Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_68P-257-2021.pdf
PDF · 100.2 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-68P/257/2021
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: S. W., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matky- O.. D. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. 9, N., a otca - S. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. 9, N., zastúpený - JUDr. Milota Klemaničová, advokátka, so sídlom Dr. Bokesa č. 17, Pezinok, v konaní na návrh otca o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Otec je oprávnený dočasne sa stretávať s mal. S. W., nar. XX.XX.XXXX, každý párny kalendárny týždeň v kalendárnom roku v sobotu a v nedeľu od 09:00 hod. do 17:00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v kalendárnom roku v utorok a vo štvrtok od 15:30 hod. do 18:00 hod., a to na čas do právoplatného skončenia konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, vedeného na OS Bratislava V pod sp. zn. 68P/114/2021.
Miestom odovzdania a prevzatia maloletého S. je počas školských dní predškolské zariadenie, ktoré maloleté dieťa navštevuje. V prípade choroby, víkendu alebo ak sa maloletý nebude nachádzať v predškolskom zariadení, je miestom odovzdania a prevzatia bydlisko matky. Matka j e p o v i n n á mal. S. na styk s otcom riadne a včas pripraviť a odovzdať otcovi spolu so preukazom zdravotného poistenia maloletého.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec maloletého sa návrhom zo dňa 05.11.2021, doručeným tunajšiemu súdu dňa 08.11.2021 domáha vydania neodkladného opatrenia vo veci úpravy styku otca s maloletým. Otec žiada dočasne upraviť jeho styk s maloletým nasledovne: „Otec má právo stretávať sa s maloletým synom S. W., nar. XX.XX.XXXX v čase: každú sobotu a nedeľu v párnom týždni v kalendárnom roku od 09.00 hod. do 17.00 hod. a každý utorok a štvrtok v nepárnom týždni v kalendárnom roku od 15.30 do 18.00 hod., a to vždy tak, že v uvedené dni a hodiny si otec maloletého syna prevezme v mieste obvyklého pobytu matky maloletého a v uvedené dni a hodiny vráti maloletého späť matke v mieste jej obvyklého pobytu, okrem utorka a štvrtka v nepárnom kalendárnom týždni, kedy si otec maloletého prevezme v predškolskom zariadení, ktoré dieťa navštevuje. Matka je povinná na styk s otcom maloletého riadne a včas pripraviť; odovzdať otcovi preukaz zdravotného poistenia; a to počnúc dňom vykonateľnosti tohto uznesenia; a to na čas do právoplatného skončenia konania o úprave práv a povinností rodičov k maloletému S., nar. XX.XX.XXXX vedeného na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 68P/114/2021. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia otec odôvodnil tým, že matka maloletého odmieta spolupracovať a vytvára nepriaznivé podmienky pre stretávanie sa otca s maloletým S., pričom jej komunikácia je konfrontačná a odmietavá. Za každú cenu chce matka dokázať, že otec nemá dostatočné rodičovské zručnosti preto, aby sa stýkal s maloletým, otca prostredníctvom ich syna citovo vydiera
a uvedená situácia sa dookola opakuje. Týmto podaním otec reaguje na vyhrotenie situácie, ktorým bolo po opakovaných nezhodách zaslanie emailu zo dňa 27.10.2021, ktorý bol doručený jeho právnej zástupkyni zo strany právnej zástupkyni matky a jeho obsah necháva na posúdenie súdu, nakoľko by vo svojom vyjadrení len negoval jeho obsah- tvrdenia matky, resp. jej zástupkyne. Tvrdenia uvedené v predmetnom emaily sa nezakladajú podľa neho na pravde, vynímajúc, že otcovi sa podarilo niekoľkokrát zrealizovať stretnutie so synom. Pokiaľ bol otec so synom sám, bez prítomnosti matky, syn nemá žiadny problém, správa sa prirodzene a spontánne, bol kľudný a otec s ním nemal tiež žiadny problém. Otec si uvedomuje, že obsah mailu a jeho vyjadrenie naň sú len hypotetické tvrdenia oboch strán, ktorých pravdivosť sa veľmi ťažko preukazuje. V súvislosti s obsahom mailu otec len dodáva, že doposiaľ rodičia nie sú rozvedení, dieťa nebolo rozhodnutím súdu zverené do osobnej starostlivosti ani jedného z nich a matka nemá právo obmedzovať styk otca s dieťaťom a ani tento na základe svojho jednostranného rozhodnutia neumožniť. Otec považuje prístup matky k jeho stretávaniu sa s maloletým za protiprávny, obmedzujúci jeho rodičovské práva, pričom on sám nechce situáciu vyhrocovať a domáhať sa styku prostredníctvom orgánov činných v trestnom konaní a preto volí citlivejšiu cestu, a to prostredníctvom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Napriek jeho enormnej snahe s matkou vychádzať, tá robí všetko pre to, aby vytvárala konfrontačné prostredie a komplikovala situáciu. Otec sa nebráni ani tomu, aby súd v konaní vedenom na tunajšom súde pod zn. 68P/114/2021 nariadil výchovné opatrenie spočívajúce okrem iného v podrobení sa rodičovskej terapii a zlepšení rodičovských zručností rodičov maloletého, resp. nariadenia znaleckého dokazovania znalcom z odboru detskej psychológie. Až po uvedenom by bolo možné zaujať komplexné stanovisko k jednotlivým tvrdeniam rodičov a na tomto základe upraviť stretávanie sa otca s maloletým, prípadne by bolo možné vyhovieť otcovmu návrhu na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Avšak do času, kým súd meritórne nerozhodne ohľadnom komplexnej úpravy rodičovských práv a povinností k mal. S., otec má za to, že je oprávnený sa so svojím synom riadne stretávať a nechce s ním stratiť kontakt, preto navrhuje upraviť ich aspoň minimálne stretávanie sa v rozsahu ním navrhnutom a bližšie špecifikovanom v bode 1 tohto odôvodnenia. Záverom však dodáva, že zotrváva na svojom návrhu na nariadenie striedavej starostlivosti tak, ako to odprezentoval na poslednom pojednávaní, čím chce docieliť, aby mohol tráviť čas so svojim synom v rovnakom rozsahu, ako jeho matka.
3. Súd sa oboznámil s obsahom spisového materiálu, najmä so skutočnosťami uvedenými v návrhu, emailom zo dňa 27.10.2021 a obsahom pripojených spisov vedených na tunajšom súde ohľadne maloletého.
3.1. Lustráciou poručenských spisov tunajšieho súdu bolo zistené, že na tunajšom súde prebehlo pod sp. zn. 20P/79/2020 a 68P/73/2020 konanie o rozvod manželstva rodičov maloletého, pričom obe konania boli uznesením zastavené, a to z dôvodu späťvzatia návrhu manžela. Uznesením č. k. 68P/95/2020-15 zo dňa 28.12.2020 súd zamietol prvý návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, a to z dôvodu neosvedčenia potreby neodkladnej úpravy v zmysle jej návrhu a z dôvodu absencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Uznesením č. k. 68P/127/2021-24 zo dňa 23.06.2021 súd vyhovel časti ďalšieho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia týkajúceho sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. S., pričom týmto rozhodnutím zaviazal otca povinnosťou dočasne prispievať na výživu mal. S. sumou 150 eur mesačne a vo zvyšnej časti návrh matky zamietol. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.07.2021 a vykonateľnosť dňa 26.06.2021.
3.2. V súčasnosti prebieha na tunajšom súde konanie pod sp. zn. 68P/114/2021 o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. S. na čas do rozvodu manželstva, pričom v danej veci je vytýčený termín pojednávania na 16.12.2021 a konanie o rozvod manželstva rodičov maloletého a ich úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. na čas po rozvode manželstva, pričom aj v tejto veci je vytýčený termín prvého pojednávania na 08.02.2022.
V návrhu na ÚPP na čas do rozvodu zo dňa 28.05.2021 otec uviedol, že sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti ešte v apríli minulého roka, pričom matka neumožňuje riadne stretávanie sa s maloletým, prostredníctvom neho otca vydiera a snaží sa ním manipulovať, pričom otec má záujem na pravidelnom kontakte a stretávaní sa s maloletým. Na pojednávaní konanom dňa 05.10.2021 otec uviedol, že bol s maloletým naposledy minulý týždeň na 1,5 hodiny za prítomnosti matky. Cez leto s maloletým čas netrávil, štyri mesiace ho nevidel a matku maloletého kontaktoval až 16.08.2021, lebo chcel vidieť maloletého. Od tohto dátumu sa začal otec reálne stretávať so synom, a to až do 24.09.2021. Chodil za
ním vždy poobede, s matkou strávil tri víkendy v U. O. ako rodina a od XX.XX.XXXX išla matka do U. O.. Styku sa otec domáhal, no matka neodpovedala a nezdvíhala telefón (č. l. 88 spisu č. 68P/114/2021)). Matka na pojednávaní uviedla, že otec prišiel s dohodou, že chce mať maloletého každý druhý víkend, lebo cez týždeň nemá čas, ktorú jej právna zástupkyňa spísala. Problém bol s tým, že otec chcel mať maloletého aj s prenocovaním, no to nebolo podľa matky vhodné, pretože maloletý mal dva roky a otec ho nikdy neuspával (č. l. 89 spisu č. 68P/114/2021).
4. Predmetom konania je nariadenie neodkladného opatrenia vo veci úpravy styku otca s maloletým počas konania vo veci samej.
5. Podľa článku 4 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.
6. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
8. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
11. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
12. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
13. Podľa § 330 ods. 1 a 2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
14. Podľa § 332 ods. 1 CSP je neodkladné opatrenie vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
15. Podľa § 360 ods. 1 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
16. Obsah neodkladného opatrenia je definovaný v ustanovení § 325 ods. 2 CSP, tento však nie je taxatívne daný.
17. Podľa § 363 CMP súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
18. Podľa § 234 ods. 2 CSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
19. Inštitút neodkladných opatrení nahradil doterajšie predbežné opatrenia podľa úpravy platnej do 30.06.2016, zavedením inštitútu neodkladných opatrení sa zmenila koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho poriadku platného do 30.06.2016, ktorých cieľom bolo dočasne upraviť pomery účastníkov konania a následne rozhodnúť vo veci samej. Nová právna úprava upustila od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Nariadenie neodkladného opatrenia v priebehu odvolacieho konania vyplýva nielen z verejného záujmu, napr. ochrana maloletého dieťaťa, ale aj z princípu úplnej apelácie, ktorá sa uplatňuje v mimosporovom konaní. Neodkladné opatrenia sú rozčlenené na neodkladné opatrenia vo veci ochrany maloletého § 365 CMP ,neodkladné opatrenia vo veciach výživného § 366 CMP neodkladné opatrenia vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého § 367 CMP. ,neodkladné opatrenia o povolení súdu na výkon oprávnenia vo veci starostlivosti o maloletých, § 368 CMP a opatrenie na zabezpečenie dôkazu § 369 CMP. Z uvedeného výpočtu je zrejmé, že predmetné opatrenia upravujú najmä ochranu maloletého. Daná právna úprava v uvedenej oblasti v zásade vychádza z doterajšej právnej úpravy.
20. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
21. Podľa § 28 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), (1) Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. (2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. (3) Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
22. Podľa § 34 ods. 1 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia. Obaja rodičia zodpovedajú spoločne za všestranný vývoj dieťaťa. Vykonávajú svoje rodičovské práva a povinnosti buď spoločne, alebo aj jednotlivo po vzájomnej dohode. Ak sa rodičia o styku s dieťaťom nedohodnú a ak je to v záujme dieťaťa, súd upraví styk rodičov s dieťaťom v rozsahu zodpovedajúcom jeho záujmu.
23. Neodkladné opatrenia neprejudikujú práva ani jedného z účastníkov a ani práva tretích osôb a svoje opodstatnenie strácajú, keď súd poskytne ohrozeným alebo porušeným právam definitívnu ochranu, preto nie sú rozhodnutiami konečnými a ich účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov alebo zabezpečenie už existujúceho súdneho rozhodnutia. Z povahy neodkladných opatrení vyplýva, že nebudú zisťované všetky skutočnosti, ktoré by mal súd inak zistené, ak by mal vo veci vydať konečné rozhodnutie ( rozhodnutie NSSR č. 3Cdo 203/2011, nález ÚS SR III. ÚS 298/2008).
24. Neodkladné opatrenia upravujú nielen faktické pomery účastníkov, ale upravujú aj právne pomery, i keď len predbežné. Súd musí v konaní predovšetkým skúmať, či je návrh navrhovateľa osvedčený, tiež je potrebné skúmať, či je predbežné opatrenie potrebné, teda naliehavosť situácie. Nevyhnutnosť úpravy sa tu ponechá na voľnú úvahu súdu. Súd sa pritom opiera o výsledky urýchleného zisťovania. Ak na jeho základe dospeje k názoru, že návrh je dôvodný, t. j. že ohrozenie vzťahov alebo nárokov účastníkov je také značné, že si vyžaduje okamžité, hoci dočasné opatrenie súdu, nariadi ich najvhodnejšiu úpravu predbežným opatrením. Charakteristickým znakom neodkladných opatrenia je jeho predbežný
- dočasný charakter. Dočasnosť spočíva v tom, že neodkladným opatrením sa upravujú pomery, alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá vo veci samej konečné rozhodnutie. Účelom neodkladných opatrení je rýchla, i keď dočasná úprava právnych ale i faktických pomerov účastníkov konania. Neodkladné opatrenie neprejudikuje práva a záujmy účastníkov konania. Na jeho vydanie stačí, ak je aspoň osvedčená danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy.
Procesnú zodpovednosť v uvedenom smere nesie navrhovateľ predbežného opatrenia. Neodkladné opatrenie teda nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov.
25. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov, by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením neodkladného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Pred nariadením neodkladného opatrenia nie je teda skutkový stav zisťovaný v plnom rozsahu, ale rozhodujúce skutočnosti musia byť aspoň osvedčené. To však neznamená, že súd môže vydať neodkladné opatrenie len na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, alebo bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Toto ohrozenie osvedčeného nároku účastníka musí byť konkrétne, reálne a musí hroziť bezprostredne, keď existencia nároku ešte sama o sebe nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
26. Súd mal dokazovaním preukázané, že rodičia maloletého S. sú doposiaľ manželmi, ale na tunajšom súde je vedené ich konanie o rozvod manželstva s vytýčeným termín pojednávania na 08.02.2022. Rovnako je na tunajšom súde vedené aj konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. na čas do rozvodu manželstva s termín pojednávania 16.12.2021. Ich vzájomné práva a povinnosti čo do povinnosti otca prispievať na výživu maloletého boli upravené súdnym rozhodnutím, a to konkrétne uznesením tunajšieho súdu, č. k. 68P/127/2021-24 zo dňa 23.06.2021.
27. V danom prípade je zrejmé, že napriek nezhodám, ktoré medzi rodičmi maloletého sú, je nepochybné, že obaja rodičia majú rovnaké práva a povinnosti k maloletému a nie je možné práva niektorého z rodičov bezdôvodne obmedziť. Na druhej strane, rodičia, ktorí žijú oddelene, sa fakticky nemôžu neobmedzene podieľať na starostlivosti o dieťa a stýkať sa s ním, pretože rozsah ich práv (právo stretávať sa s dieťaťom) je obmedzené rozsahom práv druhého rodiča. Spôsob, akým si budú oddelene žijúci rodičia uplatňovať svoje právo voči maloletej zákon v prvom rade necháva na ich dohode, ktorá však musí byť v súlade so záujmom mal. S.. Až v prípade, ak sa rodičia nezhodnú, súd autoritatívne rozhodne, pričom je povinný prihliadnuť predovšetkým na záujem maloletého, najmä na jej citové väzby k rodičom, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia. Pri úprave práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu nie je prvoradý záujem rodičov a ich predstavy, s kým má dieťa bývať a ako dlho sa má stretávať s druhým rodičom, ale práve záujem dieťaťa. Berúc do úvahy všetky tieto skutočnosti súd nemohol neprihliadnuť na skutočnosť, že otec sa s maloletým S. nestýka, nemá s ním zabezpečený kontakt. Z tohto dôvodu súd vychádzajúc najmä z návrhu otca upravil jeho styk s maloletým v súlade s návrhom otca, a to v záujme potreby začať styk realizovať a zamedziť tak odcudzeniu otca s maloletým.
28. Súd v predmetnej veci poukazuje na čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Treba zdôrazniť, že rodič má právo sa s dieťaťom stýkať, nie je to však jeho povinnosť a nemožno ho k tomu nútiť. V Dohovore o právach dieťaťa v čl. 18 ods. 1 je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. Pri rozhodovaní o úprave styku by súd preto nemal ignorovať ani záujmy dieťaťa, ale ani opodstatnené pracovné, či iné povinnosti rodičov. V danom prípade mal súd za to, že na vydanie neodkladného opatrenia na úpravu bežného styku boli splnené podmienky. Neodkladným opatrením súd upraví styk rodiča, ktorému druhý rodič neumožňuje styk s dieťaťom v rozsahu, aby nedošlo k odcudzeniu dieťaťa a rodiča, v rozsahu primeranom dennému režimu dieťaťa a jeho rodičov. Takúto mieru kontaktu otec s maloletým v zmysle petitu rozhodnutia bude mať zabezpečenú.
29. Súd apeluje na obidvoch rodičov, aby pri výkone svojich rodičovských práv a povinností mali na zreteli záujem ich maloletého syna, aby vzájomnou komunikáciou a súčinnosťou prispeli k riešeniu situácie v rodine. Rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj svojho dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem maloletého. Súd dáva do pozornosti obom rodičom aj zásady vyplývajúce z Dohovoru o právach dieťaťa, tvoriaceho súčasť nášho právneho poriadku, ktoré pri svojom
rozhodovaní súd rovnako zohľadňoval. Stačí, keď konflikty zminimalizujú tak, aby konflikt medzi nimi nepokračoval. Zároveň im odporúča, aby sa naučili spolu vecne a správne komunikovať a reflektovať na potreby svojho jediného spoločného dieťaťa, pričom nezhody nebudú prenášať na svoje dieťa a neurobia z neho objekt svojich nezhôd.
30. Súd dáva do pozornosti, že neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho nariadením navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Neodkladné opatrenie vychádza z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania.
31. Na základe vyššie uvedených skutočností rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Súd konštatuje, že keďže návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel a stotožňuje sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu, preto ani ďalšie dôvody v odôvodnení tohto uznesenia neuvádza.
32. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).