Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PO-5Sa/21/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudcom JUDr. Martinom Ľ. Fafaľákom v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. XXX/XX, proti žalovanému: generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom Bratislava, ul. 29. augusta 8-10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 23.08.2022 číslo: 615 618 7180 0 na základe správnej žaloby v sociálnych veciach, takto

rozhodol:

I. Žaloba sa zamieta.

II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Stručný priebeh administratívneho konania

1. Dňa 16.06.2022 bolo vydané Sociálnou poisťovňou, ústredím ako prvostupňovým správnym orgánom rozhodnutie číslo: 615 618 7180 0, ktorým bola podľa a o sociálnom poistení (ďalej len „“) žiadosť žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku zamietnutá.

2. Rozhodnutím žalovaného č. 615 618 7180 0 zo dňa 23.08.2022 tento zamietol odvolanie žalobkyne v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie.

Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

3. Prvostupňový správny orgán odôvodnil zamietnutie tak, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad nie je žalobkyňa invalidná, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou bola stanovená na 25 %.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom uviedla, že nesúhlasí s posúdením zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho poistenia a so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žalobkyňa namieta, že posudkový lekár nezohľadnil v odbornom posudku všetky lekárske správy, nie je pravdou, že boli vyčerpané všetky možnosti liečby a taktiež, že posúdenie zdravotného stavu bolo vykonané bez prítomnosti žalobkyne.

5. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobkyne v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že posudkový lekár opakovane dňa 09.08.2022 v neprítomnosti žalobkyne posudzoval jej zdravotný stav, pričom v zásade nedospel k iným záverom obsiahnutým v predchádzajúcom posudku. Žalobkyňa nedoložila

žiadne také nové vyšetrenia, ktoré by podmieňovali zmenu v hodnotení. Po zohľadnení všetkých, aj novo doložených lekárskych správ a odborných nálezov posudkový lekár potvrdil, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím je osteochondróza chrbtice v dospelosti v driekovo križnej oblasti, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25%, z percentuálneho rozpätia 20% až 35%.

6. Námietka žalobkyne, že musela ukončiť pracovný pomer, nebola vzatá do úvahy pri posudzovaní jej zdravotného stavu. K námietke, že posudkový lekár nevzal do úvahy všetky lekárske správy žalovaný uviedol, že táto otázka je v kompetencii posudkového lekára a v lekárskom posudku lekár poukáže len na také správy, ktoré majú relevanciu. K námietke, že bola posudzovaná v neprítomnosti žalovaný poukázal na príslušnú právnu úpravu počas pandémie COVID 19, ktorá umožňovala preskúmanie zdravotného stavu aj bez prítomnosti posudzovanej osoby a to aj vtedy, ak o osobnú prítomnosť požiadala. Záverom žalovaný uviedol, že žalobkyňa nepredložila žiadne relevantné dôkazy, ktorými by žalobkyňa spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu.

Podstatné zhrnutie žaloby a vyjadrenia k nej

7. Včas podanou správnou žalobou sa žalobkyňa domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Svoju žalobu odôvodnila tým, že už dňa 01.11.2018 podala v pobočke Sociálnej poisťovne Poprad žiadosť o invalidný dôchodok. V dôsledku ochorenia COVID 19 si žalobkyňa dohodla osobné stretnutie na pobočke sociálnej poisťovne až v roku 2022, kde nanovo doložila všetky lekárske správy ku svojej žiadosti. Žalobkyňa zároveň poukázala na to, že trpí trojnásobnou fraktúrou ľavej končatiny a pohmoždenej panvy k čomu sa pridali aj komplikácie s chôdzou a veľmi silné bolesti bedrovej chrbtice. Je dlhodobo liečená v ortopedickej ambulancii, kde pre neutíchajúce bolesti, chôdzi s podporou francúzskych barlí a denného užívania liekov proti bolesti, jej lekár doporučil nevykonávať svoje zamestnanie prevádzkarky v termálnom kúpalisku, ktoré ukončila 30.06.2022. 8. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 14.03.2023 uviedol, že podkladom pre vydanie rozhodnutia žalovaného bol odborný lekársky posudok posudkového lekára sociálneho poistenia žalovaného, podľa ktorého žalobkyňa nie je invalidná, pretože nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalovaný ďalej uviedol, že na posúdenie zdravotného stavu a schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa vyžaduje odborné lekárske posúdenie, čo v tomto prípade posudzuje podľa posudkový lekár sociálneho poistenia. Ohľadom námietky žalobkyne, že jej zdravotný stav bol posúdený posudkovým lekárom bez osobnej prítomnosti žalobkyne, žalovaný uviedol, že podľa počas krízovej situácie sa ustanovenia , a časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú. Podľa názoru žalovaného žalobkyňa nepreukázala žiadne relevantné dôvody, ktoré by spochybnili záver posudkového lekára a tento posudok je presvedčivý, úplný a vecne odôvodnený v súlade so zákonom. Subjektívne presvedčenie žalobkyne nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je zverené posudkovým lekárom. Žalovaná má teda za to, že zdravotný stav žalobkyne bol posúdený správne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi a predmetné rozhodnutia sú zákonné a správne. Záverom preto žalovaný žiada správny súd, aby žalobu ako nedôvodnú zamietol.

9. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného formou repliky nevyjadrila. Po doručení predvolania na pojednávanie zaslala správnemu súdu e-mail, kde opakovane chronologicky popísala svoj zdravotný stav a svoje zdravotné problémy. Poukázala nato, že o invalidný dôchodok požiadala už v roku 2018, pričom rozhodnutie prišlo až v roku 2022 po mnohých urgenciách. V roku 2023 jej bola zaslaná na vyjadrenie kópia vyjadrenia žalovaného a možnosť požiadať o pojednávanie, avšak nemala príjem a z čoho zaplatiť právneho zástupcu, tak to vzdala. Od 01.01.2023 požiadala o starobný dôchodok, ktorý jej bol schválený po 6 mesiacoch. Záverom poukázala na skúsenosti so Sociálnou poisťovňou, kde celý život poctivo platila a očakávala, že rovnako sa táto inštitúcia zachová, keď bude pomoc potrebovať ona. Výsledok je ale opačný, povinnosti neplatia obojstranne, nekoná sa s úctou a s dôstojnosťou akú si človek zaslúži.

10. Žalobkyňa sa z pojednávania ospravedlnila z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Na pojednávaní prítomná zástupkyňa žalobcu zotrvala na doterajších vyjadreniach. Na otázku súdu, kedy došlo k podaniu žiadosti o priznanie invalidného dôchodku sa nevedela s určitosťou vyjadriť.

Výber z relevantnej právnej úpravy

11. Podľa poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Podľa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

Podľa pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

Podľa Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b)komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Podľa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

Podľa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Podľa jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

Príloha č. 4 k : kapitola XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel E – dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položka 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcovích platničkách, písm. b) – s mierne funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku – miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 20% do 35%.

Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

Právne posúdenie správnym súdom

12. Správy súd v Košiciach ako súd správny s poukazom na špeciálne ustanovenia žaloby v sociálnych veciach -205 , preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, preskúmal napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a to nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle a a dospel k záveru, že podaná správna žaloba nie je dôvodná, a preto je potrebné správnu žalobu zamietnuť.

13. Predmetom tohto konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorý rozhodnutím č. 615 618 7180 0 zo dňa 16.06.2022 potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.08.2022 tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a v celom rozsahu potvrdil rozhodnutie

prvostupňového správneho orgánu, ktorý zamietol žiadosť o invalidný dôchodok pre nesplnenie medicínskej podmienky nároku, teda nesplnenie percentuálnej výšky poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

14. Správny súd v celom rozsahu chápe zdravotné problémy žalobkyne a považuje ich za vážne. Verí aj to, že ochorenia jej spôsobovali a spôsobujú dennodenné bolesti, ktoré sú ťažké a neutíchajú. Taktiež akceptuje aj to, že v jej prípade môžu byť bolesti silnejšie, ako pri inej osobe s rovnakým ochorením. Bohužiaľ, bolesť sa nedá odmerať. To, ako ten ktorý človek trpí, nie je možné nijako objektívne kvantifikovať. Zo žaloby a podaní žalobkyne súd nadobudol dojem, že sú to práve jej bolesti, pre ktoré považuje rozhodnutie žalovaného za nesprávne. Uvedenému postoju nemožno nič vyčítať. Človek trpiaci ťažkými bolesťami sotva pochopí, že nespĺňa podmienky nároku na invalidný dôchodok a rozhodnutie vníma ako osobnú nespravodlivosť. Pocit skrivodlivosti sa nepochybne znásobuje aj tým, že žalobkyňa poctivo plnila odvodové povinnosti.

15. Keďže je bolesť objektívne nemerateľná a každý človek ju pociťuje inak, nemožno ju stanoviť za kritérium priznania či nepriznania invalidného dôchodku. Nejaké kritérium však existovať musí a tým je diagnóza. Tieto určujú lekári v lekárskych správach, pričom je na posudkovom lekárovi, aby všetky lekárske správy vyhodnotil a stanovil, či žiadateľ spĺňa alebo nespĺňa nárok na invalidný dôchodok tak, že určí mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

16. Súd nie je lekár, aby stanovil diagnózu. V súvislosti s uvedeným sa správnemu súdu žiada najsamprv upriamiť pozornosť na skutočnosť, že v zmysle , posúdenie otázky vzniku invalidity, nie je otázkou právnou, ale otázkou výsostne odbornou medicínskou, na kvalifikované zodpovedanie ktorej sú logicky nevyhnutné odborné medicínske znalosti a skúsenosti, ktorými zaiste nedisponuje ani Sociálna poisťovňa, do kompetencie ktorej bolo zákonom zverené oprávnenie rozhodovať (nie posudzovať) priznanie tohto „statusu“ invalidity a takýmito odbornými medicínskymi znalosťami nedisponuje ani správny súd. Z uvedených dôvodov zveril oprávnenie posúdiť s odbornou starostlivosťou zdravotný stav žiadateľa o priznanie mu invalidného dôchodku, akreditovaným posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne ( ), o závery odborného lekárskeho posudku ktorých sa potom opiera a dovoláva sa ho rozhodnutie Sociálnej poisťovne. Samozrejme uvedené neznamená, žeby posudkový lekár mohol konať alebo prijímať svoje, pre ďalšie rozhodovanie Sociálnej poisťovne, podstatné závery svojvoľne, práve naopak, závery lekárskeho odborného posudku posudkového lekára o invalidite musia byť riadne, zrozumiteľne a v logických súvislostiach vzhľadom na všetky ním preskúmavané lekárke správy ( ) aj odôvodnené tak, aby boli postupy a uvažovanie posudkového lekára pri prijímaní týchto záverov preskúmateľnými (napr. aj iným kontrolným posudkom) a aby týmto jeho záverom, v ich logických súvislostiach porozumel aj subjekt nedisponujúci medicínskou odbornosťou, t.j. tak žiadateľ o invalidný dôchodok, ktorého zdravotný stav sa posudzuje, ako aj Sociálna poisťovňa rozhodujúca na základe tohto medicínskeho posúdenia o priznaní invalidity, či správny súd toto rozhodnutie preskúmavajúci. Z uvedených dôvodov, aj správny súd, ktorý nie je dostatočne medicínsky erudovaný, v konaní o správnej žalobe na preskúmanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne vo veci nepriznania invalidity (v danom prípade rozhodnutia žalovaného), môže preskúmavať len úplnosť, presvedčivosť a zákonnosť tohto rozhodnutia, ako aj posudku posudkového lekára, z ktorého toto rozhodnutie vychádza. Inými slovami povedané, správny súd nemá oprávnenie prehodnocovať medicínske závery posudkového lekára, ani ich meniť napr. v tom smere, žeby vyhodnotil určitú diagnózu žiadateľa ako rozhodujúce zdravotné postihnutie pre určenie miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť žiadateľom, toto oprávnenie správny súd nemá, správny súd môže posúdiť iba úplnosť, presvedčivosť a zrozumiteľnosť odôvodnenia odborného lekárskeho posudku v nadväznosti na ním zohľadnené a posudzované lekárske správy a iné podklady o zdravotnom stave žiadateľa o invalidný dôchodok.

17. Vzhľadom k uvedenému, správny súd argumentačne podporne poukazuje aj na vyjadrenia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v tomto smere, napr. v rozhodnutí sp. zn. z 24.08.2022, podľa ktorého cit. „V tejto súvislosti Najvyšší správny súd konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia ( v spojení s ) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár

sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 menovaného zákona). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritéria však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní.

18. Okrem už uvedeného správny súd dáva do pozornosti skutočnosť, že posudkový lekár Sociálnej poisťovne posudzuje na podklade lekárskych správ zdravotný stav žiadateľa o invalidný dôchodok nie na základe subjektívnych pocitov žiadateľa (t.j.jeho subjektívneho prežívania ochorenia), ale objektívne, t.j. tak, ako sa to ktoré ochorenie vzhľadom na jeho stav, objektívne symptómy (príznaky) a liečbu vzhľadom na medicínske poznatky, objektívne javí byť závažným s jeho prípadným vplyvom na pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žiadateľa v porovnaní so zdravým jedincom, ktorá miera poklesu je vo vzťahu k tomu ktorému konkrétnemu ochoreniu taktiež objektívne zákonom určená v prílohe č. 4 k a to príslušným percentuálnym rozpätím. Inými slovami, posudkový lekár posudzuje možný vplyv konkrétneho ochorenia na pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť objektívne a nie vzhľadom na to, ako konkrétny žiadateľ, ktorý týmto ochorením trpí toto ochorenie subjektívne prežíva či vníma na úrovni symptómov(napr. danosť rôzneho prahu vnímania a znášania bolesti pri tej istej príčine).

19. V danom konkrétnom prípade, po oboznámení sa s obsahom posudkového spisu žalobkyne, ako aj s odbornými lekárskymi posudkami, dospel správny súd k záveru, že pre účely posúdenia zdravotného stavu žalobkyne a jeho príčinnej súvislosti s ustálením miery poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, boli obidvoma posudkovými lekármi bezo-zvyšku zohľadnené a vyhodnotené závery lekárskych správ zo všetkých odborných vyšetrení žalobkyne a tieto ich závery s týmito lekárskymi správami a ich diagnostickými závermi plne korešpondujú. Preto podľa správneho súdu je neopodstatnenou námietka žalobkyne, že jej zdravotný stav nebol úplne posúdený, pričom v tomto smere žalobkyňa netvrdila ani nepreukázala, žeby v tomto procese posudzovania jej zdravotného stavu posudkovým lekárom SP alebo žalovaným boli opomenuté alebo nezohľadnené niektoré z jej lekárskych správ a v tomto ohľade z posudkového spisu nezistil pochybenie ani správny súd. Lekárske správy doložené žalobkyňou boli v poradí druhom odbornom lekárskom posudku zhodnotené, sú tam uvedené, avšak bohužiaľ, posudková lekárka v lekárskom posudku zo dňa 09.08.2022 v tomto smere konštatuje: „Posudkovému lekárovi ústredia účastníčka konania nedoložila žiadne (také) nové vyšetrenia, ktoré by podmieňovali zmenu v hodnotení, ktoré previedol posudkový lekár pobočky“.

20. Správny súd môže lekárskym správam vytknúť len nedostatok jednoznačnosti, úplnosti, určitosti a presvedčivosti, čo v konkrétnom prípade žalobkyne nenastalo. Medicínske hľadisko, teda zistenia a závery lekára, je súd povinný rešpektovať. K uvedenému súd dodáva vo vzťahu k námietke žalobkyne v odvolacom konaní, že posudkový lekár nezobral do úvahy pri posudzovaní zdravotného stavu všetky lekárske správy, že uvedené je opäť odbornou medicínskou otázkou a žalovaný vo svojom rozhodnutí správne poukázal, že lekár dokáže vybrať z predložených lekárskych vyšetrení tie, ktoré sú dostatočným podkladom pre zhodnotenie miery poklesu vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť.

21. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobkyne, že žiadosť o invalidný dôchodok podala už dňa 01.11.2018 možno uviesť, že túto skutočnosť nijakým spôsobom nepreukázala, avšak ani žalovaný resp. jeho zástupkyňa na pojednávaní nevedela dostatočným spôsobom ozrejmiť, kedy bola táto žiadosť podaná. Skutočnosť, že žiadosť o invalidný dôchodok nemohla byť podaná 10.05.2022, ako tvrdí žalovaná, vyplýva jednoznačne z toho, že k uvedenému dňu bol už vypracovaný prvý lekársky posudok, a teda je zrejmé, že žalobkyňa nemohla podať žiadosť v rovnaký deň, ale skôr. V administratívnom spise je tiež založená listina zo dňa 13.02.2019 (!!!) z ktorej vyplýva, že žalobkyňa žiada priznať invalidný dôchodok

od 01.11.2018, je teda zrejmé, že dátum podania žiadosti uvádzaný žalovanou je nesprávny, pričom žiadosť bola podaná najneskôr dňa 13.02.2019. K uvedenému je potrebné konštatovať, že takáto dĺžka rozhodovania správnych orgánov vo vzťahu k posudzovaniu nároku na invalidný dôchodok je doslova a písmena škandalózna, neospravedlniteľná a absolútne neprípustná. Správny súd však nedisponuje kompetenciou priznať žalobkyni za dĺžku trvania správneho konania odškodnenie.

22. Vyššie uvedená vada, však nemá vplyv na rozhodnutie žalovaného, resp. nemôže privodiť žalobkyni iné rozhodnutie, ktoré by bolo v jej prospech. Rozhodnutie sa nezrušuje iba preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. Rozhodnutie žalovaného je po hmotnoprávnej stránke nezvratné, teda zmenu nemožno dosiahnuť opakovaním procesu pre vady správneho konania, opakovanie procesu by bolo čisto len formálne. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , „Formálne zopakovanie administratívneho konania nepredstavuje pre účastníka, vo vzťahu k skutkovej stránke veci reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech.“

23. Správny súd taktiež nepovažoval za pochybenie v štádiu posudkovej činnosti, keď posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia zhodnotil zdravotný stav žalobkyne v jej neprítomnosti, nakoľko takýto postup v tom čase umožňovala právna úprava . Uvedené vyplýva aj z odborného lekárskeho posudku zo dňa 09.08.2022, ktorý tvorí neoddeliteľnú prílohu napadnutého rozhodnutia. V napadnutom rozhodnutí je taktiež uvedené, že v súvislosti s výskytom ochorenia COVID-19 na území Slovenskej republiky a zamedzenia možného šírenia, posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia posudzoval zdravotný stav žalobkyne v jej neprítomnosti. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 27.09.2023.Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd vyhodnotil námietky žalobkyne ako nedôvodné.

24. Súd citlivo vníma skutočnosť, že žalobkyňa stratila svoje povolanie pre úraz, ktorý utrpela. Strata zamestnania však nepredstavuje kritérium, pre ktoré sa priznáva invalidný dôchodok, v tomto ohľade sa súd rovnako stotožnil so závermi, ktoré v rozhodnutí uvádza žalovaný.

25. O trovách konania správny súd rozhodol podľa v spojení s a . Žalobca v konaní nemal úspech, a preto mu nárok na náhradu trov konania správny súd nepriznal a vo vzťahu k žalovanému, ktorý bola v konaní úspešný správny súd nezistil osobitné dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé požadovať po žalobcu, aby nahradil tejto dôvodne vynaložené trovy konania

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť ( v spojení s a ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom( ).

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak neustanovuje inak ( ). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).