Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19P-132-2020.pdf
PDF · 111.5 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-19P/132/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Soňou Glezgo v právnej veci manželov: W. Š., E.. XX.XX.XXXX, J. I. Z. E. XXX/X, D., zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák, PhD., s.r.o. so sídlom Južná trieda 28, Košice a L. Š.J., E.. XX.XX.XXXX, J. I. Z. E. XXX/X, D., zast. JUDr. Štefan Demko, advokát, so sídlom Werferova 1, Košice, v konaní o návrhu manželky na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: J. Š., E.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, na čas po rozvode takto
rozhodol:
I. Manželstvo účastníkov konania Q. B. XX.XX.XXXX, Y. K. D. A. A. Ú. D. - O., Y. XX, X. XXXX, S. XXX, Z. Č.S. XX, r o z v á d z a.
II. S c h v a ľ u j e dohodu rodičov v nasledovnom znení:
„Rodičia maloletého J. Š., E.. XX.XX.XXXX sa dohodli, že osobnú starostlivosť o maloletého bude zabezpečovať matka.
Obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.
Styk otca s maloletým J. ostáva neupravený.“
III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého J. mesačným výživným vo výške 110 € vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.
IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 13.10.2020 podala matka návrh na rozvod manželstva. Uviedla, že pred uzavretím manželstva sa poznali 3 roky, partnerský vzťah trval 2 roky. Manželstvo bolo spočiatku harmonické, nekonfliktné, bez problémov. Postupom času manžel prestal komunikovať, uzavrel sa do seba. K. X. XXXX A. B. W. Z. S. Z. S. W. E. Y. X. XXXX O. S.. A. S. Ž. K. S. B., W. K. Ť.D. S. D., E. S., U. S. E. K.. A. S. S. F. Z. X., W. I.. A. O. W.. Manželia sa postupne odcudzili, vzťahy ochladli. A. I. Q. Q. P. D. S.. Spoločný život naďalej nie je možný. Manželka nevidí nádej na obnovenie vzájomného harmonického spolužitia. Vzťahy sú vážne a trvalo rozvrátené, manželstvo ani v budúcnosti už nemôže plniť svoj spoločenský účel. A. Z. K. S. W. E. S.. S. X..F.. K. D.U. E. Z. Z.. Jej mesačný príjem je 650 € v čistom. Od roku 2017 sa u manžela začala prejavovať choroba, následne bol uznaný za invalidného s poklesom schopnosti zárobkovej činnosti o 50%. Poberá invalidný dôchodok vo výške XXX,XX eur. Maloletý syn navštevuje základnú školu, výdavky sú bežného charakteru: družina 11 €, strava v škole
do decembra hradená štátom. Starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka, preto navrhuje aby bol zverený do jej osobnej starostlivosti. Otcovi nebude v stretávaní sa s dieťaťom brániť, preto navrhuje styk neupravovať. Žiadala ponechať právo zastupovania a správy majetku obom rodičom a otcovi uložiť povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou, ktorú určí súd.
2. Uznesením zo dňa 2.12.2020 súd maloletému ustanovil kolízneho opatrovníka, Úrad práce, sociálnych veci a rodiny Košice. Ustanovený kolízny opatrovník súdu oznámil, Ž. K. X. S. Š. X. X. S. A. D. Z., Ž. Y. E. X. A. W. Y. S. B. O. K. S., K. I. E. K. K. XX €. W. S. E.. Z. X.Á. Z.-Z. S. F.. A. K., Ž. F. S. E. E., Ž. F. O. T., S. Z. Z.. Z. X J. F. F. Y. S. B., I. Q. S. X.F.. K. E. S. E., Z. P. S. Y. Z. K. K. XX,XX €.. K. Č., D. A. T. B. Š., Z. Z. Y. S. E. Š. D. B. W. Š. Ž. Z.. X. S. E.. A. E. Y. Š. E. M. Q. K. D., X X.. S. S. K. Š. W. T. B. B., O. Y., F. B. XXXX E. B. F.. A. Ž. S. A. K. I., D. O. K. O. F. K.. O. K. J. S. XXX €., G. XX €., A. W. U. XX €., S. XXX €., D. F. XX €., S. Y. M. XX €., Z. Z. S. XX €., Z. G. XX €., F. W. F. Š. XX €., F. XX €. Z. Y. F.. A. K. X. X. Q., Ž. I. S. A., F. I. Q. X.F., I. J. E. Z.. J. A. F. K. Y. B.. F. B. Q. E., A. Q. E.. S. F. S. E. K.. D. O. A. K. Z., S. G. D. Y.. F. K. X. S. D.Y. F. Q., Ž. S. X. S., K. A. Z. E.. S. S. Y. B. A., S. E. Q. W. Y. Ž. Q. A. K.. I. Q. X. K. X. B., K. D. I. W. O. S.. I. E. Z.. X. Z. E. I. S. XXX €. A. Y. S. W. B. Q. XXX €.. S. Z. S.. X.X.XXXX F.U. Y. S. B., U. B. E., Z. U. B.. E. K. S. Z. E. Z., Z. S. A., Ž. Z. S. Y. Z.. S. A. D. P. F.W. S.. A. I. Y. F. Z. Z. D. S.. Úrad v prípade rozvodu manželstva odporučil maloletého zveriť do osobnej starostlivosti matky, styk neupravovať a výživné učiť primerane odôvodneným potrebám dieťaťa.
3. Manžel sa k návrhu vyjadril W. B. X.X.XXXX. Q., Ž. Z. X. A. G. W. Ú. W. D.. Y. K. D. S. Z. F. A., D. S. Z. F. Ď.W. B.. E. K. J. S. E. I. Y., Z. S. S. S. Y.. Z. K. Z. Z. K. S. S. O. Z., Ť. J. Y.. K. J. Č.W. S. Q. B. S.. S. S. K. K. X. XXXX B. O. F., B. W. O. S., K. B. Č. I. Q. Y. U. S. Z. S. K. Y.Ú. Č. K. X. XX%. W. Z. U. B. K. K. XXX €. A.. Z. Z. D. X. I. F.. K. S. F. Y. A. S. K. B. XXXX Y. Q. Z.Č., A. K. E. X. Y.. K. W. XXXX S. E. Z. A. F. B. E., K. D. F. Š. I. E. J. S. XX K. D. S. S. Ď. B. F.. Z. E.C. A. Z. F. Y. K. A., S. X. S.. E. K. F. O. S. K. Z.. X. A. E. Z.. O. E.. W. D. F. Y. A. S. Y., Y. Z. D. Č. S. E. Z. Z. Q.. K. E. A. S. E.. S. A. E. D., Y. G.. Z. A. K.B. S. E. XXX €. A., A. J. XX €. A., S. W. G. XXX €. A.. S. X. A. S.. K. E. Q. K. X. A. Y. K.Ž.. S. S. Y. A. B. F. S. A. S. J., Ž. F. I. A. Y. W. S. O. A.. S. E. E.. Y. Ž. X. W. F. J. D. J., Ž. Ž. Y. Ú. E. Z. E. E. J. D..
X. Replika súdu doručená nebola.
5. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a listinnými dôkazmi, pričom zistil nasledovný skutočný stav:
6. Manželstvo účastníkov bolo Q. B. XX.XX.XXXX, O. Y. K. D. A. A. Ú. D. - O., Y. XX, X. XXXX, S. XXX, Z. Č. XX. Posledným spoločným bydliskom manželov bolo bydlisko manželky, kde manželka naďalej aj s maloletým býva.
7. Z výpovede oboch manželov vyplynulo, že manželstvo považujú za trvalo vážne rozvrátené, vylučujú obnovenie manželského spolužitia a odmietajú poskytnutie odbornej pomoci za účelom odstránenia príčin rozvodu manželstva. Manžel s návrhom na rozvod súhlasil. Obaja označili za hlavnú príčinu rozvratu manželstva manželovu diagnózu, ktorá negatívne ovplyvnila ich manželské spolužitie a vyústila do trvalého a vážneho rozvratu manželstva, ktoré viac neplní svoj účel. Od júna 2020 nežijú v spoločnej domácnosti, dlhodobo spolu nehospodária ani intímne nežijú.
8. Podľa ust. § 92 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok ( ďalej len CMP) na konanie o rozvod manželstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Inak je miestne príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. Ak takto príslušnosť súdu nemožno určiť, je príslušný všeobecný súd navrhovateľa.
9. Podľa ust. § 93 CMP konanie sa začína len na návrh jedného z manželov.
10. Podľa ust. § 94 CMP účastníkmi konania o rozvod manželstva sú manželia.
11. Podľa ust. § 96 CMP (1) Súd vedie manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usiluje sa o ich zmierenie. (2) Ak je to účelné a umožňujú to okolnosti prejednávanej veci, môže súd účastníkov vyzvať, aby sa o zmierne riešenie pokúsili mediáciou.
12. Podľa ust. § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
13. Podľa ust. § 18 zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
14. Podľa ust. § 19 ods. 1 zákona o rodine uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
15. Podľa ust. § 22 zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
16. Podľa ust. § 23 zákona o rodine (1) Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. (2) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. (3) Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
17. Z vykonaného dokazovania má súd za jednoznačne preukázané, že v danom prípade sú splnené zákonné predpoklady pre rozvod manželstva. Obaja manželia sa zhodli na skutočnosti, že manželstvo je trvalo a vážne rozvrátené, neplní svoj účel. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spoločne, intímne spolu nežijú. Návrh na rozvod podala manželka, manžel s ním súhlasil. Manželia nemali záujem o odbornú pomoc za účelom odstránenia príčin rozvratu manželstva. Príčiny rozvratu manželstva pomenovali manželia zhodne, vidia ich v diagnóze manžela, ktorá dlhodobo nepriaznivého ovplyvnilo ich manželské spolužitie až do takej miery, že jeho obnovenie vylúčili. Z uvedených dôvodov súd návrhu vyhovel a manželstvo rozviedol.
18. Podľa ust. § 100 CMP S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
19. Podľa Čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
20. Podľa ust. § 24 zákona o rodine (1)V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. (2) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa
a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. (3) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. (4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. (5) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
21. Podľa ust. § 25 zákona o rodine (1) Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.(2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
22. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa 1.Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 2. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za neho zodpovedných, a robia pre to všetky potrebné zákonodarné a správne opatrenia.
23. V otázke úpravy rodičovských práv a povinností voči maloletému na čas po rozvode rodičia na pojednávaní žiadali, aby súd schválil dohodu rodičov, v zmysle ktorej bude osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečovať matka, obaja rodičia budú maloleté ho zastupovať a spravovať jeho majetok, styk navrhli neupravovať, pretože sa na ňom dokážu dohodnúť. Spočiatku navrhli určiť výživné vo výške 50 €, v priebehu pojednávania sa dohodli na sume 80 € mesačne.
24. Ustanovený kolízny opatrovník odporučil dohodu schváliť s výnimkou výživného, ktoré považoval za neprimerane nízke s poukazom na možnosti a schopnosti otca, jeho neefektívne výdavky spočívajúce napríklad vo výdavkov na platbu mobilného telefónu v rozsahu 30 € mesačne, ale predovšetkým s ohľadom na odôvodnené potreby maloletého súvisiace s jeho vekom.
25. V zmysle citovaných ustanovení zákona má rodičovská dohoda prednosť pred autoritatívnym rozhodnutím súdu, súd však skúma, či táto dohoda je v záujme dieťaťa. Uzavretú rodičovskú dohodu súd posúdil tak, že s výnimkou výživného je v záujme maloletého dieťaťa, pretože reflektuje na jeho aktuálne vývinové potreby a na jeho vzťahové väzby. Maloletý je od narodenia kontinuálne v starostlivosti matky, otec sa na tejto starostlivosti podieľa veľmi sporadicky. V starostlivosti matky neboli zistené žiadne nedostatky. Rodičia potvrdili, že matka otcovi v styku s maloletým nebráni, čo de facto vyplynulo aj z vyjadrenia maloletého. Pretože rodičia sa zhodli na tom, že sa v otázke styku dokážu dohodnúť, súd akceptoval dohodu aj v tomto smere a styk neupravil.
26. Rodičia sa najprv dohodli na sume 50 € mesačne, v priebehu pojednávania sumu zvýšili na 80 € mesačne. Súd sa však stotožnil s názorom kolízneho opatrovníka, že navrhovaná suma je neprimerane nízka, s ohľadom na odôvodnené potreby maloletého, ale aj na možnosti a schopnosti otca, a to aj po jej modifikácii na 80 € mesačne, ktorú sumu kolízny opatrovník považoval za minimálnu.
27. Obaja rodičia zhodne potvrdili, že otec sa na výžive maloletého de facto nepodieľa. Podieľal sa na úhrade za posteľ maloletého v rozsahu jednej polovice (15 €), platí maloletému poistenie, sporadicky mu nakupuje hračky. Z výpovede otca vyplynulo, že považoval za prirodzené minimálne výživné s poukazom
na skutočnosť, že v domácnosti boli deviati súrodenci a rodičia ich dokázali vyživiť. Takémuto argumentu otca nemožno prisúdiť žiadnu relevanciu.
28. Matka je zamestnaná K. S. W. E., S.. S. X.. F.., O. A. Z. Z. Z. Y. I. K. X. XXXX K. Z. XXX €.. A. Q., Ž. W. O. O. A.Ý. Z. T. XXX €. A.. Výdavky na maloletého sú bežného charakteru, tak ako ich vyčíslila kolíznemu opatrovníkovi. Otec na výživu syna neprispieva. Potvrdila, že keď otca požiadala o zaplatenie polovicu nejakých výdavkov, otec prispel.
29. Otec poberá invalidný dôchodok K. K. XXX €., Z. Z. K. E. B., Z. E. Z., A. B. XXX W. XXX €.. W. S. K. B. D., I. K. Z.O. K. X. B., D. Z. Y. Z. XXX €.. Z. G. Z. B. Y. K. S. Q.. S.. S. D., K. Z. A. Í. Z. Z. Y., Z. I. A. B. XXX W. XXX €.. Uviedol úspory vo výške XXX €, ktoré po skončení pojednávania zaplatí svojmu advokátovi. Výdavky má bežného charakteru, zotrval na ich doterajšom vyčíslení.
30. Podľa ust. § 62 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
31. Podľa ust. § 63 ods. 1,2 zákona o rodine (1) Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (2) U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
32. Podľa ust. § 75 ZOR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
33. Podľa ust. § 76 ods. 1 ZOR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
34. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má však niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou, alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou
starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd.
35. Vykonaným dokazovaním má súd za preukázané, že otec si vyživovaciu povinnosť voči maloletému neplní. Súd zdôrazňuje, že aj keď v mimosporovom konaní je súd povinný zistiť skutočný stav veci, uvedené nezbavuje účastníkov konania dôkazného bremena.
36. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery. Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, hygienické potreby strava, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoje jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
37. Pri stanovení výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého, ktorý je aktuálne žiakom prvého ročníka základnej školy, nosí dioptrické okuliare, výdavky naňho sú bežného charakteru. Výdavky, na ktorých sa otec podieľal, a to splátka za posteľ, platenie poistenia a nákup hračiek nemožno považovať za plnenie vyživovacej povinnosti voči maloletému. Vyživovacia povinnosť je zákonná povinnosť oboch rodičov, má prednosť pred ostatnými výdavkami. Každý z rodičov je povinný usmerniť svoje aktivity tak, aby dokázal vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu plniť primerane jeho odôvodnením potrebám. Výživné má v prvom rade spotrebný charakter a slúži na uspokojenie základných potrieb dieťaťa. Matka sa na výživnom podieľa výlučnou osobnou starostlivosťou o maloletého, poskytovaním vecných plnení a takmer v plnej miere aj peňažným plnením. Otec síce na jej žiadosť prispeje na polovicu niektorých výdavkov, avšak len ak ho o to požiada, čo nemožno považovať a z pohľadu záujmu dieťaťa akceptovať ako plnenie vyživovacej povinnosti. Otec potvrdil, že bezprostredne po pojednávaní najbližší pracovný deň podpíše pracovnú zmluvu, pretože bol prijatý do zamestnania, v ktorom bude dosahovať mesačný príjem 800 až 900 €, zároveň aktuálne poberá invalidný dôchodok. Aj keď je pre súd rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia a otec aktuálne ešte pracovnú zmluvu podpísanú nemá, je nepochybné, že aj v predchádzajúcom období pri vykonávaní rôznych prác formou dohody dokázal dosiahnuť príjem minimálne 450 € mesačne, čo spolu s invalidným dôchodkom predstavuje takú sumu príjmu, akú dosahuje matka, ktorá zároveň výlučne plní vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu. Súd sa tiež stotožnil s názorom kolízneho opatrovníka, že vo vzťahu k otcovi navrhovanej výške výživného je napríklad jeho výdavok za mobilný telefón neprimeraný. Súd zdôrazňuje, že otec je v konaní zastúpený právnym zástupcom, svoje majetkové pomery riadnym spôsobom nepreukázal. Napriek uvedenému súd vychádzajúc z predložených listinných dôkazov ako aj z výpovede otca na pojednávaní dospel k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletého mesačným výživným vo výške 110 €, ktorú sumu súd považuje vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a všeobecné pravidlá pri určení rozsahu výživného predovšetkým s ohľadom na vek a s ním súvisiace odôvodnené potreby maloletého za primeranú.
38. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach.
Rodičia nemajú právo podať odvolanie voči dohode rodičov.
Podľa ust. § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Manželka a kolízna opatrovníčka sa vzali práva na odvolanie voči rozsudku v celom rozsahu.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 365 odsek 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, v ktorej bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. Civilného mimosporového poriadku.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Rozsudky o výživnom sú predbežne vykonateľné (povinnosť plniť vzniká doručením rozsudku bez ohľadu na podanie odvolania).