Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Csp-78-2021.pdf
PDF · 83.5 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/78/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Andreou Gabrielovou v spore žalobcu: G. F., U.. XX.XX.XXXX, R. Š. R. XX, štátny občan SR proti žalovanému: EOS KSI Slovensko s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, právne zast.: Remedium Legal, s.r.o., Advokátska kancelária, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava - mestská časť Petržalka v spore o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100% do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o trovách konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou na tunajší súd dňa 16.07.2021 sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž zo dňa 31.12.2020. Ako dôvod uviedla, že rozhodcovský súd pri rozhodovaní porušil všeobecné záväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Predmetný rozhodcovský rozsudok je znakom o nekalom spôsobe a poškodzovaní spotrebiteľa a taktiež nezákonného obohacovania žalobcov. Spotrebiteľ v prípade, že dodávateľ podá žalobu na rozhodcovský súd stráca reálne možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Taktiež riešením sporu vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy na rozhodcovskom súde dochádza k obchádzaniu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Rozhodcovskú zmluvu v prejednávanej veci je nutné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, teda v prejednávanej veci neboli od počiatku splnené podmienky predpokladané zákonom na to, aby bolo možné považovať rozhodcovskú zmluvu za individuálne dojednanú a teda za platnú. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.
2. Žalovaný zaslal k žalobe písomné vyjadrenie dňa 14.09.2021, v ktorom uviedol, že po postúpení pohľadávky na žalovaného viedol žalovaný so žalobkyňou mimosúdne rokovanie ohľadne uspokojenia nadobudnutej pohľadávky. Výsledkom mimosúdnych rokovaní bola vôľa a ochota žalobkyni predmetnú pohľadávku uhradiť, avšak z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov nebolo v jej možnostiach pohľadávku uhradiť v celosti, preto poskytli žalobkyni možnosť uhradiť pohľadávku v splátkach na základe dohody o uznaní záväzku. Dohodu o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach spolu s rozhodcovskou zmluvou zaslali žalobkyni vopred na podpis. Žalobkyňa jednotlivé dokumenty podpisovala doma a mala tiež možnosť poradiť sa o ich obsahu v prípade ak niektoré časti predkladaného textu nerozumela. Z toho dôvodu rozhodcovskú zmluvu nemožno považovať za neplatnú z dôvodu, že by predstavovala neprijateľnú zmluvnú podmienku a preto možno námietku žalobkyne v tejto časti považovať za účelovú. V predmetnom prípade bola uzatvorená samostatná rozhodcovská zmluva, čo je potrebné odlišovať od rozhodcovskej doložky, ktorá je súčasťou inej spotrebiteľskej zmluvy.
Rozhodcovská zmluva nebola viazaná na poskytnutie úveru, mala podobu osobitného dokumentu, teda nie doložky. Jej uzavretie bolo na slobodnej vôli žalobkyne, pričom uzavretie zmluvy nebolo ničím podmienené a žalobkyňa mala možnosť napríklad rozhodcovskú zmluvu vôbec nepodpísať. Žalobkyňa po tom, čo sa oboznámila s obsahom dohody a rozhodcovskej zmluvy svojim podpisom svoj existujúci záväzok uznala a vyjadrila svoju vôľu podobriť sa rozhodcovskému konaniu. Zastávajú názor, že stály rozhodcovský súd, ktorý vydal žalobkyňou napádaný rozhodcovský rozsudok dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a rozhodcovský rozsudok vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Žalobkyňa neodôvodnila a dostatočne nepreukázala ňou tvrdené dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku a rovnako tak neuviedla skutočnosti, ktoré by odôvodňovali opodstatnenosť podanej žaloby o zrušení rozhodcovského rozsudku.
3. Súd pojednával v neprítomnosti žalobkyne, ktorá neúčasť na pojednávaní ospravedlnila a súhlasila s prejednaním veci v jej neprítomnosti.
4. Zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žiadajú žalobu zamietnuť z dôvodu, že ju považujú za nedôvodnú a žiadajú priznať trovy konania.
5. Dokazovanie bolo vo veci vykonané oboznámením sa s rozhodcovským rozsudkom sp. zn. SRSAspA 00001/20, pokusom o zmier, dohodu o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach, žalobou, spotrebiteľskou rozhodcovskou zmluvou, vyjadrením žalovaného, obsahom rozhodcovského spisu rozhodcovského súdu.
6. Dňa 31.12.2020 vydal Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž rozhodcovský rozsudok sp. zn. SRSAspA 00001/20, ktorým bolo rozhodnuté, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 5.000,00 Eur s 9,00% ročným úrokom z dlžnej sumy od 31.03.2015 do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania pozostávajúce z poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 300,00 Eur a z trov právneho zastúpenia žalobcu vo výške 686,64 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodcovský rozsudok obsahoval aj poučenie o tom, že žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkmi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Žalobkyni (v danom konaní žalovanej) bol rozhodcovský rozsudok doručený dňa 15.04.2021.
7. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
8. Podľa ods. 2, doručený rozhodcovský rozsudok nadobúda právoplatnosť až po uplynutí lehoty na podanie žaloby podľa ods. 1 a ak je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podaná, až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
9. Podľa ods. 3, ak bol podaný návrh na začatie exekúcie, môže spotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať za podmienok podľa osobitného predpisu aj v exekúcii.
10. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, lehoty počítané podľa týždňov, mesiacov, alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojim označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty ; ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca.
11. Po vykonanom dokazovaní súd z listinných dôkazov a nimi zisteného skutkového stavu dospel k právnemu záveru, že žaloba bola podaná nedôvodne. Súd ako prvé skúmal, či žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná v zmysle § 46 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, t.j. v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Súd mal z listinných dôkazov a to z doručenky o doručení predmetného rozhodcovského rozsudku sp. zn. SRSAspA 00001/20 nachádzajúcej sa v pripojenom spise Stáleho rozhodcovského súdu preukázané, že žalobkyni (v danom konaní žalovanej) bol predmetný rozhodcovský rozsudok doručený dňa 15.04.2021, pričom žaloba na jeho zrušenie bola
na poštovú prepravu podaná dňa 15.07.2021 a súdu doručená dňa 16.07.2021. Lehota na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku trvala od 15.04.2021 do 15.07.2021. Súd konštatuje, že žaloba bola na súde podaná po uplynutí lehoty troch mesiacov od doručenia rozhodcovského rozsudku žalobkyni (§ 46 ods. 1 veta prvá zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní), teda oneskorene, nakoľko 15.04.2021 začala plynúť lehota v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia a posledným dňom lehoty bol deň 15.07.2021. Súd sa za danej situácie preto nezaoberal skutočnosťami uvedenými v žalobe o zrušení rozhodcovského rozsudku podanej zjavne po lehote a to vzhľadom na to, že aj keby dôvody v nej uvedené boli relevantné, trpí žaloba neodstrániteľnou vadou, ktorá spočíva v nesplnení objektívneho predpokladu na jej uplatnenie (podanie žaloby v zákonom stanovenej lehote). Zo strany žalobkyne nebolo ani len tvrdené (nebolo to teda ani preukázané), žeby žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku podala v rámci prebiehajúcej exekúcie (§ 46 ods. 3 zákona spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní). Keďže žaloba bola žalobkyňou podaná oneskorene, súd ju v celom rozsahu zamietol.
12. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
13. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
14.Podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
15.V spore bol v plnom rozsahu úspešný žalovaný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania od neúspešnej žalobkyne. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.
Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.
Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania.
Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.