Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29Pc/31/2019

Potvrdené rozhodnutím 4CoP/26/2022
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Mariany Muránskej v právnej veci navrhovateľky: H. Z., J.. XX.XX.XXXX, G. X. XX, proti povinnému z platenia výživného: K. Z., J.. XX.XX.XXXX, G. X. XX, právne zastúpený JUDr. Kristínou Malou Piovarčíovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, v konaní o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, o odvolaní povinnej osoby z platenia výživného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 29Pc/31/2019-359 zo dňa 15.11.2021, takto rozhodol: I. Potvrdzuje rozsudok. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci navrhovateľky: H. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, proti odporcovi: K. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, právne zastúpený JUDr. Kristínou Malou Piovarčíovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, v konaní o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, takto

rozhodol:

I. mení rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. -165 zo dňa 16.12.2009 vo výroku o výživnom pre navrhovateľku tak, že zvyšuje výživné zo strany odporcu - povinného z výživného pre navrhovateľku zo sumy 50 Eur na 200 Eur mesačne, ktoré je odporca - povinný z výživného platiť k rukám navrhovateľky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od 01.05.2019 opakovane do budúcna,

II. dlžné výživné zo strany odporcu - povinného z výživného pre navrhovateľku za obdobie od 01.05.2019 do 30.11.2021 vo výške 4 650 Eur je odporca - povinný z výživného zaplatiť do 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku,

III. v prevyšujúcej časti návrh zamieta,

IV. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka svojím návrhom podaným na tunajší súd dňa 18.04.2019 žiadala o zvýšenie výživného zo strany povinného výživného zo sumy 50 Eur na sumu 300 Eur, od podania návrhu. Neskôr navrhovateľka zobrala svoj návrh späť v časti o určenie výživného od 18.04.2019 do 30.04.2019, v tejto časti žiadala konanie zastaviť. Výživné žiadala určiť od 01.05.2019. Svoj návrh odôvodnila tým, že v roku 2014 nastúpila na denné štúdium na právnickú fakultu Trnavskej univerzity. Doteraz určená vyživovacia povinnosť nepostačuje na krytie jej potrieb. Matka jej dobrovoľne plní vyživovaciu povinnosť, predovšetkým zabezpečením stravy, ubytovania a vreckového. Odporcu žiadala po nástupe na vysokú školu o úradu vyššieho výživného, tento však odmietol.

2. Odporca - povinný z výživného s návrhom nesúhlasil, uviedol že počas roka 2016 navrhovateľke pravidelne prispieval sumou 150 Eur mesačne, a ďalšími sumami podľa potreby. Potom čo navrhovateľka začala navštevovať Trnavskú univerzitu sa začali jej nároky zvyšovať, pričom požadoval doklady o platení výdavkov, tieto mu však neposkytla. Mal pochybnosti akým spôsobom s peniazmi nakladá. Nechcel financovať pochybné aktivity navrhovateľky, taktiež nevedel či študuje a v ktorom je ročníku. Výdavky navrhovateľky považoval za prehnané a nezodpovedajúce skutočnému stavu.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením potvrdenia o návšteve školy navrhovateľky, rodným listom navrhovateľky, rozsudkom Krajského súdu v Košiciach

, spisom Okresného súdu Košice II sp. zn. , vyjadrením odporcu, potvrdením o úhrade životného poistenia, o úhrade ubytovania navrhovateľky, o úhrade školného, o platení internetu, cestovného, stravného, mobilného telefónu, výpisom z obchodného registra a daňovým priznaním firmy U. N.. V.. Q.. a K. X. N.. V.. Q.., ako aj ďalším spisovým materiálom a dňa 25.06.2020 vyhlásil rozsudok ktorým zmenil rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. -165 zo dňa 16.12.2009 vo výroku o výživnom pre navrhovateľku tak, že zvýšil výživné zo strany odporcu - povinného z výživného pre navrhovateľku zo sumy 50 Eur na 300 Eur, ktoré je odporca povinný platiť k rukám navrhovateľky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od 01.05.2019 opakovane do budúcna. Dlžné výživné zo strany odporcu - povinného z výživného pre navrhovateľku za obdobie od 01.05.2019 do 30.06.2020 vo výške 3 500 Eur bol odporca - povinný z výživného zaplatiť do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Konanie v časti o zvýšenie výživného za obdobie od 18.04.2019 do 30.04.2019 zastavil.

4. Proti rozsudku podal odvolanie povinný z výživného.

5. Krajský súd uznesením č. k. -193 zo dňa 29.04.2021 zrušil rozsudok s výnimkou výroku III. a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Krajský súd mimo iného v odôvodnení uviedol, že úlohou súdu je vyhodnotiť, či v tomto konkrétnom prípade samotná vyživovacia povinnosť osoby povinnej z výživného voči navrhovateľke je skutočne dôvodná a pokiaľ áno, následne pristúpi opätovne k vyhodnoteniu otázky zvýšenia doposiaľ stanoveného výživného, vyhodnocujúc tvrdenie osoby povinnej vo vzťahu k správaniu navrhovateľky voči nej, teda otcovi. Súd mal skúmať či nie je tu rozpor konania navrhovateľky voči povinnému z výživnému s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie, pokiaľ zistí, že je dôvodne rozhodovať nanovo o rozsahu výživného a v prípade, že navrhovateľka reálne nemá schopnosť samostatne sa živiť, ako už bolo uvedené, zhodnotí všetky zákonné kritéria pre priznanie výživného na strane povinného a dôsledne porovná pomery v čase pôvodného a nového rozhodovania na jej strane. Komplexne vyhodnotí jeho majetkové pomery, jeho príjem ako invalidný dôchodca, jeho zdravotný stav a zníženú schopnosť dosahovať príjem. Náležitým spôsobom sa musí vyrovnať s príspevkom za odškodné, z ktorého súd vychádzal pri stanovení príjmu otca. Rozhodná je otázka dlhej doby, ktorá uplynula medzi vyplatením odškodného, otázka odškodnenia, ktorá znamená pre otca vyplatenie za určitú percentuálnu stratu možnosti vykonávať prácu, musí sa vyrovnať s otázkou pomerov v obchodnej spoločnosti osoby povinnej a vyhodnotiť nanovo dôvody, pre ktoré nemá príjem zo spoločností, v ktorých je konateľom a spoločníkom.

6. Po vrátení veci na súd prvej inštancie, súd doplnil dokazovanie v naznačenom smere, teda potvrdeniami z Trnavskej univerzity o štúdiu, študijných výsledkoch, o ubytovaní a o možnostiach ubytovania navrhovateľky, lustráciou v sociálnej poisťovne o jej zamestnaní, potvrdením o príjme navrhovateľky ako aj povinného z výživného, daňovým priznaným, čestnými vyhláseniami ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:

7. Navrhovateľka pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice II v konaní č. k. . Na čas po rozvode bola vtedy maloletá navrhovateľka zverená do osobnej starostlivosti matky. Výšku výživného 50 Eur určil rozsudkom č. k. -165 zo dňa 16.12.2009 Krajský súd v Košiciach. V tom čase mal odporca ešte vyživovaciu povinnosť k synovi K., ktorý bol zverený do jeho osobnej starostlivosti. Rodičia si navzájom vyživovaciu povinnosť neplnili. V tom čase bol už otec po úraze, nemal však priznané odškodné a jeho príjem bol 320 libier mesačne. Vtedy maloletá H. navštevovala 8. ročník základnej školy a bola zverená do osobnej starostlivosti matky. Príjem matky bol asi 330 Eur priemerne mesačne.

8. V súčasnosti navrhovateľka býva v byte s ďalšou študentkou, za bývanie platí 250 Eur mesačne. V byte býva z dôvodu, že o internát v tomto školskom roku nepožiadala. Podľa jej vyjadrenia by ho ani nedostala. Podľa informácii od Trnavskej univerzity, ak by takúto žiadosť podala s najväčšou pravdepodobnosťou by jej bol pridelený. V školskom roku 2020/2021 ukončila 1. ročník magisterského štúdia. Výdavky navrhovateľky sú 250 Eur stravné, študijné materiály a pomôcky 50 Eur, školné 650 Eur v súčasnosti neplatí. V minulosti školné platila, keďže prekročila štandardnú dĺžku bakalárskeho štúdia. Polovicu z tejto sumy zaplatila z úspor a polovicu ešte má zaplatiť. Ďalšie výdavky má na ošatenie i hygienu, voľnočasové aktivity 50 Eur, telefón 25 Eur, internet, životné poistenie 34 Eur, lieky, zubár 50 Eur mesačne. Navrhovateľka si sa snaží privyrobiť ako čašníčka, v poslednom čase vo finančnej sfére

sprostredkovaním poistenia. Počas korona krízy príjem nemala. V mesiaci 7/20 mala príjem 870 Eur, 8/20 1 010 Eur, 9/20 930 Eur ako čašníčka. Pokiaľ je doma býva u matky v rodinnom dome, ktorý patrí jej starej mame. Za dom sa platí asi 300 Eur mesačne, mama a babka to hradia na polovicu. Ako finančný agent v Q. navrhovateľka za rok 2020 získala celkovo sumu 482 Eur a ako anketárka 26,99 Eur.

9. Odporca platí na výživné nepravidelne, zaplatí raz za 3 mesiace 150 Eur. V minulosti mal dlh na výživnom, zaplatil až potom čo bol uznaný za vineného zo zanedbania povinnej výživy. Odporca je invalidný dôchodca, jeho jediný príjem, podľa jeho vyjadrenia je invalidný dôchodok vo výške 350 Eur

- 380 Eur, keďže ho poberá z Veľkej Británie. Jeho náklady sú 100 Eur za bývanie, 50 Eur výživné, 200 Eur strava, ošatenie i hygiena a podobne. Býva u rodičov.

10. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že odporca za úraz v roku 2011 dostal vo Veľkej Británii 400 000 Eur. Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že peniaze z tohto odškodného už nemá, časť minul na nákup motorových vozidiel, časť prerobil na obchodoch, časť investoval do firmy, údajne má aj dlhy. Odporca mal preukázať akým spôsobom minul vyššie uvedené odškodné, avšak v určenej lehote tak neurobil.

11. Povinný z výživného vo svojej prvej výpovedi uviedol, že v roku 2011 dostal 400 000 Eur ako odškodné za pracovný úraz, pričom uvádzal, že sumy ako 40 000 Eur vložil do firmy a niečo prerobil na iných obchodoch. Na výzvu súdu, aby zdokladoval svoje transakcie ohľadom použitia súm z odškodného, povinný z výživného súdu nič nepredložil. Uviedol, že peniaze z odškodného použil na nákup luxusných motorových vozidiel, resp. si ich zobral na leasing. Nespomínal žiadne vracanie dlhov. Okrem sumy 40 000 Eur, ktorú mal údajne dať bratovi do firmy. Až v odvolaní otec začal spomínať údajne dlhy, ktoré mal a to od roku 1999 do roku 2004 v sume 470 000,- Sk, teda 15 601 Eur, ktoré mu mala pomáhať splácať jeho matka. Taktiež mu údajne mali rodičia požičať 4 000 Eur na vycestovanie do Británie. Rodina mu mala údajne pomáhať aj financovať život po úraze. O týchto jednotlivých transakciách, resp. svojich dlhov otec predložil len minimálne doklady a preukazoval ich čestnými prehláseniami od svojich rodinných príslušníkov. V odvolaní povinný spomínal, že z odškodného údajne vrátil matke dlh vo výške 60 000 Libier v tom čase 70 966 Eur, ktoré mu mala údajne požičať na splácanie starých dlhov a na živobytie po úraze v roku 1 999 až 2 000, hoci samotný úraz sa stal v roku 2008. Otec potvrdil, že sumu takmer 90 000 Eur investoval do spoločného podnikania s pánom A., pričom nemal žiadne vzdelanie v podnikaní, podnikanie mu nešlo, nebol manažérom, vždy robil len manuálne, ale o akési podnikanie sa pokúšal. Pripustil, že jeho rozhodnutia ohľadom nakladania s finančnými prostriedkami boli ľahkovážne a mal si finančné prostriedky uložiť, resp. s nimi nakladať iným spôsobom. Otec ďalej uviedol, že v Británii žil z odškodného aj so svojou priateľkou, pričom, hoci nepracovala, priateľku z týchto finančných prostriedkov živil, podobne aj svojho syna, ktorý ukončil prípravu na budúce povolanie a bol nezamestnaný. V odvolaní taktiež otec spomína údajne dlhy voči svojmu bratovi, teda nielen voči svojej matke, ktoré mu mal požičiavať od roku 2008 do roku 2010. Za akým účelom boli tieto finančné prostriedky požičané, otec neozrejmil a listinné dôkazy predložil. Svoj podiel v spoločnosti U. N.. V.. Q.. odpredal matke za 1 Euro. Otec predložil výpis z účtu o prevode sumy 62 568 Eur v auguste 2015 a 30 000 Eur v júni 2015. Na základe čestného prehlásenia K. Z. zo 06.08.2020 prevod 62 568,32 Eur mal byť údajne dlh za roky 2008 až roky 2010.

12. Hoci otec uvádzal, že išiel do Anglicka v roku 2004, aby mal z čoho splácať staré dlhy. Do roku 2008, hoci uviedol, že sa postupne vo Veľkej Británii stabilizoval, údajne nemal uhradený žiadny dlh. Tieto dlhy mal podľa tvrdenia otca splácať až z odškodného. V Británii, ale žil štyri roky, kde pracoval a dokonca si zobral do starostlivosti aj svojho syna. Hoci prechádzajúce dlhy boli vo výške 15 601 Eur, matke podľa svojho vyjadrenia v odvolaní, z odškodného zaplatil sumu 60 000 Libier. Bratovi mal za staré dlhy zaplatiť sumu 62 568 Eur. Otec nijakým spôsobom nepreukázal výšku týchto dlhov, naopak na pojednávaní uvádzal len skutočnosť, že mal nemocenské dávky a rodina mu dávala asi 1 000 Libier. Z toho 850 Libier bola splátka za rodinný dom. Rodinný dom neskôr predal za rovnakú sumu ako ho kúpil a splatil aj úver, ktorý naňho zobral. Pokiaľ mu teda rodina dávala 1 000 Libier mesačne, išlo o sumu 12 000 Libier ročne, čo za dva roky, do doby kedy dostal odškodné bolo 24 000 Eur. Aj z toho je teda zrejmé, že výpočty otca o splátkach dlhov rodine matematicky nesedia. Otec potvrdil, že do podnikania investoval viac ako 90 000 Eur, hoci na to nemal žiadne skúsenosti, ale chcel riskovať. O svojich vyživovacích povinnostiach neuvažoval. Potom ako dostal odškodné žil zo sumy asi 1 800 Eur mesačne. Mal auto, chodil na dovolenky, živil priateľku, ktorá nepracovala, živil taktiež syna, ktorý už neštudoval. Otec predložil doklady o úveroch z roku 2001, 2002 a 2004.

13. Čo sa týka vzájomných vzťahov navrhovateľky a povinného z výživného je zrejmé, že tieto nie sú dobré, ale ide o vzájomné narušenie vzťahov. Nebolo však medzi účastníkmi sporné, že povinný z výživného absolútne o navrhovateľku nejaví záujem, nepošle jej dokonca ani sms-ku na jej sviatky alebo narodeniny. Naopak navrhovateľka na meniny alebo narodeniny povinnému z výživného sms-ky pošle.

14. Súd nezistil, že by navrhovateľka trvalo pracovala. Naďalej študuje, ale vzhľadom na skutočnosť, že povinný z výživného jej výživné pravidelne neplatí, resp. platí len minimálnu sumu a finančné prostriedky od matky jej nepostačujú, brigádnicky si privyrába a to najmä počas prázdnin, avšak vzhľadom na korona krízu sú tieto príjmy nestabilné.

15. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

16. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

17. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

18. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

19. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

20. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

21. Aj po doplnení dokazovania mal súd za to, že je dôvodné návrhu vyhovieť aj keď nie úplne. Súd nezistil žiadne dôvody pre nepriznanie výživy v rozpore s dobrými mravmi na strane navrhovateľky. Je pravdou, že vzťah medzi navrhovateľkou a povinným z výživného nie je ideálny, ale ide o vzájomné animozity vyplývajúce predovšetkým zo skutočnosti, že povinný z výživného nejaví o navrhovateľku žiadny záujem a na jej výživu riadne neprispieva ani doteraz určeným výživným. Pokiaľ ale by malo byť hodnotené kto akým spôsobom viac porušuje dobré mravy, jednoznačne by súd uviedol, že ide o povinného z výživného, ktorý svojej dcére nepošle ani na narodeniny alebo sviatky blahoželanie na rozdiel od navrhovateľky. Nepochybne bolo preukázané, že navrhovateľka naďalej študuje. Aj keď je štúdium dlhšie, súd zohľadnil predovšetkým skutočnosť, že povinný z výživného veľmi nepravidelne a veľmi nízkou sumou prispieva na výživu navrhovateľky. Táto oprávnene bola nútená si privyrábať na svoje štúdiu, keďže výživné zo strany matky, ktoré dostáva jej na štúdium nepostačovali. Vzhľadom na náročnosť štúdia má súd za to, že sa štúdium dôvodne v bakalárskej časti predĺžilo. V súčasnosti však navrhovateľka študuje v štandardnom spôsobe štúdium magisterské a v tomto školskom roku by teda štúdium mala ukončiť. Po zistení informácie o ubytovaní, však súd nezohľadnil výdavok navrhovateľky na ubytovanie, keďže nižší výdavok vo výške 80 Eur by platila pokiaľ by požiadala o internát, ktorý by s veľkou pravdepodobnosťou dostala. Čo sa týka povinného z výživného, aj keď sa snaží tvrdiť, že v súčasnosti má príjem len z invalidného dôchodku a nemá žiadne príjmy, súd na to neprihliadal, keďže zotrváva na svojom doterajšom názore, že jeho postoj vo vzťahu k finančnej sume, ktorú získal v roku 2011 bol nanajvýš nezodpovedný, čo potvrdil vo svojich vyjadreniach aj povinný z výživného. Finančné prostriedky investoval do podnikania s ktorým nemal žiadne skúsenosti, žiadne vzdelanie, bol v cudzej krajine. Súc si vedomý skutočnosti, že vzhľadom na poškodenie svojho zdravia už nikdy nebude môcť manuálne pracovať a taktiež súc si vedomý vyživovacích povinností, resp. vyživovacej povinnosti minimálne k navrhovateľke. Už v prvom rozsudku

súd naznačil akým spôsobom sa dali využiť finančné prostriedky, pokiaľ by s nimi povinný z výživného hospodáril rozumne. Za situácie kedy naďalej poberá invalidný dôchodok mohol povinný z výživného žiť relatívne bezpečne, finančne zabezpečený po niekoľko desiatok rokov s tým, že by tu bola aj naďalej jeho schopnosť platiť výživné, pričom samozrejme táto povinnosť by bola len dočasná. Zakupovanie luxusných vozidiel, investovanie do podnikania, výdavky na dovolenky a financovanie priateľky, ktorá je nezamestnaná však takýmito zodpovednými výdavkami nie sú. Súd na nich nemohol prihliadať a napriek dobe, ktorá uplynula od získania odškodnenia, vzhľadom na samotnú výšku odškodnenia, súd vychádzal z toho, že konanie povinného z výživného bolo ľahkovážne a vlastným konaním sa pripravil o finančný prospech. Súd taktiež nezohľadnil jeho tvrdenia, že vracal neustále čoraz vyššie prostriedky rodinným príslušníkom, pričom matematicky sumy nesedeli a podľa súdu išlo o účelové vyrábanie akýchsi dlhov a sanovanie prevodov finančných prostriedkov na Slovensko zo strany povinného z výživného takýmito čestnými prehláseniami. Súd teda vychádzal z toho, že pokiaľ matka navrhovateľky jej prispieva sumou 200 Eur mesačne, keďže vlastne nezabezpečuje už osobnú starostlivosť s takouto istou sumou sa má podieľať aj otec navrhovateľky a preto určil výživné od mája 2019, tak ako je v súčasnosti určený začiatok zvýšenia výživného. V danom čase navrhovateľka bola študentkou, nebolo preukázané, že by mala dlhodobo prerušené štúdium. V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol.

22. Podľa , lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

23. Určením výživného spätne od mája 2019 do konca novembra 2021 vznikol povinnému z výživného dlh na výživnom, keďže súd vychádzal z toho, že má uhradené výživné vo výške 50 Eur. Vzniknutý dlh mu súd povolil, vzhľadom na samotnú výšku dlhu zaplatiť v lehote troch mesiacov, vzhľadom k tomu, že navrhovateľka už v tomto školskom roku by mala ukončiť svoje štúdium.

24. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ustanovením , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. ( )

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( )

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( )

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( )

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( )

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. ( a )

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.