Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Cb-63-2021.pdf
PDF · 89.8 KB
Case nature
Subarea
13Cb/63/2021
Uznesenie
Okresný súd Lučenec v spore žalobcu: Východoslovenská energetika a.s., so sídlom Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 44 483 767, zastúpený HMG LEGAL, s.r.o., so sídlom Jahodná 3369/9, 058 01 Poprad, IČO: 35 885 459 v zastúpení IURIS SL s.r.o., so sídlom Dúbravská cesta 2, 841 04 Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO: 53 204 786 proti žalovanému: SANPO, s.r.o., so sídlom Kráľovka 159/22, 076 82 Malá Tŕňa, IČO: 35 747 561, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Z r i a ď u j e sa v prospech žalobcu záložné právo na nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného zapísané na Liste vlastníctva číslo XXXX, vedeného Okresným úradom Lučenec, katastrálnym odborom, nachádzajúcu sa v katastrálnom území Lučenec, obec: Lučenec, okres: Lučenec, a to stavbu, popis stavby: bytový dom, súpisné číslo XXXX, postavenú na parcele číslo XXXX/X, byt číslo 40, vchod: 30, 3. poschodie, spoluvlastnícky podiel: 1/1, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve: 81/4586, a to za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu voči žalovanému SANPO, s.r.o., so sídlo, Kráľovka 159/22, 076 82 Malá Tŕňa, IČO: 35 747 561, žalovanej do výšky istiny v celkovej výške 10.720,32 € s príslušenstvom z titulu Zmluvy o združenej dodávke elektriny číslo 5100316268C zo dňa 29.11.2004.
II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, vo výške ako bude rozhodnuté osobitným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom, v lehote troch dní od právoplatnosti tohoto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Žalobca a žalovaný uzatvorili 29.11.2004 Zmluvu o združenej dodávke elektriny č. 5100316268C (ďalej aj len ako "Zmluva"). Na základe uzatvorenej Zmluvy sa žalobca zaviazal žalovanému dodávať energiu - elektrinu a poskytovať služby spojené s distribúciou energie v dohodnutom množstve do odberného miesta v kvalite garantovanej technickými podmienkami prevádzkovateľa distribučnej sústavy (PDS) v spojení s prenosom a systémovými službami. Žalovaný sa zaviazal energiu - elektrinu a distribučné služby odoberať, pričom sa za dodávku energie a za poskytnuté distribučné služby zaviazal zaplatiť žalobcovi určené ceny podľa dohodnutých podmienok. Odberné miesto dodávky energie a poskytovania distribučných služieb bolo na adrese: R. X. H. XXX, XXX XX R. X. H., s EIC kódom odberného miesta: 24ZVS0000728022B. Na základe vzájomných rokovaní strán sporu a podľa vykonávanej spotreby bol žalovanému poskytovaný produkt: KLASIK Mini v distribučnej sadzbe X3-C2. Druhé odberné miesto dodávky energie a poskytovania distribučných služieb bolo na adrese: F.S. XX, XXX XX H. V., s EIC kódom odberného miesta: 24ZVS00000290723. Na základe vzájomných rokovaní strán sporu a podľa vykonávanej spotreby bol žalovanému poskytovaný produkt: KLASIK Mini v distribučnej sadzbe X3-C2. Sadzby za spotrebu energie a distribučných služieb ako aj povinné odvodové tarify určuje cenník žalobcu, cenník PDS a rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (URSO), ktorý zároveň schvaľuje maximálne ceny dodávok a distribúcie energie.
Vyúčtovacie faktúry obsahujú okrem náležitostí vyžadovaných platnými daňovými a účtovnými predpismi aj vyžadované informácie o skladbe ceny za dodávku energie podľa ust. § 17 ods. 14 a informácie podľa ust. § 34 ods. 2 a 3 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike (ďalej aj len ako "Zákon o energetike") ako aj samostatne vyčíslené údaje o cene za dodávku elektriny a jej distribúciu a spôsob skladby ceny a jej tvorby (čl. IV. bod 7. Obchodných podmienok). Žalobca fakturoval žalovanému dodávku elektriny, distribučné služby a ostatné regulované poplatky podľa údajov o spotrebe energie zistených na odbernom mieste odpočtom určeného meradla alebo podľa typového diagramu dodávky v súlade s prevádzkovým poriadkom a technickými podmienkami. Dodané a odobraté množstvo elektriny sa vyhodnocuje ako množstvo energie vyjadrené v energetických jednotkách (čl. IV. bod 7. Obchodných podmienok). Nedoplatok z vyúčtovacej faktúry alebo preddavkovú platbu hradí odberateľ energie v lehote splatnosti vyúčtovacej faktúry alebo preddavkovej platby. V prípade nezaplatenia uvedenej platby je dodávateľ energie oprávnený na náklady odberateľa po jeho predchádzajúcom poučení o prerušení dodávky energie prostredníctvom PDS obmedziť alebo prerušiť distribúciu energie do odberného miesta až do zaplatenia dlžnej sumy, ako aj odstúpiť od Zmluvy (čl. IV. bod 19. Obchodných podmienok). Žalobca eviduje spolu pohľadávku vo výške 10.720,32 EUR ako súčet nedoplatku z faktúry č. 7295018648 vo výške 1.330,68 EUR, nedoplatku z faktúry č. 7295018650 vo výške 2.915,12 EUR, nedoplatku z faktúry č. 7020012308 vo výške 3.558,90 EUR, nedoplatku z faktúry č. 7880005563 vo výške 66,32 EUR, nedoplatku z faktúry č. 7294047188 vo výške 526,42 EUR, upomienok v celkovej výške 10,- EUR, nedoplatku z faktúry č. 7210289387 vo výške 1.771,51 EUR, nedoplatku z faktúry č. 7293760282 vo výške 402,53 EUR a nedoplatku z faktúry č. 7293125199 vo výške 138,84 EUR (1330,68 + 2915,12 + 3558,90 + 66,32 + 526,42 + 10 + 1771,51 + 402,53 + 138,84). Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou evidovanej pohľadávky, uplatňuje si žalobca nárok na zákonný úrok z omeškania. Žalobca tak celkovo eviduje voči žalovanému pohľadávku spolu vo výške 10.720,32 EUR s prísl., ktoré tvorí úrok z omeškania vo výške 14% ročne ako aj zákonný nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávok. Nakoľko pohľadávka žalobcu nebola žalovaným uhradená, pristúpil žalobca k jej vymáhaniu súdnou cestou, a to podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 19.10.2021 (ďalej aj len ako „návrh na vydanie platobného rozkazu“), ktorým sa domáhal, aby Okresný súd Banská Bystrica zaviazal žalovaného zaplatiť dlžnú sumu vo výške 10.720,32 EUR s príslušenstvom (ďalej aj len ako „dlžná pohľadávka“). V nadväznosti na vyššie predostreté skutočnosti je žalobca toho názoru, že dostatočným spôsobom osvedčil a teda spravdepodobnil dôvodnosť a trvanie jeho peňažného nároku, ktorému sa má nariadením domáhaného sa zabezpečovacieho opatrenia poskytnúť ochrana. Žalobca sa týmto z dôvodu obavy z ohrozenia exekučného vymáhania dlžnej pohľadávky, domáha nariadenia zabezpečovacieho opatrenia v zmysle ustanovenia § 343 odsek 1 CSP, podľa ktorého: „Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.“ Žalobca týmto vzhľadom na skutočnosť, že podľa ustanovenia § 344 CSP sa ustanovenia o neodkladnom opatrení primerane použijú aj na zabezpečovacie opatrenie, poukazuje na náležitosti návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uvedené v ustanovení § 326 odsek 1 CSP: „V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.“ V súvislosti s náležitosťou opísania skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má nariadením zabezpečovacieho opatrenia poskytnúť ochrana, žalobca poukazuje na skutočnosti uvedené v článku II., bode 2.1 tohto návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na skutkové a právne odôvodnenie návrhu na vydanie platobného rozkazu, z čoho je zjavný a podľa názoru žalobcu aj dostatočne osvedčený nárok žalobcu na zaplatenie dlžnej pohľadávky. V súvislosti s náležitosťou opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená, žalobca v prvom rade poukazuje na samotnú výšku dlžnej pohľadávky - 10.720,32 EUR spolu s príslušenstvom, ktorá vzbudzuje obavu, že táto dlžná pohľadávka z majetku žalovaného nebude (a doposiaľ nebola) uhradená. Žalobca lustráciou verejných registrov evidujúcich majetok fyzických a právnických osôb identifikoval nasledujúcu nehnuteľnú vec vo vlastníctve žalovaného:
• nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX, vedeného Okresným úradom Lučenec, katastrálnym odborom, nachádzajúcu sa v katastrálnom území Lučenec, obec: LUČENEC, okres: Lučenec a to: a) stavbu, popis stavby: bytový dom, súpis. č. XXXX, postavenú na parcele číslo XXXX/X, byt č. 40, vchod: 30, 3.p., spoluvlastnícky podiel: 1/1, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve: 81/4586. V nadväznosti na predostretú obavu z ohrozenia exekúcie a zákonnú prednosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia pred nariadením neodkladného opatrenia sa žalobca týmto návrhom domáha zriadenia záložného práva súdom na Nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného. V prípade zriadenia záložného práva na Nehnuteľnosť, toto záložné právo ako aj jeho poradie zostáva zachované aj pri prevode zálohu na tretiu osobu a v prípade výkonu záložného práva prednostným záložným veriteľom, by bol žalobca ako záložný veriteľ ďalší v poradí oprávnený sa určitým spôsobom spolupodieľať na výkone záložného práva, čím by nedošlo k podstatnému sťaženiu vymožiteľnosti žalobcovej pohľadávky. Z uvedeného je zrejmé, že zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa dá dosiahnuť bezodkladná úprava pomerov medzi stranami sporu. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia žalobcu ako veriteľa, a to zriadením záložného práva na Nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného na zabezpečenie žalobcovej pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, s cieľom zamedzenia alebo zredukovania možného nebezpečenstva uspokojenia žalobcovej pohľadávky. Obava z ohrozenia exekúcie je dôvodná najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti, teda žalovaný, realizujú faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Rovnako však postačuje dôvodná obava, resp. reálna hrozba takýchto úkonov. Žalobca poukazuje aj na tú skutočnosť, že podľa rozhodovacej praxe súdov SR pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je potrebné za účelom preukázania obavy z ohrozenia exekúcie osvedčovať úmysel žalovaného zbaviť sa svojho majetku až konkrétnymi dispozičnými úkonmi s týmto majetkom. Žalobca trvá na tom, že jednotlivými skutkovými tvrdeniami a k tomuto návrhu prikladanými listinnými dôkazmi dostatočne hodnoverne osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, tiež potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu nariadením zabezpečovacieho opatrenia, ako aj dôvodnú obavu z ohrozenia exekúcie. Zároveň má žalobca za to, že nariadením zabezpečovacieho opatrenia nedôjde k spôsobeniu neprimeranej ujmy žalovaného v porovnaní s ujmou, ktoré by mohla byť spôsobená žalobcovi v prípade, ak by nedošlo k vydaniu zabezpečovacieho opatrenia. Z uvedených dôvodov má žalobca za to, že návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia je dôvodný a vzhľadom na výšku dlžnej pohľadávky žalobcu primeraný.
2. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
3. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
4. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
5. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
8. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
9. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
10. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 262 ods. 1 ObZ, strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom.
12. Podľa § 273 ods. 1 ObZ, časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.
13. Zabezpečovacie opatrenie je mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany, ktoré súd môže nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia zabezpečovacieho opatrenia musí súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa žalobcu odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť zabezpečovacie opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. To predstavuje argumentačnú líniu v zmysle zákonom vyžadovaného "odôvodnenia". Rozhodujúce skutočnosti musí žalobca náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu dokazovania v zmysle ustanovenia § 185 a nasl. CSP.
14. Zabezpečovacie opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozeniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu.
15. Ako vyplýva zo skutočností tvrdených a osvedčených žalobcom, žalobca sa návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadenia záložného práva na nehnuteľnosť zapísanú na liste vlastníctva číslo XXXX, bytový dom, súpis. č. XXXX, postavenú na parcele číslo XXXX/X, byt č. 40, vchod: 30, 3.p., spoluvlastnícky podiel: 1/1, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve: 81/4586, ktorej vlastníkom je podľa výpisu listu vlastníctva č. XXXX žalovaný.
16. Žalobca preukázal, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti, a to stavby zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. Lučenec, obec Lučenec, bytový dom, súpis. č. XXXX, postavenú na parcele číslo XXXX/X, byt č. 40, vchod: 30, 3.p., spoluvlastnícky podiel: 1/1, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve: 81/4586 v celosti s titulom nadobudnutia návrh zo dňa 05.09.2000 pod V XXXX/XXXX.
17. Žalobca zároveň osvedčil existenciu právneho vzťahu na základe Zmluvy o združenej dodávke uzatvorenej dňa 29.11.2014 so žalovaným (č.l. 21-22), v zmysle ktorej uskutočnil fakturáciu (faktúry č.l. 40-41, 43, 44, 45, 46, 47, 49, 50, 51, 52). Žalobca zároveň osvedčil skutočnosť, že žalovaného vyzýval upomienkami na zaplatenie nezaplatených omeškaných pohľadávok. Súd podotýka, že pre vyhovenie návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia je postačujúce, aby zo strany žalobcu došlo k osvedčuje ním tvrdených skutočností uvádzaných v návrhu. Osvedčenie týchto skutočností nedosahuje úroveň ich preukázania, nakoľko súd v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia dokazovanie nevykonáva, avšak konštatovane osvedčenia tvrdených skutočností zo strany žalobcu zakladá vyššiu mieru pravdepodobnosti žalobcom tvrdených skutočností.
18. Vzhľadom vyššie uvedené má súd za to, že je dôvodné zriadiť na nehnuteľný majetok žalovaného zabezpečovacím opatrením záložné právo za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa - žalobcu, nakoľko z vyššie uvedených skutočností vzniká obava, že v prípade z vyššie uvedených skutočností, najmä vzhľadom na skutočnosť, že žalobca si svoju povinnosť splnil a žalovanému elektrickú energiu dodal, avšak žalovaný za ňu nezaplatil, vzniká obava, že prípadná exekúcia majetku žalovaného by mohla byť ohrozená, a preto súd návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel.
19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
22. Žalobca bol v konaní úspešný, súd mu preto priznal právo na náhradu trov konania v celosti. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti vo veci samej samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Fiľakovská cesta 287, 984 01 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.