Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Csp/17/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Mariánom Hatalom v právnej veci žalobcu: Západoslovenská distribučná, a.s. so sídlom Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36361518, právne zastúpený: AK Herceg, s.r.o. so sídlom Košická 56, Bratislava, IČO: 35890240, proti žalovanému: O. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. K. 20 o zaplatenie 1 239,11 eur takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1 239,11 eur do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa svojou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia 1 239,11 eur titulom náhrady škody z neoprávneného odberu elektriny, ako aj nákladov spojených so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu elektriny.

2. Napriek rozsiahlym šetreniam sa súdu nepodarilo zistiť skutočný pobyt žalovaného a tým pádom ani jeho stanovisko vo veci samej.

3. Na pojednávanie konané dňa 16.11.2021 sa strany sporu nedostavili. Neprítomnosť žalobcu ospravedlnil jeho právny zástupca, žalovaný mal doručenie predvolania vykázané postupom podľa . Z vyššie uvedených dôvodov súd pojednával v neprítomnosti strán sporu podľa .

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením pripojených správ a dokladov, protokolu o zistení neoprávneného odberu, predžalobnej výzvy, doručenky, výpočtu škody, prílohy číslo 1, výzvy na úhradu škody a ďalších a zistil tento skutkový a právny stav:

5.1 Dňa 16.01.2020 žalobca vykonal kontrolu na mieste odberu elektriny na adrese K. P. XXX, číslo odberného miesta: XXXXXXXXXX a mal zistiť neoprávnený odber elektriny. K žalobe bol pripojený protokol o zistení neoprávneného odberu v zmysle zákona o energetike číslo 015936 zo dňa 16.01.2020 (ďalej aj protokol o zistení neoprávneného odberu). Protokol obsahuje podľa ručného písma konštatovanie, že na odbernom mieste XXXXXXXXXX je za odberateľa uvedený O. X., nar. XX.XX.XXXX, K. P. XXX, teda žalovaný. Popis neoprávneného odberu obsahuje konštatovanie, že odberné miesto je dlhodobo bez zmluvy a v čase kontroly bolo svojvoľne pripojené bez merania, keď bol nameraný odber 9,20A; neoprávnený odber bol odstránený. Protokol o zistení neoprávneného odberu napokon obsahuje osobné čísla 6140 a 9492 s dvomi nečitateľnými podpismi.

5.2 Žalobca pripojil k žalobe výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny vo výške 1 239,11 eur. Pri výpočte pritom vychádzal z protokolu číslo 015936 o zistení neoprávneného odberu vyhotoveného zamestnancami žalobcu dňa 16.01.2020, kedy bol zistený neoprávnený odber elektriny. Výpočet bol vypracovaný podľa zákona číslo v znení neskorších predpisov a vyhlášky číslo , ktorou sa stanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. Pri celkovej spotrebe elektriny počas trvania neoprávneného odberu podľa , citovanej vyhlášky žalobca vychádzal zo sadzby NO/MOO 2019 a počtu dní. Počet dní trvania neoprávneného odberu elektriny bol žalobcom stanovený na 366 dní (od 16.01.2019 do 16.01.2020). Žalobca použil sadzbu tak, že na počet dní 366 použil sadzbu NO/MOO 2019 VT 0,108592 eur, 2020 VT: 0,126947. Denná spotreba bola vyčíslená na 25,390kW/h pri praktickej zaťažiteľnosti 12 hodín denne. Za 366 dní bola vyčíslená celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu na 9293,472 kW/ h, čo znamená pri použitej sadzbe 1 016,65 eur. Žalobca k takto vyčíslenej sume pripočítal aj náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu elektriny, ktoré predstavovali 36,64 eur vychádzajúcej z v tej dobe platnej vnútropodnikovej kalkulácie ( citovanej vyhlášky) a daň z pridanej hodnoty z nákupnej ceny elektriny podľa zákona číslo v znení neskorších predpisov vo výške 185,82 eur. Súčet jednotlivých zložiek tak predstavuje výslednú žalovanú istinu 1 239,11 eur. K označenému výpočtu škody žalobca pripojil prílohu číslo 1 - detail pre výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, vychádzajúc z protokolu číslo 015936 zo dňa 16.01.2020. Pri vyčíslení škody 1 016,65 eur za celkovú spotrebu elektriny počas trvania neoprávneného odberu 9293,472 kW/ h spôsobenej neoprávneným odberom elektriny sa vychádzalo zo skutočne nameranej hodnoty prúdu priamo na vodiči 9,20A, časovom využití 12 hodín, keď denná spotreba sa vypočítala nasledovne: skutočne nameraná hodnota x 230W x časové využitie / 1000. Označená príloha číslo 1 obsahuje ďalej stanovenie nákladov spojených so zistením neoprávneného odberu 36,64 eur, DPH z nákupnej ceny elektriny podľa zákona číslo vo výške 185,82 eur a celkovú škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektriny 1 239,11 eur.

5.3 Podaním právneho zástupcu žalobcu zo dňa 15.12.2020 a označeným ako predžalobná výzva na zaplatenie škody bol žalovaný vyzvaný na bezodkladnú úhradu škody vo výške 1 239,11 eur ako aj trov právneho zastúpenia, všetko v lehote 5 kalendárnych dní od prevzatia tejto výzvy. Žalovanému bolo súčasne uvedené, že žalovanú sumu neuhradil napriek tomu, že na jej zaplatenie bol vyzvaný žalobcom výzvou zo dňa 30.01.2020, ktorá bola doručená žalovanému dňa 13.02.2020 (doručenka).

5.4 Listom zo dňa 07.03.2020 žalobca vyzval žalovaného na úhradu škody vo výške 1 239,11 eur a to najneskôr do 30 dní s upozornením, že v opačnom prípade bude vec riešená súdnou cestou.

6. Podľa , o energetike v znení neskorších predpisov (ďalej aj citovaného zákona) neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny a) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou, 2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo 4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, c) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa považuje za neoprávnený odo dňa, keď odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo neumožnil prerušenie distribúcie elektriny. Pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa .

Podľa § 95 ods. 1 písm. i) citovaného zákona ) ministerstvo vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorým ustanoví spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny podľa § 46 ods. 2.

Podľa vyhlášky č. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2.

Podľa § 1 ods. 2 vyhlášky cena neoprávnene odobratej elektriny sa vypočíta ako súčet týchto hodnôt: a) jedenapolnásobku ceny elektriny na straty určenej ako aritmetický priemer cien elektriny na účely pokrytia strát všetkých prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav bez nákladov na odchýlku, platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny; jedenapolnásobkom ceny elektriny na straty sa rozumejú tie ceny, ktoré sú platné pre obdobie neoprávneného odberu elektriny, b) najvyššej hodnoty variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny schválenej Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len "úrad") pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému odberu elektriny; v prípade neoprávneného odberu elektriny odberateľom elektriny v domácnosti sa použije hodnota variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny pre odberateľov elektriny v domácnosti; najvyššou hodnotou variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny sa rozumie hodnota tarify za odobratú elektrinu platná pre obdobie neoprávneného odberu elektriny, c) ostatných taríf, poplatkov a odvodov určených úradom príslušnému prevádzkovateľovi sústavy cenovým rozhodnutím platných počas trvania neoprávneného odberu elektriny vrátane odvodu do jadrového fondu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 1 ods. 4 vyhlášky celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny2) (ďalej len "denná spotreba") zistenej podľa odsekov 5 a 6 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, predpokladá sa, že neoprávnený odber elektriny trval odo dňa nasledujúceho po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia alebo od výmeny, alebo odobratia určeného meradla prevádzkovateľom sústavy, najdlhšie za obdobie posledných 183 dní.

Podľa § 1 ods. 5 vyhlášky denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na prenosovú sústavu alebo distribučnú sústavu s napätím medzi fázami nad 52 kV, a pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu s napätím medzi fázami od 1 kV do 52 kV, sa vypočíta tak, že a) menovité výkony všetkých transformátorov odberateľa určených na priamy odber elektriny sa vynásobia dobou využitia počas 16 hodín denne, ak nebola zistená dlhšia doba využitia, b) na výpočet sa použije hodnota účinníka rovnajúca sa jednej, c) za odber elektrického výkonu sa považuje rezervovaný výkon; ak výkon nebol dohodnutý, považuje sa za rezervovaný výkon súčet menovitých výkonov všetkých transformátorov.

Podľa § 1 ods. 6 vyhlášky denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu s napätím medzi fázami do 1 kV, sa vypočíta tak, že ak a) je pred bodom pripojenia neoprávneného odberu elektriny hlavný istič, na výpočet sa použije menovitá hodnota hlavného ističa pred bodom pripojenia neoprávneného odberu a časové využitie 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia; pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom podľa istiaceho prvku sa zohľadňuje, či je neoprávnený odber uskutočňovaný z jednej alebo z viacerých fáz, b) nie je pred bodom pripojenia neoprávneného odberu elektriny hlavný istič, vychádza sa z praktickej zaťažiteľnosti všetkých elektrických vodičov, prostredníctvom ktorých je uskutočňovaný neoprávnený odber elektriny, alebo z menovitého príkonu pripojených spotrebičov zistených v čase zistenia neoprávneného odberu alebo z prevádzkovateľom sústavy nameraných a zdokumentovaných hodnôt prúdu na neoprávnene pripojených elektrických vodičoch a časového využitia 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia.

Podľa § 1 ods. 7 vyhlášky k škode vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny.

7. Neoprávneným odberom elektriny alebo plynu je odber realizovaný v rozpore so zákonom o energetike. I keď zodpovednosť za škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektriny alebo plynu je objektívna, aj pri tomto druhu zodpovednosti ale musia byť súčasne naplnené všetky znaky zodpovednosti za škodu, t.j. protiprávny úkon odberateľa, škoda a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom odberateľa a škodou. Je to stav, kedy dochádza k odberu elektrinu zo strany koncového odberateľa elektriny v situáciách, ktoré sú popísané v odseku 1. V prvom rade ide o dôvody záväzkovo- právneho charakteru, to znamená chýbajúce uzavretie ktorejkoľvek zo zmlúv uvedených v odseku 1 písm. a). Platné uzavretie týchto zmlúv vylučuje, aby na strane koncového odberateľa elektriny z tohto dôvodu vznikol neoprávnený odber. Výnimkou je odber elektriny v rozpore so zmluvou o pripojení do prenosovej sústavy alebo zmluvou o pripojení do distribučnej sústavy, a to z dôvodu, že ide o zmluvy, ktorými sa zabezpečuje fyzické pripojenie koncového odberateľa do sústavy, kde je z dôvodu ochrany bezpečnosti a spoľahlivosti sústavy potrebná väčšia garancia záväzkov s tým súvisiacich. Ďalšie dôvody neoprávneného odberu elektriny sa týkajú zabezpečenia existencie a vierohodnosti merania v sústave, a preto sa za neoprávnený odber považuje odber bez určeného meradla alebo určeným meradlom, ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny výlučne len v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa elektriny, ďalej odber elektriny meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy. Napokon sa za neoprávnený odber elektriny považuje aj odber, ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny vykonávanému v súlade so zákonom o energetike, alebo ak po predchádzajúcej výzve prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa považuje za neoprávnený odo dňa, keď odberateľ elektriny zabrániť prerušeniu distribúcie elektriny alebo neumožnil prerušenie distribúcie elektriny. Právnym následkom neoprávneného odberu je vznik povinnosti koncového odberateľa elektriny uhradiť skutočne vzniknutú škodu, a to každému, komu z tohto dôvodu škoda vznikla. Zákon spája tento následok aj s neoprávnený odberom, ktorý vznikol z dôvodu chýbajúcich zmlúv podľa odseku 1 písmena a), hoci podľa všeobecnej úpravy občianskeho práva by malo ísť skôr o nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo ako plnenie bez právneho dôvodu ( <aspi://module='ASPI'&link='%2523451'&ucin-k-dni='31. 7.2017'>). Povinnosť úhrady skutočnej škody treba rozumieť ako nárok sui generis založený osobitnou zákonnou úpravou, ktorý má prednosť pred ustanoveniami <aspi://module='ASPI'&link=''&ucin- k-dni='31. 7.2017'> o bezdôvodnom obohatení. Zodpovednosť za škodu z dôvodu neoprávneného odberu je v zákone o energetike koncipovaná ako objektívna. Pri neoprávnenom odbere elektriny sa uhrádza len vzniknutá skutočná škoda. Na rozdiel od neoprávneného odberu plynu, pri neoprávnenom odbere elektriny neprichádza do úvahy náhrada ušlého zisku, ani nákladov, ktoré by neboli vznikli nebyť neoprávneného odberu elektriny. V prípadoch, keď došlo k vzniku škody, avšak jej výšku nemožno vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, zákon predpisuje použitie náhradného spôsobu výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom, a to na základe fikcií a pravidiel uvedených vo vyhláške o škode za neoprávnený odber elektriny.

8. Pri neoprávnenom odbere plynu s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, škoda vzniká samotným odberom plynu. Údaje z takéhoto meradla nie sú objektívnym a spoľahlivým podkladom pre vyčíslenie skutočne vzniknutej škody, preto treba pri jej vyčíslení použiť spôsob ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. novembra 2018, sp. zn. ).

9. V danom prípade súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Z dôkazov uvedených v predchádzajúcej časti odôvodnenia, vrátane protokolu o zistení neoprávneného odberu bolo zistené, že dňa 16.01.2020 bol žalobcom zistený neoprávnený odber elektriny na odbernom mieste K. na nehnuteľnosti, ktorú v tej dobe užíval žalovaný. Podľa protokolu o zistení neoprávneného odberu, ďalej predsúdnej výzvy žalobcu riadne doručenej žalovanému dňa 13.02.2020, ktorej obsah žalovaný žiadnym spôsobom nespochybňoval je preukázané, že v rozhodnom období žalovaný bol aj skutočným odberateľom elektriny, pričom sa jednalo o neoprávnený odber a to bez zmluvného vzťahu. Za tohto stavu a s poukazom na právny názor Najvyššieho súdu SR, ktorého právna veta je vymedzená v bode 8 odôvodnenia tohto rozsudku sa súd priklonil k záveru, že výšku škody je potrebné určiť podľa

vykonávacieho predpisu, ktorým je citovaná vyhláška. Žalobca stanovil škodu za neoprávnený odber elektriny v rozsahu 1 239,11 eur spôsobom a postupom, ktorý je uvedený v bode 5.2 odôvodnenia tohto rozsudku a voči ktorému súd výhrady nemá. Okrem sumy 1 016,65 eur pozostávajúcej z celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu boli žalobcom dôvodne uplatnené aj náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu elektriny vo výške 36,64 eur podľa citovanej vyhlášky a daň z pridanej hodnoty vo výške 185, eur podľa zákona číslo o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Úplným záverom súd dodáva, že v konaní žalobca preukázal splnenie všetkých troch zákonných predpokladov zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektriny a to protiprávny úkon odberateľa - odber elektriny žalovaným bez zmluvného základu, škodu - majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch a podrobne vymedzenú v bode 5.2 odôvodnenia tohto rozsudku, ako aj príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. Je totiž zrejmé, že pokiaľ by žalovaný protiprávne a bez zmluvného základu neodoberal elektriny, tak by žalobcovi škoda nevznikla.

X0. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa k a žalobcovi úspešnému v spore priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100%.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( ) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ).