Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_34C-35-2021.pdf
PDF · 93.11 KB
Case nature
Subarea
34C/35/2021
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnom spore žalobkyne: V., nar. XX.X.XXXX, bytom v S., zastúpená zákonným zástupcom, otcom Q. nar. XX.X.XXXX, bytom v Košiciach, Q., proti žalovanému: Q., nar. X.X.XXXX., bytom v S., t.č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody, v Košiciach, Floriánska 18, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Zákonný zástupca maloletej žalobkyne sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 27.9.2021 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému priblížiť sa k jeho maloletej dcére V., nar. XX.X.XXXX na vzdialenosť kratšiu ako 500 metrov.
2. Podaním zo dňa 13.10.2021 zákonný zástupca maloletej na základe uznesenia súdu zo dňa 30.9.2021 vydaným pod č.k. 34C/35/2021 - 6, ktorým ho súd vyzval na odstránenie vád podania v súlade s ust. § 129 Civilného sporového poriadku, doplnil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia tak, že požiadal súd o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému priblížiť sa k maloletej na vzdialenosť kratšiu ako 500 metrov, a to predovšetkým v mieste jej trvalého bydliska na adrese G. S., v mieste, kde navštevuje školu Gymnázium I. v mieste výkonu mimoškolských činností Z.. Žiadal tiež, aby súd uložil žalovanému, aby sa vyhol akémukoľvek kontaktu s maloletou, upustil od akéhokoľvek sledovania alebo prenasledovania maloletej, a to až do dovŕšenia plnoletosti maloletej. Žiadal, aby bol okamžite upovedomený o prepustení žalovaného z výkonu väzby resp. výkonu trestu a aby súd využil inštitút monitorovacieho zariadenia, a to po dobu kým trestná vec nebude ukončená na trestnom súde v Košiciach, aby sa zabezpečila dostatočná ochrana maloletej.
3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil zákonný zástupca maloletej najmä tými skutočnosťami, že žalovaný sa začal nebezpečne vyhrážať jeho maloletej dcére fyzickou likvidáciou prostredníctvom zákonných zástupcov maloletej. Prostredníctvom telefonátov a listov, v ktorých sa rodičom maloletej vyhrážal jej fyzickou likvidáciou, vznikla obava o život a zdravie maloletej. Žalovaný sa vyhráža aj tým, že z maloletej urobí narkomanku a znásilní ju, a aj tým je tu daná obava o jej život a zdravie, ako aj zdravý psychický vývoj.
4. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zákonný zástupca maloletej pripojil listinné dôkazy, a to Potvrdenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, odbor poriadkovej polície Pribinova 6 v Košiciach zo dňa 6.9.2021 o podanom oznámení, Upovedomenie o odstúpení spisového materiálu na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, odbor poriadkovej polície, Rampová 7 v Košiciach zo dňa 30.9.2021, korešpondenciu medzi ním a žalovaným, list žalovaného adresovaný matke maloletej.
5. Podľa ust. § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa ust. § 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
7. Podľa ust. § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa ust. § 325 ods. 2 Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
9. Podľa ust. § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
10. Podľa ust. § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
11. Podľa ust. § 328 ods. 2 Civilného sporového poriadku o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
12. Podľa ust. § 329 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
13. Podľa ust. § 330 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
14. Podľa ust. § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
15. Podľa ust. § 333 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
16. Podľa ust. § 334 Civilného sporového poriadku súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
17. Podľa ust. § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
18. Podľa ust. § 336 ods. 3 Civilného sporového poriadku súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.
19. Podľa ust. § 38 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony.
20. Podľa ust. § 8 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou. Plnoletosť sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku. Pred dosiahnutím tohto veku sa plnoletosť nadobúda len uzavretím manželstva. Takto nadobudnutá plnoletosť sa nestráca ani zánikom manželstva ani vyhlásením manželstva za neplatné.
21. Podľa ust. § 9 Občianskeho zákonníka maloletí majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku.
22. Podľa ust. § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
23. Podľa ust. § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.
24. Podľa ust. § 27 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto je zákonným zástupcom maloletého dieťaťa, upravuje Zákon o rodine.
25. Podľa ust. § 30 Občianskeho zákonníka ak dôjde k stretnutiu záujmov zákonného zástupcu so záujmami zastúpeného alebo k stretnutiu záujmov tých, ktorých zastupuje ten istý zákonný zástupca, ustanoví súd osobitného zástupcu.
26. Podľa ust. § 28 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
27. Podľa ust. § 31 ods. 1, ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé. Žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník“).
28. Zastupovanie maloletého dieťaťa je súčasťou rodičovských práv a povinností (ust. § 28 ods. 1 písm. b) zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. Rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia, a teda obidvaja rodičia majú právo a povinnosť zastupovať maloleté dieťa. V prípadoch, ak rodičovské práva a povinnosti vykonávajú obidvaja rodičia, jeden z nich môže zastúpiť maloleté dieťa v bežných veciach aj bez súhlasu, resp. vyjadrenia druhého rodiča. Ak by však išlo o podstatnú vec, je nutné, aby s prejavom zastupujúceho rodiča súhlasil aj druhý rodič. Ak by druhý rodič vyslovil nesúhlas, boli by dané podmienky na postup podľa ust. § 35 (porovnaj R 17/1968).
29. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podala maloletá, ktorá nemá spôsobilosť na právne úkony vôbec, a to ani s prihliadnutím na ustanovenie § 9 Občianskeho zákonníka.
30. Je nepochybné, že podanie žaloby resp. návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je bežnou, každodennou vecou v zmysle zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, pretože takýto právny úkon je (okrem iného) spojený aj so zaplatením súdneho poplatku za podanie návrhu, pričom súd predpokladá, že maloletá žalobkyňa nedisponuje vlastnými finančnými prostriedkami, a teda z rozhodnutia súdu jej nemusia vždy vzniknúť len oprávnenia, ale môže byť súdom zaviazaná aj k splneniu určitej povinnosti.
31. V danom prejednávanom prípade nie je z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zrejmé, či matka maloletej má vedomosť o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a či s podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súhlasí a v akom rozsahu.
32. V tomto prípade teda neboli splnené hmotnoprávne podmienky na to, aby súd považoval podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za platný právny úkon v súlade s ust. § 38 Občianskeho zákonníka, a nemohol mu preto vyhovieť, ale musel ho zamietnuť.
33. Ak by však aj matka neplnoletej navrhovateľky neodkladného opatrenia súhlasila s podaním návrhu na začatie konania, súd by návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol aj z iného relevantného dôvodu.
34. Základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je totiž existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Z citovaného ust. § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku vyplýva, že jedným zo zákonných dôvodov pre nariadenie neodkladného je nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov subjektov konania v dôsledku hroziacej alebo v danom čase už existujúcej ujmy. Táto ujma musí byť konkrétna a bezprostredná vo vzťahu k právu alebo nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Jej následkom musí byť priame zhoršenie právneho alebo faktického postavenia niektorého zo subjektov, ktoré vyžaduje rýchlu, hoci len dočasnú, úpravu pomerov.
35. Z dočasného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva aj osobitný postup súdu pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení, kde vzhľadom na záujem o včasnú ochranu bezprostredne ohrozených práv a oprávnených záujmov strán, nemusí byť dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie pri rozhodovaní o veci samej. V rámci konania o nariadenie neodkladné opatrenia je totiž rozsah dokazovania, teda osvedčovania podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia pravdepodobné. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia, teda prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení a to z dôvodu, že v zásade v prejednávanej veci nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný charakter. Nie je potrebné zisťovať všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej, avšak musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci.
36. V prejednávanej veci by súd rozhodoval o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako o návrhu podanom pred začatím konania vo veci samej. Predmetom neodkladného opatrenia je zákaz priblíženia sa na určitú vzdialenosť v súlade s ust. § 325 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku, uloženie povinnosti zdržať sa sledovania maloletej podľa ust. § 325 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku, uloženie povinnosti súdu oznámiť zákonnému zástupcovi maloletej prepustenie žalovaného z výkonu trestu odňatia slobody resp. výkonu väzby, ak bude žalovanému uložený a aby súd v tejto súvislosti využil elektronické monitorovanie žalovaného.
37. Z obsahu spisu a pripojených listinných dôkazov možno vyvodiť, že medzi stranami sporu, a tiež zákonným zástupcom maloletej neexistuje žiadny právny vzťah.
38. Z lustrácie v registri Zboru väzenskej a justičnej stráže zo dňa 12.11.2021 súd zistil, že žalovaný bol uznesením sudcu tunajšieho súdu pre prípravné konanie v trestnej veci vedenej na súde pod sp.zn. 8Tp 14/21 vzatý do väzby, z ktorej nebol doposiaľ prepustený.
39. Možno konštatovať, že v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalovaný nachádza vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Košiciach, Floriánska 18.
40. Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. h/ Civilného sporového poriadku môže byť nariadené v záujme ochrany osoby, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený jej život, telesná, či duševná integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Uvedeným neodkladným opatrením má byť v odôvodnených prípadoch chránenej osobe poskytnutá okamžitá a efektívna ochrana. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť, ako zásah do osobnej slobody povinného, sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by mohla byť ohrozená telesná alebo duševná integrita navrhovateľa.
41. V tomto prípade však osoba, ktorá ohrozovala, resp. existujú závažné dôvody domnievať sa, že by naďalej ohrozovala maloletú žalobkyňu, teda žalovaný, je v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v dôsledku trestného konania vo výkone väzby. V čase rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je žalovanému znemožnené dopúšťať sa zakázaného konania voči maloletej, teda pomery medzi stranami sú nateraz upravené. V prípade zmeny skutkových okolností, napr. pokiaľ bude žalovaný prepustený z väzby na slobodu, má maloletá žalobkyňa (na návrh oboch zákonných zástupcov resp. na návrh jedného rodiča so súhlasom druhého rodiča, ktorý v mene maloletej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nepodal) relevantnú možnosť podať obdobný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.
42. Keďže v danom prípade primárnym dôvodom zamietnutia návrhu na začatie konania bolo nesplnenie hmotnoprávnym podmienok, súd sa v ďalšom nebude zaoberať požiadavkami materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia, ktorá je splnená len vtedy, ak je možné žalobný petit, ktorý je prevzatý do výroku rozhodnutia, vykonať niektorým zo spôsobov výkonu exekúcie a oprávnenosťou súdu v civilnom sporovom konaní rozhodnúť o využití elektronického monitorovania žalovaného.
43. Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
44. Podľa ust. § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
45. Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
46. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
47. V danom prípade týmto uznesením sa konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia končí, a preto súd musí obligatórne rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania. V konaní bol úspešný žalovaný, ktorému podľa zásad civilného sporového konania patrí v súlade s ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku nárok na náhradu trov konania.
48. Z obsahu spisu je však zrejmé, že žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, a preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku II. predmetného uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.