Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Cb-35-2020.pdf
PDF · 113.58 KB
Case nature
Area
Subarea
19Cb/35/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudcom JUDr. Andrejom Kolárikom v sporovej veci žalobcu: MNA Slovakia, s.r.o., IČO: 43 803 890, sídlo: Zochova 16/13, 811 03 Bratislava, zast.: JUDr. Ján Mišura, PhD., advokát so sídlom v Bratislave, proti žalovanému: BioFarm DS s.r.o., IČO: 47 349 522, sídlo: Hlavná 23/73, 930 25 Vrakúň, zast. JUDr. Irena Sopková, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom v Košiciach, o zaplatenie 7 319,72 EUR s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 6 267,95 EUR spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 6 267,95 EUR od 16. 10. 2018 do zaplatenia a zmluvnou pokutou vo výške 0,03 % denne zo sumy 6 267,95 EUR od 04. 07. 2020 do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.
III. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 97,10 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 03. 03. 2020 v rámci upomínacieho konania domáhal zaplatenia sumy 7 319,72 EUR s príslušenstvom. Vecne žalobu odôvodnil tým, že žalovanej poskytol riadne a včas služby podľa Zmluvy o poskytovaní služieb z 30. 10. 2015. Spracoval žiadosť o nenávratný finančný príspevok („NFP“) pre opatrenie 4.2 „Podpora pre investície na spracovanie/uvádzanie na trh a/alebo vývoj poľnohospodárskych výrobkov“ podľa deklarovaných potrieb žalovaného a bol pripravený poskytovať aj akékoľvek ďalšie súvisiace služby v prípade požiadaviek žalovaného, ktorý sa však v roku 2017 odmlčal. Odmena za služby bola dohodnutý v bode 3.1 Zmluvy vo výške 1 % zo sumy uvedenej v zmluve o NFP. Žalovaný zaplatil žalobcovi za poskytovanie služieb prvé dve platby odmeny podľa bodov 3.1 a 3.2 zmluvy v celkovej sume 1 200,- EUR s DPH. Zvyšok odmeny však do podania žaloby nezaplatil, napriek tomu, že žalovaný podal žiadosť o NFP a suma, o ktorú požiadal, mu bola aj vyplatená. Zo schváleného NFP 632 569,18 EUR (bod 4.1 písm. c) Zmluvy č. XXXTTXXXXXXX) bolo vyplatených žalovanému minimálne 33 811,- EUR, pričom žalovaný uzavrel s Pôdohospodárskou platobnou agentúrou („PPA“) záložnú zmluvu č. XXX/XX na zabezpečenie sumy 622 328,75 EUR. Listom z 12. 01. 2018 sa žalovaný pokúsil odstúpiť od zmluvy z dôvodu, ktorý kvalifikoval ako podstatné porušenie zmluvy, avšak ktorý nijako skutkovo nevymedzil, preto je odstúpenie neurčité a neplatné. Žalobca bol pripravený splniť akúkoľvek požiadavku pokrytú režimom zmluvy, s tým, že hlavný záväzok žalobcu podľa bodu 1.1 písm. a) zmluvy bol splnený a akcesorické plnenie podľa bodu b) bolo poskytované v rozsahu, v akom ho žalovaný požadoval. O poskytovaní poradenstva podľa písm. b) svedčí aj predložená mailová komunikácia medzi stranami a zúčastnenými osobami a žalobcom od 23. 09. 2015 do 02. 10. 2017. Žalobca vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXX na sumu 5 300,- EUR bez DPH (6 360,- EUR s DPH, čo je zvyšok odmeny za služby žalobcu) a doručoval ju žalovanému doporučenou poštou; žalovaný si zásielku neprevzal a táto
sa žalobcovi vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote. Dlžná suma nebola zaplatená, žalovaný je v omeškaní od 16. 10. 2018. Spolu s istinou 6 360,- EUR si žalobca uplatnil nárok na úroky z omeškania vo výške 9 % p.a. z dlžnej istiny od 16. 10. 2018 do zaplatenia a za rovnaké obdobie i nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,03% z dlžnej istiny denne.
2. Na podporu svojich tvrdení žalobca k žalobe pripojil nasledovné listinné dôkazy: Zmluva o poskytovaní služieb z 30. 10. 2015 (č.l. 12 - 14), Žiadosť o nenávratný finančný príspevok z programu rozvoja vidieka SR 2014 - 2020 s prílohami a podacím lístkom (č.l. 15 - 73), faktúra č. XXXXXXX zo XX. XX. XXXX na sumu 600,- EUR s DPH (č.l. 74), faktúra č. XXXXXXX z XX. XX. XXXX na sumu 600,- EUR s DPH (č.l. 75), potvrdenie o úhrade faktúry č. XXXXXXX dňa XX. XX. XXXX (č.l. 76), potvrdenie o úhrade faktúry č. XXXXXXX dňa XX. XX. XXXX (č.l. 77), Zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č XXXTTXXXXXX s prílohami (č.l. 78 - 95), faktúra č. XXXXXXX z XX. XX. XXXX na sumu 6 360,- EUR s DPH, splatná 15. 10. 2018 s kópiami podacieho lístku a obálky (č.l. 96 - 100), Odstúpenie od zmluvy z 12. 01. 2018 (č.l. 101 - 102), Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľným veciam č. XXX/XX (č.l. 103 - 110), Detail záznamu - BioFarm DS s.r.o. z registra PPA (č.l. 111 - 113).
3. Okresný súd Banská Bystrica vo veci vydal platobný rozkaz sp. zn. 29Up/424/2020 zo dňa 25. 06. 2020.
4. Dňa 17. 07. 2020 žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor, v ktorom poprel nárok žalobcu. Poukázal na to, že Okresný súd Dunajská Streda právoplatným rozsudkom sp. zn. 19Cb/133/2018 z 13. 09. 2019 zamietol žalobu žalobcu o odstúpenie od zmluvy z 12. 01. 2018 zo strany žalovaného adresované žalobcovi. Právny stav je teda taký, že odstúpenie od predmetnej zmluvy je platné. Je teda zrejmé, že žalobca nemá nárok na zaplatenie žalovanej sumy, pretože neposkytol službu, ktorá bola predmetom zmluvy. Práve preto aj došlo zo strany žalovaného k odstúpeniu od zmluvy. V dôsledku konania žalobcu bol ohrozený celý projekt. Odstúpenie od zmluvy nastalo 12. 01. 2018. Žiadosť o vypracovanie zmluvy o zriadení záložného práva si spracoval sám žiadateľ. Žalovaný predkladá súdu komunikáciu s PPA na odstránenie nedostatkov po finančnej kontrole, list o náprave zistených nedostatkov. Z týchto dokladov je zrejmá nečinnosť žalobcu a je preukázateľné, že predmet zmluvy žalobca nesplnil. Faktúra č. XXXXXXX z XX. XX. XXXX nemá právny základ, pretože poradenská a konzultačná činnosť pri spracovaní projektu poskytnutá nebola, resp. bola poskytnutá chybne a ohrozený bol celý projekt. Zároveň má žalovaný za to, že nárok žalobcu je premlčaný.
5. Na podporu svojich tvrdení žalovaný k odporu priložil nasledovné listinné dôkazy: Žiadosť o vypracovanie zmluvy o zriadení záložného práva s podacím lístkom (č.l. 135 - 139), Žiadosť o platbu (č.l. 140 - 141), Návrh správy z finančnej kontroly na mieste (č.l. 142 - 145), Náprava zistených nedostatkov z 05. 09. 2018 (č. l. 146), rozsudok OS DS sp. zn. 19Cb/133/2018-141 (č.l. 147 - 152), Odstúpenie od zmluvy s podacím lístkom (č.l. 153 - 156).
6. Na podaný odpor reagoval žalobca replikou z 24. 08. 2020. Odpor považoval za nedôvodný. Rozsudkom OS DS sp. zn. 19Cb/133/2018 bola zamietnutá žaloba žalobcu o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy z 12. 01. 2018, avšak súd tak rozhodol z dôvodu absencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a bez vecného prieskumu, čo je v rozsudku aj priamo uvedené. Z rozsudku preto nemožno vyvodzovať záver o platnosti odstúpenia. Zopakoval, že odstúpenie nešpecifikovalo dôvod odstúpenia, odstúpenie od zmluvy je neurčité a nie je z neho zrejmé, akého porušenia na základe akých skutkových okolností sa mal žalobca dopustiť. Taký úkon je neplatný pre svoju neurčitosť, pričom žalobca tvrdí, že sa nedopustil žiadneho konania, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako podstatné porušenie zmluvy. Tvrdenie, že žalovaný si vypracoval sám žiadosť o vypracovanie záložnej zmluvy, označil žalobca za irelevantné, ak sa žalovaný neobrátil na žalobcu so žiadosťou o asistenciu / konzultáciu, ako to predpokladá bod 4.3 zmluvy. Žalobca preto nemohol porušiť žiadnu zmluvnú povinnosť. Podstatné je i to, že je to žalovaný, kto rozhoduje, kedy si dá vypracovať na PPA záložnú zmluvu a najmä aký majetok založí. Žalobca opätovne poukázal na ním predloženú e-mailovú komunikáciu, že žalobca aktívne komunikoval a bol to žalovaný, z koho strany komunikácia po 01. 10. 2017 ustala, ničoho sa nedomáhal, nič nežiadal, o ničom žalobcu neinformoval a nič s ním nekonzultoval. Až následne doručil žalobcovi odstúpenie od zmluvy. Žalobca navrhol pripojiť a oboznámiť obsah spisu 19Cb/133/2018 najmä v časti vyjadrení žalovanej. Podaním z 26. 04. 2021 žalobca doplnil do spisu email komunikáciu, na ktorú v podaniach odkazoval.
7. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 12. 11. 2021. Listom z 05. 11. 2021 právna zástupkyňa žalovaného oznámila prevzatie právneho zastúpenia, ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní a žiadala pojednávanie odročiť z dôvodu, že (i) sa potrebuje oboznámiť so spisom a zároveň (ii) z dôvodu kolízie s pojednávaním na OS Bratislava I v konaní sp. zn. 25Cb/63/2013. Súd obratom PZ žalovanej oznámil, že žiadosti nevyhovel. Pre odročenie pojednávania neboli splnené podmienky podľa § 183 CSP, keďže bola zachovaná zákonná lehota na prípravu pojednávania a pojednávanie na OS DS bolo vytýčené a oznámené žalovanej skôr, ako bolo vôbec vytýčené pojednávanie na OS Bratislava I. Okrem toho, išlo v poradí už o druhú žiadosť o odročenie pojednávania zo strany žalovanej, keď z pojednávania vytýčeného na september 2021 sa žalovaná ospravedlnila najskôr z dôvodu potreby zvoliť si právneho zástupcu a keď jej súd nevyhovel, z dôvodu náhlych zdravotných problémov. Žalovaná mala dostatok času zvoliť si právneho zástupcu tak, aby si tento mohol naštudovať spis a zúčastniť sa pojednávania, ktoré bolo vytýčené dostatočne vopred.
8. Žalovaná ani jej PZ sa na pojednávaní dňa 12. 11. 2021 nezúčastnili. PZ žalovanej súdu doručila podanie z 11. 11. 2021, v ktorom sa k veci písomne vyjadrila a navrhla dôkazy. Navrhla, aby súd pripojil spis OS DS 19Cb/133/2018. OS DS rozsudkom v uvedenej veci zamietol žalobu žalobcu o určenie neplatnosti odstúpenia do zmluvy. Odstúpenie je teda platné a právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou zanikol dňa 12. 01. 2018. Nemožno preto ani žalovať žalobou uplatnený nárok. Žalovaná potvrdila, že suma 1 000,- EUR + DPH boli žalobcovi vyplatené. Zvyšok dohodnutej ceny mal byť vyplatený nielen po podaní žiadosti o platbu, ale aj vyplatení finančných prostriedkov žiadateľovi. Vzhľadom na to, že projekt nebol dokončený v súlade so zmluvou, ktorá bola uzavretá medzi PPA a žalovaným, záloha, ktorá bola v skutočnosti vyplatená žalovanému podľa zmluvy, musí byť a bude vrátená PPA. Žalobca si neplnil povinnosti tak, ako mu to ukladala zmluva, samotnú žiadosť si vypracoval žalovaný a splnil si aj ďalšie povinnosti zo zmluvy medzi ním a PPA, pričom vyjadrenia žalobkyne boli neodborné, poškodzujúce a ohrozujúce splnenie samotného projektu. Žalovaný navrhol, aby súd vyžiadal z PPA samotný projekt, pričom z neho budú pochybenia žalobcu jednoznačne preukázané. Ďalej navrhol vykonať výsluch štatutárneho zástupcu žalovaného. Navrhol tiež, aby súd uložil žalobcovi povinnosti uviesť rôzne informácie a predložiť doklady. Žalovaný opakovane vzniesol námietku premlčania. Nárok žalobca mohol uplatniť, ak by si bol splnil všetky svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy vyplatením finančných prostriedkov za projekt. Zmluva bola uzavretá v roku 2015, platné odstúpenie od zmluvy bolo 12. 01. 2018, pričom žalobca si uplatňuje nároky po právoplatnom rozhodnutí súdu o platnom odstúpení od zmluvy, a to žalobou podanou súdu 08. 03. 2020. Pokiaľ sa týka zmluvnej pokuty, podľa ustálenej judikatúry a rozhodovacej praxe súdov v SR a ČR odstúpením od zmluvy nemôže byť kvalifikované ako porušenie zmluvnej povinnosti, a to bez ohľadu na to, či ide o odstúpenie na základe dojednania účastníkov alebo na základe zákona. Ide totiž o výkon práva, ktorý nemôže byť pokutovaný zmluvnou pokutou, keďže nejde o porušenie povinnosti. Žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty neprináleží, nakoľko žalovaný v danom prípade postupoval v súlade so zákonom, odstúpil od zmluvy pre porušenie povinnosti žalobcu, a preto tento výkon práva nemôže v žiadnom prípade založiť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty.
9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov založených v spise a dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom.
10. Dňa 30. 10. 2015 žalobca ako zabezpečovateľ a žalovaný ako záujemca uzavreli medzi sebou Zmluvu o poskytovaní služieb, ktorej predmetom bolo odplatné poskytnutie služieb žalobcom pre žalovaného spočívajúcich v spracovaní dokumentov a v poskytnutí poradenstva a konzultácií v súvislosti so získaním nenávratného finančného príspevku žalovaným v rámci Opatrenia 4.2 „Podpora pre investície na spracovanie/uvádzanie na trh a/alebo vývoj poľnohospodárskych výrobkov.“ (ďalej len „zmluva“). Z vykonaného dokazovania a tiež s poukazom na § 151 ods. 1 CSP súd ustálil, že žalovaný podal žiadosť o nenávratný finančný príspevok (ďalej len „NFP“) v rámci Opatrenia 4.2, za čo žalovaný vyplatil žalobcovi časť odmeny vo výške 600,- EUR s DPH v zmysle bodu 3.2 zmluvy (fa č. XXXXXXX splatná 20. 12. 2015). Žalovaný ako prijímateľ a PPA ako poskytovateľ uzavreli medzi sebou dňa XX. XX. XXXX Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. XXXTTXXXXXX (ďalej len „zmluva o NFP“), za čo žalovaný vyplatil žalobcovi druhú časť odmeny vo výške 600,- EUR s DPH v zmysle bodu 3.2 zmluvy (fa č. XXXXXXX splatná 03. 10. 2016). Súd mal preto za preukázané, že žalobca si riadne splnil povinnosti spojené s podaním žiadosti o NFP a uzavretím zmluvy o NFP. Žalovaný spolu s odporom predložil súdu žiadosť o platbu, z ktorej vyplýva, že žalovaný požiadal o platbu na základe
zmluvy o NFP vo výške 33 811,64 EUR. Žalovaný nerozporoval, že by platbu podľa jeho žiadosti obdržal, pričom obdržanie platby vyplýva i z jeho posledného vyjadrenia z 11. 11. 2021, kde výslovne uviedol, že mu prostriedky boli vyplatené. Žalovaný tieto prostriedky pomenoval ako zálohu, ktorá bola v skutočnosti žalovanému vyplatená, avšak bude musieť byť vrátená PPA z dôvodu, že projekt nebol dokončený v súlade so zmluvou medzi PPA a žalovaným. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že nezrealizovanie projektu žalovaným v súlade so zmluvou uzavretou medzi ním a PPA je jeho výlučnou zodpovednosťou (zvlášť po tom, ako so žalobcom prestal komunikovať) a nemá to žiaden vplyv na práva a povinnosti zo zmluvy medzi žalobcom a žalovaným. Vyplatenie prostriedkov potvrdzuje i záznam z registra PPA (č.l. 111).
11. Prvou otázkou, s ktorou sa súd musel vysporiadať, bola žalovaným vznesená námietka premlčania žalovaného nároku. Z vykonaného dokazovania súd ustálil, že nárok žalobcu vyplýva z faktúry č. XXXXXXX vystavenej dňa 30. 09. 2018 a splatnej dňa 15. 10. 2018. Žaloba bola podaná dňa 03. 03. 2020, a teda pred uplynutím 4-ročnej premlčacej doby. Podľa bodu 3.2 zmluvy bola tretia časť odmeny splatná po splnení nasledovných podmienok (i) podanie žiadosti o platbu a (ii) vyplatenie finančných prostriedkov žiadateľovi. Zmluva o NFP bola uzavretá dňa XX. XX. XXXX a teda aj ak by prostriedky boli vyplatené hneď v ten deň (čo neboli), i tak by žaloba bola podaná včas. Z uvedeného je právne nepochybné, že žalovaný nárok nebol premlčaný.
12. Ďalšou otázkou, ktorú súd posudzoval, bola platnosť odstúpenia od zmluvy z 12. 01. 2018. V prvom rade súd poukazuje na to, že v rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 19Cb/133/2018-141 je v odsekoch 16 a 17 výslovne uvedené, že neexistencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení bráni súdu v skúmaní hmotnoprávnych dôvodov neplatnosti právneho úkonu. Vzhľadom na to súd žalobu zamietol bez vecného prieskumu platnosti odstúpenia od zmluvy. Z uvedeného je zrejmé, že rozsudok sp. zn. 19Cb/133/2018 (i) nepotvrdil, že by odstúpenie od zmluvy bolo platné, a (ii) netvorí prekážku veci rozhodnutej, ktorá by bránila tomu, aby súd platnosť odstúpenia posúdil v tomto konaní. Obsah rozsudku je evidentný a argumentácia žalovaného v tomto smere bezpredmetná. Súd sa oboznámil s obsahom odstúpenia od zmluvy a nemohol dospieť k inému záveru, než že odstúpenie je absolútne neplatným právnym úkonom, a to z nasledovných dôvodov. Z hľadiska obsahu je odstúpenie neurčité a vágne, nešpecifikuje konkrétne porušenie povinnosti žalobcom (ktoré by navyše malo byť podstatné). Uvádza iba, že si žalobca nesplnil predmet zmluvy, a to podstatným spôsobom. Takto koncipované odstúpenie ustálená súdna prax považuje za neurčité a neplatné. Ďalej, žalovaný v konaní neuviedol žiadne tvrdenie o konkrétnom právnom dôvode či konkrétnych skutkových okolnostiach opodstatňujúcich odstúpenie od zmluvy. Neoznačil žiadnu konkrétnu zmluvnú povinnosť, ktorú by žalobca mal svojím konkrétnym konaním či opomenutím porušiť, ani žiadne konkrétne konanie či opomenutie, ktorého sa mal žalobca dopustiť a ktoré by mohlo byť predmetom dokazovania v tomto konaní. Žalovaný argumentoval len vágnym klišé o tom, že žalobca svojím konaním ohrozil celý projekt, vyjadrenia žalobcu boli neodborné, poškodzujúce a ohrozujúce splnenie samotného projektu. Neuviedol však jediné konkrétne tvrdenie, ktoré by bolo spôsobilé pre súdny prieskum a dokazovanie. Spolu s odporom žalovaný predložil komunikáciu s PPA, ktorá podľa neho preukazuje nečinnosť žalobcu, konkrétne ide o komunikáciu žalovaného s PPA na odstránenie nedostatkov po finančnej kontrole a list o náprave zistených nedostatkov. Súd však z týchto dôkazov zistil, že v predloženej správe z finančnej kontroly bol vytknutý len nedostatok v poistnej zmluve spočívajúci v nedostatočnej identifikácii projektu, ktorý bol následne odstránený (navyše, vytknutie nedostatku a jeho odstránenie žalovaným sa viaže do obdobia po jeho „odstúpení“ od zmluvy a ukončení komunikácie so žalobcom). Preto rozhodne nemožno na základe tvrdení a dôkazov, ktoré žalovaný prezentoval v súdnom konaní, dospieť k záveru, že by bol preukázaný (či vôbec tvrdený) konkrétny dôvod odstúpenia (dokonca bez poskytnutia lehoty na nápravu), resp. že by to bol žalobca, kto podstatným spôsobom porušil svoje povinnosti (§ 344 - § 351 ObchZ). Súd opätovne zdôrazňuje, že výsledkom spolupráce žalobcu so žalovaným bolo uzavretie zmluvy o NFP a teda zabezpečenie financovania pre žalovaného v schválenej výške NFP 622 328,75 EUR.
13. Vzhľadom na záver o absolútnej neplatnosti odstúpenia od zmluvy zostávalo posúdiť, či boli splnené podmienky pre vznik nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy.
14. Podľa bodu 3.1 zmluvy cena za predmet zmluvy je dohodnutá v celkovej výške 1 % zo sumy uvedenej v zmluve o NFP. Dohodnutá cena je splatná v sumách uvedených v bode 3.2 a faktúra je splatná do 14 dní od doručenia.
15. Podľa bodu 3.2 zmluvy zmluvné strany sa dohodli, že 500 EUR za predmet zmluvy bude vyplatených po predložení a zaregistrovaní Žiadosti na Pôdohospodárskej platobnej agentúre, 500 EUR pri podpísaní zmluvy žiadateľa s PPA a zvyšok dohodnutej ceny za predmet zmluvy bude vyplatený po podaní žiadosti o platbu a vyplatení finančných prostriedkov žiadateľovi.
16. Podľa bodu 3.3 zmluvy zmluvné strany sa dohodli na zmluvnej pokute z titulu omeškania s plnením peňažných záväzkov záujemcu podľa tejto zmluvy, ktorú si zabezpečovateľ môže uplatniť vo výške 0,03 % z fakturovanej čiastky za každý deň omeškania platby.
17. Žalovaný sa zaviazal uhradiť sa služby žalobcu odmenu v celkovej výške 1 % zo sumy uvedenej v zmluve o NFP. Súd mal za nesporné medzi stranami a tiež zodpovedajúce obchodným zvyklostiam, že touto sumou sa rozumie maximálna výška NFP, ktorý sa poskytovateľ NFP zaviazal poskytnúť podľa zmluvy o NFP (resp. dohodnuté percento zo zabezpečeného financovania). Súd z listinných dôkazov ustálil, že v danom prípade touto hodnotou bola suma 622 328,75 EUR (č.l. 103, 111). Žalovaný vyplatil žalobcovi prvé dve časti odmeny spolu vo výške 1 000,- EUR bez DPH. Zmluvne dohodnutými podmienkami pre vznik nároku žalobcu fakturovať poslednú tretiu časť odmeny boli (i) podanie žiadosti o platbu a (ii) prijatie peňažných prostriedkov (podmienkou nebolo zrealizovanie projektu, vyčerpanie celého NFP, ani žiadna iná obdobná podmienka, čo je ostatne prirodzené, keďže realizácia projektu a čerpanie NFP je výlučnou kompetenciou a zodpovednosťou žalovaného a nie žalobcu ako konzultanta a poradcu - argumentácia žalovaného v tomto smere je preto bezpredmetná). Žalobca v konaní preukázal, že bola podaná žiadosť o platbu a že došlo i k vyplateniu žalovaným požadovaných peňažných prostriedkov a preto žalobcovi vznikol i nárok na zostatok dohodnutej odplaty. Celková odplata predstavovala čiastku 6 223,29 EUR bez DPH, čo je 7 467,95 EUR s DPH. Žalovaná uhradila prvé dve časti odmeny vo výške celkom 1 200,- EUR s DPH a teda rozdiel na doplatenie je 6 267,95 EUR s DPH. Žalobca si však uplatnil sumu 6 360 EUR. Súd preto v časti 6 267,95 EUR žalobe vyhovel (výrok I. rozsudku) a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok II. rozsudku).
18. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného, že žiadosť o vypracovanie záložnej zmluvy si spracoval sám, k tomu súdu uvádza, že odmena nebola dohodnutá na základe rozpočtu, či podľa jednotlivých položiek (neboli oceňované jednotlivé súčasti plnenia zo strany žalobcu). Celkovú odmenu je preto potrebné považovať za odmenu dohodnutú ako podielovú odmenu v percentách z objemu zabezpečeného financovania, pričom táto odmena bola dohodnutá ako paušálna suma za komplexnú činnosť žalobcu podľa zmluvy. Táto odmena bola splatná po tom, ako bola podaná žiadosť o platbu a požadované finančné prostriedky vyplatené žalovanému. Na tom nič nemení skutočnosť, že nie všetky služby museli byť nevyhnutne poskytnuté do vyplatenia odmeny - žalobca sa zaviazal poskytovať žalovanému konzultácie ešte po dobu 5 rokov po implementácii projektu. Keďže výsledkom spolupráce žalovaného a žalobcu bolo úspešné zabezpečenie financovania, bola uzavretá zmluva o NFP, podaná žiadosť o platbu a NFP poskytnutý (prostriedky boli žalovanému vyplatené), boli splnené všetky podmienky, ktoré si strany v zmluve dohodli na to, aby bola žalobcovi vyplatená celková odmena.
19. Na dôvažok súd dopĺňa, že ak žalovaný uzavrel zmluvu, na základe ktorej žalobcovi vznikla povinnosť dodať určité výstupy a poskytnúť služby a žalovaný sa zaviazal za ne zaplatiť (a to v kontexte základnej podstaty spolupráce, ktorou je komplexná odborná činnosť cielená na získanie NFP), potom je implicitnou povinnosťou žalovaného tieto výstupy od žalobcu i odobrať. Ak však zmarí dodanie výstupu tým, že si ho bez dohody so žalobcom zhotoví sám, nemôže to mať vplyv na zaplatenie ceny za tieto služby žalobcovi, ktorý bol pripravený tieto služby poskytnúť. Ak si žalovaný spracoval určitý administratívny výstup sám a zmaril tým plnenie zmluvy zo strany žalobcu, potom porušil svoj implicitný záväzok odobrať danú službu/výstup od žalobcu, čím žalobcovi vznikla škoda v podobe ušlého zisku z plnenia, ktoré podľa zmluvy mal a bol pripravený splniť (a ktoré je prirodzenou súčasťou balíka činností súvisiacich s hlavným účelom zmluvnej spolupráce, ktorým je zabezpečenie financovania pre žalovaného vo forme NFP), avšak toto bolo zmarené svojvoľným konaním žalovaného, ktoré nebolo so žalobcom odsúhlasené či inak koordinované. Okrem toho, žalovaný túto žiadosť spracoval až po tom, ako bola podpísaná zmluva o NFP a teda zabezpečené financovanie (čo bolo podstatnou povinnosťou žalobcu) a túto žiadosť dokázal spracovať len na základe toho, že mu už pred tým žalobca poskytol know-how podstatné pre úspešné získanie financovania. Prístup, kde žalovaný po uzavretí zmluvy o NFP prestane s poradcom komunikovať, odstúpi od zmluvy z neurčitého dôvodu a finálnu administratívu dokončí vo vlastnej réžii, kde ako jediný logický záver sa ponúka snaha o vyhnutie sa úhrady za
poskytnuté služby (tento záver je podporený aj zistením, že podľa vyjadrení žalovaného sa projekt žalovanému nepodarilo zrealizovať), treba považovať za konanie v rozpore s poctivým obchodných stykom, ktoré nepožíva právnu ochranu.
20. Úrok z omeškania si žalobca uplatnil vo výške 9 % ročne podľa § 369 ObchZ a Nariadenia Vlády SR č. 21/2013 Z.z. („Nariadenie“), a to za obdobie od 16. 10. 2018 do zaplatenia. Keďže súd priznal žalobcovi istinu a úrok z omeškania bol uplatnený v súlade so zákonom a len za obdobie omeškania žalovaného, súd priznal žalobcovi i úrok z omeškania zo sumy priznanej istiny tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.
21. Žalobca si žalobou uplatnil i nárok na zmluvnú pokutu podľa bodu 3.3 zmluvy. Keďže sa žalovaný omeškal s uhradením svojho splatného záväzku (ktorý súd žalobcovi týmto rozsudkom priznal), súd priznal žalobcovi i nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v dohodnutej výške 0,03 % z priznanej istiny za každý deň omeškania, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. Súd však tento nárok priznal za obdobie až od 04. 07. 2020, keďže žalobca nepreukázal, že by si tento nárok voči žalovanému uplatnil pred začatím konania. Súd preto nárok priznal až od prvého dňa po tom, ako bol žalovanému doručený platobný rozkaz so žalobou a jej prílohami. Vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II. tohto rozsudku). Na margo argumentácie žalovaného k zmluvnej pokute, že zmluvnou pokutou nemožno sankcionovať odstúpenie od zmluvy, nakoľko ide o výkon práva a nie porušenie povinnosti (viď odsek 8 rozsudku), súd poznamenáva, že dôvodom vzniku nároku na zmluvnú pokutu je v tomto prípade omeškanie žalovaného s uhradením svojho peňažného záväzku, presne ako to predpokladá bod 3.3 zmluvy. Zmluvná pokuta nie je sankciou za odstúpenie od zmluvy (ktoré navyše žalobca rozporoval a súd vyhodnotil ako neplatné).
22. Záverom súd dopĺňa, že žalobcom a žalovaným predložené listinné dôkazy boli dostatočné pre spoľahlivé ustálenie skutkového stavu a pre rozhodnutie o žalobe. Súd rozhoduje, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nie, a to aj s prihliadnutím na hospodárnosť konania a efektívny výkon súdnej moci. Žalovaný vo svojom podaní z 11. 11. 2021 navrhol niekoľko ďalších dôkazov, ktorú súd nevykonal: (i) výsluch štatutárneho zástupcu žalovaného - tento dôkaz súd nevykonal z dôvodu, že štatutárny zástupca (ktorého možno vyslúchnuť len ako stranu a nie ako svedka) poskytol v mene žalovaného súdu vyjadrenia, ktoré poskytnúť chcel (§ 153 CSP), pričom žiadne z jeho vyjadrení nemohli spochybniť jednoznačný obsah listinných dôkazov v spise, (ii) vyžiadanie spisu PPA k zmluve o NFP vrátane všetkých príloh - súd tento spis nezabezpečoval, keďže vyjadrenia žalovaného neobsahovali žiadne tvrdenia o konkrétnom porušení povinností žalobcu resp. o existencii konkrétneho dôvodu odstúpenia od zmluvy, ktorý by mohol byť predmetom súdneho prieskumu a teda i dokazovania. Okrem toho, žalovaný sám musí mať k dispozícii podklady k vzťahu medzi ním a žalobcom a k riešeniu súvisiacich rozporov. Vzhľadom na to, ako aj vzhľadom na vyjadrenia účastníkov v konaní a celkový prístup žalovaného k tomuto konaniu (opakované snahy o odročenie pojednávania, aj keď na to nie sú splnené zákonné podmienky, voľba právneho zástupcu na poslednú chvíľu, len vágne a nekonkrétne vyjadrenia a.i.) súd tento návrh vyhodnotil ako snahu o nedôvodné predlžovanie konania. Keďže predložené listinné dôkazy poskytli dostatočný podklad pre rozhodnutie, pričom odstúpenie je neplatné už pre jeho obsah (bez potreby skúmať existenciu dôvodu odstúpenia, pričom tento ani v konaní špecifikovaný nebol), súd tento dôkaz nezabezpečoval a nevykonal. Pokiaľ ide o ostatné žiadosti v bodoch 4 - 7 na str. 3 a 4 vyjadrenia žalovaného, nejde o návrh na vykonanie dôkazov. Okrem toho išlo o návrhy, ktoré sú pre toto konanie celkom bez významu a súd sa nimi preto nezaoberal.
23. O trovách súd rozhodol postupom podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z toho, že žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 98,55 % a žalovaný bol úspešný v rozsahu 1,45 % (žalovaná istina: 6 360,- EUR, priznaná istina: 6 267,95 EUR) a teda mu patrí i nárok na náhradu trov konania v rozsahu 97,10 % (98,55 - 1,45 = 97,10), ktorý mu súd priznal vo výroku III. tohto rozhodnutia. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať na Okresný súd Dunajská Streda do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
(§ 362 CSP). Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd, ak CSP neustanovuje inak (§ 367 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Intervenient môže odvolanie podať za podmienok uvedených v § 360 CSP.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len za podmienok uvedených v § 366 CSP. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia v exekúcii.