Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_10CoCsp-14-2024.pdf
PDF · 91.73 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoCsp/14/2024
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Jany Jančíkovej, v právnej veci žalobcu: Východoslovenská energetika a.s., so sídlom Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 44 483 767, zastúpený: Vojčík & Partners BA, s.r.o., so sídlom Hlavné námestie 5, 811 01 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 204 786, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XXXX, zastúpenej: JUDr. Ján Lemeš, advokát, so sídlom Žiškova 19, 040 01 Košice, IČO: 35517328, o zaplatenie 494,81 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k. 20Csp/10/2023-44 zo dňa 19. apríla 2024, takto jednohlasne
rozhodol:
Ruší rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad rozhodol takto:
„I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 494,81 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 350,- eur od 29.12.2020 do zaplatenia, zo sumy 144,81 eur od 14.4.2021 do zaplatenia, to všetko do troch od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.“
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že podanou žalobou sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým bude žalovaná zaviazaná povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 494,81 eur s príslušenstvom. Dôvodom podania žaloby sú neuhradené preddavky za dodávky zemného plynu pre domácnosť v zmysle zmluvy o dodávke plynu zo dňa 7.11.2017 a neuhradené vyúčtované faktúry za obdobie od 1.1.2020 do 31.3.2021. Nakoľko žalovaná dobrovoľne svoj záväzok voči žalobcovi nesplnila, domáha sa žalobca úhrady podanou žalobou. Stanovisko žalovanej sa súdu zabezpečiť nepodarilo.
3. Aplikujúc ust. § 219 ods. 3, § 297 všetko CSP v spojení s § 488 Občianskeho zákonníka a § 47 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike súd prvej inštancie s ohľadom na vykonané dokazovanie a citovanú právnu úpravu mal súd za preukázané, že nárok žalobcu je oprávnený. Uzavretím zmluvy a odobratím dodaného plynu žalovanej vznikla povinnosť za dodaný plyn zaplatiť, preto súd návrhu v celom rozsahu vyhovel a žalovanú zaviazal na úhradu žalovanej sumy vrátane príslušenstva vo forme zákonného úroku z omeškania.
4. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 CSP a v konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.
5. Proti tomuto rozsudku ako celku podala žalovaná včas odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 písm. b), d) a h) CSP.
6. Žalovaná považovala rozsudok súdu prvej inštancie za nesprávny, pretože súd nedostatočne zistil skutkový stav veci, nevyporiadal sa s predloženými dôkazmi a zároveň rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle citovaného ustanovenia.
7. Podľa žalovanej sú dôvodom podania žaloby neuhradené faktúry za dodávky zemného plynu pre domácnosť v zmysle zmluvy o dodávke plynu zo dňa 7.11.2017 a neuhradené vyúčtované faktúry za obdobie od 1.1.2020 do 31.3.2021. Stanovisko žalovanej sa súdu zabezpečiť nepodarilo. Tak ako to uvádza súd, nepodarilo sa mu zabezpečiť stanovisko žalovanej, avšak ten sa nezaoberal s dôvodmi nedoručenia výzvy na vyjadrenie stanoviska k veci. Ide o to, že žalovaná bola v čase 26.4.2023 do 27.11.2023 vo vyšetrovacej väzbe, pričom jej nemohla byť doručená výzva na vyjadrenie k návrhu.
8. Čo sa týka neuhradenia faktúry za obdobie od 1.1.2020 do 31.3.2021 žalovaná uviedla, že osobne doručila na prevádzke žalobcu priamo v kancelárii dňa 8.12.2020 „Žiadosť o ukončenie odberu plynu“ k 1.11.2020, kde priložila aj fotografiu plynomeru s výrobným číslom a so stavom. To isté zaslala žalobcovi e-mailom. Žalovaná podľa svojho tvrdenia od 1.11.2020 plyn nepoužívala. Predložila aj opravnú faktúru, ktorú jej vystavil žalobca, ktorú vedome nepredložil do konania. Majiteľ nehnuteľnosti, kde bol plyn dodávaný, v tom čase býval v D. a počas covidovej hystérie bol obmedzený pohyb osôb, avšak nie je vylúčené, že ďalšiu spotrebu plynu uskutočnil on. Žalovaná podľa svojho vyjadrenia zálohové faktúry uhrádzala riadne a včas. S poukazom na uvedené preto navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
9. Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že žalovaná v rámci odvolania len všeobecne uviedla odvolacie dôvody, neuviedla v čom mali byť tieto naplnené.
10. Na margo argumentácie žalovanej žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaná bola vo vyšetrovacej väzbe v období od 26.4.2023 do 27.11.2023, pričom oznámenie o podanej žalobe bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu v dňoch 22.11.2023 do 7.12.2023. Na základe uvedeného plynula žalovanej stále 11-dňová lehota na oboznámenie sa s úradným záznamom po jej prepustení z väzby.
11. S poukazom na uvedené má žalobca za to, že súd zabezpečil, aby žalovaná bola s danými okolnosťami oboznámená, a to v zmysle § 116 ods. 2 CSP. Žalobca trval na podanom rozsahu v celom rozsahu a žiadal, aby súd odvolanie odmietol.
12. K uvedenému vyjadreniu žalobcu žalovaná svoje vyjadrenie nepodala.
13. Krajský súd ako odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná strana sporu (§ 350 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), vec preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario za použitia § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP), rozsudok okresného súdu zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP z nasledovných dôvodov.
14. V úvode vysporiadania sa s vyššie uvedenou podstatou odvolacích námietok odvolací súd konštatuje, že tieto sa dotýkali porušenia práva žalovanej na spravodlivý proces. Obsah práva na spravodlivý proces je „rozmieňa si to na drobné“ pomerne široký. Medzi jednotlivé zložky možno okrem iného zaradiť aj princíp rovnosti zbraní, zákaz ľubovôle práva na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo strany navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybne súdu. O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé.
15. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesplnením procesných podmienok, porušením práva na spravodlivý proces, nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku
alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
16. Žalovaná v odvolaní okrem iného namietala porušenie práva na spravodlivý proces z dôvodu, že nebola oboznámená so žalobou v súlade s § 116 CSP.
17. Odvolací súd konštatuje, že porušením práva na spravodlivý súdny proces sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv strany sporu, ktoré jej poskytujú predpisy upravujúce civilný proces. O procesnú vadu, ktorá má za následok nesprávny procesný postup v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP ide najmä vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne takú intenzitu, ktorá jednoznačne odôvodní záver, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé. Konkrétne konanie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania.
18. Podľa § 106 ods. 1 písm. a) CSP, ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca,
19. Podľa § 116 ods. 1 CSP, ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a) CSP, je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného.
20. Podľa § 116 ods. 2 CSP, ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
21. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie uznesením zo dňa 4.7.2023 vyzval žalovanú, aby sa v lehote 15 dní od jeho doručenia vyjadrila k žalobe a uviedla vo svojom vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojila listiny, na ktoré sa odvolávala, označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené uznesenie spolu s poučením a žalobou súd prvej inštancie doručoval žalovanej na adresy E. XXX, F. G., ako aj na adresu H. XX, I., teda na adresy žalovanej uvedené v žalobe a v Registri obyvateľov SR s výsledkom, že správa nebola v elektronickej a následne ani v listinnej podobe doručená žalovanej z dôvodu, že adresát – žalovaná si ich neprevzala v odbernej lehote a tieto boli následne skartované. Následne súd prvej inštancie dňa 22.11.2023 zverejnil vo vzťahu k žalovanej oznámenie o podanej žalobe podľa § 116 ods. 2 CSP z dôvodu, že súdu sa nepodarilo doručiť žalobu žalovanej na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a) CSP. Dňa 19.12.2023 súd prvej inštancie vyvesil na úradnej tabuli oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku na deň 19.1.2024 o 9:30 hod. v pojednávacej miestnosti č. 4/2.
22. Prijatím nového procesného predpisu v podobe Civilného sporového poriadku s účinnosťou od 1.7.2016 došlo k zásadnej zmene v procese doručovania. Medzi najvýznamnejšie zmeny patrí spôsob identifikácie adresy na doručovanie a najmä právne následky situácie, keď nemožno písomnosť na túto adresu doručiť. V zásade platí, že strana si môže sama určiť adresu na doručovanie, prípadne aj zvoliť zástupcu na doručovanie (§ 106 ods. 2 CSP). Ak k takémuto určeniu ani voľbe nedôjde, a nejde o doručovanie do elektronickej schránky ani o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 CSP, doručuje súd písomnosti v prípade fyzickej osoby na adresu evidovanú v Registri obyvateľov SR alebo na adresu miesta pobytu cudzinca na území SR a v prípade právnickej osoby na adresu sídla zapísaného v obchodnom registri alebo inom verejnom registri (§ 106 ods. 1 CSP). Na túto úpravu nadväzujú striktné ust. § 111 ods. 3, § 112 CSP, ktoré zavádzajú princíp objektívnej zodpovednosti sporovej strany za preberanie zásielok na určenej adrese alebo na adrese vyplývajúcej z verejného registra. Principiálne totiž platí, že ak nemožno doručiť písomnosť na stranou určenú adresu a ak k takémuto určeniu nedošlo, tak na adresu podľa vyššie uvedeného verejného registra, považuje sa písomnosť dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Táto zákonná fikcia doručenia sa uplatní bez ohľadu na skutočnosť, či sa adresát v
mieste doručenia zdržoval, a to tak pre písomnosti doručované do vlastných rúk, ako aj pre iné súdne písomnosti.
23. Vzhľadom na nespornú prísnosť uvedeného systému doručovania a vzhľadom na aktuálnu judikatúru Súdneho dvora EÚ je však v rámci § 116 CSP obsiahnuté osobitné ustanovenie o doručovaní žaloby fyzickej osobe, kedy je súd pri nedoručení žaloby na adresu identifikovanú podľa vyššie uvedených pravidiel, povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného. Zakotvenie prísneho režimu doručovania v novej úprave má totiž priestor len v prípade, ak má žalovaný o spore vedomosť, pričom kým žalobca má o prebiehajúcom spore vedomosť vždy, žalovaný až po doručení žaloby. Z tohto dôvodu musí platiť, že žalovanému treba raz doručiť riadne, a to žalobu, a následne je už zodpovednosť za preberanie zásielok na strane sporu. Pravidlom pri doručovaní žaloby fyzickej osobe tak bude obligatórnosť vyšetrovacích úkonov vo vzťahu k pobytu žalovaného, napríklad dopytom na Sociálnu poisťovňu, Daňový úrad, ústav na výkon trestu a pod. Súd môže tiež určiť, že písomnosť sa doručí prostredníctvom útvaru Policajného zboru, súdneho exekútora alebo obecnej polície. Tieto vyšetrenia však súd urobí ak je to potrebné, a to v štádiu doručovania žaloby, prípadne platobného rozkazu. Ak súd vykoná všetky úkony nevyhnutne potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného, postupuje podľa odseku 2 ust. § 116 a ďalšie šetrenia v ďalších štádiách konania sa už nevykonávajú. Ďalšie písomnosti súd žalovanému doručuje na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a) CSP s možnosťou aplikácie fikcie podľa § 111 ods. 3 CSP alebo § 112 CSP - v závislosti od toho, či ide o doručenie do vlastných rúk, alebo inak ako do vlastných rúk.
24. Za situácie, keď súd prvej inštancie po neúspešnom pokuse o doručovanie na adresu uvedenú v žalobe a adresu evidovanú v Registri obyvateľov Slovenskej republiky, nevykonal žiadne vyšetrovacie úkony za účelom zistenia skutočného pobytu žalovanej, t. j. nevykonal náležité šetrenie a pristúpil (predčasne) k doručovaniu postupom podľa § 116 ods. 2 CSP, je namieste záver, že súd prvej inštancie nerešpektovaním ustanovení CSP žalovanej znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva. Keďže sa jedná o žalobu doručovanú fyzickej osobe, uplatnenie fikcie doručenia podľa § 111 ods. 3 CSP neprichádza do úvahy. Túto fikciu možno aplikovať len v prípade iných písomností doručovaných následne v priebehu konania do vlastných rúk.
25. Praktickým dôsledkom procesného pochybenia súdu prvej inštancie pri doručovaní žaloby žalovanej je, že táto sa o spore a o jej skutkovom základe dozvedela až z odôvodnenia napadnutého rozsudku, čím bola z konania pred súdom prvej inštancie úplne vylúčená. To prirodzene viedlo k tomu, že žalovaná mala vôbec prvýkrát možnosť uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany až v odvolaní, v ktorom vzniesla námietky proti základu uplatneného nároku. Tieto však už i napriek ich zásadnosti prirodzene nemohli formovať rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom spektre rozhodujúcich skutkových a právnych otázok; prvoinštančný súd im nevenoval pozornosť, preto nevykonal dokazovanie a na jeho základe neustálil skutkový stav potrebný pre záver o dôvodnosti uplatneného nároku a jeho výšky. Tým došlo podľa posúdenia odvolacieho súdu k znemožneniu uskutočňovania procesných práv žalovanej v takej miere, že tým došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces.
26. Nakoľko tento nedostatok, vzhľadom na povahu a rozsah jej procesných dôsledkov, nemožno efektívne napraviť v odvolacom konaní, došlo tým k naplneniu dôvodu, pre ktorý odvolaciemu súdu z pohľadu ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP neostávalo iné, ako rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku a tiež v závislom výroku o trovách konania (§ 396 ods. 3 CSP) zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie
27. Povinnosťou súdu prvej inštancie, viazaného právnym názorom odvolacieho súdu, tak bude v ďalšom konaní doručiť žalovanej žalobu spolu s prílohami, oboznámiť sa s odvolacími námietkami žalovanej a tieto posúdiť, vo veci opätovne rozhodnúť. Je tiež potrebné dôsledne sa oboznámiť so skutkovými tvrdeniami žalobcu ohľadne uplatneného nároku. Výsledky vykonaného dokazovania je nevyhnutné vyhodnotiť v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodniť.
28. Zároveň obiter dictum odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa bude zároveň pri tomto rozhodnutí musieť vysporiadať s argumentáciou žalovanej naznačenou v odvolaní, najmä pokiaľ týka jej žiadosti o ukončenie odberu plynu k 1.11.2020, doručenej žalobcovi osobne ako aj e-mailom, ako
aj s predloženou opravnou faktúrou, t. j. aj v prípade, ak by súd prvej inštancie dospel po vykonanom dokazovaní k záveru, že nedošlo k ukončenou odberu plynu na žiadosť žalovanej, ale že tento plyn odoberala žalovaná za celé žalované obdobie, bude povinnosťou súdu sa vyporiadať s predloženou opravnou faktúrou vystavenou žalobcom pre žalovanú na dané odberné miesto, t. j. prečo si žalobca uplatňuje svoj nárok v zmysle pôvodnej a nie v zmysle opravnej faktúry. Až následne bude môcť súd prvej inštancie vo veci spravodlivo rozhodnúť.
29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).