Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Pc-22-2024.pdf
PDF · 82.68 KB
No categories available
12Pc/22/2024
Uznesenie
Okresný súd Galanta v právnej veci navrhovateľky: G. L., A.. C., U.. XX.XX.XXXX, F. R. D.. D. XX, Š., F. Č. E. XA, R., v konaní zastúpená: advokátska kancelária JUDr. Andrej Gara, so sídlom Štefánikova ul. 14, Bratislava a manžela navrhovateľky: G. G. L., U.. XX.XX.XXXX, R. U. A. Xa, R., O. T. L., o návrhu navrhovateľky na určenie výživného na manželku a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.04.2024 domáhala určenia výživného na manželku a zároveň nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil povinnosť manželovi prispievať na výživu navrhovateľky mesačne sumou 1.200,- Eur, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc vykonateľnosťou tohto uznesenia.
2. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 10.10.2006 a z manželstva pochádza maloleté dieťa N. L., U.. XX.XX.XXXX, ktoré je faktickej osobnej starostlivosti navrhovateľky. Manželstvo uzatvorili na základe uváženého rozhodnutia a vzájomného porozumenia a lásky. V posledných piatich rokov začali medzi účastníkmi konania vznikať prvé manželské nezhody prameniace podľa navrhovateľky z diametrálne odlišných názorov na výchovu maloletého dieťaťa a chod spoločnej domácnosti. Navrhovateľka sa v záujme zachovania kompletnej rodiny snažila o reparáciu vzťahov medzi manželmi. Povinný bol voči snahám navrhovateľky ľahostajný, o nápravu vzťahov manželov verbalizoval nezáujem. Aktuálne spolu manželia už viac ako 7 mesiacov intímne nežijú. Do 05.10.2023 manželia žili v spoločnej domácnosti a v súčasnosti manželka býva v Bratislave v prenajatom byte. Mesačné náklady navrhovateľky pozostávajú z bývania (pomerne) vo výške 925,- Eur, stravy vo výške 200,- Eur, hygienických potrieb (drogéria, kozmetika) vo výške 100,- Eur, oblečenia a obuvi vo výške 200,- Eur, liekov a vitamínov (lekári/zubár) vo výške 150,- Eur, nákladov na dopravu vo výške 250,- Eur, kaderníčky a kozmetičky vo výške 300,- Eur, paušálu vo výške 40,- Eur a poistenia motorového vozidla vo výške 166,- Eur, t.j. spolu vo výške 2.331,- Eur. Mesačné náklady na maloleté dieťa pozostávajú z oblečenia a obuvi vo výške 250,- Eur, stravy vo výške 116,- Eur, voľného času (divadlo, kino, aquapark a pod.) vo výške 100,- Eur, liekov a vitamínov (lekári/zubár) vo výške 300,- Eur, školských potrieb vo výške 50,- Eur, hygienických potrieb (drogéria, kozmetika) vo výške 200,- Eur, bývania pomerne na dieťa vo výške 925,- Eur, iného (elektronika, telefón) vo výške 230,- Eur, kaderníka vo výške 20,- Eur, dovolenky vo výške 300,- Eur, PHM vo výške 300,- Eur a iného vo výške 110,- Eur, t.j. spolu vo výške 3.945,- Eur. Vyživovacia povinnosť povinného voči navrhovateľke stále trvá, pričom povinný si ju napriek opakovaným výzvam navrhovateľky odmieta plniť dobrovoľne, na výživu navrhovateľky neprispieva žiadnou čiastkou, čím sú definované podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľkine príjmy nepostačujú na úhradu jej nákladov ako ani na úhradu odôvodnených výdavkov maloletého dieťaťa. Povinného životná úroveň je diametrálne odlišná ako navrhovateľkina. Povinného príjmy sú mnohonásobne vyššie ako navrhovateľky. Navrhovateľka podniká v kozmetickom priemysle,
kde sa jej mesačné príjmy pohybujú v priemere okolo 3.000,- Eur až 3.500,- Eur, avšak hradí mesačné nájomné za prenájom priestorov, v ktorých prevádzkuje svoje kozmetické štúdio vo výške 3.233,94 Eur. Navrhovateľkine príjmy sú nedostačujúce na úhradu ani len základných životných potrieb sebe, ako aj maloletému dieťaťu. Navrhovateľka nemá vedomosť o skutočných príjmoch povinného, podľa jej vedomostí je však príjem povinného minimálne vo výške 8.000,- Eur mesačne. Navrhovateľka aj napriek všetkému úsiliu nedokáže sebe ako aj maloletému dieťaťu zabezpečiť takú životnú úroveň, na ktorú boli obaja celý život zvyknutí. Povinný nastavil životnú úroveň rodine a to v čase, kedy sa navrhovateľka osobne starala o ich spoločné dieťa. Povinný celý čas uhrádza všetky náklady a to aj mimoriadne náklady na domácnosť, navrhovateľka sa tiež na tom zúčastňuje, ale výrazne nižšou sumou. Aktuálna situácia je taká, že povinný sa nijakým spôsobom nepodieľa na jej nákladoch ako ani na výživnom a všetky náklady uhrádza výlučne navrhovateľka. Maloleté dieťa sa v rámci záujmovej činnosti venuje motokáram, čo je veľmi finančne nákladný šport a nie je vo finančných možnostiach navrhovateľky tento šport financovať. V čase, keď sa navrhovateľka definitívne odsťahovala od povinného zo spoločnej domácnosti, sa s ním rozprávala a povinný jej povedal, že motokáry bude financovať výlučne on, avšak uvedené aktuálne povinný popiera a trvá na tom, aby motokáry hradila navrhovateľka. Povinný tiež trvá na tom, aby v prípade ak sa navrhovateľka bude chcieť osobne zúčastňovať na pretekoch bude musieť uhradiť sumu cca 2.200,- Eur za každý pretekárky víkend. Rovnako tak povinný žiada, aby navrhovateľka hradila tréningy, ktoré maloleté dieťa absolvuje na Slovakia Ringu s tým, že každý poldenný alebo celodenný tréning stojí 250,- Eur. Nevyhnutnou výživou sa rozumie objektívna okolnosť na strane oprávneného, ktorá vyjadruje minimálnu výšku nákladov na zabezpečenie aspoň jeho základných potrieb. Nevyhnutné výživné má zabezpečiť naplnenie základných potrieb oprávneného. Toto výživné má zabezpečiť, aby mala oprávnená osoba možnosť uhradiť svoje pravidelné a nevyhnutné výdavky. Za nevyhnutné náklady pre uspokojovanie základných životných potrieb možno považovať: náklady na stravu, bývanie, obuv a ošatenie, náklady súvisiace so zdravotnou starostlivosťou, dopravou, náklady na drogériu a hygienické potreby. Navrhovateľka aktuálne nie je schopná sama uspokojovať svoje základné potreby. Navrhovateľka sa ocitla v situácii, kedy jej odôvodnené výdavky každý mesiac prevyšujú jej príjmy a je odkázaná na pomoc tretích osôb.
3. Súd sa pred rozhodnutím o návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia oboznámil s rodným listom maloletého dieťaťa, sobášnym listom, prílohami k návrhu na nariadenie neodkaleného opatrenia, obsahom návrhu na určenie výživného na manželku vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 5Pc/12/2024, s obsahom návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode manželstva vedeného na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 28P/18/2024 a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:
4. Na tunajšom súde prebieha pod sp. zn. XPc/XX/XXXX konanie o návrhu navrhovateľky na určenie výživného na manželku, v ktorej veci je vytýčený termín pojednávania a kde navrhovateľka žiadala určiť výživné na manželku vo výške 2.000,- Eur mesačne. Na Mestskom súde Bratislava II prebieha pod sp. zn. XXP/XX/XXXX konanie o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode manželstva.
5. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená
8. Podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
9. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
10. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
11. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
12. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené
13. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
14. Podľa § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel.
15. Jedným z procesných inštitútov, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam je neodkladné opatrenie. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť však osvedčený. Už v návrhu na jeho vydanie musí byť zrejmé trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musia byť opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní. Aj pri splnení formálnych predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov konania alebo tretích osôb. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia.
16. Súd v danej veci rozhodoval o návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd zaviazal jej manžela na platenie výživného na navrhovateľku vo výške 1.200,- Eur mesačne.
17. Po oboznámení sa s návrhom navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia súd dospel k záveru, že v danom prípade nie je dôvodné nariaďovať neodkladné opatrenie tak, ako to vo svojom návrhu žiada navrhovateľka. Nariadenie neodkladného opatrenia totiž prichádza do úvahy len vtedy, ak je potrebné, aby boli pomery dočasne upravené s tým, že súd pri posudzovaní oprávnenosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bral do úvahy predpoklady uvedené v ust. § 326 CSP teda, či navrhovateľka v danom prípade opísala a osvedčila skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. V danom prípade má súd za to, že navrhovateľka neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov a dôvodnosť nároku, keď navrhovateľka návrh na vydanie neodkladného opatrenia odôvodňovala tým, že povinný nastavil životnú úroveň rodine v čase, keď sa ona osobne starala o ich spoločné maloleté dieťa. Súd vychádzajúc zo skutkových záverov prezentovaných navrhovateľkou nemal za osvedčenú potrebu naliehavo riešiť pomery účastníkov neodkladným opatrením. Navrhovateľka podľa vlastného uvedenia má príjem z podnikania vo výške 3.000,- až 3.500,- Eur mesačne. Úhradu bezprostredných výdavkov navrhovateľky týkajúcu sa zabezpečenia stravy, hygieny, ošatenia a bývania je možné z jej príjmu zabezpečiť. Ako už súd uvádzal vyššie, neodkladné opatrenie je inštitútom, ktorý na svoju aplikáciu vyžaduje naozaj urgentné dôvody na takýto autoritatívny zásah, nakoľko pri jeho nariadení súd vychádza len zo skutočností, ktoré zväčša nie sú riadne preukázané (riadnym dokazovaním), ale len osvedčené. Navrhovateľka nijakým spôsobom neosvedčila, že by bola vo finančnej tiesni a odkázaná na priznanie výživného neodkladným opatrením v nevyhnutnej miere (poznámka súdu: výška výživného, ktoré neodkladným opatrením navrhovateľka žiada priznať, nebola v žiadnom prípade výživným v nevyhnutnej miere). Navrhovateľka súdu neuviedla skutočnosti, nedoložila listiny, ktoré sa týkajú povinného a jeho zárobkových pomerov, súd teda bez uvedeného nemá osvedčené, že by životná úroveň oboch z manželov nebola v zásade na rovnakej úrovni v zmysle § 71 ods. 1 ZR, prípadne že by bolo spravodlivé dorovnať ich životnú úroveň okamžitým zásahom súdu a nariadením neodkladného opatrenia. Sama navrhovateľka v návrhu uviedla, že povinný uhrádza všetky náklady domácnosť, a to aj mimoriadne náklady. Na rozhodnutie súdu o uložení vyživovacej povinnosti na manželku bude nevyhnutné uskutočniť riadne dokazovanie zamerané na
zistenie skutočností (najmä skutočné zárobkové a majetkové pomery účastníkov konania) významných pre rozhodnutie ako aj na zistenie skutočností dôležitých pre určenie primeranej výšky výživného, ktorou sumou bude následne dôvodné zaviazať povinného.
18. Vychádzajúc z doposiaľ osvedčených skutočností mal súd za to, že neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko potreba okamžitého riešenia situácie nebola navrhovateľkou osvedčená, a preto súd návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje (§ 357 písm. d) CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostí podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.