Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3T-14-2021.pdf
PDF · 84.8 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/14/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky samosudkyňou Mgr. Adrianou Šimkovou v trestnej veci obžalovaného E. A., nar. XX.XX.XXXX v M., trvale bytom B. č. XX, pre krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15. novembra 2021 v Malackách, takto
rozhodol:
Obžalovaný
E. A., nar. XX.XX.XXXX v M., trv. byt. B. č. XX,
sa u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
v čase od 16:00 hod. dňa 09.05.2020 do 07.00 h dňa 10.05.2020 v M. na ulici J. C. na voľnom priestranstve pred rodinným domom č. XX/XX vykonal krádež vlámaním do odstaveného pásového bagru zn. Hyundai 145 LCR9 a to tak, že nezisteným spôsobom prekonal uzamykací mechanizmus dvier do kabíny tohto stroja, pričom poškodil uzamykaciu vložku, následne neznámym spôsobom prekonal uzamykací mechanizmus na ľavých dvierkach motorového priestoru tohto stroja, pričom na týchto dvierkach poškodil uzamykaciu vložku a následne z tohto priestoru odcudzil 2 ks 100 mAh autobatérie nezistenej značky spolu v hodnote 581,83 € a prešiel ku pravým dvierkam motorového priestoru, na ktorých nezisteným spôsobom prekonal uzamykací mechanizmus a následne v priestore za týmito dvierkami prerezal hadicu a odcudzil z nádrže tohto stroja cca 110 litrov motorovej nafty v hodnote 112,64 € a odišiel aj s odcudzenými vecami na doposiaľ nezistené miesto, čím spôsobil poškodenej spol. WITEC Piešťany s.r.o., IČO: 44 691 521, Radlinského 40A, Piešťany, škodu krádežou vo výške 694,47 € a škodu poškodením zámkov na stroji a palivovej hadice vo výške cca 105,21 €, t e d a
si neoprávnene prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu a tohto činu sa dopustil vlámaním a zároveň bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,
č í m s p á c h a l
prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. b) Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
podľa § 212 ods. 2 Tr. zák., s poukazom na § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. l), písm. n) Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. sa mu určuje skúšobná doba 16 (šestnásť) mesiacov.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. sa obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti WITEC Piešťany s.r.o, so sídlom Radlinského 40A, Piešťany, IČO: 44691521, škodu vo výške 799,68,- EUR.
odôvodnenie:
Prokurátor okresnej prokuratúry Malacky podal dňa 22.03.2021 Okresnému súdu Malacky obžalobu č. 2Pv 192/20/1106-14 na obžalovaného E. A. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. b) Trestného zákona, na skutkovom základe opísanom vo výrokovej časti rozsudku.
Obžalovaný E. A. na hlavnom pojednávaní po poučení o svojich právach a povinnostiach urobila vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku (zákona č. 301/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov; ďalej len Trestný poriadok), že je vinný zo spáchania skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku. Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3, písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku a vo vzťahu k tomuto skutku, zisťoval či obžalovaný :
c) rozumie, čo tvorí podstatu skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno. d) bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, na čo obžalovaný odpovedal: Áno. f) rozumie právnej kvalifikácii skutkov, ako trestného činu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno. g) bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu, na čo obžalovaný odpovedal : Áno. h) sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchané skutky, ktoré sa v obžalobe kvalifikujú ako určitý trestný čin, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.
Súd na základe vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny a jeho kladných odpovedí na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku prijal toto vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zo skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná.
Súd preto uznal obžalovaného za vinného z prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. b) Trestného zákona, na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Súd vzhľadom k prijatiu vyhlásenia o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vykonal dokazovanie len ohľadne trestu.
Súd vykonal dokazovanie odpisom z registra trestov na obžalovaného, výpisom z evidencie priestupkov na obžalovaného, listinnými dôkazmi k uplatnenému nároku na náhradu škody.
Obžalovaný uviedol, že spáchanie skutku ľutuje, prostredníctvom obhajcu vyjadril zámer nahradiť spôsobenú škodu.
Pokiaľ sa druhu a výmery trestu týka, tak Trestný zákon vo svojich ustanoveniach, najmä v ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu spoločnosti pred trestnými činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny života súčasne iných odradiť od páchania trestných činov za súčasného vyjadrenia morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie v ďalšom páchaní trestnej činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu trestu a jeho výmery túto skutočnosť vždy na zreteli. V zmysle zásady legality trestu je možné uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, v ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom trestné sadzby za jednotlivé trestné činy sú ustanovené v osobitnej časti Trestného zákona. Súd pri určovaní druhu a výmery trestu prihliada na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy a zároveň má trest postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Vo všeobecnosti možno konštatovať, že pri ukladaní trestu musí súd v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu. Závažnosť trestného činu určuje sám zákonodarca a to stanovením rozpätia trestnej sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy, podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia, zaraďuje medzi prečiny, zločiny, prípadne obzvlášť závažné zločiny. Tomuto zaradeniu potom zodpovedá buď možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov (napríklad alternatívnych, nespojených s odňatím slobody), prípade povinnosť súdu uložiť len trest odňatia slobody.
Stanovením rozpätia trestnej sadzby zaradil zákonodarca tento trestný čin - prečin medzi menej závažné trestné činy, čo možno vyvodiť z toho, že za jeho spáchanie nemusí súd povinne ukladať trest odňatia slobody (§ 34 ods. 6 Trestného zákona argumentum a contrario). Trestom odňatia slobody sa tu má na mysli nielen jeho nepodmienečná forma, ale aj prípadné podmienečné odloženie výkonu trestu odňatia slobody. Súd pri zvažovaní druhu trestu, ktorý bolo nutné uložiť obžalovanému za spáchanie skutku, vychádzal okrem závažnosti spáchaného prečinu aj z toho, že nepodmienečný trest odňatia slobody je trest ultima ratio (posledná a krajná možnosť), ktorý môže súd uložiť len vtedy, ak iné druhy trestov, prípadne iné formy trestu odňatia slobody, nemôžu celkom zjavne viesť k náprave obžalovaného.
Všetky okolnosti prípadu však treba nielen zisťovať, ale aj objektívne, t. j. bez preceňovania alebo podceňovania niektorých z nich komplexne hodnotiť a mať pritom na zreteli, že bližšie sú konkretizované v ďalších ustanoveniach Trestného zákona, najmä v ustanoveniach o poľahčujúcich a priťažujúcich okolnostiach (§ 36 Trestného zákona a § 37 Trestného zákona) a v ustanoveniach upravujúcich zásady ukladania trestov (§ 34 Trestného zákona).
Z odpisu registra trestov zo dňa 10.11.2021 vyplýva, že obžalovaný bol na území SR doposiaľ 4 x súdne trestaný, naposledy rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 3T/110/2019 zo dňa 16.12.2019, právoplatný dňa 16.12.2019, mu bol ukladaný trest povinnej práce v trvaní 60 hodín, ktorý bol obžalovaným vykonaný dňa 31.08.2020. Vo všetkých štyroch záznamoch registra trestov sa neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Z výpisu priestupkov vyplýva, že sa doposiaľ dopustil 5 priestupkov na úseku dopravy, pričom dva priestupku možno hodnotiť ako priestupky závažnejšieho charakteru. Všetky priestupky boli vyriešené pokutou, v dvoch prípadoch bol ukladaný aj zákaz činnosti.
Pri ukladaní trestu súd u obžalovaného prihliadol aj na pomer a závažnosť poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Poľahčujúcou okolnosťou je, že sa obžalovaný k spáchaniu trestného činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, pričom o úprimnosti oľutovania daného činu obžalovaným nemal súd žiadnu pochybnosť a že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným OČTK podľa § 36 písm. n) Trestného zákona. Priťažujúca okolnosť zistená nebola. U obžalovaného prevažoval teda pomer poľahčujúcich okolností (2 : 0). V zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák. súd znížil hornú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody o 1/3, pričom základom na zníženie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. t.j. z 3 rokov na 26 mesiacov. Takýmto spôsobom dospel súd k trestnej sadzbe až 6 mesiacov až 26 mesiacov.
Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a osobu páchateľa, dospel súd k záveru, že účel trestu podľa §34 odsek 1 Trestného zákona bude v danom prípade naplnený uložením podmienečného trestu odňatia slobody. Súd obžalovanému v zmysle uvedeného uložil trest odňatia slobody samej na dolnej
hranici trestnej sadzby vo výmere 6 (šesť) mesiacov, ktorého výkon podmienečne odložil a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určil skúšobnú dobu 16 (šestnásť) mesiacov. Takýto trest podľa názoru súdu zohľadňuje možnosti nápravy páchateľa a zodpovedá zásadám individuálnej a generálnej prevencie. Uložený trest odňatia slobody bude dostatočnou represiou pre obžalovaného a tiež naplnením účelu, že obžalovaný sa v budúcnosti bude vyvarovať páchaniu trestnej činnosti a starostlivo zváži následky svojho konania. Výška uloženého trestu je podľa názoru súdu primeraná osobe obžalovaného a jeho pomerom.
Súd v rámci adhézneho konania rozhodoval o riadne a včas uplatnenom nároku poškodenej spoločnosti WITEC Piešťany s.r.o. na náhradu škody. Z uplatneného nároku vyplýva výška, ktorá bola preukázaná oboznámenými listinnými dôkazmi, výšku škody uznal aj obžalovaný, ktorý prejavil vôľu spôsobenú škodu nahradiť. Na základe uvedeného súd zaviazal obžalovaného k náhrade spôsobenej škody tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.
Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.). Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.) -obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.)
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.).
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.).
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.).
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.