Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3To-82-2021.pdf
PDF · 87.38 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/82/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov JUDr. Rastislava Kresla JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného E. V., pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 08.09.2021 pod sp. zn. 31T/14/2021, na verejnom zasadnutí konanom dňa 16.11.2021 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného E. V., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uznal obžalovaného E. V. vinným v bode 1/ zo zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. j) Trestného zákona a na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona a v bode 2/ zo zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
v bode 1./
dňa 25.10.2020 v presne nezistenom čase od 14.00 hod. do 14.41 hod. v Q. na ul. A. preskočil oplotenie rodinného domu č. XXXX/XX, v mieste, kde sa nachádzala vstupná brána vysoká 175 cm, vošiel na pozemok patriaci I. V. a E. V., následne prišiel k uzamknutým vchodovým dverám vedúcim do priestorov uvedeného rodinného domu, na ktoré búchal päsťou a zvýšeným hlasom hovoril otcovi E. V. a sestre B. H., ktorá taktiež bývala v predmetnom dome so súhlasom jej rodičov, ktorí stáli za zamknutými vchodovými dverami, že ak dvere neotvoria, vykopne ich a pôjde dnu, vyláme okná a že ich môže aj zabiť, že mu to je jedno, čím u poškodených E. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q., ul. A. č. XXXX/XX a I. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q., ul. A. č. XXXX/XX vzbudil dôvodnú obavu o ich život a zdravie a až po tom, ako E. V. zavolal políciu, z miesta odišiel tak, že znova preskočil uzamknutú bránu, a v bode 2/ dňa 26.10.2020 v presne nezistenom čase od 13.00 hod. do 13.25 hod. v Q. na ul. A. preskočil oplotenie rodinného domu č. XXXX/XX, v mieste, kde sa nachádzala vstupná brána vysoká 175 cm, po čom prešiel na pozemok patriaci I. V. a E. V., následne prešiel k neuzamknutým vchodovým dverám vedúcim do samotného rodinného domu, cez ktoré vošiel do vstupnej chodby domu a odtiaľ do kuchyne, kde sa rodičom E. V. a I. V. slovne vyhrážal, že im vypichne obidve oči a potom ich oboch zabije, čím u poškodených E. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q., ul. A. č. XXXX/XX a I. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q., ul. A. č. XXXX/XX vzbudil dôvodnú obavu o ich život a zdravie. Za túto trestnú činnosť okresný súd uložil obžalovanému podľa § 194 ods. 3 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2, 41 ods. 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 42 (štyridsaťdva) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona okresný súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Prvostupňový súd odôvodnil napadnutý rozsudok v rozsahu č. l. 336-340 spisu.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný E. V., ktoré následne písomne zdôvodnil sám i prostredníctvom svojho obhajcu.
V písomnom zdôvodnení odvolania prostredníctvom obhajcu uviedol, že od samotného začatia trestného stíhania vinu popieral, necíti sa byť vinným zo žalovaných skutkov. Je pravdou, že sa hádal s nebohým otcom E. V., matkou I. V. a sestrou B. H., ktorá tak ako on, bývala a býva v rodinnom dome súp. č.XXXX/XX so svojou rodinou a so súhlasom rodičov. Tak jeho sestra B. H. má v rodinnom dome vyčlenené svoje vlastné priestory, tak aj on mám v tomto rodinnom dome vyčlenenú izbu a preto sa nemohol dopustiť porušovania domovej slobody. Už aj vzhľadom na to, že žiadnu uzamknutú bránu nepreskakoval, ani na to nemal dôvod, keď aj od domu, aj od brány mal kľúče, keďže v rodinnom dome svojich rodičov býval s ich súhlasom, tak ako aj sestra B. H.. Táto skutočnosť bola potvrdená aj výsluchmi svedkýň poškodených I. V. a B. H., ktoré jednoznačne potvrdili, že nevyhodili z domu, nikdy sa ho nebáli. Súd nebral na zreteľ, či objekty trestného činu pociťujú reálne ujmu alebo nie, teda neprihliadol na konkrétne okolnosti tohto prípadu.
Taktiež nebol preukázané ani to, že by ho poškodený otec, aj mama vyhadzovali z domu, táto skutočnosť zo žiadneho dôkazu nebola preukázaná, ba práve naopak, z výpovede svedkov T. I. a Mgr. Z. H. vyplynulo, že oni jeho poučili o tom, že keď sa vráti, dopustí sa trestného činu a že sa má pobaliť a odísť a nie matka s otcom.
Takisto, čo sa týka vykonania dôkazu a to prehratia záznamu svedeckej výpovede svedka -poškodeného E. V. st. uvádza, že tento dôkaz nebol vykonaný zákonne, nakoľko svedecká výpoveď bola učinená pred vznesením obvinenia jeho osobe, pričom túto nezákonnosť počas hlavného pojednávania viackrát namietal.
Vzhľadom na vyššie uvedené závery súdu o tom, že nemal pochybnosti o tom, že sa skutku 1. a 2. dopustil a ustálil skutkový stav tak, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, riadne sa nevysporiadal s dôkazmi a musí skonštatovať, že takýmto postupom sudu boli porušené jeho práva na obhajobu.
Vo vlastne koncipovaných odvolacích námietkach nad rámec vyššie uvedeného uviedol, že je pravdou, že mu bol zrušený trvalý pobyt, ale je tiež pravdou, že tam celý život býval. Jeho otec často pil, preto sa aj často hádali, ale nikdy ho z domu nevyhodil. Jeho rodičia boli rozvedení, a bolo to vždy tak, že keď ho aj otec z domu vyhodil, mama ho pustila naspäť. Pochádza z rómskej rodiny, kde mama musí počúvať otca. Otec mamu donútil vypovedať tak, že bránu preskočil, hoci to nie je pravda. Mal to dosvedčiť aj vypočúvaný policajt, len ten si nič nepamätal. Je pravdou, že sa s mamou hádal, je mu to úprimne ľúto. Zároveň prosí o šancu na riadny život.
Okresný prokurátor ani poškodení odvolanie nepodali, k odvolaniu obžalovaného sa v primeranej lehote aj napriek výzve okresného súdu nevyjadrili.
Konanie na odvolacom súde:
Krajský súd vykonal verejné zasadnutie za účasti zástupcu KP Trnava, obžalovaného, obhajcu obžalovaného a za splnenia zákonných podmienok v neprítomnosti poškodených.
Zástupca Krajskej prokuratúry v Trnave sa na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Trestného poriadku, považujúc napadnutý rozsudok za správny a zákonný.
Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí poukazoval na písomné dôvody odvolania s tým, že považuje napadnutý rozsudok za nesprávny.
Obžalovaný uviedol, že je mu strašne ľúto, že sa hádal s mamou, má iba ju, chcel by všetko napraviť, žiadal, aby mu bola poskytnutá ešte jedna šanca.
Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania, podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a tak zistil, že odvolanie obžalovaného je nedôvodné.
Po preskúmaní obsahu spisového materiálu krajský súd dospel k záveru, že okresný súd v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, postupoval v súlade s Trestným poriadkom, na hlavnom pojednávaní vykonal všetky dostupné dôkazy v rozsahu potrebnom pre náležité zistenie skutočného stavu veci nevyhnutného pre zákonné a objektívne rozhodnutie. Okresný súd tiež dodržal všetky zákonné ustanovenia zmyslom ktorých je zabezpečenie práva obžalovaného na obhajobu, následne v súlade s ustanovením § 2 ods.12 Trestného poriadku vykonané dôkazy vyhodnotil po uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne a dospel tak ku správnym skutkovým zisteniam, ktoré zodpovedajú vykonaným dôkazom.
V odôvodnení napadnutého rozsudku potom okresný súd v súlade s ustanovením § 168 ods.1 Trestného poriadku jasne vyložil, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčenú alebo pochybnú, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä pokiaľ si vzájomne odporujú. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je tiež zrejmé, ako sa prvostupňový súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa riadil, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu.
Krajský súd vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému a ustálenému okresným súdom v napadnutom rozsudku nemá žiadne výhrady, závery okresného súdu v celom rozsahu osvojuje a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.
S ohľadom na obsah odvolacích námietok sa žiada podotknúť, že krajský súd zhodne, ako súd I. stupňa nemal pochybnosti o vine obžalovaného tak, ako mu to kladie za vinu obžaloba a prvostupňový rozsudok. Dôkazy, ktoré boli vo veci vykonané, vytvárajú vo svojom súhrne ucelenú reťaz priamych i nepriamych dôkazov, ktoré obžalovaného zo spáchaného skutku (resp. skutkov) bez akýchkoľvek pochybností usvedčujú.
Pokiaľ obžalovaný namieta oboznámenú (prostredníctvom videozáznamu) výpoveď svedka- poškodeného E. V. st. (ktorý medzičasom zomrel) z prípravného konania, krajský súd nevzhliada žiadny poznatok, ani dôvod pre spochybňovanie jeho tvrdení a zákonnosti jeho výpovede.
V prvom rade je potrebné uviesť, že ide o svedka, ktorý v prípravnom konaní veľmi podrobne popísal, ako sa obžalovaný v kritickom čase vyhrážal jemu, dcére B. H. ako aj svedkyni poškodenej I. V., že „ich zabije“, a dňa 26.10.2020 potom, čo preskočil oplotenie domu, opätovne vyhrážal jemu a svedkyni poškodenej I. V., že „im vypichne obidve oči a potom ich oboch zabije“. Taktiež vo svojich výsluchoch uviedol, že majú z neho strach, takéto protiprávne konanie sa u neho opakuje pravidelne. Obžalovanému tiež povedali, aby už do ich domu nechodil, pričom vzhľadom k jeho spávaniu mu už asi 10 rokov dozadu zrušili aj trvalý pobyt.
Oboznamovanie výpovede tohto svedka (ktorý medzičasom zomrel) prostredníctvom obrazovo- zvukového záznamu zaznamenaného na dátovom nosiči, ktorého výsluch bol vykonaný pred vznesením obvinenia, bolo podľa názoru odvolacieho súdu vykonané zákonným spôsobom ako i v súlade s judikatúrou ESĽP k čl. 6 ods. 3 písm. d/ Dohovoru, nakoľko na tomto dôkaze nebolo výlučne alebo v rozhodujúcej miere založené uznanie viny obžalovaného, pretože tieto podstatné tvrdenia svedka boli potvrdené v kontinuite ďalších dôkazov, svedeckých výpovedí poškodenej B. H., svedkov P. G., K. G., JUDr. T. I., Mgr. Z. H., ktoré sú vo svojom súhrne takými dôkazmi, z ktorých nepochybne vyplýva, že jednotlivé skutky sa stali tak, ako sú podrobne popísané vo výrokovej časti rozsudku.
Pokiaľ ide o zmenenú výpoveď svedkyne -poškodenej I. V., ktorá uviedla, že nie je pravdou, že by sa syna (obžalovaného) bála, nie je pravdou, že by ho vyhodila z domu a podobne ... túto považuje
zjavne za účelovú zmenu na hlavnom pojednávaní s cieľom pomôcť svojmu synovi -obžalovanému , keďže v prípravnom konaní táto svedkyňa vypovedala zhode s ostatnými dôkazmi a jej vyjadrenia priamo zapadajú do vyjadrení ostatných svedkov, hlavne však svedka poškodeného E. V. st. ako i svedkyne - poškodenej B. H., ktorí veľmi podrobne popisovali intenzitu agresívneho správania sa obžalovaného s tým, že svedkyňa B. H. tiež potvrdila, že rodičia sa obžalovaného pre jeho protiprávne chovanie báli.
Obhajoba obžalovaného, že sa nachádzal v dome svojich rodičov oprávnene, je zjavne nevierohodná a účelová a nemôže ho ako taká zbaviť trestnej zodpovednosti za žalované skutky. Spôsob akým sa snažil obžalovaný presvedčiť orgány v činné v trestnom konaní a súd o svojej nevine, je nelogický a nepresvedčivý. Z priebehu oboch skutkov, ktorým predchádzalo poučenie zasahujúcich policajtov (ktorí boli prizvaní k predchádzajúcemu incidentu zo dňa 25.10.2020 medzi obžalovaným a jeho otcom L. V. st., za ktoré hrubé správanie sa obžalovaného voči poškodenému bola obžalovanému uložená 30 eur pokuta) o možnosti trestného stíhania za prečin porušovania domovej slobody v prípade, ak sa do domu rodičov (bez ich súhlasu ) vráti, vyplýva, že obžalovaný vedel, že jeho prítomnosť v dotknutom rodinnom dome nie je žiaduca, no i napriek tomu sa doň vrátil a porušil tak „domovú slobodu“ troch ľudí (otca , matky i sestry). Niet dôvodu neveriť tvrdeniam zasahujúcich príslušníkov polície- svedkov JUDr. T. I. a Mgr. Z. H., že takto konal obžalovaný (aj napriek ich upozorneniu) úmyselne.
Z judikatúry:
Vniknutím je nežiaduce, bez súhlasu alebo proti vôli oprávneného užívateľa uskutočnené vojdenie do domu alebo do bytu, ktorým sa v podstate zasahuje do domovej slobody (R 11/1997-II) .
Neoprávneným zotrvaním sa rozumie prípad, keď sa páchateľ dostane do domu alebo bytu iného oprávnene, ale potom sa vzoprie vôli oprávneného užívateľa a bez oprávnenia sa odmieta vzdialiť. Táto vôľa oprávneného užívateľa môže byť prejavená výslovne alebo konkludentne. Objektom trestného činu podľa <. 194 TZ je domová sloboda. Je chránený akýkoľvek oprávnený užívateľ domu alebo bytu, nielen vlastník, a to proti komukoľvek (R 1/1980).
S prihliadnutím na vyššie uvedené dôkazy teda krajský súd o vine obžalovaného nemá žiadne pochybnosti s tým, že konanie obžalovaného tak, ako je opísané v súlade so zisteným skutočným stavom veci vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, napĺňa v bode 1/ zákonné znaky zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. j) Trestného zákona a na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona a v bode 2/ obligatórne znaky zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona.
V súlade so zákonom postupoval prvostupňový súd aj pri ukladaní trestu obžalovanému. Prihliadal pritom ku všetkým okolnostiam, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska naplnenia účelu trestu a jeho výmery, pričom starostlivo a uvážene prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy.
Rešpektujúc tieto hľadiská považuje odvolací súd trest odňatia slobody vo výmere 3 a pol roka (teda 42 mesiacov nepodmienečne) ukladaný obžalovanému pri spodnej hranici trestnej sadzby stanovenej v ustanovení § 194 ods.3 Trestného zákona za zákonný a primeraný tak k závažnosti spáchanej trestnej činnosti, ako aj možnostiam nápravy a prevýchovy obžalovaného. Takto uložený trest zodpovedá požiadavke nielen individuálnej, ale i generálnej prevencie.
Napokon okresný súd rozhodol v súlade so zákonom aj v tom smere, keď obžalovaného podľa § 48 ods.2 písm. b) Tr. zákona na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, čo je odôvodnené jednak tým, že v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol už vo výkone trestu odňatia slobody (posledný nepodmienečný trest vykonal dňa 15.11.2011).
Z uvedeného vyplýva, že krajský súd nepovažoval odvolanie obžalovaného proti napadnutému rozsudku za dôvodné, preto ho zamietol podľa § 319 Trestného poriadku.
Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.