Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Sa/17/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, sudcom JUDr. Petrom Molčanom v právnej veci žalobcu: J. M., nar. XX. L. XXXX, bytom F. C. XXXX/XX, XXX XX B. B., občan Slovenskej republiky, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. septembra 2020, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava na základe žiadosti J. M. (ďalej len „žalobca“) z 01.06.2020 vydala dňa 08.07.2020 rozhodnutie č. XXX XXX XXXX 0, ktorým podľa , o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zamietla jeho žiadosť o invalidný dôchodok (ďalej len „“). V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „žalovaná“) uviedla, že podľa posudku posudkového lekára Sociálneho poistenia, pobočka Banská Bystrica z 01.06.2020 žalobca nie je invalidný podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posúdenie zdravotného stavu žalobcu, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite z 01.06.2020, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že žalobca nie je invalidný.

2. Prílohou prvostupňového rozhodnutia je Posudok z 01.06.2020, z ktorého vyplýva, že žalobca bol posudzovaný v neprítomnosti v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie. Do úvahy boli vzaté lekárske vyšetrenia: neurologické vyšetrenie (F.. O.) z 02.10.2019, FRO vyšetrenie (F.. B.) z 17.12.2019, ortopedické vyšetrenie (F.. A.) z 23.12.2019, CT LS chrbtice (F.. A.) z 09.10.2019. Ako choroba bola označená Dorzalgia - M54. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo označené Choroby podporného a pohybového aparátu, kapitola XV., oddiel E - Dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položka 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmeno b/ s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku - 20%. K iným zdravotným postihnutiam - zvýšenie percentuálnej miery o 0%. V časti celkový posudok je uvedené, že žalobca je XX ročný muž s odborným vzdelaním, viac rokov liečený pre bolesti chrbtice s potvrdenou spondylolistézou I. stupňa

a forminostenózou s kompresívou koreňa L5. Kontrolné CT vyšetrenie preukazuje trvanie uvedeného nálezu. Opakovane bol vyšetrený neurológom a absolvoval rehabilitačnú liečbu pre zvýraznenie bolesti v driekovej oblasti s vyžarovaním do pravej dolnej končatiny. Nie sú popisované parézy, ani poruchy svalstva, po rehabilitácii je porucha dynamiky chrbtice len mierne obmedzená. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 20%. Ortopédom je popisovaná len počínajúca koxartróza a gonartróza na RTG, bez obmedzenia pohyblivosti, ochorenie neodôvodňuje percentuálne zvýšenie. Výsledkom posudku je záver, že žalobca nie je invalidný podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

3. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 z 18.09.2020 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a v celom rozsahu potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia generálny riaditeľ žalovanej uviedol, že preskúmal a priloženú spisovú dokumentáciu žalobcu v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že postup žalovanej bol správny, a preto bolo potrebné potvrdiť. S oporou , ako aj v o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov uviedol, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníka konania, a to na základe vyšetrenia účastníka konania, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Banská Bystrica dňa 10.08.2020, ktorý zotrval na svojom pôvodnom posudku a predložil kompletný spisový materiál posudkovému lekárovi sociálneho poistenia žalovanej. Ďalej generálny riaditeľ žalovanej uviedol, že posudkový lekár žalovanej posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 16.09.2020 so záverom, že žalobca je od roku 2005 liečený u neurológa a ortopéda pre bolesti chrbtice hodnotené ako polytopný vertebrogénny algický syndróm prevažne hrudnej a driekovej chrbtice pri spondylolistéze I. až II. stupňa potvrdenej vyšetrením počítačovou tomografiou. Podľa predloženého neurologického vyšetrenia z októbra 2019 je u žalobcu dokumentovaná mierna funkčná porucha driekovej chrbtice s intermitentnými prejavmi koreňového dráždenia pri foraminostenóze s útlakom koreňa L5. Neurológ ani ortopéd pri svojom vyšetrení nepopisujú hypotrofiu svalstva ani prejavy koreňového dráždenia. Pri miernej funkčnej poruche driekovej chrbtice s prejavmi koreňového dráždenia je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníka konania - žalobcu 20%. Počínajúca koxartróza a gonartróza bez funkčného obmedzenia s terminálne viaznúcou dynamikou sú posudkovo nezávažné, nezvyšujú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu. Chronická hyperplastická polypoidná rino-sinusitída sa môže zlepšiť operačnou liečbou prínosových dutín. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár určil ochorenie podľa Prílohy č. 4 k zaradené do Kapitoly XV. - Choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E, Dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. Syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny a syndróm sakroiliakálneho skĺbenia blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20% (z rozpätia 20% - 35 %). Za iné ochorenia nebola zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pre posúdenie zdravotného stavu žalobcov boli zohľadnené lekárske správy z neurologického vyšetrenia, vyšetrenie na fyziatricko-rehabilitačnom oddelení, ortopedické vyšetrenie, vyšetrenie LS chrbtice počítačovou tomografiou. Zdravotný stav žalobcu bol posudzovaný v jeho neprítomnosti v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie v súlade s Ďalej generálny riaditeľ žalovanej uviedol, že návrh na invalidný dôchodok je podľa podmienený invaliditou poistenca, teda tým, že má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Konkrétna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v Prílohe č. 4 k , ktorá sa určuje podľa rozhodujúceho zdravotného postihnutia so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí a je možné ju za splnenia zákonných podmienok zvýšiť maximálne o 10% v prípade výskytu iných závažných ochorení alebo postihnutí. V odvolacom konaní po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobcu posudkový lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej zhodne stanovili celkovú mieru poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť na 20%. Pretože žalobca nie je invalidný, generálny riaditeľ žalovanej

uzavrel, že prvostupňovým rozhodnutím bolo o jeho nároku na invalidný dôchodok rozhodnuté v súlade s a Žalobca v odvolacom konaní nepredložil dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu a následného rozhodnutia o jeho nároku na invalidný dôchodok. Na základe uvedených skutočností generálny riaditeľ žalovanej zhodnotil každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nebolo dôvodné.

Zhrnutie argumentov žalobcu

4. Žalobca adresoval súdu podanie, ktoré bolo označené ako správna žaloba v sociálnych veciach, ktorou navrhol preskúmať rozhodnutie vo veci invalidného dôchodku vydané dňa 18.09.2020, to znamená napadnuté rozhodnutie. Uviedol, že žalovaná zamietla jeho žiadosť o invalidný dôchodok. S týmto rozhodnutím nesúhlasil a z dôvodu jeho zlého zdravotného stavu, čo potvrdzujú aj odborné ambulancie, lekárske správy, ktoré priložil v prílohách, navrhol, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil správnym orgánom na ďalšie konanie. V doplnení žaloby uviedol, že s napadnutým rozhodnutím nesúhlasí a to z dôvodu zlého zdravotného stavu, čo potvrdzujú aj lekárske správy, ktoré sú priložené v prílohách podanej správnej žaloby, ktorá bola doručená správnemu súdu.

Vyjadrenie žalovanej

5. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe uviedla, že podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia bol odborný posudok o invalidite z 16.09.2020, podľa ktorého žalobca nie je invalidný podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, nakoľko miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 20%. Posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej dospeli k záveru, že z lekárskych nálezov v posudkovej dokumentácii nevyplýva, že by zdravotné postihnutia žalobcu zodpovedali vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a zhodne dospeli k záveru, že nie je invalidný. Poukázala na to, že z neurologického vyšetrenia a z vyšetrenia fyziatra vyplýva, že dynamika driekovej chrbtice bola hodnotená ako zlepšená, viazla len terminálne. Oba uvedené nálezy dokumentujú miernu funkčnú poruchu chrbtice s občasnými prejavmi nervového a svalového dráždenia, ktorá dobre reaguje na konzervatívnu liečbu s analgetikami a rehabilitáciou. Ďalej uviedol, že z ortopedického vyšetrenia vyplýva, že išlo len o terminálne obmedzenie pohyblivosti v bedrových kĺboch a kolenách, čo je takmer fyziologický (normálny) nález. Podľa predložených odborných nálezov ďalej uviedol, že pri miernej funkčnej poruche s intermitentnými prejavmi koreňového dráždenia, ktoré sú dobre ovplyvniteľné konzervatívnou liečbou, si zdravotný stav žalobcu nevyžadoval intenzívnejšiu liečbu (podávaním infúzií s analgetikami a myorelaxanciami s hospitalizáciou, periradikulárnu liečbu pod kontrolou počítačovou tomografiou, ónovú liečbu, nebol konzultovaný neurochirurgom alebo ortopédom za účelom operačného riešenia, nakoľko si to jeho zdravotný stav pri miernej funkčnej poruche nevyžadoval.). Pre lepšie porozumenie posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej uviedol, že podľa všeobecného posudkového hľadiska uvedeného v Prílohe č. 4 k pri chorobách podporného a pohybového aparátu sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určí podľa funkčného postihnutia. Pri zistení pohybových a degeneratívnych zmien treba stanoviť, či ich rozsah a výskyt predstavuje zmeny typické pre porovnateľnú vekovú kategóriu. Samotné röntgenologické a iné zobrazovacie vyšetrovacie metódy, vyšetrenie počítačovou tomografiou, vyšetrenie magnetickou rezonanciou, ktorými sú zistené degeneratívne zmeny ešte nepodmieňujú pokles pracovnej schopnosti zárobkovej činnosti, rovnako ako skutočnosť, či bola na pohybovom aparáte vykonaná operácia. V správnej žalobe žalobca predložil odborné nálezy, ktoré posudkový lekár sociálneho zabezpečenia nemal k dispozícii, a to konkrétne vyšetrenie ortopéda MUDr. F. O. PhD. z 24.03.2020 - bez objektívneho nálezu, len popis vyšetrenia LS chrbtice CT a subjektívne ťažkosti, podľa ktorých je obmedzená dynamika LS chrbtice o tretinu (čo svedčí tiež o miernej funkčnej poruche dynamiky driekovej chrbtice). Ďalej bolo predložené vyšetrenie fyziatra F.. U. F. z 20.05.2020

- v objektívnom náleze popisuje predklon plný, retroflexia bolestivá, napínací manéver Lassegue pozitívny pri doťahovaní, obrátený Lassegue negatívny, palpačná bolestivosť LS, pruženia SI + - bolesť. Záver: recidivujúci VAS thorakolumbálny, lumbosakrálny. Spondylolistéza L5 S1. Aj v uvedenom náleze fyziatra je popísaná mierna funkčná proucha driekovokrížovej chrbtice. Neurologické vyšetrenie z 30.06.2020, objektívne - vertebrogénny algický syndróm recidivujúcej v popredí thorakombálny akútny s radikulárom, pričom uvedené posudkový lekár vníma skôr ako záver vyšetrenia bez objektívneho nálezu,

na základe ktorého vie povedať, že išlo o akútne zhoršenie bolesti v driekovej chrbtici, ale funkčnú poruchu bez objektívneho názoru nevie posúdiť. Neurologické vyšetrenie F.. O. z 11.09.2020 - vtedy bol žalobca vyšetrený pre úraz hlavy bez poruchy vedomia s bolesťami hlavy a závratmi pri zmene polohy hlavy. Vyšetrenie mozgu počítačovou tomografiou bolo negatívne. V objektívnom neurologickom náleze bez topických cerebrálnych lateralizačných príznakov, bez zadnojamovej symptomatológie, polytopný vertebrogénny algický syndróm akútny a pretrvávajúcou hrubou poruchou dynamiky v celom rozsahu. Odporúčaná bola pracovná neschopnosť, analgetiká a betahistín na závraty. Neurologické vyšetrenie bez mena lekára z 05.11.2020 - žalobca bol vyšetrený pre akútne zhoršenie bolesti driekovej chrbtice, pričom objektívne nálezy popisuje nález na hlavových nervoch v norme, v krčnej chrbtici sú obmedzené rotácie o štvrtinu, reflexy na horných končatinách zachované, taxia presná, sila stisku primeraná. Na dolných končatinách sú reflexy nižšie obojstranne, napínací manéver Lassegue je subpozitívny 40° vpravo, 50° vľavo. Stoj a chôdza je analgická, v LS oblasti je ťažká porucha dynamiky, Thoma je po kolená spazmy paravertebrálnych svalov. Záver: chronický vertebrogénny algický syndróm LS v úseku s hrubou poruchou dynamiky pri počítačovou tomografiou a magnetickou rezonanciou verifikovanej ventrolistéze L5 S1 1.2. stupňa s útlakom miechových koreňov. Ide o akútne zhoršenie a hodnotenie skôr na podklade morofologického nálezu na počítačovej tomografii a magnetickej rezonancii pri verifikovanej verntrolistéze. Generálny riaditeľ žalovanej zastával názor, že posudzovanie zdravotného stavu žalobcu na účely invalidity je v súlade s ustanovením vo výlučnej kompetencii posudkových lekárov žalovanej. Posudkové lekárstvo je multidisciplinárny medicínsky odbor, kde posudkoví lekári vykonávajú svoju činnosť na profesionálnej odbornej úrovni, ktorú nadobudli doplnením si odborného vzdelania a získaním atestácie v špecializovanom medicínskom obore posudkové lekárstvo v zmysle zákona. Zárukou kvalitnej práce posudkových lekárov je nielen znalosť medicíny, ale aj znalosť právnych predpisov v oblasti sociálneho zabezpečenia zdravotníctva. Posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej pred každým posudzovaním preštuduje zdravotnú dokumentáciu posudzovaného poistenca. Pokles pracovnej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určuje v súlade s na základe predložených lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, s hodnotením liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť. Zdravotný stav posudzuje komplexne a vo vzájomných súvislostiach, jediným kritériom je klinický nález a výsledky funkčných vyšetrení. Po preštudovaní a zhodnotení predložených odborných lekárskych nálezov, ktoré boli prílohou k správnej žalobe zotrval posudkový lekár na svojom pôvodnom zhodnotení zdravotného stavu žalobcu a mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre ochorenie chrbtice a pohybového aparátu nezmenil. Subjektívne presvedčenie žalobcu, že jeho zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Medzi závermi lekárskych posudkov a odborných lekárov neboli zistené rozpory. Odborné lekárske nálezy pripojené k správnej žalobe, posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej preštudoval a po ich zhodnotení zotrval na svojom posudkovom závere. Pochybnosti žalobcu o tom, že jeho zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený sú neodôvodnené. Posudky posudkových lekárov organizačných zložiek žalovanej sú presvedčivé, úplné, vypracované komplexne na základe im dostupných odborných lekárskych správ, nálezov a údajov zo zdravotnej dokumentácie žalobcu a zodpovedajú kritériám upraveným v zákone. Vzhľadom na uvedené navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

6. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd pre toto konanie miestne príslušný podľa 5 Z.z. (ďalej len „“) vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (žalobca ani žalovaná pojednávanie nežiadali) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná. Rozsudok bol dňa 16.11.2021 v súlade s vyhlásený vyvesením skráteného písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené dňa 14.10.2021 ( ).

7. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

8. Podľa poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

9. Podľa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

10. Podľa pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

11. Podľa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

12. Podľa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

13. Podľa jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

14. Podľa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

15. Podľa , (1) Dávkové konanie sa začína, ak tento zákon neustanovuje inak, na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky. (5) Žiadosť o priznanie dávky sa podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou, ak odsek 12 neustanovuje inak. Fyzická osoba uvedená v odseku 1 je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou.

16. Podľa organizačná zložka sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutkový stav veci, a na tento účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.

17. Podľa podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

18. Podľa organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

19. Prvostupňovým rozhodnutím žalovaná zamietla žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok, pretože podľa posudkového lekára sociálneho poistenia nebol invalidný, lebo podľa výsledku posúdenia zdravotného stavu žalobcu, ktoré bolo obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite, nemal pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Generálny riaditeľ žalovanej, na základe opätovného posúdenia zdravotného stavu žalobkyne posudkovým lekárom žalovanej s rovnakým výsledkom, napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové potvrdil.

20. Žalobca podanou správnou žalobou vyjadril nesúhlas s prvostupňovým a napadnutým rozhodnutím z dôvodu zlého zdravotného stavu, čo potvrdzujú priložené lekárske správy. Navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie a vec vrátiť s právnym názorom na ďalšie konanie. V replike uviedol, že dňom 15.01.2021 mu skončilo podporné obdobie a zanikol mu nárok na nemocenské, pričom jeho zdravotný stav je naďalej zlý aj pokiaľ je v kľude, pri pohybe a záťaži je to horšie a bolesti sú väčšie. Diagnóza sa bude len zhoršovať a užíva aj iné lieky, nakoľko má bronchiálnu astmu a chronické ochorenie dýchacích ciest. Do práce sa mu už nedá nastúpiť.

21. Podľa v nadväznosti na má poistenec nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, pričom invalidným je poistenec vtedy, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Percentuálne vyjadrenie miery tohto poklesu je uvedené v Prílohe č. 4 k Odbornými posudkami posudkových lekárov sociálneho poistenia a na podklade dostupných lekárskych správ a vyšetrení, teda postupom podľa , bolo u žalobcu opakovane stanovené ako rozhodujúce zdravotné postihnutie: Choroby podporného a pohybového aparátu. Dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia. Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosaskrálny a syndróm sakroiliakálneho skĺbenia blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku. Podľa Kapitoly XV, Oddielu E, položky 3 písm. b/ Prílohy č. 4 k je v takomto prípade miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v rozpätí 20 - 35 %, pričom u žalobcu bola miera poklesu stanovená na 20 %. Rozhodujúce zdravotné postihnutie nebolo žalobcom spochybnené. Podľa posudkových lekárov žalovanej počínajúca koxartróza a gonartróza bez funkčného obmedzenia s terminálne viaznucou dynamikou sú posudkovo nezávažné, nezvyšujú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu podľa Chronická hyperplastická polypoidná rhinosinusitída sa môže zlepšiť operačnou liečbou prínosových dutín.

22. Pri zachovaní rozhodujúceho zdravotného postihnutia: „Choroby podporného a pohybového aparátu. Dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia. Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosaskrálny a syndróm sakroiliakálneho skĺbenia blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku.“, podľa Kapitoly XV, Oddielu E, položky 3 písm. b/ Prílohy č. 4 k , by nebolo možné dosiahnuť priznanie invalidity ani pri uznaní hornej hranice percentuálne vyjadrenej miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti vzťahujúcej sa k danému zdravotnému postihnutiu (35 %). Žalobcovi by tak bolo možné priznať invalidný dôchodok iba v prípade, ak by u neho bolo posudkovými lekármi žalovanej zistené iné rozhodujúce zdravotné postihnutie ( ), s mierou poklesu schopnosti najmenej 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, alebo ak by preukázal ťažší stupeň svojho ochorenia (napr. Kapitola XV, Oddiel E, položka 3 písm. c/ Prílohy č. 4 k ; 40 - 50 %, resp. iné), čo zistené nebolo.

23. Žalobca na osvedčenie iného, resp. závažnejšieho stupňa zdravotného postihnutia nepredložil žiadny dôkaz, ktorý mala žalovaná pre vydaním svojho rozhodnutia k dispozícii. Doklady predložené v prílohe žaloby a jej doplnenia buď boli pri spracovaní odborných lekárskych posudkov zohľadnené (CT LS Chrbtice F.. A. z 09.10.2019, ambulantná správa ortopéda F.. A. z 23.12.2019, ambulantná správa FRO F.. B. z 17.12.2019, neurologický nález F.. O. z 02.10.2019 ), alebo žalovanej žalobcom predložené neboli, resp. neboli posudzované z dôvodu predloženia novších alebo presnejších lekárskych správ a vyšetrení (ambulantná správa Algeziologickej ambulancie z 24.02.2011, z 05.08.2020, lekárske nálezy fyziatra F.. F. z 20.05.2020, z 03.06.2020, ambulantné správy ortopéda F.. A. z 02 21.11.2019, z 26.11.2019, z 24.03.2020, neurologické nálezy F.. O. z 17.10.2019, z 31.10.2019, z 01.04.2020, z 21.04.2020, z 12.05.2020, z 30.06.2020, z 11.09.2020, ambulantná správa FRO F.. B. z 25.11.2019, správa fyziatra F.. V. z 06.03.2006, z 10.03.2006, lekárske správy ortopéda F.. O. z 17.03.2006, z 10.03.2010 a iné staršie lekárske správy, ktoré vzhľadom na čas ich vzniku neboli aktuálne), resp. pochádzajú z obdobia po vydaní napadnutého rozhodnutia z 18.09.2020, alebo po vydaní posledného odborného lekárskeho posudku o invalidite z 16.09.2020 (Ambulantná správa Neuralgickej ambulancie I. z 05.11.2020, neurologický nález F.. O. z 13.10.2021).

24. Z obsahu podanej správnej žaloby nie je zrejmé, či sporné bolo už stanovenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia alebo názorový nesúlad (spornosť) medzi žalobcom a žalovanou spočíval v určení rozhodujúceho zdravotného postihnutia podľa príslušných položiek a ďalšieho členenia Kapitoly XV, Prílohy č. 4 k , prípadne v posúdení miery poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť podľa ďalších ustanovení Prílohy č. 4. Žalobca neuviedol konkrétne rozhodujúce zdravotné postihnutie (Kapitolu, položku a pod.), ktorého určenia sa domáhal, z obsahu žaloby vyplýva len jeho všeobecný nesúhlas s nepriznaním invalidného dôchodku z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu.

25. Lekárska posudková činnosť v zmysle predstavuje zisťovanie skutkového stavu v konaní podľa zákona o sociálnom poistení. Odborný posudok posudkového lekára je tak zásadným podkladom rozhodnutia organizačnej zložky sociálnej poisťovne. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v súlade s o sociálnom poistení na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Príslušné organizačné zložky Sociálnej poisťovne majú následne povinnosť vydať rozhodnutie, ktorým práve tieto orgány vec na základe všetkých podkladov skutkovo vyhodnotia, právne posúdia a navonok vyjadria vyhotovením odôvodneného písomného rozhodnutia. Napadnuté a prvostupňové rozhodnutia boli vydané na podklade odborných lekárskych posudkov z 01.06.2020, z 10.08.2020 a z 16.09.2020, so závermi ktorých sú v súlade.

26. Posudkoví lekári sociálneho poistenia opakovane (trikrát) dospeli k rovnakému záveru, že u žalobcu je rozhodujúcim ochorením Dorzalgia, ktorú subsumovali pod Kapitolu XV, Oddielu E, položky 3 písm. b/ Prílohy č. 4 k „Choroby podporného a pohybového aparátu. Dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia. Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosaskrálny a syndróm sakroiliakálneho skĺbenia blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku.“ Pre priznanie invalidného dôchodku bolo v konaní pred orgánmi sociálneho poistenia (žalovaná a jej generálny riaditeľ) kľúčové preukázať iné (závažnejšie) rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu podľa Prílohy č. 4 k , než bolo posudkovými lekármi sociálneho poistenia opakovane zistené. Preukázanie takého zdravotného postihnutia žalobca ani v odvolacom konaní nedosiahol (žiadne také konkrétne ochorenie ani netvrdil). Neurčenie niektorého z iných zdravotných postihnutí (dosahujúceho percentuálnu mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti najmenej 40%), ako rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobcu, nemožno konajúcim orgánom sociálneho poistenia vyčítať, nakoľko tomu zodpovedajúci výslovný záver z obsahu lekárskych správ a odborných posudkov zhromaždených v spise nevyplýva. Posudkoví lekári sa dostatočne zaoberali aj pridruženými ochoreniami. Zohľadnili počínajúcu artrózu bedrových kĺbov a kolien obojstranne (koxartróza a gonartróza bez funkčného obmedzenia) a chronickú hyperplastickú polypoidnú rhinosinusitídu, ktoré nepovažovali za posudkovo závažné, odôvodňujúce zvýšenie miery poklesu zárobkovej činnosti žalobcu. Iné žalobcom udávané ochorenia (bronchiálna astma a chronické ochorenie dýchacích ciest) z dávkového spisu ani so žalobcom predložených lekárskych správ nevyplývajú.

27. Na posúdenie, či namietané nesprávne alebo nedostatočné zohľadnenie zdravotných ťažkostí žalobcu malo vo vzťahu k výslednému stanoveniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu zásadný vplyv v jeho neprospech, nie je v na vec sa vzťahujúcom spise zodpovedajúci podklad, t.zn. napríklad lekárska správa alebo odborný lekársky posudok, z ktorého by taký záver bol súdu bez pochybností zrejmý. Na základe všeobecne formulovanej námietky žalobcu (uplatnenej len formou nesúhlasu s posúdením zdravotného stavu žalovanou a posudkovými lekármi) nebolo možné konštatovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia v otázke rozhodujúceho zdravotného postihnutia.

28. Do úvahy nebolo možné vziať ani námietky žalobcu majúce svoj základ v podkladoch, ktoré generálny riaditeľ žalovanej pred vydaním napadnutého rozhodnutia, resp. pred posledným posúdením zdravotného stavu žalobkyne posudkovým lekárom žalovanej dňa 16.09.2020, nemal k dispozícii, jednak z dôvodu, že mu neboli predložené alebo z dôvodu, že boli vydané až po poslednom posúdení

zdravotného stavu žalobcu. Podľa je na rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, čo sa plne uplatňuje aj na konanie o žalobách v sociálnych veciach, t.zn. na lekárske správy vydané po 16.09.2021 nebolo možno prihliadať. Podľa , a , je fyzická osoba, ktorá si uplatnila nárok na dávku (invalidný dôchodok) povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku alebo jej výplatu a je povinná navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Z uvedeného vyplýva, že úlohou žalobcu bolo pred vydaním rozhodnutia, resp. v rámci posúdenia jeho zdravotného stavu posudkovými lekármi, predložiť konajúcemu orgánu a posudkovému lekárovi sociálneho poistenia všetky dostupné lekárske správy (nemá sa tým na mysli predkladanie správ staršieho dáta pre neaktuálnosť), vyšetrenia a iné podklady, z ktorých by bolo možné zdravotný stav žalobcu posúdiť komplexne a vyvodiť záver o stave, zmene alebo vývoji zdravotného stavu a o zmene schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Iné, správnemu súdu neskôr predložené lekárske správy nebolo možné vziať v úvahu, nakoľko žalovaná ani jej generálny riaditeľ, resp. ich posudkoví lekári ich k dispozícii nemali, t.zn. podkladmi prvostupňového a napadnutého rozhodnutia neboli.

29. Žalovaná v súlade s citovaným ustanovením vychádzala zo zdravotného stavu žalobcu zisteného na základe ním predložených podkladov pred vydaním napadnutého rozhodnutia, čím zohľadnila jeho zdravotné postihnutie a jeho vývoj. Uvedené však žalobcovi nebráni v súlade s domáhať sa opätovného posúdenia dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na účely invalidity, pokiaľ by bolo možné na základe novo zabezpečených podkladov, resp. podkladov, ktoré posudzované neboli, predpokladať zmenu vo vývoji zdravotného stavu a zmenu v schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. To znamená, že žalobca môže opätovne požadovať posúdenie svojho zdravotného stavu na základe nových lekárskych vyšetrení a správ spolu s predchádzajúcimi lekárskymi správami, ktoré neboli posudzované posudkovými lekármi sociálneho poistenia, pokiaľ prípadné závažné závery plynúce z týchto vyšetrení môžu predstavovať zmenu v pohľade na vývoj zdravotného stavu žalobcu, na základe čoho môže nastať priestor na to, aby mohol byť zdravotný stav žalobcu na ich základe opätovne posúdený.

30. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000).

31. Správny súd nie je oprávnený rozhodovať o priznaní či nepriznaní nároku na invalidný dôchodok (a tým ani o zmene vo výške dôchodku), o ktorom rozhoduje príslušný orgán sociálneho poistenia (žalovaná). Predmetom konania pred správnym súdom je prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej, nie samotné rozhodovanie o nároku na invalidný dôchodok. Vzhľadom na to, ako aj vzhľadom na odborné aspekty medicínskej oblasti alebo problematiky vyplývajúce z lekárskych správ a posudkov, ktoré boli rozhodujúce pre skutkové zistenia a skutkové a právne posúdenie veci konajúcimi orgánmi sociálneho poistenia, správny súd nebol oprávnený prehodnocovať zdravotný stav žalobcu a sám tak určovať jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie, od ktorého sa v zmysle zákona odvíja miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti. Preto správny skúmal len to, či sú závery generálneho riaditeľa žalovanej vyjadrené v napadnutom rozhodnutí logické a zrozumiteľné, či neodporujú skutkovým zisteniam (lekárskym posudkom a správam), platnej právnej úprave, a tiež či sú odôvodnené. Po vykonaní prieskumu v uvedenom rozsahu dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie tieto atribúty spĺňa.

32. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia, ako aj im predchádzajúceho postupu konajúcich

orgánov sociálneho poistenia, nezistil dôvody, pre ktoré by bol oprávnený dospieť k záveru, že napadnuté rozhodnutie nie je v súlade so zákonom, a preto správnu žalobu ako nedôvodnú s poukazom na zamietol.

33. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca v konaní nebol úspešný, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Tento rozsudok nadobudne právoplatnosť jeho doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.