Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/142/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Richterovej a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku v spore žalobcu: B. W., T.. XX.XX.XXXX, H. Y., W. Č.. XX, zastúpeného JUDr. Jaroslavom Bódišom, advokátom so sídlom v Bardejove, Pod papierňou č. 66 a JUDr. Jána Garaja, MBA, advokáta so sídlom v Poprade, Hviezdoslavova č. 2, proti žalovanému: Slovenský vodohospodársky podnik, š. p., so sídlom v Banskej Štiavnici, Radničné nám. č. 8, IČO: 36 022 047, Bratislava, so sídlom Bratislave, Karloveská č. 2, IČO: 36 022 047 01, zastúpenému JAVORČEK & PARTNERS s.r.o., so sídlom v Bratislave, Martinengova č. 36, o zaplatenie 30.795,67 € s prísl.,, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 1. marca 2019 č. k.

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovaného zaviazal na zaplatenie 30.777,48 € s príslušenstvom a vo zvyšku (do 30.795,67 € s prísl.) žalobu zamietol. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V späťvzatej časti konanie zastavil a nepriznal náhradu trov konania žalovanému.

2.V odôvodnení uviedol, že v zmysle záverov odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení zo dňa 16.02.2018 č. k. -296 na pozemku vo vlastníctve žalobcu (LV č. XXXX v kat. úz. G.) sa nachádza vodná stavba (umelé koryto), ktorá predstavuje obmedzenie vlastníka cudzieho pozemku, za ktoré prislúcha náhrada. Keďže žalovaný žalobcovi za užívanie jeho pozemkov v období od 5.11.2008 do 25.6.2013 žiadnu náhradu neposkytol, došlo na jeho strane podľa záverov súdu prvej inštancie k bezdôvodnému obohateniu bez právneho dôvodu (, ). Pri rozsahu bezdôvodného obohatenia vychádzal zo žalobcom predložených znaleckých posudkov Ing. Rolanda Vargu a Ing. Jána Plavca, v zmysle ktorých za obdobie od 05.11.2008 do 25.06.2013 bezdôvodné obohatenie predstavuje súdom priznané plnenie.

3.S ohľadom na vznesenú námietku premlčania náhradu za obmedzenie vlastníckych oprávnení žalobcu za jeden deň, keď prvýkrát si mohol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatniť 04.11.2008, teda žaloba je včas podaná od 05.11.2010.

4. Proti tomuto rozsudku v napadnutej vyhovujúcej časti podal včas odvolanie žalovaný z dôvodu nesprávne zisteného skutkového stavu veci, ako aj pre nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na

definíciu vodného toku v ustanovení vodného zákona () i na ustanovenie v spojení s SR a tvrdil, že koryto rieky bolo upravené v sedemdesiatych rokoch, teda v čase účinnosti zák. č. 138/73 Zb. o vodách, ktorý neobsahuje obdobnú definíciu vodnej stavby ako aktuálny vodný zákon. Úpravy na vodnom toku vykonané nemožno považovať za zriadenie nového koryta, teda súd nesprávne uzavrel, že na pozemkoch žalobcu sa nachádza vodná stavba. Uvedený záver odvolacieho súdu by bolo možné aplikovať iba na vodné stavby, vybudované po účinnosti nového vodného zákona. Poukázal tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v správnej veci sp. zn. , v zmysle ktorého vlastnícke právo k vodnému toku vyplýva priamo z SR a zápis do katastra nehnuteľností mal evidenčný charakter. Zdôraznil tiež, že aj z vyjadrenia Ministerstva životného prostredia SR zo dňa 05.06.2013 vyplýva, že pozemky pod vodnými tokmi sú vo vlastníctve SR. Poukázal na postup žalobcu, ktorý pri nadobúdaní vlastníckeho práva k dotknutým pozemkom vedel alebo mal vedieť, že cez pozemky tečie vodný tok, čo vyplýva i z registra CKN, kde pri parcele č. 2596/1 sa uvádza ako druh pozemku vodná plocha s kódom spôsobu využitia 11. Namietal tiež záver súdu prvej inštancie, že na jeho strane došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, keďže žalobca nemá z užívania vodného toku žiaden zisk, naopak, každoročne vynakladá nemalé prostriedky na správu toku a vykonáva povodňovú pohotovosť. Naproti tomu žalobca nie je ani povinný za pozemky odvádzať daň z nehnuteľnosti. Pokiaľ aj v minulosti bolo poukazované na uzatváranie nájomných zmlúv, všetky mali podstatne nižšie dojednané nájomné, než bolo priznané súdom prvej inštancie, v dôsledku čoho konanie žalobcu považoval za rozporné s dobrými mravmi. Napokon poukázal na rozhodnutia ESĽP v obdobných sporoch, v ktorých súd považoval za dôležitú okolnosť, ak v čase nadobudnutia vlastníctva sťažovateľmi nehnuteľností už boli zaťažené namietaným bremenom (C. Z. D. X. G., proti C. c/a SR Š. X. G.). Z týchto dôvodov navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Žalobca sa k odvolaniu písomne nevyjadril. Na pojednávaní navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Tvrdil, že potok preteká umelým korytom, ktorý označil za čiernu stavbu. Nesúhlasil s názorom, že pozemok pod vodným korytom prešiel do vlastníctva štátu ešte podľa predchádzajúcej právnej úpravy ().

6. Odvolací súd prejednal včas podané odvolanie žalovaného na pojednávaní, v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených ( a ), zopakoval dokazovanie v potrebnom rozsahu ( ), teda ohľadom rozhodujúcej skutočnosti, za ktorú považoval obdobie vybudovania vodnej stavby na sporných pozemkoch, podrobným oboznámením obsahu listiny - správy o čiastkovej úprave toku Vrbovčianka a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je potrebné považovať v napadnutej vyhovujúcej časti za opodstatnené.

7. Žalobca ako vlastník pozemku v kat. úz. G. (pôvodne Č.) od r. 2007 uplatňoval vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku v jeho vlastníctve pod vodnou stavbou upraveného koryta potoka Vrbovčianka.

8. Súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom žalobu zamietol, keď dospel k záveru, že žalobca nie je vlastníkom pozemku, po ktorom vodný tok Vrbovčianka preteká.

9. Na odvolanie žalobcu odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, keď pre posúdenie vecnej opodstatnenosti žaloby za rozhodujúce považoval zistenie, že na pozemku vo vlastníctve žalobcu sa nachádza vodná stavba, za ktorú sa podľa § 52 ods. 1 písm. a) vodného zákona (zák. č. 364/04 Z. z.) považuje i úprava, zmena alebo zriadenie koryta. Podľa záverov odvolacieho súdu do úvahy prichádza podľa § 26 ods. 7 vyvlastnenie pozemku, pri obmedzení vlastníka pozemku prichádza do úvahy náhrada za obmedzenie podľa § 26 ods. 9. Odvolací súd vychádzajúc z preukázateľnej skutočnosti, že na pozemku žalobcu sa nachádza vodná stavba (umelé koryto), dospel k záveru, že základ nároku je daný.

10. V ďalšom štádiu konania žalovaný argumentoval tým, že vodná stavba bola zriadená ešte v sedemdesiatych rokoch 20. storočia (vyjadrenie žalovaného na pojednávaní dňa 30.01.2019) a predložil listinu, ktorá túto skutočnosť potvrdzovala. Žalujúca strana, prítomná na pojednávaní pred súdom prvej inštancie, uvedený listinný dôkaz nepovažovala za významný pre posúdenie vednej opodstatnenosti žaloby.

11. Odvolací súd však uvedený dôkaz považoval pre posúdenie vecnej opodstatnenosti za zásadný, pretože v čase prijatia jeho zrušujúceho uznesenia z obsahu spisu a z tvrdení sporových strán nevyplývalo, že vodná stavba mala byť vybudovaná za účinnosti predchádzajúceho vodného zákona, pred uzavretím kúpnej zmluvy ohľadom sporných pozemkov žalobcom. V spore preto zhodne so súdom prvej inštancie aplikoval novú právnu úpravu,

12. Podľa oboznámenej listiny vodná stavba, úprava koryta vodného toku, vznikla ešte v sedemdesiatych rokoch (bola dokončená v novembri 1975), pri posudzovaní nároku žalobcu na náhradu za pozbavenie, resp. obmedzenie jeho vlastníckych práv bolo preto potrebné prihliadnuť na skorší vodný zákon, t. j. vodný i na príslušnú judikatúru. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že aktuálny vodný zákon možno aplikovať len v prípade zriadenia vodnej stavby po jeho účinnosti, a to predovšetkým so zreteľom na mechanizmus odškodnenia vlastníkov pozemkov korýt vodných tokov podľa

13. Hoci vodný zákon bol prijatý v čase neslobody, v ustanovení § 31 ods. 3 počítal s náhradou vlastníkom pozemkov, po ktorých pretekajú vodné toky (s výnimkou prirodzených korýt), keď v legálnej definícii vodného toku v § 31 ods. 1 uviedol, že vodné toky tvoria i ich korytá. V ods. 5 uvedeného ustanovenia sa počíta s dohodou o užívaní pozemkov pri vodných tokoch a o náhrade, tiež pre prípad absencie dohody s vlastníkom alebo užívateľom pozemkov s rozhodnutím vodohospodárskeho orgánu o výške náhrady.

14. V zmysle záverov rozsudku Najvyššieho súdu SR vo veci pozemky, tvoriace koryto rieky, prešli zo zákona (§ 31 ods. 1 zák. č. 138/73 Zb.) do vlastníctva štátu. Súd ďalej uviedol, že aj podľa právnej teórie pozemky, tvoriace koryto riek (riečište), mohli byť do 01. apríla 1975 v súkromnom vlastníctve. Vlastníctvo riečišťa dotiaľ, dokiaľ je pod vodou, bolo viac len spočívajúcim právom, pretože vykonávanie vlastníckeho práva bolo obmedzené zákonnými ustanoveniami vodného zákona ešte z roku 1885 a 1913. Ku dňu účinnosti vodného zákona (1.4.1975) došlo k poštátneniu pozemkov, keď do pojmu vodných tokov boli zahrnuté aj ich korytá, či už prirodzené, upravené alebo umelé, pričom za pozemky tvoriace prirodzené toky náhrada nepatrila a v ostatných prípadoch patrila obdobne podľa predpisov o vyvlastnení. Predmet vodného toku predstavuje podľa uvedeného zákona vodný prúd ako vec nespôsobilú k vlastníctvu a pozemok (koryto), po ktorom tento vodný prúd odteká, a ktorý je vlastnícky spôsobilý.

15. Pozemok, za ktorý žalobca uplatňuje náhradu, tvorí koryto (upravené) vodného toku Vrbovčanka. S ohľadom na obdobie regulácie vodného toku za účinnosti skoršieho vodného zákona, pozemok, tvoriaci koryto tohto upraveného vodného toku, prešiel do vlastníctva štátu podľa o vodách a kúpnou zmluvou od nevlastníka ho žalobca nemohol nadobudnúť do vlastníctva v r. 2007 (zásada nemo plus iuris transfere potest quam ipse habet). Žalobu o náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva je preto potrebné považovať za vecne neopodstatnenú. Pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorý nie je vlastníkom koryta vodného toku, odvolací súd v napadnutej vyhovujúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu i v tejto časti zamietol ( ). Žalobca sa nebránil napr. tým, že pozemok vydržal, zrejme i z dôvodu, že by nespĺňal podmienku desaťročnej dobromyseľnej držby, keď žalovaný v spore spochybnil jeho vlastníctvo po prvýkrát ešte v r. 2011, pri vklade kúpnej zmluvy v r. 2007. V zmysle rímskoprávnej zásady vigilantibus iura scripta sunt bolo vecou žalobcu, aby pred zamýšľanou kúpou sa náležite presvedčil o charaktere scudzovaných pozemkov, resp. aby pri dojednaní kúpnej ceny sa zohľadnila existenciu vodného toku.

16. V spore úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov konania podľa v spojení s .

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).