Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Sa/26/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobkyne: N. Y., Y. XXX, Keť, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 02. 03. 2021, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu zamieta. Krajský súd žalovanej nepriznáva právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

1. Rozhodnutím žalovaná č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 02. 03. 2021, podľa o sociálnom poistení rozhodla tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11. 01. 2021 potvrdila a odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietla.

2. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 11. 01. 2021, zamietol žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok, pretože podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne pobočky Levice zo dňa 09. 12. 2020 nie je invalidná podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu žalobkyne bola posudkovým lekárom určená na 20 %.

II.

3. Žalobkyňa voči rozhodnutiu včas podala voči rozhodnutiu zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedla, že nesúhlasí so stanovenou mierou poklesu určenou posudkovým lekárom, ktorý nezohľadnil všetky jej ochorenia a ich závažnosť. Popísala svoje zdravotné problémy a uviedla, že každý pracovný pomer bol ukončený zamestnávateľom zo zdravotných dôvodov.

III.

4. Žalovaný správny orgán ako odvolací orgán preskúmal spisovú dokumentáciu a vzhľadom na záver posudkového lekára ústredia, so sídlom v Banskej Bystrici, ktorý preskúmal zdravotný stav žalobkyne dňa 25. 02. 2021 a oboznámil sa s pripojenými lekárskymi nálezmi - neurologické zo dňa 07. 10. 2019, elektromiografické zo dňa 08. 06. 2016, kardiologické zo dňa 26. 05. 2020, interné zo dňa 03. 02. 2021, psychiatrické z 31. 07. 2020 a 18. 01. 2021.

Zdravotný stav žalobkyne posudkový lekár rozhodoval v jej neprítomnosti v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie v súvislosti s koronavírusom. Žalobkyňa nebola uznaná za invalidnú, lebo jej rozhodujúce zdravotné postihnutie je arteriálna hypertenzia WHO II., 2 stupeň ESH/ESC, ochorenie podľa prílohy č. 4 k v znení neskorších predpisov zaradené podľa kapt. IX., odd. A, položka 10, písm. b/ - choroby obehovej sústavy, srdcové choroby, hypertenzia II., ľahké orgánové zmeny (hypertrofia ľavej komory, angiopatia, proteinúria, vzostup serového kreatinínu), ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25%.

Za iné ochorenia žalobkyne ischemická choroba srdca nebolestivá forma, obehove kompenzovaná, NYHA II., kŕčové žily, varixy dolných končatín, zmiešaná úzkostná a depresívna porucha, dorzalgie, chronický vertebrogénny syndróm krčnej a driekovej chrbtice obmedzená pohyblivosť ľavého zápästného kĺbu závažnejšieho stupňa na nedominantnej končatine, cholecystolithiaza, porucha metabolizmu tukov zvýšil posudkový lekár percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 % podľa

Žalobkyňa nie je invalidná podľa o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Jej miera poklesu je 35 %.

5. Podľa lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár ústredia.

Výkon lekárskej posudkovej činnosti je podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkového lekárstvo. Z uvedeného vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníkov konania, a to na základe vyšetrenia žalobcu, z doloženej zdravotnej dokumentácie ako aj lekárskych správ a záverov posudkových lekárov. Podľa § 71 ods. 1, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 71 ods. 2, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Podľa § 71 ods. 3, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný, výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 71 ods. 4, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa § 71 ods. 5, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Podľa § 71 ods. 6, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou, dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa § 71 ods. 7, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nespočítavajú. Podľa § 71 ods. 8, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti

rekvalifikácie. Obdobne to platí ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Podľa § 71 ods. 9, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktorá je z jeho funkčným dopadom najviac porovnateľná.

Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia účastníka konania boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia a sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú.

Žalobkyňa v odvolacom konaní nepredložila dôkazy, ktorými by bola spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následného rozhodnutia o jej nároku o invalidný dôchodok.

IV.

6. Žalobkyňa podala voči druhostupňovému rozhodnutiu žalovanej žalobu, v ktorej poukazovala na to, že nebola u posudkového lekára a ktorý vyhodnotil jej zdravotný stav bez jej prítomnosti. Poukázala na to, že sa cíti slabá, trasie sa, je jej zle, odpadáva, nezvláda ani domáce najjednoduchšie práce. Od lekárov odchádza s tým, aby sa šetrila a dávala si pozor a zdravotné problémy sa jej vekom len zhoršujú. O invalidný dôchodok žiada už po štvrtýkrát a zatiaľ so žiadnym úspechom. Považuje to za nespravodlivé a žiada o opätovné preskúmanie zdravotného stavu.

V.

7. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 19. 05. 2021 žiadala žalobu zamietnuť. Posudkoví lekári sociálneho poistenia dospeli k záveru, že z lekárskych nálezov v posudkovej dokumentácii nevyplýva, že by zdravotné postihnutia žalobkyne zodpovedali vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Subjektívne presvedčenie žalobkyne, že jej zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré vo veciach sociálnych je zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Posúdenie zdravotného stavu z medicínskej stránky neprislúcha žalobkyni, ale posudkovým lekárom.

Zdravotný stav žalobkyne bol objektívne zistený, neboli zistené diskrepancie medzi závermi posudkových lekárov a závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkových lekárov sociálneho poistenia.

Z vykonaného dokazovania v odvolacom konaní mala žalovaná preukázané, že v danej veci prebehlo konanie v zmysle ustanovenia a nasledujúce závery o zdravotnom stave žalobkyne boli objektívne preukázané a dostatočne zdôvodnené a sú uvedené v odôvodnení jeho rozhodnutia.

VI.

8. Krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe žalobkyňou prejednal na pojednávaní a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto rozsudkom žalobu žalobkyne zamietol podľa . 9. Zástupca žalovanej na pojednávaní žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že posudkový lekár ústredia so sídlom v Banskej Bystrici dôsledne a precízne skúmal všetky lekárske nálezy, ktoré žalobkyňa predložila a určil, že žalobkyňa nie je invalidná z dôvodu, že jej dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Pre určenie miery poklesu sú rozhodujúce diagnózy, ktoré má žalobkyňa v čase posudzovania zdravotného stavu pri viacerých diagnózach sa za rozhodujúce zdravotné postihnutie určuje jedna, podľa ktorej sa určí miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a za ostatné diagnózy je možné priznať zvýšenie o 10 %.

10. Po vyhodnotení závažnosti dôvodov žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu správneho orgánu ako aj k obsahu pripojeného spisu žalovanej správny súd konštatoval, že nezistil dôvod, že by sa žalovaná odchýlila od logických argumentov a relevantných právnych záverov so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovanej, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre správnosť napadnutého výroku rozhodnutia. 11. Žalobkyňa si požiadala žiadosťou zo dňa 09. 12. 2020 o invalidný dôchodok. Po podaní žiadosti bol posúdený jej zdravotný stav prvostupňovým posudkovým lekárom v Leviciach dňa 09. 12. 2020, ktorý za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil choroby podporného a pohybového aparátu postihnutie končatín, obmedzenie pohybu v zápästnom kĺbe závažnejšieho stupňa na nedominantnej končatine podľa kapt. XV. odd. G položka 19 písm. b1/. Žalobkyňa pracovala ako upratovačka, školníčka a robotníčka, nezamestnaná od r. 2007 bola do 31. 08. 2015, napadnutá vlastným psom, pričom utrpela hryznú ranu na chrbte ľavej ruky, kde pri objektívnom vyšetrení úrazovým chirurgom bola verifikovaná oblúkovitá rana od II. až V. prstu siahajúca do podkožia ľavej ruky. Na II. prste popisuje úrazový chirurg šiknú špirálovitú ranu od bázy základného článku s pokračovaním na distálny článok na volárnu stranu, kde rana siahala až do kostí pri zachovaných flexoroch a extenzoroch bez neurocirkulačných porúch. Pre rozsah poranenia a znečistenie rany bola hospitalizovaná na chirurgickom oddelení, kde bola podávaná komplexná antibiotická a analgetická liečba. Po rehabilitácii a zhojení rany je prítomné poškodenie periférnych nervov ľavej hornej končatiny, stredne ťažké poškodenie vretenného nervu a ľahké poškodenie stredového a lakťového nervu. Pri uvedenom poškodení periférnych nerovov ľavej hornej končatiny je funkčná porucha stredne ťažkého stupňa s obmedzením pohyblivosti zápästného kĺbu na nedominantnej končatine ( je praváčka). Uvedené ochorenie podmieňuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 10 %. Ochorenie chrbtice je s ľahkou funkčnou poruchou, vysoký krvný tlak je dobre ovplyvnený liečbou bez dokumentovaných sekundárnych orgánových komplikácií na cievach očného pozadia a na obličkách. Prítomná je len mierna hypotrofia ľavej komory. ICHS je kardiológom hodnotená funkčnej ako NYHA I. po dobrej systolickej funkcii ľavej komory (ejekčná frakcia ľavej komory 60 %). Pri záťažovom teste - ergometrii, dosiahla výkon 7,9 METS-ov. Úzkostne depresívna porucha je len sporadicky liečená psychiatrom ako o tom svedčia vyšetrenia psychiatra z roku 2011, 2012, 2018 a 2020, kde psychiater popisuje jednak nedostatočnú compliance liečby ako aj nepravidelné návštevy na psychiatrickej ambulancii. Psychiater jednoznačne demaskuje neurotickú osobnosť s podozrením na závislosť benzodiazepínov. Porucha metabolizmu lipidov sa dá ovplyvniť diétou a liečbou statínmi. Uvedené ochorenia sú posudkovo nezávažné. Posudková lekárka určila obmedzenie pohybu v zápästnom kĺbe závažnejšieho stupňa na nedominantnej končatine s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenou na 10 % s navýšením o 10 % pre ostatné prítomné ochorenia. Podľa posudkového lekára žalobkyňa nie je invalidná podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 20 %.

12. V dôsledku podaného odvolania bol prvostupňovým posudkovým lekárom v Leviciach zo dňa 01. 02. 2021 predložený posudkovému lekárovi ústredia v Banskej Bystrici, pretože posudkový lekár nevyhovel odvolaniu žalobkyne. Poukázal na to, že neurologické nálezy s rôznymi dátumami boli zohľadnené v posudku dňa 09. 12. 2020. Z kardiologického aspektu doložila vyšetrenie z 26. 05. 2020, kde kardiológ potvrdzuje nekomplikovanú arteriálnu hypertenziu dobre reagujúcu na vyťaženú liečbu bez orgánových komplikácií. Ako hypertenzná komplikácia je uvedená od oftalmológa simplexná chronická angiopathia, ktorá jednoznačne nezvyšuje mieru základnej miery poklesu. V rámci psychiatrického odborného nálezu ambulantný psychiater potvrdzuje aktuálne kompenzovaný stav bez bludov, bez sudeácií ako osobnosť s neurologickými mechanizmami, ktorá za posledných 14 rokov nie je schopná nájsť si zamestnanie.

13. Voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie dňa 27. 01. 2021 a druhostupňový správny orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 02. 03. 2021 potvrdil prvostupňové rozhodnutie a odvolanie žalobkyne zamietol. Posudkový lekár ústredia, so sídlom v Banskej Bystrici, ktorý preskúmal zdravotný stav žalobkyne dňa 25. 02. 2021 v neprítomnosti žalobkyne, vzhľadom na prijaté opatrenia súvisiace s kovidovými opatreniami. Oboznámil sa s predloženými lekárskymi nálezmi - neurologické vyšetrenie zo 07. 10. 2019, EMG vyšetrenie z 08. 06. 2016, kardiologické z 26. 05. 2020, interné vyšetrenie zo dňa 03. 02. 2021, psychiatrické vyšetrenie z 31. 07. 2020, 18. 01. 2021.

Žalobkyňa je od r. 2007 v starostlivosti viacerých odborných lekárov pre polymorbiditu. Od 14 roku veku mala namerané vyššie hodnoty TK, pre ktoré bola pravidelne kontrolovaná. V r. 1995 bola pre vysoký krvný tlak s bolesťami hlavy. Bola nastavená na liečbu antihypertenzívami. Opakovaná hospitalizácia pre emergentné zvýšenie krvného tlaku bola v roku 2010. Z chronických komplikácií krvného tlaku sú dokumentované zmeny na cievach očného pozadia v zmysle hypertonickej angiopathie I. stupňa. Zatiaľ nie je dokumentovaná hypertrofia ľavej komory. Hodnoty krvného tlaku sú pri liečbe antihypertenzívami hranične korigované, ako o tom svedčí vyšetrenie kardiológom z 26. mája 2020, kedy hodnoty krvného tlaku boli 145/102 ml/Hg. Na ultrazvukovom vyšetrení srdca je potvrdená dobrá systolická funkcia ľavej komory s vývrhovou schopnosťou ľavej komory 60%, ale súčasne je popísaná porucha diastolickej funkcie ľavej komory I. stupňa. Uvedené ochorenie je aktuálne rozhodujúcim ochorením pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá pri ľahkých orgánových zmenách na cievach očného pozadia a pri poruche diastolickej funkcie I. stupňa je 25 %. Nový predložený odborný lekársky nález internistu z 03. 02. 2021 je v diskrepancii s vyšetrením kardiológa a nemožno akceptovať záver uvedeného vyšetrenia, ktorý dokumentuje arteriálnu hypertenziu 3. stupňa ESC/ESH s veľmi vysokým prídatným rizikom. Uvedené tvrdenie internistu nie je podložené objektívnym vyšetrením, nebol robený tlakový Holter. Taktiež ICHS hodnotí internista funkčne NYHA III., čo nekorešponduje s objektívnym vyšetrením kardiológa z mája 2020, kedy pri ultrazvukovom vyšetrení srdca popísal kardiológ normálnu systolickú funkciu ľavej komory s vývrhovou schopnosťou ľavej komory 60 %, s poruchou diastolickej funkcie ľavej komory I. stupňa, nerozšírenú ľavú komoru, bez hypetrofie intraventrikuálárneho septa. Kinetika ľavej komory a pravej komory je popísaná v norme. ICHS kardiológ hodnotil ako nebolestivú formu, funkčne NYHA II. Pre ponámahovú dýchavicu a pocit sťaženého dýchania už bola v r. 2011 vyšetrená ergometriou - záťažovým testom, pri ktorom dosiahla energetickú náročnosť, 7,9 METT-ov, čo zodpovedalo funkčnej skupine NYHA I. Odvtedy nemala urobený záťažový test a ani CT koronarografické vyšetrenie, ktorým by sa objektívne ischemická choroba potvrdila a exaktne sa určila funkčná skupina NYHA. Bez uvedených objektívnych vyšetrení sa javí vyšetrenie internistu z 02. 03. 2021 ako účelové. Ponámahová dýchavica môže byť podmienená netrénovanosťou, nadváhou ako o tom svedčia odporučenia kardiológa v zmysle racionálnej diéty, redukcie hmotnosti, pravidelné meranie krvného tlaku a pulzovej frekvencie a pravidelné užívanie liekov. Úzkostne depresívna porucha je kompenzovaná na liečbe. Ide o osobnosť s neurotickými črtami, ktorá je frustrovaná neschopnosťou nájsť si vhodné zamestnanie. Aktuálne zhoršenie psychického stavu je v zmysle depresívnej symptomaticky navodené reaktívne po úmrtí bratov. Ochorenie chrbtice je len s ľahkou funkčnou poruchou bez prejavov koreňového dráždenia. EMG vyšetrením je potvrdené poškodenie lakťového nervu so stredne ťažkou poruchou funkcie ľavej ruky, ktorá nie je dominantná. Uvedené ochorenia zvyšujú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 35 %.

Žalobkyňa nie je invalidná podľa o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Jej miera poklesu je 35 %. 14. Nové skutočnosti, ktoré by pri doterajšom posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne neboli známe a zhodnotené a ktoré by prípadne odôvodňovali ďalšie doplnenie posudku. Posudkový lekár rozhodol na základe odborných lekárskych nálezov z oblastí, na ktoré si žalobkyňa sťažuje a svoj posudok aj náležite zdôvodnil. 15. Posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia žalovanej ako aj v konaní o odvolaní na základe predložených odborných nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že zdravotný stav žalobkyne nie je zhoršený na úroveň invalidity. 16. Podľa , lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky sociálnej poisťovne a posudkový lekár sociálneho poistenia sociálnej poisťovne ústredia. Výkon lekárskej posudkovej činnosť je podľa Z.z,. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializovanom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Z uvedeného vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníka konania, a to na základe vyšetrenia, doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov.

17. Podľa , poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej veci trval dlhšie ako jeden rok. Podľa , pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný, výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa , pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa , miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Podľa , miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou, dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa , jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nespočítavajú. Podľa , mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Podľa , ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktorá je z jeho funkčným dopadom najviac porovnateľná. Podľa , dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 18. Medzi účastníkmi konania bolo sporné posúdenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia a iného zdravotného postihnutia podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. 19. Subjektívne presvedčenie žalobkyne, že jej zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov a na schopnosť žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť, vyžaduje lekárske znalosti, ktoré sú vo veciach sociálnych dané do právomoci posudkovým lekárom sociálneho poistenia. 20. Podľa , pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia ak ide o konanie v sociálnych veciach. 21. Správny súd vykonaným dokazovaním nezistil žiadny relevantný dôvod, pre ktoré by malo byť rozhodnutie žalovaného orgánu zrušené, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol. Ak by žalobkyňa relevantným spôsobom preukázala výrazné zhoršenie svojho zdravotného stavu lekárskymi nálezmi, môže kedykoľvek požiadať žalovanú o priznanie invalidného dôchodku.

22. Správny súd o trovách konania rozhodol podľa tak, že žalovanej nepriznal náhradu trov konania, pretože jej žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (, ods. 2 ). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (, ods. 1, 2, 3 ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v , ods. 1, 2 . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote 1 mesiaca, od doručenia rozhodnutia krajského súdu, subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (, ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (, ods. 2, písm. c/).