Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18Ek-2382-2021.pdf
PDF · 95.15 KB
Case nature
Subarea
18Ek/2382/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava-Nové Mesto, zast.: JUDr. Oskar Chnápko, advokát, IČO: 45 018 201, so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, proti povinnej: I. Š., T.. XX.XX.XXXX, U. H. Ž. O. XXX/ X, XXX XX U. T. H., o vymoženie 190,05 Eur s príslušenstvom, trov pôvodného konania a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Ladislav Kováč, so sídlom exekútorského úradu Južná trieda 93, 040 01 Košice, sp. zn. 88EX 688/2021, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Návrh povinnej na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
II. Oprávnenému voči povinnej nárok na náhradu trov konania o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 17.06.2021 domáhal od povinnej vymoženia pohľadávky vo výške 190,05 Eur s príslušenstvom, trov pôvodného konania a trov exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - Platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 45Up/457/2020 zo dňa 07.01.2021 (ďalej v texte aj ako „exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 21.07.2021 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Ladislav Kováč, so sídlom exekútorského úradu Južná trieda 93, 040 01 Košice, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 88EX 688/2021.
3. Súdnemu exekútorovi bolo dňa 09.08.2021 doručené podanie povinnej označené ako „Návrh na zastavenie exekúcie podľa zákona 233/1995 Z.z. § 61k písm. a) d) Exekučného poriadku“, v ktorom povinná uviedla, že exekučný titul-Rozhodnutie súdu na peňažné plnenie č.45Up/457/2020 zo dňa 07.012021, ktorý vydal Okresný súd Banská Bystrica, exekúcia je neplatná a neprípustná a žiada ju ako povinný zastaviť v celom rozsahu, povinný nikdy nemal žiadny právny vzťah s oprávneným a ani nepozná oprávneného, platobný rozkaz ako exekučný titul nikdy povinnému nebol doručený do vlastných rúk. Súd musí prihliadnuť na zákonný dôvod pri vydaní rozhodnutia a to nevykonateľnosť exekučného titulu. Súd konal v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a únijným právom keď vydal poverenie na vykonanie exekúcie, oprávnený nie je vecne legitimovaný na vymáhanie pohľadávky a súd musí exekúciu zastaviť v celom rozsahu. Nikto nemá právo odňať povinnej ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu v súlade s Ústavou Slovenskej Republiky podľa Čl.46, Čl.47, Čl.48 a toto právo nemá ani súd, preto podáva návrh na zastavenie exekúcie podľa zákona Exekučný poriadok § 61k ods.1 písm. a) d) pretože sú tu iné skutočnosti, ktorá bránia vymáhateľnosti exekučného titulu a pre ktoré je exekúcia neprípustná. Po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku a to: návrhom Oprávneného na vykonanie exekúcie Oprávnený porušil zákonnú povinnosť - podal návrh na výkon exekúcie bez právneho dôvodu, uviedol súd do omylu,
použil nekalé praktiky a dopustil sa poškodzovania práv spotrebiteľa a preto znáša podľa zákona aj trovy, ktoré exekútorovi vznikli a ktoré sú predmetom exekúcie, postúpenie pohľadávky je neplatné Súd z úradnej povinnosti preskúmava vyššie uvedené skutočnosti. Súd z úradnej povinnosti prihliada na príslušnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie a súdov Slovenskej republiky, pričom súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Navrhovateľ použil nekalé obchodné praktiky: neinformoval spotrebiteľa o dôsledkoch vyplývajúcich z jednotlivých ustanovení zmluvy; použil predtlačenú formulárovú štandardizovanú zmluvu, ktorej obsah bol právnym predchodcom Navrhovateľa. Neplatný úkon nemôže vyvolať účinky platné. § 526 Občiansky zákonník: (1) Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a opačná procesná strana subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno- právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Postúpenie pohľadávky podľa § 524 a nasledujúce Občianskeho zákonníka zakladá nový záväzok len medzi postupníkom a postupcom; obsahom nového záväzku je prechod pohľadávky z majetku postupcu do majetku postupníka; obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení a samotným uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky sa nemení ani postavenie dlžníka; jeho postavenie sa mení až tým, že mu postúpenie postupca alebo postupník oznámi (§ 526 Občianskeho zákonníka); nemení sa nič na jeho postavení dlžníka, teda na jeho povinnosti dlh splatiť; postavenie dlžníka sa po tom, ako mu niektorý z účastníkov zmluvy o postúpení pohľadávky postúpenie oznámi spôsobom predpokladaným v ustanovení § 526 Občianskeho zákonníka, mení len v tom, že namiesto pôvodnému veriteľovi musí dlh splniť postupníkovi; pokiaľ mu postúpenie neoznámia, musí plniť pôvodnému veriteľovi a takýmto plnením sa zbaví záväzku (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1ObdoV/82/2005 zo dňa 28.11.2007). Súdna prax dospela k záveru, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky; súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení; dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie; to by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/210/2001 zo dňa 11.06.2003 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 119/2003); zo skutkových okolností veci, v ktorej bolo vydané uvedené rozhodnutie R 119/2003 vyplýva, že riadne doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky zo strany postupcu dlžníkovi bolo v konaní nepochybne. Súd z úradnej povinnosti preskúmava vyššie uvedené skutočnosti. Súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie v neprospech povinného v nesúlade s unijným právom a právnym poriadkom Slovenskej republiky. Po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré brania jeho vykonateľnosti: Súd nepodrobil súdnej kontrole zmluvu v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a) súd nevykonal dôkazy pre spravodlivé rozhodnutie vo veci v súlade s Ústavou Slovenskej republiky b) súd nezistil existenciu, či tu právo je alebo nie je spoľahlivým spôsobom c) súd neurčil, či je zmluva platná alebo nie je platná z úradnej povinnosti d) súd nezistil, či zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky pre ktoré je zmluva neplatná e) súd neurčil, či pri uzatváraní zmluvy boli použité nekalé obchodné praktiky f) súd nepreskúmal ex offo zmluvu v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS Okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti nároku a dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, sú zároveň dôvodmi na zastavenie exekúcie v ktoromkoľvek jej štádiu (§61k ods. 1 písm. a/, c/ a d/). Patrí medzi ne aj nedostatok formálnej alebo materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia. Pokiaľ povinný v námietkach proti exekúcii namieta nedostatok riadneho doručenia exekučného titulu, t. j. jeho formálnu nevykonateľnosť, je exekučný súd povinný vykonať šetrenie na túto okolnosť. Povinná, žiada súd, aby po preskúmaní všetkých uvedených skutočností a dôkazov v tomto konaní o zastavenie exekúcie a o oslobodenie od súdnych poplatkov a pre nárok uplatňovaný v tomto exekučnom konaní oprávneným
bez právneho dôvodu a pre porušenie ústavných práv exekúciu č.88EX 688/2021 zastavil, tak ako v mnohých podobných prípadoch súdy Slovenskej republiky exekúciu zastavili v súlade so zásadou právnej istoty a zákonom ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania. Na záver povinná dáva do pozornosti, že pre nedostatky v právnom poriadku Slovenskej republiky na ktoré sa súdy odvolávajú, ktoré si povinná prečítala vo verejných rozhodnutiach súdov a na nevymožiteľnosť práva na ktoré poukázali verejní činitelia Slovenskej republiky nie je povinná strpieť procesné chyby súdov a súdnych exekútorov preto zdôrazňuje, že má právo na spravodlivé prejednanie veci na príslušnom súde Slovenskej republiky a na spravodlivé rozhodnutie vo veci v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a únijnym právom.
4. Súdny exekútor predložil návrh povinnej na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného dňa 26.08.2021 súdu na rozhodnutie.
5. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 24.08.2021 uviedol, že navrhuje zamietnuť návrh povinného na zastavenie exekúcie, nakoľko exekučný titul je riadne vykonateľný a právoplatný, t. j. nebráni vymáhateľnosti nároku. K tvrdeniam povinného uvádza, že účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Exekučnému súdu bol predložený právoplatný a vykonateľný exekučný titul - platobný rozkaz č.k. 45Up/457/2020, ktorý vydal Okresný súd Banská Bystrica dňa 7.1.2021. Predmetný exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 9.3.2021. Právoplatnosť rozhodnutia možno definovať ako vlastnosť, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia. Vykonateľnosť rozhodnutia je potrebné chápať ako vlastnosť rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Na základe uvedeného mal súd na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie po jeho preskúmaní ako aj po preskúmaní exekučného titulu za nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie mal povinný voči oprávnenému neuhradený dlh vo výške priznanej vyššie uvedeným exekučným titulom. Exekučné konanie a teda aj exekúcia sa začali dôvodne. Exekučný súd v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 Exekučného poriadku preskúmal návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy, nezistil dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, a vydal poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomil o tom oprávneného. Exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaných v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom predmetného rozhodnutia je súd viazaný a musí z neho vychádzať, prípadné vady základného konania sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že tvrdenia, ktoré povinný namieta sú pre exekučné konanie bez právneho významu, nakoľko tieto tvrdenia mal povinný predložiť, resp. namietať ešte v základnom konaní. Ich relevancia sa končí vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stáva podkladom pre exekúciu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti oprávnený navrhuje, aby súd posúdil podanie povinného ako nedôvodné, pretože tu nie je žiadny dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená. Navrhuje preto, aby súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie rozhodol, že nie je možné návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovieť, nakoľko povinný nepredložil súdu žiadny relevantný dôkaz, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená, a v súlade s ustanovením § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
6. Podľa § 45 ods. 2 písm. f) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Exekučný poriadok“), exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie orgánu verejnej správy a územnej samosprávy vrátene bloku na pokutu nezaplatenú na mieste.
7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
9. Z priložených listín mal súd za preukázané, že Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnej doručené dňa 28.07.2021 a návrh na zastavenie exekúcie povinná podala na poštovú prepravu dňa 06.08.2021, teda v zákonnej 15-dňovej lehote. Súd po preskúmaní návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, vyjadrenia oprávneného a predložených dokumentov dospel k záveru, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie bol podaný včas, avšak nie je dôvodný. 10. V danej veci súd zistil, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol žalovaný (povinná v danom exekučnom konaní) povinný do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi istinu 190,05 Eur, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 30,37 Eur od 30.07.2019 do zaplatenia; úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 30,80 Eur od 28.08.2019 do zaplatenia; úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 11,88 Eur od 28.09.2019 do zaplatenia; úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 9,00 Eur od 29.10.2019 do zaplatenia; úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 108,00 Eur od 28.11.2019 do zaplatenia a zaplatiť náhradu trov konania vo výške 120,47 Eur. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 09.03.2021. 11. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody zastavenia exekúcie odvíjajúce sa aj od toho, že súd síce ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti, avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, pre ktoré ani nemala začať. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, ak by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie. 12. Jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je relevantný exekučný titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať. Súd dospel k záveru, že platobný rozkaz, na podklade ktorého sa začala exekúcia, a ktorý má byť exekučným titulom, spĺňa zákonné náležitosti a neodporuje zákonu, preto v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 1 Exekučného poriadku správne vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. 13. Súd uvádza, že povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázala žiadny dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená, nakoľko dodnes platí, že exekučný titul je v celom rozsahu právoplatný a vykonateľný. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť vykonateľného rozhodnutia, na podklade ktorého je exekúcia vykonávaná, nakoľko exekučný súd nepôsobí ako ďalšia opravná inštancia v sústave súdov a preto mu zákon nezveruje právomoc predložený exekučný titul akokoľvek preskúmavať z hľadiska jeho správnosti ale skúma len tie náležitosti tohto rozhodnutia, ktoré sú rozhodujúce pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi a povolenie exekúcie. 14. Predmetom návrhu povinnej na zastavenie exekúcie v danom prípade bolo tvrdenie, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, navrhovateľ použil nekalé obchodné praktiky, povinná nikdy nemala žiadny právny vzťah s oprávneným a ani nepozná oprávneného. Súd k námietkam povinnej uvádza, že Exekučný súd je viazaný spôsobilým exekučným titulom a je oprávnený skúmať iba to, či došlo k zániku judikovaného práva po vydaní exekučného titulu. Povinná však v danom prípade namieta skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním exekučného titulu. Pokiaľ povinná namieta skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním exekučného titulu, tieto mala uplatniť v konaní o odpore, nakoľko nadobudnutím právoplatnosti exekučného titulu stratili tieto argumenty povinnej právnu relevanciu. Na základe vyššie uvedených skutočností súd uvádza, že povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázala žiadny dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená v zmysle §
61k ods. 1 Exekučného poriadku, nakoľko dodnes platí, že exekučný titul na podklade ktorého sa vedie exekučné konanie je v celom rozsahu právoplatný a vykonateľný. 15. Povinná taktiež v návrhu na zastavenie exekúcie namietala doručenie exekučného titulu. Z obsahu súdneho spisu 45Up/457/2020 a doručeniek k exekučnému titulu súd zistil, že exekučný titul, ktorý je podkladom pre vykonanie exekúcie bol dňa 08.01.2021 odovzdaný poštovému podniku na doručovanie v listinnej podobe a dňa 11.01.2021 doručený povinnej. Na základe uvedeného ani námietka povinnej o nedoručení exekučného titulu nebola dôvodná. 16. 17. Súd uvádza, že judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia odpovedalo na každú námietku alebo argument účastníka konania, ale len na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre jeho rozhodnutie, preto nebolo povinnosťou súdu zaoberať sa všetkými tvrdeniami povinnej v návrhu na zastavenie exekúcie, ale iba tými, ktoré mali pre jeho rozhodnutie podstatný význam.
18. Pri rozhodovaní súd vychádzal z dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu názoru, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených dôvodov nie je dôvodný. Súd nemal zo strany povinnej za preukázané, že bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a preto návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol (I. výroková veta rozhodnutia). 19. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu. 20. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú. 21. Podľa § 255 ods.1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 22. Podľa § 256 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane. 23. Podľa § 199a Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky za zaplatený súdny poplatok s hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 24. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 25. V zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci, teda zásada zodpovednosti za výsledok sporu, a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému účastníkovi preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré úspešný účastník vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. Nakoľko oprávnený bol v tomto konaní úspešný, pretože súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol, voči povinnej mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s konaním o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie (v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku), avšak v danom konaní si oprávnený nárok na náhradu trov konania o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie voči povinnej neuplatnil, preto súd rozhodol tak, že oprávnenému voči povinnej nárok na náhradu trov konania o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie nepriznal (II. výroková veta rozhodnutia).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.