Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_13Csp-44-2016.pdf
PDF · 132.62 KB
Case nature
Area
Subarea
13Csp/44/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci veci žalobcu: P. T., O.. XX.XX.XXXX, V. F. XX, XXX XX P., zastúpeného Mgr. Dr. Antonom Kušnírom, advokátom, Jána Reka 13, 010 01 Žilina, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere a o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 498,80 Eur, takto
rozhodol:
Konanie v časti o určenie, že zmluva o spotrebiteľskom úvere medzi žalobcom a žalovanou č. XXXXXXXXX zo dňa 24.11.2014 je absolútne neplatná z a s t a v u j e .
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 498,80 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca m á n á r o k voči žalovanému na náhradu trov konania v časti týkajúcej sa vydanie neodkladného opatrenia v tejto veci a povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 498,80 Eur v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
V časti týkajúcej sa určenia, že zmluva o spotrebiteľskom úvere medzi žalobcom a žalovanou č. XXXXXXXXX zo dňa 24.11.2014 je absolútne neplatná, náhradu trov konania stranám n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu 15.8.2016 sa žalobca domáhal, aby súd vydal rozsudok, ktorým by rozhodol o určení, že zmluva o spotrebiteľskom úvere medzi žalobcom a žalovaným č. XXXXXXXXX zo dňa 24.11.2014 je absolútne neplatná, a o povinnosti žalovaného vydať mu bezdôvodné obohatenie vo výške 498,80 Eur a nahradiť trovy konania. Žalobca v tomto podaní zároveň navrhol, aby súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým by žalovanému nariadil, aby nenakladal s právom na zrážky zo mzdy žalobcu podľa písomnej Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 24.11.2014 až do právoplatného rozhodnutia vo veci.
2.1. Žalobca podanie odôvodnil tým, že dňa 24.11.2014 žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX cez sprostredkovateľa, a to na bezúčelový úver v sume 600,- Eur, pričom odplata mala predstavovať 576,- Eur pri úroku 66%. V zmluve je stanovená výška ročnej percentuálnej miery nákladov na 30%. Uviedol, že vo všeobecných obchodných podmienkach zmluvy je v bode č. 6 úroková sadzba definovaná ako fixná na celé obdobie úveru, pričom sa neviaže na žiaden index ani referenčnú úrokovú sadzbu a nie sú dané žiadne podmienky pre jej uplatňovanie. Poukázal na ust. § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSU“), podľa ktorého zmluva musí obsahovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, a podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, a uviedol, že táto náležitosť spornej zmluvy nebola dodržaná. Poukázal na to, že ročná percentuálna miera nákladov ako ďalšia obligatórna náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola v predmetnej zmluve uvedená vo výške 30%. V prílohe zmluvy nazvanej „Štandardné európske
informácie o spotrebiteľskom úvere“ sa uvádza aj konkrétny výpočet RPMN pri výške úveru 500,- Eur na obdobie 12 mesiacov, kde RPMN predstavuje 32%. Podľa žalobcu spomínaný výpočet žalovaného uviedol týmto žalobcu do omylu, že jeho úver je výhodnejší. Hodnota RPMN v zmluve je zároveň definovaná zavádzajúco, nesprávne a nepredstavuje 30%, ale 300,29% pri výške úveru 600,- Eur na obdobie 12 mesiacov s mesačnými intervalmi splátok vo výške 98,- Eur, čo sa uvádza až v dohode o plnení v splátkach. Tým bola porušená povinnosť žalovaného uviesť hodnotu RPMN vypočítanú podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2 ZoSU, a preto poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný podľa ust. § 11 ods. 1 písm. d) ZoSU. Žalobca tiež dodal, že najvyššia prípustná odplata za poskytnutie úveru podľa § 1a nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. je dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu s tým, že priemerná RPMN pre daný typ úveru k danému obdobiu predstavovala hodnotu 15,89%, a skutočná RPMN zmluvy č.XXXXXXXXX, a to 300,29% vysoko prevyšuje dvojnásobok priemernej RPMN, teda 31,78%.
2.2. V súvislosti s neodkladným opatrením žalobca uviedol, že žalovaný uzavrel so žalobcom dohodu o zrážkach zo mzdy ako zabezpečenie svojej pohľadávky podľa ust. § 551 Občianskeho zákonníka, konečná splatnosť úveru nastala k 24.11.2015, a žalovaný si uplatnil svoj nárok zo zmluvy k dátumu 8.12.2015 u zamestnávateľa žalobcu. Žalobca poukázal na výšku svojej mzdy i výpočet hornej hranice mesačnej zrážky a uzavrel, že na základe vyššie uvedených skutočností k 15.7.2016 bolo žalobcovi zrazených spolu 1.319,98 Eur (pozn. súdu: správne zrejme 1.098,80 Eur ako žalobca uvádza ďalej a vyplýva aj z ním predložených výplatných lístkov). Uviedol, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný podľa ust. § 11 ods. 1 písm. d) ZoSU, a z uvedeného vyplýva, že žalobca istinu vo výške 600,- Eur splatil a má nárok na vrátenie sumy vo výške 498,80 Eur, a žiadal preto aj to, aby žalovaný ďalej nenakladal s právom na zrážky zo mzdy žalobcu.
2.3. Na preukázanie týchto skutočností žalobca predložil kópiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a ďalej aj kópiu splátkového kalendára, dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov a dohody o plnení v splátkach zo dňa 24.11.2014, a kópiu svojich výplatných lístkov za mesiace 2/2016 až 6/2016.
3. Súd návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zdržať sa uplatňovania zrážok zo mzdy podľa napadnutej dohody o zrážkach zo mzdy. V uznesení o nariadení neodkladného opatrenia pritom súd vychádza z toho, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedená ročná percentuálna miera nákladov, ktorými sa v zmysle ust. § 2 písm. i) ZoSU rozumejú celkové náklady /teda v zmysle písm. g) tohto ust. všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere/ vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, a ani podmienky ktoré upravujú uplatňovanie úrokovej sadzby - ktorými sa, vychádzajúc z podstaty a zmyslu úročenia, rozumejú všetky podmienky tak aby bolo zrejmé ako, resp. z akej sumy a odkedy (napr. či už od dojednania úveru - rezervácie peňažných prostriedkov, alebo od reálneho poskytnutia peňažných prostriedkov v prospech dlžníka, alebo až od určitého iného času v prípade dojednania dočasného bezúročného obdobia) a dokedy sa má uplatňovať (napr. do stanoveného času splatnosti, alebo do vrátenia, alebo inak), a to tak, aby bola jasne určiteľná povinnosť platenia úrokov (napr. aj v situácii prípadného predčasného alebo oneskoreného vrátenia peňažných prostriedkov) s tým, že absencia týchto náležitostí spôsobuje, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSU považuje za bezúročný a bez poplatkov, a žalobca tak má právo iba na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov vo výške 600,- Eur, ktoré podľa žalobcom predložených listín v prospech žalovaného už zrazené boli. Súd pritom uzavrel, že ak žalovaný nemá právo na ďalšie plnenie z tejto zmluvy, tak v tomto rozsahu nemá právo ani na plnenie podľa dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá ho mala zabezpečovať, a žalobca tak má pravdepodobne právo, ktorého ochrany sa neodkladným opatrením domáha.
4. Proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia podal žalovaný odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že neboli naplnené zákonné predpoklady na jeho nariadenie s tým, že žalobca nepredložil také dôkazy a neosvedčil také skutočnosti, ktoré by opodstatňovali jeho hmotnoprávny nárok vo veci samej. O tomto odvolaní rozhodol Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 24Co/20/2016-51 zo dňa 12.1.2017 tak, že (bod 8. uznesenia) boli splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia a napadnuté uznesenie potvrdil.
5.1. Spolu s odvolaním proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia predložil pritom žalovaný aj svoje písomné vyjadrenie k žalobe, v ktorom so žalobou nesúhlasil a navrhol, aby súd žalobu zamietol. Vo vzťahu k neplatnosti zmluvy o úvere ako celku namietal, že súd môže určiť za neplatné jednotlivé neprijateľné podmienky, avšak ustanovenie § 53 ods. 5 OZ neumožňuje súdu určiť neplatnosť celej zmluvy pre existenciu neprijateľných podmienok.
5.2. K zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX žalovaný uviedol, že nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov s poukazom na to, že dlžník sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere zaviazal k úhrade jednej splátky vo výške 1.176,- Eur s termínom splatnosti dňa 24.11.2015, následne však požiadal v ten istý deň o možnosť využitia splátkového kalendára - Dohody o plnení v splátkach. Žalovaný ďalej uviedol, že dlžník bol dňa 24.11.2014 s predmetnou dohodou oboznámený, na znak čoho ju podpísal, a preto mal vedomosť aj o existencii náležitostí, ktoré v nej následne boli uvedené s tým, že spotrebiteľ sa zaviazal uhradiť celkovú čiastku v 12 pravidelných mesačných splátkach vo výške 98,- Eur, vždy k 11. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 11.12.2014. Podľa žalovaného dohoda o splátkach oprávňuje spotrebiteľa plniť v splátkach (nie jednorazovo, tak ako je to ustanovené v zmluve o úvere), na základe ktorých logicky vzrastá aj RPMN. To znamená, že RPMN vo výške 30% stanovená v zmluve o úvere je hodnota vypočítaná pre prípad splatenia úveru v jednej splátke, naproti tomu RPMN vo výške 300,29 % dohodnutá v dohode o splátkach, predstavuje RPMN vypočítanú v prípade spotrebiteľa, ktorý požiadal o plnenie v splátkach, tak ako je tomu aj v predmetnom prípade (pozn. súdu: už na tomto mieste však treba uviesť, že spotrebiteľ bol aj bez tejto dohody oprávnený plniť v splátkach, keďže podľa § 566 ods. 1 OZ veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky, a aj v zmysle všeobecných ustanovení upravujúcich zmluvu o úvere podľa § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve, a úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov, a najmä podľa § 16 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľ má právo kedykoľvek počas doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere spotrebiteľský úver úplne alebo čiastočne splatiť pred dohodnutou lehotou splatnosti. V takom prípade je spotrebiteľ povinný uhradiť úrok a náklady vzniknuté len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia. Vzhľadom na tieto ustanovenia je pritom tiež zrejmé, že pri plnení v splátkach pred pôvodne dohodnutým termínom splatnosti by mal spotrebiteľ platiť menej a rozloženie plnenia na splátky by nemalo mať vplyv na zvýšenie RPMN). Žalovaný dodal, že žalobca nesie dôkazné bremeno a jeho úlohou je preukázať v čom spočíva nesprávne uvádzanie RPMN, nakoľko RPMN neabsentuje. Žalovaný pritom poukázal na definíciu odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. s tým, že nariadenie definuje odplatu ako úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Vyslovil pritom názor, že úrok nie je odplatou pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale je odplatou, ktorá sa platí pri užívaní alebo v súvislosti s vrátením peňažných prostriedkov. Podľa žalovaného ide o plnenie, ktoré je dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy, ale nie je spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov z dôvodu, že je spojené s užívaním a vrátením peňažných prostriedkov a úrok nie je ani vyžadovaný pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale až po poskytnutí peňažných prostriedkov. Žalovaný uzavrel, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 24.11.2014 je odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške 180,- Eur, čo predstavuje RPMN vo výške 30 %, a spotrebiteľ zobral na vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania tejto zmluvy je vo výške 15,89 %. Podľa žalovaného teda výška odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov je v súlade s nariadením a neprevýšila dvojnásobok priemerných hodnôt RPMN.
5.3. V súvislosti s bezdôvodným obohatením žalovaný uviedol, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, predmetná zmluva o úvere nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu zmluvy a pod.) a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov.
6. Písomným podaním zo dňa 6.10.2016, po doručení žaloby žalovanému (na vyjadrenie podľa § 167 ods. 2 CSP) a jeho odvolaní proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia i vyjadrení k žalobe zo dňa 29.9.2016 (viď § 141 CSP) žalobca predložil súdu návrh na zmenu
žaloby podľa § 139 a nasl. CSP, v ktorom zopakoval dôvody, pre ktoré má za to, že sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a uviedol, že nakoľko nie je možná ochrana práv žalobcu formou vyslovenia absolútnej neplatnosti zmluvy ako celku z dôvodov absencie obligatórnych obsahových náležitostí, navrhol, aby súd pripustil zmenu petitu návrhu. Navrhol, aby súd určil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 24.11.2014 je neplatná (bez odôvodnenia) v článku 1. v časti, v ktorej sa žalobca zaviazal zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojený so spotrebiteľským úverom vo výške 576,- Eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 1.176,- Eur, v článku 2. v časti, v ktorej sa žalobca zaviazal zaplatiť odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške 180,- Eur, čo predstavuje ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške 30%, ktorá sa vypočítala v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru, a v článku 3. v časti, v ktorej sa žalobca zaviazal zaplatiť úrok vo výške 66% ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu vo výške 396,- Eur a celkovú čiastku 1.176,- Eur. Ďalej, že žalovaná je povinná vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 498,80 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a že dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou dňa 24.11.2014 je neplatná. Z obsahu uvedeného podania (§ 124 ods. 1 CSP) tak vyplynulo, že žalobca ďalej netrval na žalobe v časti o určenie absolútnej neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi žalobcom a žalovaným č. XXXXXXXXX zo dňa 24.11.2014, teda že žalobu v tejto časti zobral späť, o čom súd rozhodol v rozhodnutí vo veci samej, a zároveň navrhol aj jej zmenu, o ktorej súd v zmysle ust. § 142 ods. 1 a § 143 ods. 1 CSP rozhodol uznesením vyhláseným na nasledujúcom pojednávaní tak, že ju nepripustil, keďže v tomto štádiu konania už boli vykonané úkony pri príprave pojednávania (podľa § 167 ods. 2 CSP) a museli by sa preto opakovať a ďalej dopĺňať, pričom nový petit nebol ani nijako osobitne odôvodnený. Okrem toho strany sporu sa navyše na pojednávanie ani neustanovili (viď nižšie) a toto pojednávanie by si preto v prípade pripustenia zmeny žaloby (za účelom právoplatnosti takéhoto uznesenia) vyžadovalo jeho odročenie a vykonanie ďalších úkonov (§ 153 ods. 2 , § 157 ods. 1 a § 183 ods. 1 veta prvá CSP), čím by došlo k jeho zmareniu, keďže výsledky doterajšieho konania by v takom prípade na tomto pojednávaní (bez jeho odročenia) nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe.
7. Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktoré sa strany sporu neustanovili, svoju neúčasť však ospravedlnili, a preto súd vec prejednal v ich neprítomnosti.
8. Podľa § 145 ods. 1 a 2 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
9. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
10. V danom prípade žalobca zobral žalobu v časti o určenie absolútnej neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi žalobcom a žalovaným č. 106500348 zo dňa 24.11.2014 späť, a keďže tak urobil skôr než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, teda v čase, keď sa na prípadný nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby v zmysle ust. § 146 ods. 1 CSP neprihliada a jeho vyjadrenie k čiastočnému späťvzatiu preto nie je ani potrebné, súd konane v rozsahu späťvzatia žaloby postupom podľa § 145 ods. 2 CSP v tejto časti zastavil.
11. Pri prejednaní zostávajúcej časti sa súd oboznámil so žalobou a všetkými prostriedkami procesného útoku a obrany, ktoré strany sporu počas konania uplatnili riadne a včas, vykonal dokazovanie všetkými predloženými listinnými dôkazmi, ktorých odpis bol stranám sporu v priebehu konania doručený (a preto ich na pojednávaní osobitne nečítal, viď § 204 CSP), a na základe zhodných (resp. nepopretých) tvrdení rozhodujúcich skutočností (§ 132 ods. 1, § 151 a § 186 ods. 2 CSP) a vykonaných dôkazov zistil tento podstatný skutkový stav :
12. Dňa 24.11.2014 uzavrel žalobca ako spotrebiteľ so žalovaným ako veriteľom zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 600,- Eur a žalobca sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojený so spotrebiteľským úverom vo výške 576,- Eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 1.176,- Eur. V zmluve je následne uvedené, že odplata
pri poskytnutí peňažných prostriedkov je vo výške 180,- Eur, čo predstavuje RPMN vo výške 30%, a úrok vo výške 66% ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu vo výške 396,- Eur. Z uvedeného tak jednoznačne vyplýva, že ročná percentuálna miera nákladov, ktorými sa v zmysle ust. § 2 písm. i) ZoSU rozumejú celkové náklady vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, v spojení s ust. § 2 písm. g) ZoSU (ktorý definuje celkové náklady) teda všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19 ZoSU, bola uvedená nesprávne (klamlivo) v neprospech spotrebiteľa vychádzajúc iba z časti celkových nákladov spotrebiteľa označenej ako odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške 180,- Eur bez zohľadnenia úroku vo výške 66% ročne z poskytnutého úveru, ktoré mal spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Okrem toho v tejto zmluve nie sú uvedené ani podmienky ktoré upravujú uplatňovanie úrokovej sadzby - ktorými sa, vychádzajúc z podstaty a zmyslu úročenia, rozumejú všetky podmienky tak aby bolo zrejmé ako, resp. z akej sumy a odkedy (napr. či už od dojednania úveru - rezervácie peňažných prostriedkov, alebo od reálneho poskytnutia peňažných prostriedkov v prospech dlžníka, alebo až od určitého iného času v prípade dojednania dočasného bezúročného obdobia) a dokedy sa má uplatňovať (napr. do stanoveného času splatnosti, alebo do vrátenia, alebo inak), a to tak, aby bola jasne určiteľná povinnosť platenia úrokov (napr. aj v situácii prípadného predčasného alebo oneskoreného vrátenia peňažných prostriedkov - viď napr. aj § 16 ods. 1 ZoSU).
13. Skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že mu žalovaný poskytol úver vo výške 600,- Eur a že celková suma zrazená z jeho mzdy (v prospech žalovaného) predstavuje 1.098,80 Eur, pritom neboli v konaní nijako spochybnené, a preto z nich súd ďalej aj vychádzal.
14. Z hľadiska vymedzenia rozhodovanej veci súd osobitne zdôrazňuje, že žiadne iné než vyššie uvedené podstatné skutočnosti v konaní stranami konkrétne uvedené a tiež zákonom stanoveným procesným postupom súdu (§ 215 ods. 1 a 2 CSP) zistené neboli a ani nevyšli najavo (§ 191 ods. 1 CSP). V tejto súvislosti pritom súd tiež pripomína, že „Všeobecné, vágne a paušálne tvrdenia žalobcu (pozn. súdu: a nepochybne aj žalovaného) neumožňujú súdu ich vecné preskúmanie a nie sú spôsobilé byť predmetom dokazovania. Takéto nesubstancované prejavy žalobcu (pozn. súdu: a nepochybne aj žalovaného) súd v konaní legitímne opomenie a nevykonáva vo vzťahu k ich pravdivosti žiadne dokazovanie. (in: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 670).
15. Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. (ďalej len „Obchodný zákonník“ alebo aj „OBZ“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
16. Nasledujúce dispozitívne ustanovenia Obchodného zákonníka (od ktorých sa strany v zmysle § 263 ods. 1 OBZ môžu odchýliť) stanovujú výšku úrokov, ich uplatňovanie, ako aj pravidlá splácania a splatnosti úrokov.
17. Podľa § 502 ods. 1 OBZ od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
18. Podľa § 503 ods. 3 OBZ dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
19. V prejednávanom prípade je zrejmé, že ide o právny vzťah súvisiaci so zmluvou o úvere, ktorá má v zmysle ust. § 261 ods. 6 OBZ povahu tzv. absolútneho obchodného záväzkového vzťahu spravujúceho sa ustanoveniami tretej časti tohto zákona. Zo skutočností uvedených žalobcom, ako i z písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, však vyplýva, že v podrobnostiach ide o nároky súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a právny vzťah (zmluvu) medzi účastníkmi je preto potrebné posúdiť aj podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy („ZoSU“), ktorý stanovuje špeciálnu úpravu spotrebiteľských úverov.
20. Podľa § 1 ods. 1 ZoSU tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
21. Podľa § 9 ods. 1 ZoSU zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
22. Podľa § 9 ods. 2 ZoSU zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka (§ 52 a 60 o spotrebiteľských zmluvách) musí obsahovať (okrem ďalších tam uvedených, pozn. súdu) tieto náležitosti:
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
23. Podľa § 2 písm. i) ZoSU ročnou percentuálnou mierou nákladov sú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19. Podľa § 2 písm. g) ZoSU celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
24. Podľa § 273 OBZ časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.
25. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
26. Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou.
27. Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) a d) ZoSU poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 <http://www.zakonypreludi.sk/zz/2010-129/znenie-20110101>, alebo neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <http://www.zakonypreludi.sk/zz/2010-129/znenie-20110101>, r) <http:// www.zakonypreludi.sk/zz/2010-129/znenie-20110101> a y) <http://www.zakonypreludi.sk/zz/2010-129/ znenie-20110101>, prípadne ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
28. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
29. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
30. Vychádzajúc z ust. § 497 OBZ zmluva o úvere predpokladá záväzok veriteľa, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a záväzok dlžníka poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Ďalší obsah takéhoto právneho vzťahu (vrátane niektorých otázok týkajúci sa úročenia, úrokov a ich splatnosti) je vo všeobecnosti subsidiárne určený dispozitívnymi normami § 498 a nasl. Obchodného zákonníka (ak strany nedohodnú inak). V prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere však zákon pre vznik práva na úroky a poplatky v zmysle § 9 ods. 2 ZoSU, okrem písomnej formy zmluvy, vyžaduje aj jej ďalšie obligatórne obsahové náležitosti (inak sa podľa § 11 ods. 1 ZoSU poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov).
31. V písomnej zmluve o spotrebiteľskom úvere musia byť preto určite a zrozumiteľne (§ 37 ods. 1 OZ), okrem ďalších náležitostí, v zmysle ust. § 9 ods. 2 ZoSU uvedené:
i) úroková sadzba spotrebiteľského úveru - ktorou je podľa § 2 písm. j) ZoSU úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, a súčasne podmienky ktoré upravujú jej uplatňovanie - ktorými sa, vychádzajúc z podstaty a zmyslu úročenia, rozumejú všetky podmienky tak aby bolo zrejmé ako, resp. z akej sumy a odkedy (napr. či už od dojednania úveru - rezervácie peňažných prostriedkov, alebo od reálneho poskytnutia peňažných prostriedkov v prospech dlžníka, alebo až od určitého iného času v prípade dojednania dočasného bezúročného obdobia) a dokedy sa má uplatňovať (napr. do stanoveného času splatnosti, alebo do vrátenia, alebo inak), a to tak, aby bola jasne určiteľná povinnosť platenia úrokov (napr. aj v situácii prípadného predčasného alebo oneskoreného vrátenia peňažných prostriedkov). Len takýto výklad požiadavky zákona totiž spĺňa účel spotrebiteľského práva, a to jednak venovať zvýšenú pozornosť ochrane spotrebiteľa (ktorý by nemal byť zavádzaný a mal by mať čo najviac informácií umožňujúcich mu - pred, ale i dodatočne po poskytnutí úveru - čo najlepšie posúdiť situáciu a urobiť rozhodnutie ohľadom uzavretia zmluvy a následne aj spôsobu, resp. rýchlosti splácania úveru), a tiež preto, že len pri vyššie uvedenom riadnom vymedzení uplatňovania úrokovej sadzby (úročenia) je možné kedykoľvek (i v priebehu splácania) určiť obsah právneho vzťahu, t.j. výšku zostávajúcej istiny, úrokov a ostatných poplatkov. Prax, a ako vyplýva z ust. § 9 ods. 2 písm. l) a m) ZoSU aj zákon (rozlišujúci minimálne splácanie s amortizáciou istiny alebo bez), totiž pozná rôzne spôsoby splácania úveru. Napríklad poskytnuté peňažné prostriedky (istina) sa môžu splácať na začiatku a úroky až na konci, prípadne naopak, alebo sa úroky a poplatky strhnú ihneď z celkovej výšky spotrebiteľského úveru (pozri napr. vysvetlivky k položke 2C formulára o zmluvných podmienkach podľa vyhl. č. 620/2007 Z.z. v pôvodnom znení), prípadne sa istina spláca spolu s úrokmi v rôznych kombináciách (čo navonok nevylučuje rovnakú resp. nemennú výšku celkovej splátky), či už s pevnou splátkou istiny a sumy úroku, resp. podľa ich rôzne stanoveného podielu, alebo sa amortizuje celkovými rovnomernými tzv. anuitnými splátkami, pri ktorých sa plynule mení výška a pomer splátky istiny a úroku. Spôsob úročenia a splácania úveru a jeho jednotlivých častí musí byť preto vyjadrený určitým a zrozumiteľným spôsobom vylučujúcim pochybnosti o obsahu povinnosti splácať jeho jednotlivé položky (vrátane postupu jej splnenia). Na spotrebiteľský úver sa totiž nevzťahujú automaticky obvyklé všeobecné subsidiárne pravidlá úročenia a splácania podľa dispozitívnych ustanovení OBZ (v zmysle ust. § 9 ods. 2 ZoSU v spojení s ust. § 11 ods. 1 ZoSU), a úroky, resp. výška úrokov (úroková sadzba), podmienky jej uplatňovania a podmienky splácania istiny, úrokov a iných poplatkov musia byť výslovne písomne dohodnuté, resp. určené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Inak sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, a veriteľ nárok na úroky a poplatky nemá.
j) ročná percentuálna miera nákladov - ktorou sú podľa § 2 písm. i) ZoSU celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, a teda, v spojení s ust. § 2 písm. g) ZoSU (vymedzujúcim celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom) všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19. Zákon pritom vyžaduje, aby RPMN bola určená správne, resp. v prospech spotrebiteľa (§ 11 ods. 1 písm. d) ZoSU). Údaje o RPMN (danej zmluvy i priemernej hodnoty na príslušný úver) sú totiž jednými z najdôležitejších údajov zmluvy o spotrebiteľskom úvere umožňujúce posúdiť výhodnosť úveru, čo nepochybne má zásadný vplyv na rozhodnutie spotrebiteľa vstúpiť do úverového vzťahu s veriteľom. Obidva údaje o ročnej percentuálnej miere nákladov sú indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru, pretože RPMN zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver
uhradiť, vyjadruje hodnotu všetkých záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a tak spotrebiteľ môže pomocou týchto údajov pomerne jednoducho zistiť, ktorý úver, resp. pôžička je pre neho výhodnejší. Tieto údaje teda slúžia spotrebiteľovi na porovnávanie úverových produktov, poskytovaných viacerými veriteľmi a nepochybne sú spôsobilé ovplyvniť spotrebiteľa pri výbere úverového produktu, ktorý si spotrebiteľ môže pri uzatváraní zmluvy porovnať s priemernou hodnotou RPMN ostatných poskytovaných spotrebiteľských úverov, a preto sú obidva tieto údaje týkajúce sa RPMN povinnou súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
32. V danom prípade však samotná zmluva resp. text zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorý spotrebiteľ pripojil svoj podpis (ad 1.) neobsahuje podmienky upravujúce uplatňovanie úrokovej sadzby
- ktorými sa, vychádzajúc z podstaty a zmyslu úročenia, rozumejú všetky podmienky tak aby bolo zrejmé ako, resp. z akej sumy a odkedy (napr. či už od dojednania úveru - rezervácie peňažných prostriedkov, alebo od reálneho poskytnutia peňažných prostriedkov v prospech dlžníka, alebo až od určitého iného času v prípade dojednania dočasného bezúročného obdobia) a dokedy sa má uplatňovať (napr. do stanoveného času splatnosti, alebo do vrátenia, alebo inak), a to tak, aby bola jasne určiteľná povinnosť platenia úrokov (napr. aj v situácii prípadného predčasného alebo oneskoreného vrátenia peňažných prostriedkov - viď napr. aj § 16 ods. 1 ZoSU). Okrem toho táto zmluva (ad 2.) obsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov určenú nesprávne v neprospech spotrebiteľa vychádzajúc iba z časti celkových nákladov spotrebiteľa označenej ako odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške 180,- Eur bez zohľadnenia úroku vo výške 66% ročne z poskytnutého úveru, ktoré mal spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a ktorá tak je správne v zmysle § 2 písm. i) a g) a ust. § 19 ZoSU, vychádzajúc z celových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, vrátane úrokov (a teda nie len z tzv. odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov) logicky výrazne vyššia. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa preto v zmysle ust. § 11 ods. 1 ZoSU považuje za bezúročný a bez poplatkov, a teda veriteľ právo na ich úhradu nemal. Tým sa majú na mysli nepochybne všetky úroky a poplatky vzťahujúce sa k tomuto úveru.
33. Vzhľadom na to súd považoval túto žalobu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia za dôvodnú, a preto žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi jeho sumu v rozsahu rozdielu medzi peňažnými prostriedkami, ktoré žalobcovi na základe zmluvy o úvere v sume 600,- Eur poskytol (a na ktorých vrátenie tak mal nárok) a tými, ktoré boli žalobcovi z jeho mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy v súvislosti s týmto úverom v prospech žalovaného vo výške 1.098,80 Eur už zrazené, teda vo výške 498,80 Eur, na ktorých úhradu nad sumu istiny poskytnutého úveru už právo nemal.
34. Žaloba v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia a s tým súvisiaci návrh na vydanie neodkladného opatrenia na zabránenie ďalších zrážok zo mzdy (na ktoré žalovaný vzhľadom na fikciu bezúročnosti a bez poplatkovosť úveru nemá právo) boli dôvodné, a preto súd vydané neodkladné opatrenie v zmysle ust. § 335 ods. 3 CSP ponechal v platnosti.
35. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, v spojení s ust. § 257 CSP. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
36. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
37. „Ak strana sporu v jednej žalobe uplatní niekoľko samostatných nárokov, postupuje sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa zásad pre priznanie náhrady trov konania pri každom nároku samostatne.“ (in: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 927).
38. V konaní o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a o vydanie bezdôvodného obohatenia bol žalobca úspešný v plnom rozsahu, a preto mu súd voči žalovanej v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP
priznal nárok na náhradu trov konania v časti týkajúcej sa návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 498,80 Eur v rozsahu 100 % s tým, že podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
39. V časti o určenie absolútnej neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi žalobcom a žalovanou č. XXXXXXXXX zo dňa 24.11.2014 však zobral žalobca žalobu späť, čím z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania o tejto časti, a preto by mal súd v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP aj bez návrhu (s prihliadnutím na obsah súdneho spisu) v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, priznať podľa § 256 ods. 1 CSP protistrane (žalovanému) náhradu trov konania, o ktorej výške by následne v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodol po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (ktoré by vydal súdny úradník). Keďže však žalovanému v doterajšom konaní o tejto časti podľa obsahu súdneho spisu doposiaľ žiadne konkrétne preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva (trovy konania) nevznikli, a procesne neúspešný žalobca na náhradu trov konania v tejto časti nemá právo, súd v tejto časti stranám nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.