pri svojom rozhodovaní z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, zistil existenciu dôvodov na zamietnutie žiadosti o obnovenie prechodného pobytu, a preto napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
III. Argumentácia žalobcu v podanej žalobe
10. Žalobca v podanej žalobe, doručenej správnemu súdu dňa 05.10.2020 uviedol, že žalovaný aj správny orgán prvého stupňa dospeli na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdili. Taktiež tvrdil, že rozhodnutie je v rozpore so zásadou zákonnosti konania.
11. Žalobca v žalobe namieta, že správny orgán rozhodol bez toho, aby žalobcovi poskytol možnosť vyjadriť sa k zamýšľanému posúdeniu s poukazom na § 33 ods. 2 správneho poriadku, a zároveň, že rozhodol po uplynutí zákonom stanovenej lehoty s uvedením nesprávneho dátumu na výzve ako aj na samotnom rozhodnutí.
12. Žalobca spochybnil skutkový stav zistený správnym orgánom ohľadne dĺžky jeho pobytu na území SR, keď údaj - pečiatka v cestovnom pase nevypovedá o dĺžke pobytu žalobcu na území SR. Žalobca bol na území SR aj v iných dňoch ako konštatuje správny orgán napr. 21.06.2018 a 04.12.2018, kedy osobne podpisoval splnomocnenie na notárskom úrade v Nitre.
13. Za nesprávny považuje žalobca aj záver žalovaného o nepreukázaní podnikateľskej činnosti žalobcu, pričom poukázal na výsledky hospodárskeho roku 2017, kedy dosiahol zisk 13.000,-- eur, resp. za rok 2019 odviedol daň vo výške 3.559,50 eur. O jeho úmysle rozbehnúť podnikateľskú činnosť svedčí aj skutočnosť, že po udelení prechodného pobytu kúpil v roku 2017 v Nitre byt.
14. Pochybnosti v postupe správneho orgánu videl žalobca aj v postupe tohto orgánu pri doručovaní rozhodnutia, ktorý považuje za rozporný so zákonom.
Žalobca v podanej žiadosti uviedol jednak adresu bydliska v cudzine ako aj adresu bydliska v SR a zároveň uviedol, že žiada, aby správny orgán doručoval písomnosti na adresu jeho splnomocneného zástupcu. Napriek uvedenému správny orgán pristúpil k doručovaniu prostredníctvom zastupiteľského orgánu v zahraničí, a to verejnou vyhláškou, pričom žalobca sa o existencii rozhodnutia žalovaného dozvedel až dňa 14.09.2020 po nahliadnutí jeho splnomocneného zástupcu do fyzického spisu.
IV. Argumentácia žalovaného uvedená vo vyjadrení k žalobe
15. Žalovaný vo svojom vyjadrení prakticky zhrnul obsah napadnutého rozhodnutia a ďalej jeho vyjadrenie obsahuje argumentáciu zhodnú s argumentáciou obsiahnutou v napadnutom rozhodnutí (ktorá už bola uvedená v časti II. tohto rozsudku), a preto ju súd z dôvodu hospodárnosti a nadbytočnosti nebude opakovať. Žalovaný zdôraznil, že doloženie všetkých zákonom stanovených dokladov k žiadosti je jednou, nie však jedinou z podmienok pre obnovenie prechodného pobytu na území SR z čoho vyplýva, že aj po splnení podmienok stanovených v zákone č. 404/2011 Z. z. pobyt nie je udeľovaný automaticky.
Správny orgán riadne zdôvodnil a preukázal, že pobyt žalobcu nie je vo verejnom záujme.
V. Ďalší priebeh súdneho konania
16. Žalobca vo svojej reakcii na vyjadrenie žalovaného taktiež v podstatnej časti už len opakoval svoju argumentáciu obsiahnutú v podanej žalobe, čo sa vzťahuje aj na následné vyjadrenie žalovaného, v ktorom na túto argumentáciu odkázal.
VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
17. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie predmetnej žaloby po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné podľa ust. § 191 ods. 1 písm. g) SSP zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
18. Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 404/2011 Z. z. účel prechodného pobytu vykonáva štátny príslušník tretej krajiny na území Slovenskej republiky.
Podľa § 22 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. prechodný pobyt na účel podnikania udelí policajný útvar, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 6, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý koná alebo bude konať v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva a nie je v pracovnoprávnom vzťahu.
Podľa § 33 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z. policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie prechodného pobytu prihliada na verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej republiky a na ochranu verejného zdravia.
Podľa § 33 ods. 6 písm. g) zákona č. 404/2011 Z. z. policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak udelenie prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme.
Podľa § 34 ods. 12 zákona č. 404/2011 Z. z. policajný útvar zamietne žiadosť o obnovenie prechodného pobytu z dôvodov podľa § 33 ods. 6; policajný útvar však nezamietne žiadosť o obnovenie prechodného pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny z dôvodu podľa a) § 33 ods. 6 písm. b) v prípade ohrozenia verejného zdravia, ak ide o prechodný pobyt podľa § 27, b) § 33 ods. 6 písm. d) a h), ak ide o prechodný pobyt podľa § 23 ods. 5.
Podľa § 111 ods. 1 písm. p) zákona č. 404/2011 Z. z. štátny príslušník tretej krajiny je povinný vycestovať najneskôr posledný deň oprávneného pobytu; ak sa mu zamietla žiadosť o udelenie prechodného pobytu podaná z dôvodu zmeny účelu pobytu alebo druhu pobytu, zamietla žiadosť o obnovenie prechodného pobytu, zrušil prechodný pobyt, zamietla žiadosť o udelenie trvalého pobytu na neobmedzený čas, zrušil trvalý pobyt, zamietla žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu, zrušil dlhodobý pobyt, zamietla žiadosť' o udelenie tolerovaného pobytu, zamietla žiadosť o predĺženie tolerovaného pobytu alebo zrušil tolerovaný pobyt, je povinný vycestovať do 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia, ak nie je oprávnený sa zdržiavať na území Slovenskej republiky z iného dôvodu.
Podľa § 111 ods. 1 písm. s) zákona č. 404/2011 Z. z. štátny príslušník tretej krajiny je povinný oznámiť policajnému útvaru, že sa bude zdržiavať v rámci územia Slovenskej republiky mimo miesta udeleného pobytu nepretržite viac ako 30 dní.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Podľa § 32 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
Podľa § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
Podľa § 34 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.
Podľa § 120 ods. 1 zák. č. 404/2011 Z. z. ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní.
19. Úlohou správneho súdu v tomto konaní bolo preskúmať napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré predchádzalo ich vydaniu a posúdiť, či sú predmetné rozhodnutia vydané v súlade so zákonom, t. j. či sú zákonné a či v procese pred ich vydaním boli rešpektované a chránené práva a právom chránené záujmy fyzickej osoby, t. j. žalobcu. Pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu (§ 5 ods. 3 SSP).
20. V preskúmavanej veci správny súd vykonával šetrenia a dokazovania za účelom preukázania, či žalobca spĺňa alebo nespĺňa podmienky pre obnovenie jeho prechodného pobytu tak, ako to vyplýva z ust. zák. č. 404/2011 Z. z.
Následne dňa 02.03.2020, keď uplynula 90 dňová lehota na rozhodnutie správneho orgánu (§ 33 ods. 8 zák. č. 404/2011 Z. z.) vypracoval správny orgán výzvu účastníkovi konania, aby sa tento vyjadril k zisteniam správneho orgánu s poučením, že inak bude žiadosť zamietnutá.
V rovnaký deň t. j. 02.03.2020 vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu, bolo správnym orgánom rozhodnuté tak, že správny orgán žiadosť žalobcu o obnovenie prechodného pobytu zamietol. Navyše zo žalobcom predložených oznámení pošty o doručovaní zásielok vyplýva, že hoci výzva na vyjadrenie k podkladom je datovaná dňom 02.03.2020, na poštovú prepravu bola daná až dňa 09.04.2020.
21. Základné pravidlá konania pred správnym orgánom sú premietnuté v ust. § 3 správneho poriadku, pričom v týchto pravidlách je premietnutých viacero zásad, ktorými sa správne konanie riadi. Pre potreby tohto konania sa súd zaoberal zásadou zákonnosti, t. j. legality, podľa ktorej musia správne orgány v
rámci konania postupovať a rozhodovať v súlade so zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Zásada súčinnosti je upravená bipolárne, a to v smere účastník konania k správnemu orgánu, ktorá je koncipovaná na báze dobrovoľnosti a v smere správny orgán účastník konania, ktorá je koncipovaná ako povinná v záujme zachovania práv a právom chránených záujmov fyzickej osoby.
22. Zásada súčinnosti je premietnutá vo viacerých ustanoveniach zákona o správnom konaní, okrem iného aj v ust. § 33 ods. 2 cit. zák. Účastníci konania majú v priebehu dokazovania mnohé práva, a to najmä navrhovať dôkazy, prípadne požadovať ich doplnenie, byť prítomný pri vykonávaní dôležitých dôkazov, vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a k spôsobu ich zistenia. Správny orgán je povinný uvedené zákonné práva rešpektovať a umožniť ich reálne uplatnenie, a to v ktoromkoľvek štádiu konania. Ich odopretie môže mať za následok aj zrušenie napadnutého rozhodnutia.
Pokiaľ správny orgán vydal rozhodnutie vo veci samej bez toho, aby umožnil účastníkovi vyjadriť sa pred rozhodnutím, ide o procesné pochybenie správneho orgánu, a teda o takú vadu, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia.
23. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že správny orgán neposkytol, a ani to nemal v úmysle, možnosť žalobcovi, aby sa vyjadril k podkladom rozhodnutia, prípadne, aby navrhol vykonanie ďalšieho dokazovania a pod. Správny orgán tak porušil jednu z hlavných zásad konania pred správnym orgánom, keď žalobcovi neumožnil vyjadriť sa tak, ako to predpokladá ust. § 33 ods. 2 správneho poriadku.
Správny orgán tak postupoval len formálne v snahe dodržať cit. ustanovenia, ale bez reálnej možnosti, aby žalobca ako účastník konania mal možnosť sa s podkladmi pred vydaním rozhodnutia oboznámiť. Na tejto skutočnosti nič nemení ani fakt, že podľa žalovaného by obsah vyjadrenia žalobcu k podkladom na rozhodnutie nemohol mať vplyv na výrok rozhodnutia správneho orgánu. Samotná výzva správneho orgánu, zrejme aj z dôvodu, že správny orgán už vo veci samej rozhodol, neobsahovala žiadne konkrétne skutočnosti, zistenia a dôkazy, ktoré by správny orgán viedli k záveru, že žiadosť žalobcu považuje za nedôvodnú. Obsahovala len zákonné citácie a tvrdenie, že doterajšie zistenia vedú k záveru o zamietnutí žiadosti. Aj obsah tejto výzvy svedčí o formalistickom prístupe správneho orgánu, ktorý nedával žalobcovi reálnu možnosť sa vyjadriť k tomu, aké sú zistenia, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré viedli správny orgán k vyslovenému záveru.
24. Uvedené pochybenie správneho orgánu reálne znemožnilo žalobcovi zaujať relevantné stanovisko k zisteným skutočnostiam, ale hlavne správny orgán pred vydaním rozhodnutia žalobcovi túto možnosť vôbec nedal. Uvedené pochybenie správneho orgánu a nedostatočné vysporiadanie sa žalovaného s touto časťou námietok v napadnutom rozhodnutí, považuje správny súd za natoľko závažné, že rozhodnutie žalovaného podľa už cit. ustanovenia zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
25. V ďalšom konaní bude úlohou správneho orgánu opakovane posúdiť existenciu, či neexistenciu dôvodov na rozhodnutie o žiadosti o obnovenie prechodného pobytu za súčasného rešpektovania všetkých zákonných práv žalobcu a následne vo veci rozhodnúť.
26. O trovách konania rozhodol správny súd tak, že úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania v súlade s ust. § 167 ods. 1 SSP s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.
27. Súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.