Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27P-161-2021.pdf
PDF · 90.37 KB
Case nature
Subarea
27P/161/2021
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: 1. N. V. C., U.. XX.XX.XXXX, 2. G. U. C., U.. XX.XX.XXXX, obe bytom N. XX, R., deti rodičov - matky: U. R., U.. XX.XX.XXXX, R. N. XX, R., a otca: I. C., U.. XX.XX.XXXX, R. A. XXX/X/XX, XXXX H., K., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 20.09.2021 z a m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom zo dňa 20.09.2021, doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.09.2021, sa matka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý nepárny týždeň v nedeľu od 15.00 hod do 17.00 hod a každý nepárny týždeň v nedeľu od 15.00 hod do 17.00 hod, avšak výhradne prostredníctvom asistovaného styku súdom určenej tretej osoby v súdom určenom zariadení alebo mieste určenom súdom, pričom styk otca sa obmedzuje výhradne na územie mesta bydliska detí - R., počnúc dňom nariadenia neodkladného opatrenia.
2. Matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že otec maloletých sa od opustenia spoločnej domácnosti správa hrubo a agresívne, aj preto matka podala dňa 16.12.2014 na odporcu trestné oznámenie za pokus o ublíženie na zdraví. V júli 2015 sa otec matke vyhrážal smrťou a ublížením na zdraví, na čo podala trestné oznámenie vo veci nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Následne bola vec postúpená Okresnému úradu v Bratislave, nakoľko bolo vyhodnotené, že ide o priestupok, voči čomu matka podala sťažnosť. Matka ďalej uviedla, že otec má podľa jej názoru psychické problémy a problémy so zákonom, ktoré ovplyvňujú jeho správanie a konanie, čo má negatívny vplyv na psychiku maloletých. Otec má U. štátne občianstvo, je držiteľom povolenia na pobyt a prácu v A.. Mala za to, že otcove správanie je nevyspytateľné a matka mu nedôveruje. Zo strany A.j republiky mu hrozí vyhostenie za jeho protizákonné konania a u matky vznikla obava, aby neuniesol deti so sebou do U., prípadne do inej krajiny. V auguste 2020 bola matka predvolaná ako svedok v súdnom konaní ohľadom štátneho občianstva otca a jeho nezákonného konania v tejto veci. Matka doposiaľ vzhľadom na rešpektovanie rozhodnutia súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností nebránila v styku otca s maloletými, avšak v poslednom období je správanie otca neznesiteľné. Otec sa matke vyhráža ublížením, slovne ju napáda a pri odovzdávaní maloletých má matka strach z fyzického napadnutia, keďže s deťmi býva sama a otec býva hrubý a agresívny. Otec opakovane porušuje rozhodnutie súdu, s deťmi trávi čas maximálne dvakrát do mesiaca i to len cez víkend, pričom nedodržiava súdom stanovené časy. Otec maloletých nepracuje, nezaujíma sa o výchovu a potreby maloletých, neplní si vyživovaciu povinnosť. V minulosti niekoľkokrát vzal maloleté deti bez platného cestovného dokladu a bez vedomia matky do zahraničia, čo sa dozvedela až od maloletých po návrate domov. Dňa 19.09.2021 otec porušil rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 10.11.2015, sp. zn. 49P/72/2015 a syna, ktorého v daný deň o 9.00 hod vyzdvihol, neodovzdal matke riadne včas o 19.00 hod. Matka sa snažila dovolať synovi na jeho mobil, avšak ten bol vypnutý, pričom hlásenie o nedostupnosti bolo v U. jazyku. Matka následne navštívila obvodné oddelenie PZ R. - D. R.. Počas toho matke zatelefonoval syn s tým, že ho otec priviedol domov. Otec opakovane vyvoláva pri odovzdávaní detí hádky, vyhráža sa jej, osočuje ju, čo neprospieva psychickému zdraviu a vývinu detí. Maloleté deti majú z jeho správania enormný stres, na čo následne doma často plačú a nevedia sa upokojiť, ich emócie a správanie bývajú často po čase strávenom s otcom veľmi negatívne. Matka ďalej uviedla, že otec si voči maloletým neplní svoju vyživovaciu povinnosť, z dôvodu ktorého matka dňa 19.01.2021 podala na otca trestné oznámenie. Otec bol trestným rozkazom zo dňa 01.03.2021 uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) a odsúdený k trestu odňatia slobody vo výmere 1 rok a 6 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody na skúšobnú dobu v trvaní dva roky. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia matka dôvodila tým, že otec svojím konaním vyvoláva opodstatnené obavy o bezpečnosť a zdravie detí, obavy z únosu detí a ublíženia na zdraví a živote navrhovateľky a je potrebné zabezpečiť preventívne opatrenia pred tým, než dôjde k nešťastiu.
3. Na preukázanie svojich tvrdení pripojila matka k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rodné listy maloletých detí, zápisnicu o trestnom oznámení zo dňa 17.12.2014, obžalobu Okresnej prokuratúry Bratislava II zo dňa 19.01.2021, trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava II zo dňa 01.03.2021, č.k. 31T/5/2021-231, uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave zo dňa 06.07.2015, sťažnosť proti uzneseniu Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave zo dňa 06.07.2015, rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 10.11.2015, č. k. 49P/72/2015-217 a predvolanie správneho súdu vo Viedni zo dňa 30.07.2020.
4. Súd sa oboznámil s obsahom návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia a k nemu pripojených listinných dôkazných prostriedkov a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
5. Z obsahu rodného listu maloletej G. U. C., nar. XX.XX.XXXX, zapísanej v knihe narodení matričného úradu R. - U. G., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXXX, súd zistil, že matkou maloletého je U. R., nar. XX.XX.XXXX a otcom I. C., nar. XX.XX.XXXX. Z obsahu rodného listu maloletého N. V. C., nar. XX.XX.XXXX, zapísaného v knihe narodení matričného úradu R. - U. G., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom 1, súd zistil, že matkou maloletého je U. R., nar. XX.XX.XXXX a otcom I. C., nar. XX.XX.XXXX.
6. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 10.11.2015, č. k. 49P/72/2015-217, súd schválil rodičovskú dohodu v zmysle ktorej boli maloleté deti N. V. C., nar. XX.XX.XXXX, a G. U. C., nar. XX.XX.XXXX, zverené do osobnej starostlivosti matky s právom oboch rodičov na zastupovanie maloletých a spravovanie ich majetku, otec zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu maloletej G. výživným vo výške 175,- EUR mesačne a na maloletého N. výživným vo výške 175,- EUR mesačne, vždy do 15-dňa v mesiaci vopred k rukám matky a povinnosťou uhradiť k rukám matky zročné výživné na maloleté deti za obdobie od 01.04.2015 do 31.10.2015 vo výške 700,- EUR, po započítaní plnení vo výške 1.750,- EUR, mesačnými splátkami po 50,- EUR mesačne popri bežnom výživnom vždy do 15. dňa v mesiaci do rúk matky počnúc dňom 01.11.2015. Styk otca s maloletými deťmi bol upravený tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým N. K. G. bez prítomnosti matky, každý párny týždeň v kalendárnom roku v pondelok a štvrtok od 16,00 hod. do 19,00 hod. každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v utorok od 16,00 hod do 19,00 hod. a v sobotu a nedeľu od 09,00 hod do 19,00 hod. s výnimkou prázdnin určených Ministerstvom školstva SR. Počas prázdnin určených Ministerstvom školstva SR je otec oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý párny kalendárny rok od 23.12. od 09,00 hod do 25.12. do 13,00 hod., v nepárnom kalendárnom roku od 3.1. od 09,00 hod do 7.1. do 19,00 hod., v nepárnom kalendárnom roku od 25.12. od 13,00 hod. do 27.12. do 19,00 hod. a od 31.12 od 09,00 hod. do 3.1. nasledujúceho roku do 19,00 hod., v párnom kalendárnom roku počas veľkonočných prázdnin od prvého dňa veľkonočných prázdnin od 09,00 hod. do posledného dňa veľkonočných prázdnin do 19,00 hod., každý nepárny kalendárny rok počas jarných prázdnin od pondelka t.j. od prvého dňa prázdnin od 09,00 hod do posledného dňa prázdnin, t.j. do piatku do 19,00 hod., každý rok počas letných prázdnin od 1.7. od 09,00 hod. do 15.7. do 19,00 hod. a od 1.8. od 09,00 hod do 15.08. do 19,00 hod. s tým, že otec si prevezme mal. deti v čase určenom v mieste bydliska matky a mal. deti odovzdá matke v mieste jej bydliska v čase určenom. Žiadnemu z účastníkov nebol priznaný nárok na náhradu trov konania.
7. Okresný súd Bratislava II trestným rozkazom zo dňa 01.03.2021, č.k. 31T/5/2021-231 uznal I. C., nar. XX.XX.XXXX vinným zo spáchania úmyselného prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona a odsúdil ho k trestu odňatia slobody vo výmere 1 rok a 6 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody na skúšobnú dobu v trvaní dva roky.
8. Podľa § 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "Civilný mimosporový poriadok") podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "Civilný sporový poriadok") pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 331 ods. 1 Civilného sporového poriadku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie súd ostatným stranám nedoručuje, uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak nim bolo neodkladné opatrenie nariadené.
Podľa § 360 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
Podľa § 361 Civilného mimosporového poriadku súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.
9. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravu nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Preukázanie alebo osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná úprava (§ 326 ods. 1,2 CSP, § 329 ods. 1,2,3 CSP) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu.
10. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach starostlivosti súdu maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa.
11. S poukazom na citované zákonné ustanovenia, vyhodnotiac zistené okolnosti súd dospel k záveru, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia je nedôvodný. Matka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha úpravy styku otca s maloletými deťmi, dôvodiac, že otec sa k matke správa hrubo a agresívne, v minulosti sa matke vyhrážal smrťou a ublížením na zdraví, matka sa tiež domnieva, že otec trpí psychickými problémami a má problémy so zákonom, čo negatívne vplýva na maloleté deti, ako aj skutočnosťou, že otec nedodržiava súdom stanovený rozsah styku. Matka sa taktiež obáva, aby otec neuniesol deti so sebou do U.. Matka k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojila listinné dôkazné prostriedky, ktoré majú preukazovať otcove protizákonné konanie, avšak súd z nich nemal za osvedčené skutočnosti tvrdené v návrhu. In concreto, matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísala incident z roku 2015, kedy sa otec matke mal vyhrážať ublížením na zdraví, v dôsledku čoho matka podala na otca trestné oznámenie. V prvom rade súd uvádza, že uvedený incident sa mal odohrať pred šiestimi rokmi a nie v súčasnosti a navyše vec bola Okresným riaditeľstvom policajného zboru v Bratislave pre nepatrnosť závažnosti činu odovzdaná Okresnému úradu na prejedanie priestupku. Ďalej matka k návrhu priložila predvolanie na výsluch svedka zo dňa 30.07.2020 vo veci sťažnosti otca proti rozhodnutiu o neudelení rakúskeho občianstva. Z uvedeného predvolania však nevyplýva, z akého dôvodu otcovi nebolo štátne občianstvo udelené ani žiadne skutočnosti o protizákonnom konaní otca. Navyše výsluch sa mal uskutočniť dňa 13.08.2020, t.j. pred viac ako rokom. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení môže vychádzať len z tvrdení navrhovateľa, avšak povinnosťou navrhovateľa je opísanie skutočností hodnoverne odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia. Matka síce v návrhu uvádza, že otec sa jej aj v súčasnosti vyhráža ublížením, slovne ju napáda, avšak okrem trestného oznámenia z roku 2014 a 2015 matka tieto svoje tvrdenia nijakým spôsobom nepodložila.
12. Pokiaľ ide o matkou uvádzané opakované nedodržiavanie rozhodnutia otcom a udalosť zo dňa 19.09.2021, súd lustráciou zistil, že otec maloletých dňa 04.10.2021 podal na tunajší súd návrh na výkon rozsudku zo dňa 10.11.2015, č.k. 49P/72/2015-217, vedeného pod sp. zn. 48Em/4/2021, dôvodiac, že matka otcovi bráni v styku s maloletými deťmi. Z návrhu na výkon rozhodnutia vyplýva, že v sobotu 18.09.2021 matka otcovi deti nedala a v nedeľu 19.09.2021 išiel otec so synom vo H. na pizzu. Otec uviedol, že už pred samotným stretnutím matka otcovi povedala, že pokiaľ bude čo i len minútu meškať, bude to považovať za únos. Pri odovzdávaní syna matke otec meškal asi 14 minút, pričom toto meškanie bolo matke vopred oznámené a matka naň reagovala nadávkami. Počas víkendu 02. - 03.10.2021 sa otec chcel stretnúť s deťmi, písal si s nimi, pričom tieto mu mali uviesť, že matka im nechce dovoliť styk s otcom. Následne sa otec pokúšal kontaktovať matku, prišiel si po deti do miesta ich bydliska, avšak matka sa tam nenachádzala a nekomunikovala s ním. Následne otec privolal políciu, ktorej sa podarilo matku telefonicky kontaktovať, ale matka sa vyjadrila, že nie je povinná deti otcovi vydať a vystaviť ich tak nebezpečenstvu únosu do zahraničia. Otec uviedol, že matka ho aj v minulosti obviňovala z únosu detí do zahraničia, pričom v Rakúsku žije a pracuje vyše 20 rokov. Z celej situácie je zrejmé, že vzťahy medzi rodičmi sú vážne narušené, pričom sa nevedia dohodnúť ohľadom styku s maloletými. Berúc do úvahy návrh otca, možno konštatovať, že ide len o dve protichodné tvrdenia rodičov. Súd musí pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia zvážiť, či sú pre nariadenie neodkladného opatrenia splnené všetky podmienky. V posudzovanom prípade dospel súd k záveru, že matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia náležitým spôsobom nepreukázala skutočnosti, ktoré by vyvodzovali záver o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov k maloletým deťom navrhovaným spôsobom.
13. Súd na záver uvádza, že matka sa návrhom domáha zmeny styku z každého párneho týždňa v pondelok a štvrtok od 16.00 hod. do 19.00 hod. a každého nepárneho týždňa v utorok od 16.00 hod do 19.00 hod. a v sobotu a nedeľu od 09.00 hod do 19.00 hod. na každý nepárny týždeň v sobotu a v nedeľu od 15.00 do 17.00 hod, avšak výhradne prostredníctvom asistovaného styku súdom určenej tretej osoby v zariadení. Súd má za to, že ide o podstatnú zmenu, ktorej súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia bez vykonania riadneho dokazovania, len na základe jednostranných tvrdení matky nemôže vyhovieť. V nadväznosti na uvedené, súd poukazuje aj na povinnosť súdu dbať na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
14. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1, 2 CMP).