Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Sa-19-2018.pdf
PDF · 101.8 KB
Case nature
Area
Subarea
23Sa/19/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: LAMA SK s.r.o., so sídlom Bratislava, Tomášikova 30, zastúpený advokátskou kanceláriou MCL s.r.o. so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie v Bratislave, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, za účasti zamestnanca X. N., bytom B., N. XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 48680-3/2017-BA zo dňa 19. 12. 2017, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu zamieta. Žalovanej súd nepriznáva právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
1. Rozhodnutím č. 48680-3/2017-BA zo dňa 19. 12. 2017, žalovaná potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra č. 14780-1/2017-NR zo dňa 12. 06. 2017 vo veci vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca: X. v celom rozsahu a odvolanie zamestnávateľa LAMA SK s.r.o. so sídlom Bratislava, Tomášikova 30, IČO: 366513011. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že Sociálna poisťovňa, pobočka Nitra ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 12. 07. 2017, rozhodol vo veci vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca: X., ktoré vzniklo dňa 08. 01. 2017 a zaniklo 08. 01. 2017. 3. Žalobca ako zamestnávateľ podal odvolanie voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu. Poukazoval na tú skutočnosť, že Inšpektorát práce Trnava pri výkone inšpekcie zistil z predložených dokladov OO PZ Piešťany, že zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že využíval závislú prácu fyzickej osobu X. N., nar. XX. XX. XXXX, nie je správne. Nakoľko nebola inšpekcia v predmetnej veci ukončená o uložení sankcie za zistenie nelegálnej práce, bol vyhotovený iba protokol o inšpekcii práce, zo dňa 09. 02. 2017 a dodatok č. 1 k protokolu o inšpekcii práce zo dňa 10. 03. 2017, teda nebolo ukončené konanie vydaním príslušného rozhodnutia. 4. Na základe podaného odvolania žalovaná ako odvolací orgán preskúmala napadnuté rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Nitra a dospela k záveru, že rozhodnutie je vecne správne a v súlade so zákonom. 5. Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ zákona, v znení účinnom od 01. 01. 2011, zárobkovú činnosť podľa tohto zákona je ak osobitný predpis, alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi v SR, neustanovuje inak činnosť vyplývajúca z právneho predpisu, ktorý zakladá právo na prijem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu, okrem nepeňažného príjmu z predchádzajúceho právneho vzťahu, ktorý zakladal právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu poskytnutého z prostriedkov sociálneho fondu.
6. V zmysle § 4 ods. 1 zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 a 3 zákona. 7. Podľa § 7 ods. 1 písm. b/ zákona účinnom od 01. 01. 2011, zamestnávateľ je právnická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a/ a jej sídlo je na území SR. Podľa § 20 ods. 1 zákona v znení účinnom od 01. 01. 2013, povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca, vzniká odo dňa právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu. 8. Podľa § 231 ods. 1 písm. b/ prvý bod zákona v znení zákona č. 336/2015 v znení účinnom od 15. 12. 2015 zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca, na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti pred vznikom týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia povinného poistenia v nezamestnanosti a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a/ až c/. 9. Žalovaný správny orgán nezistil dôvody na zmenu, či zrušenie napadnutého rozhodnutia. Čo sa týka nelegálneho zamestnávateľa zamestnanca X. bolo predmetom výkonu inšpekcie Inšpektorátu práce v Trnave, ktorý vykonával inšpekciu bolo zistené, že za pána X. neboli predložené aj keď boli žiadané doklady ako pracovná zmluva, dodatky, pracovná náplň, mzdový výmer, dohoda o hmotnej zodpovednosti a mzdové listy za rok 2016 a 2017. Z uvedené obdobie nebola za pána X. predložená evidencia pracovného času, vyúčtovanie mzdy, výplatné pásky. Dňa 08. 01. 2017 v čase 15:25 hod. bola vykonaná kontrola Obvodným oddelením Policajného zboru Piešťany u zamestnancov zamestnávateľa na prevádzke Tesco Stores a.s. N. Tescu č. 25, 921 01 Piešťany. Na mieste sa nachádzali traja pracovníci zamestnávateľa a medzi nimi aj pán X. N., nar. XX. XX. XXXX, ktorý mal na sebe oblečené oblečenie pracovníka zamestnávateľa. Z predloženej evidencie v období od 16. 12. 2016 do 08. 01. 2017 bolo zistené, že nie je zapísaný v knihe služieb zamestnávateľa. Pán X. N. podal dňa 16:552 hod. vysvetlenie na Obvodnom oddelení policajného zboru Piešťany (dôkaz: záznam o podaní vysvetlenia zo dňa 08. 01. 2017 o 16:52 hod. zn. ORPZ-TT:OOPZ-16/2017-P), kedy okrem iného potvrdil, že dňa 08. 01. 2017, t.j. v deň kontroly obvodného oddelenia Policajného zboru Piešťany, nastúpil do služby v čase od 5:00 hod. a v knihe služieb bol zaevidovaný pod menom G. (oblastný manažér zamestnávateľa). Pán X. výslovne potvrdil, že doposiaľ nepodpisoval žiadnu zmluvu, ktorá by zakladala pracovný pomer. Zamestnávateľ 06. 02. 2017 zaslal Inšpektorátu práce Trnava e-mail (adresa: miroslav.porubsky@lamask.sk) vyjadrenie s tým, že pán X. N. nikdy nebol zamestnancom zamestnávateľa a medzi zamestnávateľom a pánom X. N. nikdy nedošlo k vzniku pracovného pomeru, prípadne obdobného pracovného pomeru. 10. Inšpektori práce vykonávajúci inšpekciu u zamestnávateľa dospeli k záveru, že právnická osoba - zamestnávateľ, porušil zákon nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 08. 01. 2017 využíval závislú prácu X. N., ktorý pre zamestnávateľa vykonával prácu SBS a nemal s ním založený pracovno-právny vzťah podľa osobitného predpisu. 11. Inšpektorát práce v Trnave v závere protokolu zo dňa 09. 02. 2017 uviedol, čo nariaďuje zamestnávateľovi, aké nedostatky má zariadiť a aké povinnosti sa ukladajú zamestnávateľovi. V dodatku č. 1 zo dňa 09. 02. 2017 Inšpektorát práce Trnava uviedol, že zastavené správne konanie vedené pred KR PZ Trnava nemá vplyv na výkon inšpekcie práce vo veci dodržiavania ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z.z. 12. Podľa záveru žalovaného všetci účastníci právnych vzťahov sociálneho poistenia sú povinní plniť povinnosti ustanovené zákonom v znení neskorších predpisov. Medzi povinnosti zamestnávateľov patrí aj povinnosť prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Sociálna poisťovňa ako vykonávať sociálneho poistenia je povinná plnenie týchto povinností kontrolovať a v prípade zistenia nezrovnalostí domáhať sa nápravy nesprávneho stavu veci. Neexistencia písomnej dohody nezakladá neplatnosť pracovného pomeru, ale zamestnávateľ mal povinnosť podať za X. N. Registračný list fyzickej osoby, prihlášku zamestnanca s dátumom vzniku poistenia 08. 01. 2017 a odhlášku zamestnanca s dátumom zániku poistenia 08. 01. 2017. Túto povinnosť si nesplnil vôbec. II.
13. Žalobca podal žalobu, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, a domáhal sa zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu. Poukazoval na nesprávne právne posúdenie správneho konania a nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, čo malo aj vplyv na nesprávne právne posúdenie. Poukázal na to, že tak závažnú skutočnosť ako je vznik a existencia pracovného pomeru mal žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán preukázanú na základe výpovede
jediného človeka, ktorý nebol v žiadnom pracovnom pomere u žalobcu, ktorý bol predvedený na políciu a podrobený výsluchu, čo bolo pre neho evidentne stresujúca situácia. Podľa jeho názoru oba správne orgány pochybili keď nevypočuli dodatočne X. N. na vysvetlenie nezrovnalostí v jeho výpovedi, pretože tento nikdy pre žalobcu nevykonával prácu na základe pracovno-právneho vzťahu a ani nedostával mzdu. Žalobca poukázal na tú skutočnosť, že X. N. mal záujem o získanie práci SBS a z vlastnej iniciatívy sa zdržiaval na pracovisku, aby získal vedomosti o tom, v čom bude jeho práca spočívať. Samotné jeho zdržiavanie na pracovisku nemožno hodnotiť ako výkon závislej práce pre zamestnávateľa. Poukázal na tú skutočnosť, že žalobca má evidentný záujem dodržiavať právne predpisy, nemá záujem na zamestnávaní ľudí na nelegálnej práci. Takéto konanie by pre neho bolo likvidačným a smerovalo by k zániku obchodnej spoločnosti. V čase vydania tohto rozhodnutia žalovaného nebolo vydané ani doručené rozhodnutie žalobcovi konkrétne rozhodnutie Inšpektorátu práce ohľadne predmetnej veci.
III.
14. Žalovaná na základe výzvy súdu podala dňa 23. 04. 2018 písomné vyjadrenie, v ktorom žiadala žalobu zamietnuť. Poukázala na to, že pri vydaní rozhodnutí žalovaná vychádzala práve zo záverov Inšpektorátu práce Trnava, ktorý u žalobcu vykonal inšpekciu práce dňa 27. 01. 2017, pričom výsledky boli spracované dňa 01. 02. 2017 a 06. 02. 2017 a výkon inšpekcie práce bol ukončený dňa 09. 02. 2017. Inšpektormi Inšpektorátu práce v Trnave bolo zistené, že u kontrolovaného subjektu boli zistené nedostatky, ktoré boli uvedené v protokole dňa 09. 02. 2017 a boli v ten istý deň prerokované s Miroslavom Porubským so splnomocneným zástupcom žalobcu. V protokole sa okrem iného konštatovalo, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania, keď dňa 08. 01. 2017 o 15:25 využíval závislú prácu fyzickej osoby X., ktorá pre žalobcu vykonávala prácu SBS v Obchodnom dome Tesco v Piešťanoch a nemal s ňou založený pracovno-právny vzťah. Inšpektorát práce je orgánom, ktorý je oprávnený vykonávať kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania a pre žalovanú údaje poskytujúce týmto orgánom nemôže žalovaná spochybňovať, a tieto podklady sú dostatočné pre vydanie rozhodnutia správneho orgánu. Žalovaná nemala dôvod zisťovať skutočný stav veci, pretože tento bol zistený inšpektormi Inšpektorátu práce v Trnave a kontrola u žalobcu bola vyhodnotená v protokole zo dňa 09. 02. 2017 a dodatku č. 1 zo dňa 10. 03. 2017.
IV.
15. Krajský súd uznesením na základe žiadosti žalobcu zo dňa 23. 07. 2018 uznesením č. 23Sa/19/2018-83 zo dňa 17. 09. 2018 prerušil konanie do skončenia veci prebiehajúcej na Krajskom súde v Trnave sp.zn. 20S/39/2018 týkajúcej sa preskúmavania rozhodnutia Národného inšpektorátu práce, ktorá s predmetnou vecou súvisí. 16. Krajský súd v Trnave rozsudkom sp.zn. 20S/39/2018-69 zo dňa 10. 10. 2018 zamietol žalobu žalobcu, ktorý v odôvodnení konštatoval, že postupom správnych orgánov nedošlo k porušeniu zákona ani procesných práv žalobcu. Správne orgány oboch stupňov, teda žalovaný Národný inšpektorát práce ako aj prvostupňový správny orgán Inšpektorát Trnava postupovali v súlade so správnym poriadkom a na základe vykonaného dokazovania dospeli k záveru, že žalobca naplnil skutkovú podstatu správnej deliktu podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona o inšpekcii, a to porušením zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. b/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Skutkový stav bol dostatočne zistený jednak záznamu vyhotoveného príslušníkmi OO PZ Piešťany, ktorý korešpondoval i s bezprostrednou výpoveďou svedka X., podanou v ten istý deň na OO PZ Piešťany. Z celkovej skutkovej situácie bolo preukázané, že v čase preverovania sa táto osoba nachádzala v Obchodnom dome Tesco medzi zamestnancami SBS LAMA SK s.r.o., bola oblečená v uniforme SBS a z jeho bezprostrednej výpovede bolo preukázané, že pre žalobcu pracuje v tejto prevádzke bez podpísania pracovnej zmluvy zakladajúcej pracovný pomer od októbra 2016 a v predmetný deň 08. 01. 2017 mal nástup do služby od 5:00 do 16:00 hodine. Taktiež potvrdil skutočnosť, že mu je pravidelne vyplácaná mzda. Správny súd po vykonanom dokazovaní mal za to, že nezistil žiadne porušenie zákona pri prieskume zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. Proti rozsudku Krajského súdu v Trnave podal žalobca kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodoval Najvyšší súd SR, ktorý rozsudkom pod sp.zn. 1Asan/7/2019-171 zo dňa 27. 04. 2021, zamietol kasačnú sťažnosť žalobcu. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že dospel k záveru kasačný súd zistil informácie, ktoré vyplývajú z administratívneho spisu, že žalobca - sťažovateľ, nepredložil žiaden dôkaz,
ktorým by obsah poskytnutých informácií spochybnil. Pán X. N. jednoznačne potvrdil pracovníkom kontroly dôvod svojej prítomnosti na pracovisku a potvrdil výkon závislej činnosti u žalobcu, čomu svedčil i ten fakt, že mal oblečenú služobnú uniformu SBS, a takéto vysvetlenie bolo podané bezprostredné pri vykonaní kontroly OO PZ Piešťany. Kasačný súd obsahu administratívneho spisu nezistil, že by obsah zistení správnych orgánov bol nedostatočný pre rozhodnutie vo veci a že je potrebné, aby sa ďalšie osoby vyjadrili k týmto okolnostiam, čo ani žalobca v sťažnosti nešpecifikoval. Podľa názoru kasačného súdu si správne orgány zabezpečili dostatočné podklady pre začatie správneho konania o uložení pokuty ako aj pre vydanie správneho rozhodnutia vo veci.
V.
17. Po doručení vyššie uvedených rozhodnutí Krajského súdu v Trnave a Najvyššieho súd SR v Bratislave súd uznesením sp.zn. 23Sa/19/2018-179 zo dňa 22. 10. 2021 nariadil pokračovanie v konaní. VI. 18. Krajský súd ako správny súd vecne a miestne príslušný podľa § 23 ods. 2 SSP a § 190 SSP, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov žaloby s nariadením pojednávania a dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správnych orgánov (žalovaného a I. stupňového) vo vzťahu k žalobcovi je v súlade so zákonom, a preto žalobcu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 19. V tretej hlave rozhodovanie o správnych žalobách v sociálnych veciach podľa § 199 ods. 1 SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie: a/ Sociálnej poisťovne, b/ Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, c/ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, d/ Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, e/ zdravotných poisťovní, f/ Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, g/ Ministerstva obrany SR, ministra obrany SR a nadriadeného určeného podľa osobitného predpisu, h/ príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia, i/ obcí, miest, mestských častí a samosprávnych krajov v oblasti sociálnych služieb.
20. Preskúmaním veci súd dospel k záveru, že v danom prípade sa jedná o rozhodovanie o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa tretej hlavy SSP. 21. Podľa ustanovenia § 5 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. 22. Podľa ods. 3 ustanovenia § 5 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu. 23. Podľa ods. 4 ustanovenia § 5 Správneho súdneho poriadku, správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade so základnými princípmi tohto zákona. 24. Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 25. Podľa ustanovenia § 177 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 26. Podľa § 178 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmov. 27. Predmetom konania v prejednávanej veci je preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov v konaní, v ktorom správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. 14780-1/2017-NR zo dňa 12. 06. 2017 rozhodol vo veci vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti ako zamestnancovi zamestnávateľa LAMA SK s.r.o, IČO: 36651311 zo dňa 08. 01. 2017 ako aj rozhodnutia žalovanej č. 48680-3/2017-BA zo dňa 19. 12. 2017, ktorým odvolanie žalobcu zamietla a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila.
28. Z administratívneho spisu žalovanej a správneho orgánu prvého stupňa správny súd zistil, že Inšpektorát práce v Trnave pri výkone inšpekcie u žalobcu ako zamestnávateľa, vykonal kontrolu v prevádzke Tesco Stores v Piešťanoch so zameraním na dodržiavanie pracovno- právnych predpisov v oblasti vzniku pracovného pomeru, mzdy a dodržiavania zákona č. 82/2005. 29. Výkonom inšpekcie bolo zistené nelegálne zamestnávanie zamestnanca X. neboli predložené, aj keď boli žiadané doklady ako pracovná zmluva, dodatky, pracovná náplň, mzdový výmer, dohoda o hmotnej zodpovednosti a mzdové listy za rok 2016 a 2017. Z uvedené obdobie nebola za pána X. N. predložená evidencia pracovného času, vyúčtovanie mzdy, výplatné pásky. Dňa 08. 01. 2017 v čase 15:25 hod. bola vykonaná kontrola Obvodným oddelením Policajného zboru Piešťany u zamestnancov zamestnávateľa na prevádzke Tesco Stores a.s. N. Tescu č. 25, 921 01 Piešťany. Na mieste sa nachádzali traja pracovníci zamestnávateľa a medzi nimi aj pán X., ktorý mal na sebe oblečené oblečenie pracovníka zamestnávateľa. Z predloženej evidencie v období od 16. 12. 2016 do 08. 01. 2017 bolo zistené, že nie je zapísaný v knihe služieb zamestnávateľa. Pán X. N. podal dňa 16:52 hod. vysvetlenie na Obvodnom oddelení policajného zboru Piešťany (dôkaz: záznam o podaní vysvetlenia zo dňa 08. 01. 2017 o 16:52 hod. zn. ORPZ-TT:OOPZ-16/2017-P), kedy okrem iného potvrdil, že dňa 08. 01. 2017, t.j. v deň kontroly obvodného oddelenia Policajného zboru Piešťany, nastúpil do služby v čase od 5:00 hod. a v knihe služieb bol zaevidovaný pod menom G. (oblastný manažér zamestnávateľa). Pán X. výslovne potvrdil, že doposiaľ nepodpisoval žiadnu zmluvu, ktorá by zakladala pracovný pomer. Zamestnávateľ 06. 02. 2017 zaslal Inšpektorátu práce Trnava e-mail (adresa: a@b.c) vyjadrenie s tým, že pán X. N. nikdy nebol zamestnancom zamestnávateľa a medzi zamestnávateľom a pánom X. N. nikdy nedošlo k vzniku pracovného pomeru, prípadne obdobného pracovného pomeru. 30. Tieto skutočnosti boli uznané aj v súdnom konaní na Krajskom súde v Trnave pod sp.zn. 20S/39/2018 ako aj Najvyšším súdom SR v konaní 1Asan/7/2019, preto sa týmito skutočnosťami už správny súd zaoberať ani vyjadrovať nebude. Keďže tieto skutočnosti súvisia s predmetným konaním, v plnom rozsahu sa s dôvodmi rozhodnutia správny súd stotožnil. 31. Keďže z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že deň vykonania kontroly, t.j. 08. 01. 2017 je nutné považovať X. N. za zamestnanca žalobcu bolo rozhodnutie správneho orgánu vydané v súlade so zákonom a taktiež aj rozhodnutie žalovanej, ktorá predmetné rozhodnutie potvrdila. 32. Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ zákona, v znení účinnom od 01. 01. 2011, zárobkovú činnosť podľa tohto zákona je ak osobitný predpis, alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi v SR, neustanovuje inak činnosť vyplývajúca z právneho predpisu, ktorý zakladá právo na prijem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu, okrem nepeňažného príjmu z predchádzajúceho právneho vzťahu, ktorý zakladal právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu poskytnutého z prostriedkov sociálneho fondu. V zmysle § 4 ods. 1 zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 a 3 zákona. Podľa § 7 ods. 1 písm. b/ zákona účinnom od 01. 01. 2011, zamestnávateľ je právnická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a/ a jej sídlo je na území SR. Podľa § 20 ods. 1 zákona v znení účinnom od 01. 01. 2013, povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca, vzniká odo dňa právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu. Podľa § 231 ods. 1 písm. b/ prvý bod zákona v znení zákona č. 336/2015 v znení účinnom od 15. 12. 2015 zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca, na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti pred vznikom týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia povinného poistenia v nezamestnanosti a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a/ až c/. 33. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej, vrátane postupu, ktorý mu predchádzal, je v súlade so zákonom, a preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol podľa § 190 SSP. 34. O trovách konania súd rozhodol tak, žalovanej priznal náhradu trov konania, keďže vo veci mala úspech, ale v konaní jej žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449 ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6 ods. 2 písm. c).