Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Co-22-2024.pdf
PDF · 128.78 KB
Case nature
Area
Subarea
26Co/22/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Romana Greguša a JUDr. Mareka Olekšáka, v spore žalobcu: PANORÁMA Nitra s.r.o., so sídlom: Wilsonovo nábrežie 146/50, 949 01 Nitra, IČO: 50 266 004, zastúpeného: JUDr. Marek Ďuran, advokát, so sídlom: Štefánikova trieda 34, 949 01 Nitra, IČO: 30 788 285, proti žalovanej: A. A., narodená: XX.XX.XXXX, bytom: B. XXXX/X, XXX XX C. – D., zastúpenej: JUDr. Marián Dobiš, advokát, so sídlom: Sládkovičova 3, 949 01 Nitra, IČO: 50 003 534, o zaplatenie 1.459,40 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 7C/61/2023 – 126 zo dňa 20. novembra 2023, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 7C/61/2023 – 126 zo dňa 20. novembra 2023 potvrdzuje.
II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % na účet právneho zástupcu žalovanej do 3 dní od doručenia rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručenom upomínaciemu súdu – Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 04.05.2023 domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1.459,40 eura spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 8,50 % ročne od 04.05.2023 do zaplatenia a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 100,67 eura. Návrh odôvodnil tým, že strany sporu uzavreli dňa 13.05.2021 kúpnu zmluvu č. B/2021/K/B.3.10/ m25, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k bytu č. XX-XXXX, spoluvlastnícky podiel na nebytovom priestore – hromadnej garáži a nebytový priestor č. E., ktoré nehnuteľnosti sa nachádzajú v bloku E. obytného súboru F. C., ktoré žalovaná nadobudla do vlastníctva dňa 10.08.2021. Žalovaná však podľa žalobcu tieto nehnuteľnosti užívala už na základe protokolu o odovzdaní a prevzatí predmetu kúpy zo dňa 13.05.2021, a preto ich podľa neho od 13.05.2021 do 10.08.2021 užívala bez akéhokoľvek právneho titulu a neplatila mu ako vlastníkovi žiadne plnenia, a preto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatila. Bezdôvodné obohatenie vyčíslil ako nájomné za užívanie nehnuteľností, ktoré bolo podľa neho v mieste a čase obvyklé vo výške 600 eur mesačne, t. j. spolu 1.800 eur, ale keďže v časti prišlo k započítaniu, uplatňuje si voči žalovanej iba nárok na zaplatenie 1.459,40 eura. Žalovanú vyzval na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré odmietla vydať. Keďže sa dostala so zaplatením peňažného plnenia do omeškania, požadoval od nej aj zaplatenie úrokov z omeškania. 2. Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 7C/61/2023 – 126 zo dňa 20. novembra 2023 (ďalej aj len „napadnutý rozsudok“) tak, že vo výroku I. žalobu zamietol a vo výroku II. priznal žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 3. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok odôvodnil poukazom na ust. § 451 ods. 1, 2, ust. § 458 ods. 1, ust. § 129 ods. 1, ust. § 3 ods. 1, ust. § 52 ods. 1, 3, 4 a ust. § 53 ods. 8 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) a tým, že v konaní nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá dňa 13.05.2021 kúpna zmluva, ktorej predchádzala zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 10.10.2020, ktorých predmetom bol predaj bytu v novostavbe bytového domu, ktorého investorom a stavebníkom bol žalobca spolu s príslušenstvom, za ktorý žalovaná zaplatila žalobcovi celú kúpnu cenu a nadobudla k nemu vlastnícke právo vkladom do katastra nehnuteľností dňa 10.08.2021, čo bolo v konaní aj preukázané kúpnou zmluvou, zmluvou o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a aj rozhodnutím o povolení vkladu. V konaní nebolo podľa súdu prvej inštancie sporné, že žalobca odovzdal žalovanej byt bez jej iniciatívny a výlučne na základe jeho podnetu a vyplynulo to aj z emailu jeho konateľky, ktorý bol adresovaný žalovanej, a to pred tým, ako k nemu žalovaná nadobudla vlastnícke právo a žalovaná ho prevzala dňa 13.05.2021, kedy aj podpísala kúpnu zmluvu, čo bolo preukázané aj protokolom o odovzdaní a prevzatí predmetu kúpy. V konaní nebolo tiež podľa súdu prvej inštancie sporné, že žalovaná sa následne prihlásila k odberu energií a platila aj za služby spojené s užívaním bytu, čo bolo rovnako preukázané výpismi z jej účtu a predpismi úhrad. Sporné bolo, či sa žalovaná prevzatím bytu pred právoplatnosťou rozhodnutia katastra nehnuteľností o povolení vkladu jej vlastníckeho práva bezdôvodne obohatila na úkor žalobcu, výška tohto bezdôvodného obohatenia, či výkon práva žalobcu, ktorý sa od žalovanej domáha vydania tohto bezdôvodného obohatenia požíva právnu ochranu a či je v súlade s dobrými mravmi. 4. Podľa súdu prvej inštancie nebolo v konaní vykonaným dokazovaním preukázané, že by sa žalovaná na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré bezdôvodné obohatenie by bola preto povinná vydať žalobcovi podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože žalovaná bola od 13.05.2021, kedy jej žalobca byt odovzdal, až do nadobudnutia vlastníckeho práva k bytu dňa 10.08.2021, podľa súdu prvej inštancie oprávnenou držiteľkou tohto bytu, a to zo zreteľom na všetky nasledujúce okolnosti. Žalovaná zaplatila žalobcovi celú kúpnu cenu; bol to žalobca, kto ju vyzval na odovzdanie a prevzatie bytu predtým, ako k nemu nadobudla vlastnícke práva, k čomu prišlo dňa 13.05.2021, keď bola podpísaná aj kúpna zmluva. Žalovaná bola preto oprávnene presvedčená, že od prevzatia bytu do nadobudnutia vlastníckeho práva k nemu je oprávnenou vykonávateľkou práva držby bytu a teda z jej strany išlo o dobromyseľnú držbu (bonae fidei possessio) a vykonávala tzv. právne panstvo nad vecou (súd prvej inštancie podporne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo/204/2013). Žalovaná byt v rozhodnom období preto neužívala bez právneho dôvodu tak, ako tvrdil žalobca. Zo strany žalovanej ani neprišlo k nejakému protiprávnemu konaniu v súvislosti s odovzdaním a prevzatím bytu, pretože to bol práve žalobca, kto ju vyzval na prevzatie bytu skôr, ako k nemu nadobudla vlastnícke právo, hoci bol podľa bodu 10.2 zmluvy povinný ju vyzvať k účasti na preberacom konaní až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia príslušného okresného úradu, katastrálneho odboru. Uvedené platí bez ohľadu na to, že v bode 10.1. zmluvy sa zaviazal žalobca byt žalovanej odovzdať najneskôr v lehote 20 kalendárnych dní po nadobudnutí právoplatnosti jej zápisu ako vlastníčky v katastri nehnuteľností a žalovaná sa ho v tejto lehote zaviazala prevziať. Žalobca si bol okrem toho vedomý, že žalovanej odovzdával byt po tom, čo splnila všetky zákonné podmienky a bolo len otázkou času, kedy na základe zmluvy, ktorá uzavretím nadobudla obligačno-právne účinky, nadobudne k bytu aj vlastnícke právo rozhodnutím príslušného správneho orgánu, a preto absentuje aj ďalší znak bezdôvodného obohatenia, pretože podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. Cpj 37/78 má nárok iba ten, „kto plnil a nemal vedomosť o tom, že nie je povinný plniť alebo ten, komu plní, nie je oprávnený plnenie prijať“. 5. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku tiež uviedol, že výkon práva žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia z vyššie uvedených dôvodov presahuje aj zákonný rámec; ide o exces, ktorého následkom je, že nemôže požívať ani právnu ochranu podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka t. j. nie je možné ho vymáhať žalobou na súde, tak ako sa dôvodne bránila žalovaná. V konaní bolo podľa súdu prvej inštancie preukázané, že žalovaná na úkony súvisiace s povolením vkladu splnomocnila advokáta JUDr. Mareka Ďurana, ktorý je aj právnym zástupcom žalobcu v tomto konaní a bez jej zavinenia bol vklad vlastníckeho práva povolený až dňa 10.08.2021, a preto nárok žalobcu nie je ani v súlade s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na to, že uzavretá kúpna zmluva je nesporne spotrebiteľskou zmluvou, pretože žalobca pri jej uzatváraní a plnení z nej konal ako dodávateľ a žalovaná konala ako spotrebiteľka, a preto sa na ňu vzťahujú aj ustanovenia podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Keďže zo strany žalobcu, ktorý vyzval žalovanú k účasti na preberacom konaní skôr, ako nadobudla k bytu vlastnícke právo bez toho, aby o to žalovaná požiadala, prišlo k nevyžiadanému plneniu, a preto nebola žalovaná povinná mu vydať bezdôvodné obohatenie ani podľa ust. § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka. V konaní nebolo okrem toho podľa súdu prvej inštancie ani preukázané, že by v majetkovej sfére žalobcu prišlo k nejakému úbytku, pričom sa súd prvej inštancie stotožnil s obranou žalovanej, že k nemu ani nemohlo
prísť, pretože žalobca bol od uzavretia kúpnej zmluvy viazaný svojim prejavom vôle a bolo by v rozpore so zmluvou, ak by uzatvoril na byt, ktorý predal žalovanej nájomnú zmluvu s treťou osobou. Z uvedených dôvodov dospel k záveru, že žaloba v časti o zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.459,40 eura nie je dôvodná a nemôže byť dôvodný ani nárok žalobcu čo do zaplatenia príslušenstva, a to úrokov z omeškania a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že ak by aj nárok žalobcu bol dôvodný, žalobca nepreukázal ani výšku bezdôvodného obohatenia, pretože žalovanej bol byt odovzdaný dňa 13.05.2021 ako holobyt, byt nebol zariadený, pričom žalobca predložil súdu inzerciu, ktorá sa týkala prenájmov zariadených bytov, z ktorej navyše nebolo ani zrejmé, akého dátumu sa týka. 6. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol vo výroku II. napadnutého rozsudku v zmysle § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „CSP“), keďže žalovaná bola v konaní úspešnou stranou sporu v rozsahu 100 %. 7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v celom rozsahu (výrok I. aj II.) odvolanie a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Žalobca v odvolaní uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za nesprávny z nasledovných odvolacích dôvodov: a) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam [§ 365 ods. 1 písm. f) CSP]; b) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP]. 8. Žalobca svoju argumentáciu v odvolaní zhrnul do nasledovných odvolacích okruhov: a) v prvom rade namietal, že na rozdiel od záveru súdu prvej inštancie, že nebolo preukázané bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej (z dôvodu, že od prevzatia bytu žalovanou vykonávala tzv. „právne panstvo nad vecou“) má za to, že preukázané bolo vrátane jeho výšky a poukázal na svoje predošlé podania. Na vznik bezdôvodného obohatenia (resp. na oslobodenie z inštitútu bezdôvodného obohatenia) na strane žalovanej podľa žalobcu nemajú a ani nemôžu mať vplyv skutočnosti, podľa ktorých splnila všetky zmluvne dohodnuté podmienky, zaplatila kúpnu cenu pred podpisom kúpnej zmluvy alebo že v rozhodnom čase platila za byt služby spojené s užívaním. Uvedené podľa neho práve naopak potvrdzuje, že byt mala v plnom rozsahu k dispozícii a mohla ho bez akýchkoľvek zásahov zo strany žalobcu užívať; resp. aj ho užívala, čo napokon ani nie je sporné a žalovaná to nerozporuje. Údajné „právne panstvo nad vecou“ tak nemôže podľa žalobcu založiť nárok na bezplatné užívanie nehnuteľnosti vo vlastníctve inej osoby. Uvedené platí bez ohľadu na zmluvy uzavreté medzi žalobcom a žalovanou a ich možné obligačno-právne následky; b) ďalej žalobca uviedol, že sa nie je možné stotožniť s tvrdením súdu prvej inštancie, podľa ktorého nebol preukázaný úbytok v majetkovej sfére na strane žalobcu. Takýto úbytok pritom podľa neho jednoznačne vyplýva z toho, že popri tom, ako bol žalobca ešte stále i výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, tak túto nemal k dispozícii a nemohol ju žiadnym spôsobom užívať/využívať. Až do vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti, resp. zápisu žalovanej ako výlučnej vlastníčky nehnuteľnosti, pritom žalobca mohol a mal mať príjem z nájomného za užívanie jeho nehnuteľnosti, t. j. rozhodne bolo zasiahnuté do jeho majetkovej sféry (prišlo k "úbytku" v majetkove| sfére). Nárok na úhradu nájomného za užívanie nehnuteľnosti mal a má žalobca opätovne bez ohľadu na prípadné obligačno-právne následky vyplývajúce zo zmlúv uzavretých so žalovanou; c) k tvrdeniu súdu prvej inštancie ohľadom údajného nevyžiadaného plnenia žalobca uviedol, že to boli práve a jedine kupujúci/klienti, či už právnické alebo fyzické osoby a či už v postavení podnikateľov alebo spotrebiteľov, ktorí vyžadovali odovzdanie bytov v čo najskoršom možnom čase, a to aj z dôvodu vtedajšej situácie súvisiacej s ochorením COVID-19 a súvisiacimi problémami (predlžovanie správnych konaní a i.). Hoci prvotná výzva na prevzatie mohla vyjsť od žalobcu, rozhodne sa podľa neho nemôže jednať o plnenie nevyžiadané. Sama žalovaná v konaní podľa neho potvrdila, že byt dňa 13.05.2021 dobrovoľne prevzala, k prevzatiu bytu v danom termíne nemala žiadne výhrady a od tohto momentu mohla byt vo svoj prospech využívať akýmkoľvek spôsobom. Tvrdenia o nemožnosti zmeny termínu odovzdania, resp. aj zmeny jednotlivých zmlúv, boli v konaní jasne vyvrátené a bolo preukázané, že žalovaná mohla pripomienkovať aj znenie zmlúv a prípadne aj zmeniť/odložiť termín odovzdania nehnuteľnosti; d) žalobca sa nestotožnil ani s odôvodnením súdu prvej inštancie, podľa ktorého bol výkon práva žalobcu (uplatňovanie práva/nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovanej) excesom, resp. presahoval zákonný rámec a nebolo mu tak možné poskytnúť právnu ochranu z dôvodu, že nie je v súlade s dobrými mravmi. Na posúdenie konania žalobcu ako konania/výkonu práva v rozpore s dobrými mravmi podľa žalobcu jednoznačne nestačí a nemôže stačiť, že údajné oneskorenie vkladu
vlastníckeho práva vzniklo bez zavinenia žalovanej. Táto skutočnosť sa udiala totiž rovnako tak aj bez zavinenia žalobcu. Nie je tak podľa neho možné dôvodiť, že by uplatňovaním svojich práv/výkonom práva žalobcu vznikol rozpor s dobrými mravmi v takom rozsahu, aby bolo možné toto konanie vyhodnotiť ako konanie, ktoré nepožíva právnu ochranu. Od počiatku predaja a odovzdávania bytov v G. H. F. C., ako aj počas celého tohto procesu, bol žalobca podľa svojich slov vždy dobromyseľný a v dobrej viere komunikoval so všetkými kupujúcimi, pričom aj po spomalení procesov v dôsledku pandémie vírusu COVID-19 okamžite hľadal riešenia ako vyjsť v ústrety kupujúcim a naplniť ich požiadavky a zmluvne predpokladané termíny odovzdávania bytov. Boli to však práve kupujúci, ktorí vzhľadom na vzniknutú situáciu v prvom rade požadovali skoršie odovzdávanie bytov, ako až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutí o povolení vkladov vlastníckych práv do katastra nehnuteľnosti. Táto skutočnosť tak podľa žalobcu nemôže ísť na jeho ťarchu, obzvlášť v prípade, keď oddialenie vkladu vlastníckeho práva nezavinil takisto ako ho nezavinila žalovaná. 9. K výroku II. o náhrade trov konania žalobca neuviedol žiadnu odvolaciu argumentáciu. 10. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu tak, že sa stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie. Nemôže byť na podľa nej na jej ťarchu, že vkladové konanie bez jej zavinenia trvalo neobvykle dlho a napriek tomu ju žalobca v rozpore s kúpnou zmluvou vyzval na prevzatie bytu ešte pred zavkladovaním vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností s tým, že tieto skutočnosti ani neboli medzi účastníkmi konania sporné. Súd prvej inštancie taktiež konštatoval, že žalovaná sa nedopustila žiadneho protiprávneho konania, ktoré by zakladalo nárok žalobcu a v tejto súvislosti poukázal opätovne na žalobcu, ktorý preukázateľne inicioval odovzdávacie konanie. Dobromyseľnosť užívania, a teda aj získanie právneho panstva nad vecou sa podľa žalovanej posudzuje aj podľa splnenia zmluvných podmienok, a to najmä s poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 468/2022. V tomto smere žalovaná uviedla, že si dovolí vyvrátiť tvrdenie žalobcu, podľa ktorého samotné právne panstvo nad vecou nemôže založiť nárok na bezplatné užívanie nehnuteľnosti. Tvrdenie žalobcu je vytrhnuté z kontextu a žalobca ho vykladá príliš reštriktívne. Právne panstvo nad vecou je vždy potrebné posúdiť aj s ohľadom na ďalšie okolnosti prípadu tak, ako to učinil súd prvej inštancie, keďže zohľadňoval okolnosti uzatvorenia kúpnej zmluvy, zaplatenia kúpnej ceny zo strany žalovanej, iniciovanie odovzdania bytu, zmluvné podmienky týkajúce sa odovzdania, spotrebiteľský charakter kúpnej zmluvy, ako aj správanie sa účastníkov konania po odovzdaní bytu až do času súdneho konania, pričom v tomto smere konštatoval, že nárok uplatnený žalobcom je v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca tieto všetky skutočnosti v odvolaní opomenul a účelovo sa zameral iba na slovné spojenie „právne panstvo nad vecou“. Rovnako žalobca, napriek jeho presvedčeniu, nepreukázal reálnu výšku údajného bezdôvodného obohatenia, s čím sa taktiež dostatočne vysporiadal súd prvej inštancie konštatovaním, že inzeráty predložené žalobcom sa vzťahujú na komplet zariadené byty, avšak žalobca žalovanej odovzdal holobyt iba so základnou sanitou. Takéto nájmy bytov sa nedajú porovnávať s holobytom, ktoré v podstate nie je možné prenajať. Na preukázanie výšky údajného bezdôvodného obohatenia žalobca nenavrhol pribrať do konania znalca, ktorý by tento ním nastolený nedostatok odstránil. Z uvedeného vyplýva, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v súvislosti s výškou údajného bezdôvodného obohatenia. 11. K obrane žalobcu spočívajúcej v tom, že v jeho majetkovej sfére došlo k úbytku, keďže bol do zavkladovania kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností stále výlučným vlastníkom, avšak byt nemohol užívať alebo nemal príjem z nájmu žalovaná uviedla, že žalobca a rovnako aj žalovaná boli od podpisu kúpnej zmluvy viazaní svojimi prejavmi vôle a ak by žalobca prenajal byt počas doby od uzatvorenia kúpnej zmluvy do jej zavkladovania, tak by zásadným spôsobom porušil kúpnu zmluvu a žalovaná by bola oprávnená odstúpiť od kúpnej zmluvy podľa čl. X. bodu 10.11. zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Predmetom kúpnej zmluvy bol prevod novopostaveného bytu a preto, ak by žalobca tento byt medzičasom prenajal, tak by žalovanú uviedol do omylu ohľadom hlavného predmetu plnenia, čo je v príkrom rozpore so základnými ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa. Taktiež vyvstáva otázka, ako chcel žalobca tento holobyt užívať v medziobdobí od uzatvorenia kúpnej zmluvy do jej zavkladovania. Opätovne by žalobca užívaním tohto bytu závažne porušil ustanovenia kúpnej zmluvy a žalovaná by mohla od zmluvy odstúpiť. Reálne tak nemohlo dôjsť k zásahu do majetkovej sféry žalobcu bez toho, aby predtým žalobca zásadne porušil predmetné zmluvy. Žalobca v rozpore s vykonaným dokazovaním neustále tvrdí, že odovzdávanie bytov iniciovali budúci vlastníci, avšak svoje tvrdenie podľa žalovanej nepreukázal žiadnym konkrétnym dôkazom a ani žiadny takýto dôkaz nenavrhol vykonať. Ani v tomto prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno a účelovo v odvolaní prekrúca preukázané skutočnosti. 12. K argumentácii žalobcu k nevyžiadanému plneniu žalovaná uviedla, že názor súdu prvej inštancie sa vzťahuje k tomu, že žalovaná si nikdy neželala a ani so žalobcom nikdy neviedla komunikáciu ohľadom nájmu bytu, ale ich komunikácia od počiatku smerovala ku kúpe bytu. Žalovaná nikdy nemala v úmysle
si predmetný byt prenajať a ak to žalobca takto poňal, tak na strane žalovanej išlo o plnenie, o ktoré nemala žiadny záujem a preto súd prvej inštancie na tento prípad správne aplikoval ustanovenie § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka. 13. V súvislosti s dobrými mravmi žalovaná poukázala na vyššie uvedenú argumentáciu a skutočnosti preukázané v konaní, keďže žalobcovi zaplatila celú kúpnu cenu riadne a včas a žalobca si teraz nezmyselne od nej nárokuje platbu za niečo, čo si reálne nikdy neobjednala a neviedla so žalobcom o takomto nároku žiadnu komunikáciu (pozn. pred poskytnutím). Je podľa nej v rozpore s poctivým správaním a základnou morálkou, aby si niekto nárokoval z titulu nájomného za užívanie nehnuteľnosti od uzatvorenia resp. prevzatia nehnuteľnosti do zavkladovania kúpnej zmluvy napriek tomu, že takáto skutočnosť nebola dohodnutá a druhá zmluvná strana už najneskôr v čase odovzdania nehnuteľnosti uhradila celú kúpnu cenu. Aj napriek nesúhlasu žalobcu je celé jeho konanie nutné vyhodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi a spravodlivosti. Záverom navrhla napadnutý rozsudok ako zákonný a spravodlivý potvrdiť a priznať jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 14. Žalobca ani jeho právny zástupca už na vyjadrenie žalovanej nereagovali. 15. Podľa Čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. 16. Podľa Čl. 11 ods. 4 CSP, súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v tomto konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom. 17. Podľa Čl. 15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. 18. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak. 19. Podľa § 379 ods. 1 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. 20. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. 21. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. 22. Podľa § 385 ods. 1 CSP, na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem. 23. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 24. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 25. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 26. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 27. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. 28. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 29. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 30. Podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka, ak poskytne dodávateľ spotrebiteľovi plnenie a spotrebiteľ si ho neobjednal, nie je spotrebiteľ povinný plnenie vrátiť ani ho uschovať; vylúčené sú aj ďalšie nároky dodávateľa voči spotrebiteľovi. Nevyžiadaným plnením je aj ďalšie opakujúce sa plnenie poskytnuté spotrebiteľovi na základe zmluvy uzavretej prostriedkami diaľkovej komunikácie, ak spotrebiteľ výslovne o takéto plnenie nepožiadal. Ak dodávateľ nepreukáže opak, považuje sa opakujúce sa plnenie vždy za nevyžiadané.
31. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 32. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 33. Podľa § 458 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. 34. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v súlade s ust. § 378 a nasl. CSP, pričom dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 35. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že sa cíti byť rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a zároveň sa cíti byť viazaný aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie; z tohto dôvodu nenariaďoval na prejednanie odvolania pojednávanie, keďže nebolo potrebné doplniť alebo zopakovať dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP a contrario). 36. Odvolací súd zároveň konštatuje, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na ktoré poukazuje a pre účely zdôraznenia jeho správnosti a vysporiadanie sa s odvolacou argumentáciou žalobcu, k odvolacím námietkam (viď ods. 7. a 8. odôvodnenia tohto rozhodnutia) uvádza nasledovné: 37. Podľa odbornej literatúry k inštitútu bezdôvodného obohatenia (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník II. § 451 ? 880. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019), na vznik osobitného záväzkovo-právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje kumulatívne splnenie zákonných predpokladov. Prvým zákonným predpokladom je objektívna fakticita vzniku majetkovej výhody či prospechu, merateľná a vyjadriteľná všeobecným peňažným ekvivalentom. Pojmovým znakom tohto faktického stavu však musí byť absencia relevantného právneho dôvodu vzniku tohto obohatenia (teda výnimočne zákon alebo právna skutočnosť na základe zákona). Faktický stav majetkovej nerovnováhy subjektov právnych vzťahov teda pojmovo vyžaduje bezdôvodnosť tohto stavu. Na vznik právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia však nestačí existencia objektívnej skutočnosti vzniku majetkovej výhody určitého subjektu práva bez právneho dôvodu. Toto obohatenie musí ísť „na úkor“ iného subjektu práva. To znamená, že majetkový prírastok jedného subjektu sa musí v určitej peniazmi vyjadriteľnej miere prejaviť v majetkovej sfére iného subjektu. Musí teda existovať určitá kauzálna väzba medzi obohatením sa jedného subjektu (majetkový prospech) a úbytkom (ujmou) v majetkovej sfére iného subjektu. Výšky oboch protiplnení však nemusia predstavovať zrkadlový obraz, inak povedané, výška obohatenia povinného subjektu a ujmy oprávneného subjektu nemusia byť úplne presne totožné ekvivalenty (porovnaj § 458 OZ a komentár k nemu). Vnútorný psychický vzťah obohateného subjektu k príčinám obohatenia sa je bez akejkoľvek právnej relevancie. Jednotlivé stupne prípadného zavinenia tohto subjektu nemajú žiadny právny význam na vznik reparačného právneho následku, azda okrem prípadov dobromyseľnosti obohateného s relevanciou na rozsah vydania predmetu bezdôvodného obohatenia (§ 458 a 459 OZ). 38. Odvolací súd je totožného názoru ako súd prvej inštancie, podľa ktorého nebolo v konaní vykonaným dokazovaním preukázané, že by sa žalovaná na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré bezdôvodné obohatenie by bola preto povinná mu vydať podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ žalobca argumentoval, že v prejednávanej veci ide o skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia spočívajúcu v majetkovom prospechu získanom plnením bez právneho dôvodu (pričom majetkový prospech mal nastať u žalovanej tým, že podľa žalobcu užívala nehnuteľnosť v jeho vlastníctve bez právneho titulu a zároveň mal u žalobcu nastať úbytok majetkových hodnôt), odvolací súd sa s touto argumentáciou nestotožnil a dospel k záveru, že naopak, žalovaná nehnuteľnosť neužívala bez právneho titulu. Ťažiskom skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu je poskytnutie plnenia jedným subjektom druhému subjektu, bez počiatočnej existencie akéhokoľvek právneho dôvodu tohto plnenia. Podstatným pojmovým znakom tohto prípadu bezdôvodného obohatenia je však vždy to, aby osoba poskytujúca plnenie nedisponovala subjektívnou vedomosťou o tom, že plní bez právneho dôvodu. Ak by osoba poskytujúca plnenie takouto vedomosťou preukázateľne disponovala, mohlo by takéto konanie byť posúdené ako dar. V praxi však bude zrejme mimoriadne náročné odlíšiť takýto dar od plnenia bez právneho dôvodu (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník II. § 451 ? 880. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019). Obdobne sa v odbornej literatúre konštatuje, že k plneniu bez právneho dôvodu dochádza tým, že jeden z účastníkov dostal majetkové hodnoty plnením, na ktoré v dobe jeho poskytnutia neexistoval žiadny právom stanovený dôvod (takým dôvodom môže byť napr. dohoda účastníkov, povinnosť vyplývajúca zo zákona či z právnej skutočnosti a pod.).
Samotné plnenie tu môže spočívať v tom, že sa poskytne nejaká vec (peniaze), postúpi pohľadávka, zriadi právo alebo vykoná nejaká práca bez toho, aby na to existoval právny titul (napr. zmluva). Tým došlo na strane toho, kto majetkový prospech nadobudol, k zväčšeniu majetku oproti stavu pred plnením (Fekete, I.: Občiansky zákonník, Veľký komentár, online vydanie, Eurokódex). Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že žalobca uzavrel so žalovanou kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bola nehnuteľnosť. Zároveň bolo preukázané, že žalovaná si splnila všetky povinnosti z tejto zmluvy vrátane úhrady kúpnej ceny. Pokiaľ žalobca umožnil užívať nehnuteľnosť pred tým, ako bol povolený vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe výzvy žalobcu na prevzatie bytu žalovanou, odvolací súd tento postup žalobcu vyhodnotil tak, že reprezentoval jeho vôľu umožniť bezodplatne užívať nehnuteľnosť žalovanou až do rozhodnutia príslušnej správy katastra o povolení vkladu. Súd je v zmysle ust. § 191 ods. 1 CSP povinný hodnotiť všetky dôkazy podľa svojej úvahy jednak jednotlivo, ale aj v ich vzájomnej súvislosti. Dôkazy, ktoré sú obsahom spisu však nepreukazujú žiadne konanie žalovanej bez právneho dôvodu, keďže nehnuteľnosť pred nadobudnutím vlastníckeho práva neužívala svojvoľne, ale výlučne na základe konania (výzvy) žalobcu, ktorý jednak nehnuteľnosť žalovanej bez akýchkoľvek výhrad či podmienok odovzdal a zároveň bez akýchkoľvek komunikovaných nárokov umožnil žalovanej nehnuteľnosť užívať (o čom napr. svedčí aj skutočnosť, že uhrádzala všetky poplatky spojené s užívaním nehnuteľnosti bez toho, aby to žalobca akýmkoľvek spôsobom namietal). 39. Pokiaľ žalobca argumentoval v odvolaní tým, že užívanie nehnuteľnosti žalovanou nemá vplyv na prípadné obligačno-právne následky, odvolací súd sa s touto argumentáciou nestotožnil. Práve z dôvodu, že žalobca svoju ujmu v majetkovej sfére prezentoval ako ušlé nájomné, ktoré by inkasoval v prípade, že žalovaná by byt neprevzala a on by ho prenajímal do času prevodu vlastníckeho práva, je namieste prihliadnuť na obligačné záväzky zmluvných strán, keďže ide o totožnú nehnuteľnosť. Podľa odvolacieho súdu je nemysliteľné, aby predávajúci (zároveň developer) uzatvoril kúpnu zmluvu, ktorej predmetom je nehnuteľnosť (ktorá má byť ešte predmetom výstavby), v tejto zmluve sa zaviazal, že neuskutoční žiadne úkony smerujúce k dispozícii s touto nehnuteľnosťou (odvolací súd má na mysli jej scudzenie, prípadne prenechanie do užívania inej osobe ako kupujúcemu) a následne by v rozpore s týmito záväzkami prenajal nehnuteľnosť tretej osobe v čase, keď kupujúceho vyzve na prevzatie tejto nehnuteľnosti. Takéto ponímanie uplatňovania práva z bezdôvodného obohatenia je nielen v rozpore s dobrými mravmi, na čo poukázal súd prvej inštancie, ale podľa odvolacieho súdu aj absurdné a nekalé. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď hodnotil dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, v kontexte obligačno-právnych následkov vyplývajúcich zo zmluvnej dokumentácie sporových strán k totožnej nehnuteľnosti (ako tej, z ktorej si nárokoval žalobca vydanie bezdôvodného obohatenia). Z uvedeného taktiež vyplýva záver (opačný oproti argumentácii žalobcu), že na jeho strane nevznikol úbytok majetkových hodnôt, keďže ním tvrdený prenájom nehnuteľnosti bol nielenže nereálny a silne hypotetický, ale bol by rovnako protiprávny. Nemožno taktiež opomenúť fakt, že žalobca odovzdal žalovanej nehnuteľnosť ako holobyt, a preto bol jeho prenájom na komerčné účely taktiež nereálny, keďže medzi odovzdaním nehnuteľnosti žalovanej a povolením vkladu vlastníckeho práva uplynuli iba necelé tri mesiace. Zároveň je možné konštatovať, že žalobca si musel byť vedomý (tak ako to je bežné u každého developera), že nehnuteľnosť, ktorá je predmetom výstavby a ku ktorej uzatvoril kúpnu zmluvu (resp. zmluvu o budúcej kúpnej zmluve), nebude môcť prenechať do užívania tretej osobe do prevodu vlastníckeho práva na kupujúceho bez toho, aby takúto možnosť osobitne dojednal s kupujúcim v zmluve. 40. K argumentácii žalobcu, že to boli práve a jedine kupujúci/klienti, či už právnické alebo fyzické osoby a či už v postavení podnikateľov alebo spotrebiteľov, ktorí vyžadovali odovzdanie bytov v čo najskoršom možnom čase, a to aj z dôvodu vtedajšej situácie súvisiacej s ochorením COVID-19 a súvisiacimi problémami (predlžovanie správnych konaní a i.), odvolací súd konštatuje, že jednak túto skutočnosť žalobca nepreukázal (keďže bolo naopak preukázané, že to bola jeho iniciatíva smerom k žalovanej na prevzatie nehnuteľnosti) a taktiež by táto skutočnosť na závery súdu o neexistencii bezdôvodného obohatenia nemala žiaden vplyv vzhľadom na vyššie uvedené. 41. Odvolací súd sa v nadväznosti na odvolaciu argumentáciu žalobcu stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého zo strany žalobcu prišlo k nevyžiadanému plneniu, keď vyzval žalovanú k účasti na preberacom konaní skôr, ako nadobudla k bytu vlastnícke právo bez toho, aby o to žalovaná požiadala, a preto nebola žalovaná povinná mu vydať bezdôvodné obohatenie ani podľa ust. § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka. 42. Odhliadnuc od vyššie uvedeného má odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie za to, že žalobca v konaní ani nepreukázal výšku bezdôvodného obohatenia, keď predložil ako dôkaz inzeráty na nehnuteľnosti, ktoré celkom zjavne nemožno porovnať s nehnuteľnosťou, ktorá je predmetom sporu
(keďže išlo o holobyt a navyše nehnuteľnosť bola zaťažená právami žalovanej vyplývajúcimi z kúpnej zmluvy). 43. Odvolací súd, ako už uviedol vyššie, jednoznačne vyhodnotil konanie žalobcu ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, ktorého následkom je, že nemôže požívať ani právnu ochranu podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak žalobca tvrdil, že na posúdenie jeho konania ako konania/výkonu práva v rozpore s dobrými mravmi jednoznačne nestačí a nemôže stačiť, že údajné oneskorenie vkladu vlastníckeho práva vzniklo bez zavinenia žalovanej, tak odvolací súd konštatuje, že táto argumentácia je vytrhnutá z celkového kontextu napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie a rovnako aj odvolací súd nedospeli k záveru o aplikácii ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka z tohto dôvodu, ale z dôvodov, na ktoré už odvolací súd poukázal vyššie (napr. viazanosť zmluvnými záväzkami, nereálnosť uplatňovaného nároku, nevyžiadané plnenie, atď.). 44. Pokiaľ ide o odvolanie žalobcu voči výroku II. napadnutého rozhodnutia o trovách konania, žalobca neuviedol vo svojom odvolaní vo vzťahu k tomuto výroku žiadnu odvolaciu argumentáciu, a preto odvolací súd nemohol podrobiť tento výrok náležitému odvolaciemu prieskumu. Napriek tomu nevzhliadol pochybenie v odôvodnení súdu prvej inštancie k tomuto výroku a považuje ho za vecne a právne správny, keďže žalobca bol v konaní neúspešný v rozsahu 100 % uplatneného nároku. 45. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 46. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 47. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 48. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 49. Keďže žalobca bol v odvolacom konaní v celom rozsahu neúspešný, odvolací súd žalovanej výrokom II. tohto rozhodnutia priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie. 50. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.