Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_27Csp-3-2021.pdf
PDF · 86.27 KB
No categories available
27Csp/3/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci žalobcu: žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, zapísaný v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o., IČO: 47 234 547, Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: H. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX/XXXX, Q., o zaplatenie sumy 1.192,56 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.192,56 € spolu so zmluvným úrokom 237,72 € a úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 1.192,56 € od 04.07.2018 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Súd žalobcovi priznáva nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 56,8%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 14.01.2021 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.212,56 € spolu so zmluvným úrokom 18% ročne zo sumy 1.099,00 € od 04.07.2018 do zaplatenia, úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 1.192,56 € od 04.07.2018 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Nárok žalobca odôvodnil tým, že dňa 21.12.2017 uzatvoril ako veriteľ so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 1.099,00 €. Žalovaný sa zaviazal riadne a včas splácať žalobcovi poskytnutý úver. Žalovaný nezaplatil žiadnu splátku a dostal sa do omeškania. Na predžalobné výzvy nereagoval. Žalobca dňa 03.07.2018 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobca sa domáha zaplatenia dlžnej istiny 1.099,00 €, dlžné úroky 93,56 €, 20,00 náklady spojené s uplatnením pohľadávky, zmluvné úroky 18% z istiny 1,099,00 € od 04.07.2018 do zaplatenia a úroky z omeškania 5% ročne zo sumy 1.192,56 € do zaplatenia.
2. Podľa § 144 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
3. Po výzve súdu podaním doručeným dňa 10.03.2021 žalobca vzal žalobu späť v časti nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 20,00 € a v časti zmluvného úroku 18% ročne od 16.12.2020 do zaplatenia. V súlade s ustanovením § 145 ods. 3 CSP súd rozhoduje o zvyšku nároku bez rozhodnutia o zastavení konania v tejto časti, nakoľko k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo pred jej doručením žalovanému.
4. Žalovanému bola žaloba s prílohami a poučením riadne doručená do vlastných rúk, k žalobe sa nevyjadril.
5. Súd pojednával v neprítomnosti strán sporu, pričom sa ospravedlnil právny zástupca žalobcu. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi zo spisu, najmä Zmluvou o úvere, výpisom čerpania, splátok a úhrad, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav.
6. Žalobca uzavrel dňa 21.12.2017 so žalovaným Úverovú zmluvu v písomnej forme s dohodnutou výškou úveru 1.099,00 €. Výška splátky 39,73 €, počet splátok 36, splatné 15. deň v mesiaci, konečná splatnosť 15.12.2020, výška úroku 18% ročne, výška RPMN 19,56%, priemerná RPMN 10,28%, celková čiastka k zaplateniu 1.430,28 €, bez poistenia. Dňa 03.07.2018 žalobca oznámil písomne žalovanému zosplatnenie úveru ku dňu 03.7.2018 a vyzval na zaplatenie sumy 1.212,56 €, z toho dlžná istina 1.099,00 €, úroky 93,56 €, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 20,00 €. Oznámenie bolo žalovanému doručené dňa 04.07.2018.
7. Z rozpisu splátok a prehľadu platenia je preukázané, že žalovaný nezaplatil žiadnu čiastku, bol v omeškaní od prvej splátky splatnej 15.01.2018. Podľa amortizačnej tabuľky sa splátky úveru započítavali len na istinu a úrok.
8. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 z. č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „z.č. 129/2010 Z.z.“) zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa § 52 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa ustanovenia § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) je od dňu 16.03.2016 vo výške 0,00%.
9. Úverová zmluva je z pohľadu právnej kvalifikácie zmluvou uzavretou v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a zároveň spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Právny vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou úverovou zmluvou je tak nevyhnutné posudzovať aj podľa zákona o spotrebiteľských úveroch bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.
10. Zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi konania má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd pristúpil k skúmaniu jednotlivých obsahovaných náležitostí zmluvy a zistil, že obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti.
11. Súd dospel k záveru, že uplatnený nárok je čiastočne dôvodný. Žalovaný nezaplatil žiadnu splátku z titulu poskytnutého úveru. V zmysle uzatvorenej úverovej zmluvy je žalovaný povinný zaplatiť 1.430,28 € pri riadnom splácaní a to istinu 1.099,- € a dohodnutý úrok 331,28 €, ktorý je jedinou odplatou podľa amortizačnej tabuľky. Pretože žalobca sa v konaní domáha zaplatenia sumy 1.192,56 €, t. j. istina 1.099,- € a splatný úrok do zosplatnenia 93,56 €, súd žalobe v tejto časti vyhovel. Žalobca sa ďalej domáhal zaplatenia zmluvného úroku 18% ročne z nesplatenej istiny 1.099,- € od 04.07.2018 do 15.12.2020, t.j. do dohodnutej konečnej splatnosti úveru. Súd v tejto časti žalobcovi priznal zákonný úrok vo výške 237,72 €, t.j. vo výške rozdielu medzi zmluvne dohodnutým úrokom, ktorý je žalovaný povinný zaplatiť pri riadnom splácaní úveru a splatným úrokom do zosplatnenia (331,28 € - 93,56 €). Vo zvyšku uplatneného zmluvného úroku súd žalobu zamietol, nakoľko sa žalobca domáha vyššej sumy zmluvného úroku, než bol zmluvne dohodnutý a to v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 5 Cdo 42/2020 zo dňa 16.06.2020 keď dospel k záveru, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinnosti dlžník zaplatil ako cenu peňazí. Dlžník je povinný platiť úrok rovnaký, ako v čase jeho dojednania, t.j. veriteľovi patrí úrok v rovnakej výške a za rovnaké obdobie, bez ohľadu na to, či k omeškaniu dlžníka s platením úveru došlo alebo nedošlo. K rovnakému záveru dospel aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí 7Cdo 118/2019 zo dňa 26.08.2020.
12. Zároveň súd zaviazal žalovaného zaplatiť aj úrok z omeškania vo výške 5,00% ročne z priznanej istiny, nakoľko nebolo sporné doručenie oznámenia o zosplatnení zo dňa 03.07.2018, pričom úrok z omeškania si žalobca uplatňuje od 04.07.2018 v súlade s citovanými ustanoveniami.
14. Podľa § 255 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.(ods. 1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (ods. 2) Podľa § 256 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. (ods. 1) Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane. (ods. 2) Podľa § 262 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (ods. 1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (ods. 2)
15. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z rozhodnutia vo veci samej. Pričom pri rozhodovaní o úspechu v konaní zohľadnil celý žalobcom uplatnený nárok ku dňu rozhodnutia vo veci spolu 2.080,56 €. Teda nielen istinu 1.212,56 € ale i zmluvný úrok 667,- € a úrok z omeškania 201,- €. Konanie bolo zastavené bez rozhodnutia súdu v časti istiny 20,- € a v časti zmluvného úroku od 16.12.2020 do zaplatenia bez uvedenia dôvodu a teda nárok na náhradu trov konania vznikol žalovanej. V zostávajúcej časti mal žalobca úspech v konaní v časti istiny 1.192,56 € s príslušenstvom 438,72 € (úroku 237,72 € a úrok z omeškania 201,- €). Žalobca bol v konaní úspešný v 78,4% a žalovaný bol
úspešný v 21,6% t.j. v zastavenej a zamietnutej časti nároku. Žalobca mal celkový úspech v konaní vo výške 56,8% (78,4% - 21,6%) a v tomto rozsahu súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).