Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_63Cb-1-2020.pdf
PDF · 87.77 KB
Case nature
Area
Subarea
63Cb/1/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Holečkovou v právnej veci žalobcu A.D.P.U. s.r.o., so sídlom Jána Chalupku 611/4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 677 376, právne zast. Mgr. Martin Vigaš, advokát, so sídlom Námestie slobody 9, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 35 261 994, proti žalovanému JUBA, spol. s.r.o., so sídlom Karpatské námestie 7770/10A, 831 06 Bratislava, IČO: 31 632 033, o zaplatenie 1.675,45 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 1.675,45 Eur s 9% úrokom z omeškania ročne z dlžnej istiny 478,80 Eur od 15.02.2018 do zaplatenia, zo sumy 298,80 Eur od 15.03.2018 do zaplatenia, zo sumy 300,25 Eur od 19.04.2018 do zaplatenia, zo sumy 298,80 Eur od 17.05.2018 do zaplatenia, zo sumy 298,80 Eur od 19.06.2018 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100% voči žalovanému.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobou doručenou na upomínací súd dňa 20.09.2019 domáhal od žalovaného úhrady istiny 1.675,45 Eur s príslušenstvom. Svoj nárok odôvodnil tým, že strany uzavreli Zmluvu o poskytovaní služieb dňa 21.09.2017, predmetom ktorej bolo poskytovanie služieb v oblasti spracovania účtovnej evidencie pre žalovaného, otvorenie účtovných kníh, vytvorenie základných účtovných predpisov, otvorenie hlavnej knihy účtovníctva, príjem dodávateľom dodaných daňových a účtovných dokladov s ich následným účtovným spracovaním softwarovej podobe v programe. Ďalej predmetom bolo i vypracovanie priznania k DHP za príslušné zdaňovacie obdobie spolu s kontrolným výkazom, spracovanie daňového priznania na dani z príjmov za príslušné obdobie, ekonomické poradenstvo, prijímanie zoznamov ako aj jednotlivo nových zamestnancov odberateľa, zastupovanie v elektronickej komunikácii odberateľa s Finančnou správou Slovenskej republiky, tak ako to vyplýva z čl. 1 predmetnej zmluvy. Za poskytnuté služby následne žalobca vystavil faktúry č. VF180018 zo dňa 31.01.2018, ktorou účtoval žalobca poskytovanie účtovných služieb za mesiac január 2018, ako i spracovanie miezd za mesiac január až júl 2017 celkom v sume 478,80 Eur, za obdobie február 2018 faktúrou č. VF180049, splatnou dňa 14.03.2018 sumu 298,80 Eur, faktúrou č. VF180102 splatnou dňa 18.04.2018 služby za mesiac marec 2018 a refakturáciu poštovného v celkovej výške 300,25 Eur, faktúrou č. VF180151 splatnou dňa 16.05.2018 poskytovanie účtovných služieb za mesiac apríl 2018 vo výške 298,80 Eur a faktúrou č. VF180192 splatnou dňa 18.06.2018 poskytovanie účtovných služieb za mesiac máj 2018 v sume 298,80 Eur. Žalovaný predmetné faktúry neuhradil a preto si uplatnil aj 9% úrok z omeškania ročne od splatnosti jednotlivých faktúr až do ich zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur. V prípade úspechu požadoval náhradu trov konania.
2. Upomínací súd v skrátenom konaní vydal platobný rozkaz pod sp. zn. 22Up/1211/2019 dňa 22.10.2019, proti ktorému žalovaný podal v zákonnej lehote odpor. Nárok na zaplatenie dlžnej sumy popieral. Súdu potvrdil uzavretie predmetnej zmluvy, avšak súdu uviedol, že žalobca za dotknuté obdobie neposkytoval dohodnuté služby v súlade so zmluvou, ani predpismi upravujúcimi vedenie účtovníctva, t.j. neboli poskytnuté s odbornou starostlivosťou v plnom rozsahu podľa čl. I zmluvy. Z tohto dôvodu považoval nárok za nedôvodný.
3. K odporu žalovaného sa vyjadril žalobca, ku ktorému uviedol, že žalovaný v odpore nešpecifikuje v čom spočíva neposkytnutie služieb s odbornou starostlivosťou. Tvrdil, že všetky činnosti poskytnuté v zmysle zmluvy boli vykonané spôsobom a v rozsahu zodpovedajúcom v predmetnej zmluve, ako i všetkým všeobecným záväzným právnym predpisom upravujúcim poskytovanie týchto služieb aj platným postupom účtovania a rámcovým účtovým osnovám pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva a platným opatrením Ministerstva financií SR týkajúcich sa vedenia účtovníctva. Žalovaný účelovo z kontextu čl. III zmluvy vyňal len časť prvej vety, pričom sa jednalo len o alternatívny záväzok žalobcu. Z tohto dôvodu žiadal, aby žalobe súd vyhovel.
4. Žalovaný sa k podaniu žalobcu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 24.02.2020, v ktorom zotrval na dôvodoch uvádzaných v odpore. Následne uvádzal, že za žalobcu Zmluvu o poskytovaní služieb nepodpísal konateľ žalobcu a preto nemôže byť takáto zmluva základom vzťahu medzi stranami sporu. Zotrval na tom, že neboli riadne poskytnuté služby, nakoľko si žalovaný musel účtovníctvo dať spraviť nanovo jeho súčasným účtovníkom, ktorého nemenoval. Žiadal, aby žalobca súdu preukázal, čo pre žalovaného učinil v zmysle zmluvy a predložil o tom doklady. Zotrval na tom, že žalobca neumiestnil účtovnú databázu žalovaného na virtuálny server a neumožnil mu prístup k nej.
5. Žalobca sa k predmetnému vyjadreniu vyjadril, pričom v ňom poukázal, že v zmysle § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka, právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca. Tvrdil, že predmetnú zmluvu medzi stranami sporu zo strany žalobcu uzatvoril zákonný zástupca spoločnosti na základe § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorému poverenie vyplýva z Pracovnej zmluvy zo dňa 01.06.2017 a ktorý bol prijatý na pracovnú pozíciu riaditeľ spoločnosti, o čom predložil i dôkaz - Pracovnú zmluvu žalobcu s O. I.. Zotrval na tom, že všetky činnosti a výstupy vykonané zo strany žalobcu pre žalovaného na základe zmluvy boli poskytnuté spôsobom a v rozsahu zodpovedajúcom zmluve, pričom poskytnuté služby súdu i riadne zdokladoval. Jednalo sa o zoznam dokumentov odoslaných v elektronickej podobe správcovi dane, hlavná kniha - analytické účty rozdelená na 4 časti, účtovný denník, knihu záväzkov, knihu pohľadávok, mesačné výkazy poistného a príspevkov, mzdové listy. Umiestnenie účtovnej databázy na virtuálny server bola dohodnutá ako sekundárna alternatíva k primárnej, a to k poskytovaniu dohodnutých služieb pre žalovaného v mieste sídla spoločnosti žalobcu. Tieto žalobca i v mieste svojho sídla poskytoval pre žalovaného a preto považoval tvrdenia žalovaného za právne irelevantné.
6. Žalovaný sa k pripojeným dokladom podľa výzvy súdu nevyjadril a len v ospravedlnení súdu na pojednávanie dňa 15.11.2021 v e-mailovej forme oznámil, že z predložených dokladov má za to, že účtovníctvo nebolo odovzdané v rozsahu, ako bolo dohodnuté, pričom opätovne nešpecifikoval, čo zo strany žalobcu nebolo v zmysle zmluvy naplnené a len konštatoval, že účtovníctvo si dal spraviť v inej účtovnej agentúre, o čom nepredložil žiaden listinný dôkaz. V závere prípadne navrhol vypočutie svedka F. M. X.. Z neúčasti na pojednávaní sa ospravedlnil i právny zástupca žalobcu, ktorý sa nemohol dostaviť na pojednávanie zo zdravotných dôvodov, o čom svedčí predložená PN. Súd preto pojednával o nároku žalobcu v jeho neprítomnosti, nakoľko ani jedna strana sporu nenavrhla odročenie, keďže súd mal k dispozícii dostatočné doklady a vyjadrenia strán pre rozhodnutie vo veci.
7. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
8. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
9. Podľa § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.
10. Podľa § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka, kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.
11. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
12. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba je dôvodná v celom rozsahu a preto jej vyhovel. Súd svoje rozhodnutie odôvodňuje nasledovne.
13. Žalovaný v konaní namietol, že zmluvu, ktorú uzavrel so žalobcom nepodpísala za žalobcu oprávnená osoba. Žalobca tieto skutočnosti popieral, pričom poukázal na ust. § 13 ods. 1 a § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka, z ktorých vyplýva, kto môže za spoločnosť konať. V danej veci pri podpisovaní zmluvy konal za žalobcu poverená osoba - zástupca, ktorej oprávnenie uzavrieť takúto zmluvu vyplýva z Pracovnej zmluvy zo dňa 01.06.2017 a jednalo sa o riaditeľa spoločnosti žalobcu - O. I.. Súd preto mal za preukázané, že predmetná zmluva o poskytovaní služieb uzavretá stranami sporu dňa 21.09.2017 je platnou zmluvou medzi stranami sporu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, z ktorej žalobcovi vyplynula povinnosť poskytovať žalovanému predmet zmluvy tak, ako je dohodnutý v čl. 1, v období dohodnutom v čl. II. V čl. III si strany dohodli miesto plnenia, v zmysle ktorého sa dodávateľ zaviazal poskytnúť predmet zmluvy pre odberateľa v mieste sídla spoločnosti dodávateľa, a to v rozsahu podľa požiadaviek odberateľa v mesačnom rozvrhu alebo dodávateľ umiestni účtovnú databázu spoločnosti odberateľa na virtuálny server a po jej otestovaní odovzdá prístupy k takto vytvorenej a umiestnenej databáze odberateľovi. Z predmetného článku vyplýva alternatívny spôsob plnenia povinnosti žalobcom, pričom podľa tvrdenia žalobcu miestom plnenia bolo miesto sídla spoločnosti dodávateľa, z ktorého poskytoval uvedené služby žalovanému. Na základe týchto skutočností mal súd za to, že námietky žalovaného uvádzané v písomných vyjadreniach k žalobe boli nedôvodné, keďže v zmysle dohody strán vyplýva alternatívna možnosť plnenia predmetu plnenia žalobcom, čo vyjadruje slovo „ alebo“. Potom splnenie jednej z alternatív plnenia predmetu žalobcom má za následok povinnosť žalovaného uhradiť cenu za poskytnuté služby podľa čl. IV a čl. V zmluvy. Predmetné služby žalobca vyfakturoval žalovanému faktúrami za obdobie január až máj 2018, ktoré tvoria celkovo sumu 1.675,45 Eur. Predmetnú istinu žalovaný žalobcovi neuhradil, a to z dôvodu jeho tvrdení, že služby neboli poskytnuté žalobcom s odbornou starostlivosťou v plnom rozsahu podľa zmluvy podľa čl. 1 bod 3. Žalovaný však nešpecifikoval, v čom podľa jeho názoru spočíva neposkytnutie služieb s odbornou starostlivosťou, pričom z dokladov, ktoré predložil žalobca má súd za to, že tieto služby boli zo strany žalobcu poskytnuté. Žalovaný pritom súdu tvrdil, že si dal nanovo za predmetné obdobie vypracovať účtovníctvo inou organizáciou, pričom svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal. V danom prípade námietky žalovaného zostali len v rovine tvrdení bez preukázania ich pravdivosti, vzhľadom na predložené doklady zo strany žalobcu. Žalobca preto uvedené tvrdenia žalovaného považoval za nepreukázané a vzhľadom na poskytnuté služby žalobcom žalovanému mal za to, že podľa čl. IV, V. vznikol žalobcovi nárok na úhradu nim vystavených faktúr zo strany žalovaného, čo k dnešnému dňu nedošlo. Súd aj prípadný návrh žalovaného v ospravedlnení na pojednávanie na deň 15.11.2021 ohľadne výsluchu F. M. X., považoval za nehospodárny a predložený súdu po uplynutí sudcovskej koncentrácie konania v zmysle ust. § 153 ods. 2 CSP, nakoľko jeho vykonanie mohol žalovaný navrhnúť vo svojich písomných podaniach k žalobnému návrhu, čo neučinil. Vykonanie tohto dôkazu okrem iného by vyžadovalo odročenie pojednávania a rovnako žalovaný presne nešpecifikoval, čo sa malo tvrdeniami tohto svedka preukázať. Súd preto o nároku žalobcu rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. V uvedenom rozhodnutí okrem zaplatenia dlžnej istiny priznal súd žalobcovi i nárok na úrok z omeškania vo výške 9% ročne od splatnosti faktúr až do ich zaplatenia v súlade s ust. § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka. Rovnako priznal žalobcovi v zmysle ust. § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka i náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur podľa návrhu žalobcu.
14. Súd na záver konštatuje, že vo veci vykonal pojednávanie dňa 15.11.2021 v neprítomnosti strán, a to aj vzhľadom ku skutočnosti, že právny zástupca žalobcu v ospravedlnení rovnako ako i žalovaný nežiadali pojednávanie odročiť a súd žalovaného pri predvolávaní na termín pojednávania na deň
15.11.2021 upozornil z dôvodu opakujúcich sa ospravedlnení z neúčasti na pojednávanie, že ak si do termínu pojednávania nezvolí právneho zástupcu a nedostaví sa sám bez vážneho dôvodu na pojednávanie, súd prejedná a rozhodne vec aj v jeho neprítomnosti. Aj napriek tejto výzve súdu a upozorneniu si žalovaná strana nezvolila právneho zástupcu, z neúčasti na pojednávaní sa ospravedlnila z dôvodu, že konateľ žalovaného sa stará o ťažko chorú osobu vyžadujúcu nepretržitú 24 hodinovú starostlivosť, z ktorého dôvodu spoločnosť v danom období po úmrtí E.. F. M. nie je aktívna. Súd však tieto skutočnosti považoval len za ospravedlniteľný dôvod neúčasti na pojednávaní, ktorý však nebránil vo veci rozhodnúť tak, ako súd už vyššie uviedol.
15. O trovách konania tunajší súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal plný úspech vo veci priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100% voči žalovanému. O výške náhrady trov konania súd rozhodne postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e prípustné odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia vo vyhotovení dvojmo alebo ústne do zápisnice prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.