Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Co-54-2023.pdf
PDF · 104.54 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/54/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Zuzany Slušnej v spore žalobkyne A. B., narodenej dňa XX.XX.XXXX, bytom C., D. E. F. XXX/X, proti žalovanému G. B. H., narodenému dňa XX.XX.XXXX, bytom C., I. C. F. XXX/X, o verejné ospravedlnenie a odškodnenie, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 17. februára 2023 č. k. 13C/36/2021-105, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie svojim rozsudkom žalobu žalobkyne zo dňa 29.10.2021 v zmysle doplnenia žaloby zo dňa 02.11.2022 zamietol (výrok I.), žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok II.).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou naposledy upravenou dňa 02.11.2022 domáhala, aby žalovanému bola uložená povinnosť na dobu jedného mesiaca sa verejne jej ospravedlniť v denníku Prievidza a na FB z dôvodu, že dňa 04.03.2021 o 21:18 hod zverejnil plným menom nepravdivý článok a žiada sumu 1.000,- eur za odškodnenie po uverejnení článku, ktorého text mal byť „Ospravedlňujem sa pani A. B., že som na môj FB zverejnil článok, kde uvádzam, že je udavačka. Svoje konanie som nedomyslel a pani A. B. je právom urazená, ponížená. Preto sa obrátila na OS v Prievidzi, kde žiada o verejné ospravedlnenie v tlači a mesiac na FB. Na OS Prievidza žiadam o odškodnenie sumu 1.000 eur, ktorú je žalovaný povinný uhradiť do 3 dní“. Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 04.03.2021 v čase o 21:18 žalovaný zverejnil na facebookovom účte text: „Vážení gastropodnikatelia, najväčší udavač je pani A. B.. To ona udáva, ale zabudla, že aj úradníci sú ľudia. Na tú staršiu pani si dajte všetci pozor a nikdy ju nezamestnajte. Nezabudnite A. B., kto ju poznáte choďte čo najďalej od nej a dúfam, že sa to tej špine dostane“. Uvedený článok ju šokoval, spôsobil zhoršenie psychického stavu, urážanie od cudzích ľudí na ulici, že je udavačka, nemohla sa nikdy zamestnať ako brigádnička, pričom celý život poctivo a čestne pracovala.
3. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, tak výpoveďami samotných strán sporu, ako aj listinnými dôkazmi, že došlo zo strany žalovaného zverejnením statusu na jeho facebookovom účte dňa 04.03.2021 o 21.18 h („Vážení gastropodnikatelia, najväčší udavač je pani A. B.. To ona udáva, ale zabudla, že aj úradníci sú ľudia. Na tú staršiu pani si dajte všetci pozor a nikdy ju nezamestnajte. Nezabudnite A. B., kto ju poznáte choďte čo najďalej od nej a dúfam, že sa to tej špine dostane.“) k zásahu do práv žalobkyne
na ochranu osobnosti. Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporu sporná, keď aj žalovaný tak na Okresnom úrade Prievidza ako aj v konaní pred súdom sa k uvedenému konaniu priznal. Zároveň žalovaný tak na Okresnom úrade Prievidza, ako aj v tomto konaní uviedol, že svoje konanie ľutuje a že sa žalobkyni ospravedlní takou formou, ako mal zasiahnuť to jej osobnostných práv, a to na jeho facebookovom účte B. H.. Zároveň dňa 16.02.2022 doručil súdu email, ktorého prílohou bol printscreen obrazovky s jeho facebookovým účtom B. H., kde uverejnil status (príspevok): „Asi pred rokom som sa vyjadril na adresu pani B. A., že udala hygiene moju podnájomníčku. Touto cestou sa jej verejne ospravedlňujem“. Dňa 17.02.2022 rovnako doručil žalovaný email s prílohou, kde bol printscreen obrazovky s jeho facebookovým účtom B. H., z ktorej vyplýva, že 23 hodín od uverejnenia uvedeného ospravedlňujúceho statusu ho minimálne videlo 6 osôb (ako napr. C. J., K. L. a 5 ďalší) a 3 osoby toto ospravedlnenie aj okomentovalo.
4. Vzhľadom na uvedené zistenia súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný zasiahol do osobnostných práv žalobkyne chránených ust. § 11 Občianskeho zákonníka, keď dňa 04.03.2021 o 21.18 hod. zverejnil predmetný status na svojom facebookovom účte. Žalovaný však svoje konanie oľutoval a žalobkyni sa ospravedlnil tak na facebooku ako aj zaslaním MMS správy na jej telefónne číslo. Žalobkyňa ospravedlnenie popieral, súd prvej inštancie však mal za to, že žalovaný sa formou MMS ospravedlnil, žalovaná správu nevie svojim typom mobilného telefónu prijať. Žalovaný svoje ospravedlnenie žalobkyni zverejnil aj na svojom facebookovom účte, teda na rovnakom mieste ako bolo miesto, kde došlo k zásahu do osobnostných práv žalobkyne, toto ospravedlnenie mohlo vidieť a čítať rovnaký počet ľudí, ktorých má žalovaný ako priateľov vedených na facebooku, ako je počet, ktorý videl a čítal pôvodný status týkajúci sa žalobkyne. Ospravedlnenie žalovaného na jeho facebookovom účte preto považoval za primerané zadosťučinenie v zmysle § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Čo sa týka uverejnenia ospravedlnenia v denníku Prievidza súd prvej inštancie konštatoval, že je mu známe, že takýto denník v Prievidzi neexistuje a nevychádza, preto nebolo možné žalobe v tejto časti z objektívnych dôvodov vyhovieť.
5. Žalobkyňa podanou žalobou uplatnila v tomto konaní aj nárok na priznanie odškodnenia 1.000,- eur, pričom súd prvej inštancie konštatoval, že napriek opakovaným výzvam a poučeniam o tom, ako má žalobu doplniť a upraviť, až do dňa vyhlásenia rozsudku nemal zrejmé, či si uplatnila uvedenú sumu titulom nemajetkovej ujmy, škody na zdraví, resp. ako vecnú škodu. Vzhľadom na vykonané dokazovanie dospel k záveru, že samotné ospravedlnenie žalovaného žalobkyni na facebookovom účte žalovaného, je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na charakter zásahu do osobnostných práv žalobkyne a na určitý preventívny charakter sankcii upravených v § 13 OZ. Dospel tiež k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadne skutočností rozhodujúcich pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, či náhrady škody na majetku alebo na zdraví, keď nepredložila žiadny dôkaz o zhoršení zdravotného stavu, svoje tvrdenia nepodložila ani žiadnymi svedeckými výpoveďami, resp. akýmikoľvek dôkaznými prostriedkami. Žalobkyňa sa uspokojila len s tvrdením, že to čo ona tvrdí je pravda, prečo by klamala. Žiadne dôkazy neoznačila a ani nežiadala vykonať, pričom súd prvej inštancie ju opakovane vyzýval, či si nechce zvoliť právneho zástupcu, resp. požiadať o právneho zástupcu cez Centrum právnej pomoci, no žalobkyňa to odmietla. Z lustrácie žalobkyne v Sociálnej poisťovne súd prvej inštancie zistil, že po 04.03.2021 bola žalobkyňa zamestnaná na dohodu u H. X, M. od 01.10.2019 do 15.09.2021, u N. E. od 03.05.2021 do 13.06.2021 a od 14.06.2021 do 20.09.2021 a u spoločnosti B. C. C., M.. M. O. P. od 20.10.2021 do 31.10.2021 a u K. J. L. od 17.05.2022 do 12.09.2022, teda nie je pravda, že si nevedela brigádnicky privyrobiť. Zároveň konštatoval, že v roku 2021 existovali aj objektívne dôvody, pre ktoré sa žalobkyňa nemohla zamestnať v gastropriemysle, nakoľko bola vyhlásená pandémia ochorenia COVID-19, gastro-prevádzky boli zatvorené, resp. fungovali len obmedzene, pričom boli nútené prepúšťať aj svojich kmeňových zamestnancov a preto nebol záujem ani o prácu žalobkyne. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie žalobu žalobkyne aj v tejto časti zamietol, nakoľko neuniesla ani bremeno tvrdenia a tým ani dôkazné bremeno.
6. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 a § 257 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže mal žalovaný vo veci plný úspech, súd mu mal priznať nárok
na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100%. Avšak súd z dôvodov hodných osobitného zreteľa žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. Uvedené dôvody videl v tom, že žalovaný priznal, že na facebook žalobkyňou namietané tvrdenie napísal, no toto svoje správanie oľutoval a to tak v priestupkovom konaní, ako aj v konaní pred súdom a zároveň uverejnil rovnako na facebooku vo svojom profile ospravedlnenie žalobkyni. Čiže zo strany žalovaného došlo k zásahu do osobnostných práv žalobkyne, preto by bolo v rozpore s dobrými mravmi, aby žalobkyňa aj keď ako neúspešná strana sporu mala znášať trovy konania. Zároveň zo súdneho spisu vyplýva, že žalovanému žiadne trovy konania nevznikli.
7. Proti tomuto rozsudku zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobkyňa a domáhala sa súdiac podľa obsahu jej podania, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že jej žalobe v celom rozsahu vyhovie. Citovala článok žalovaného zverejnený na jeho Facebooku dňa 04.03.2021 a dodala, že na článok ju upozornili príbuzní, bol to pre ňu šok, po ktorom sa jej zhoršil zdravotný stav, urážali ju cudzí ľudia na ulici, pokrikovali udavačka, nemohla sa v gastre zamestnanosť, pričom má 30 rokov odpracovaných ako vyučená kuchárka. Žalovaný sa na pojednávanie na Okresný úrad v Prievidzi nedostavil úmyselne, tvrdil, že bol na služobnej ceste, pričom je dôchodca a nepracuje. Na Okresnom súde Prievidza žiadala verejné ospravedlnenie v denníku Prievidza My-Noviny-Prievidzsko-Trenčín región a odškodnenie v sume 1.000,- eur. Dňa 17.02.2022 sudkyňa vyzvala žalovaného, aby ukázal na svojom telefóne, že sa jej ospravedlnil a počula „pani sudkyňa nemám to“ napriek tomu v rozsudku je uvedené, že sa jej ospravedlnil, čo nie je pravda. Na svoj facebook napísal ospravedlnenie, ktoré vytlačil a za 5 minút to zmazal, čo sudkyňa neakceptovala.
8. Žalovanému bolo odvolanie doručené dňa 05.06.2023, písomne sa k veci nevyjadril.
9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania a jeho dôvodov v zmysle § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.
10. V danej veci sa žalobkyňa proti žalovanému domáhala ochrany osobnosti s poukazom na ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka.
11. Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy (§ 11 Občianskeho zákonníka). Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov, a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie (§ 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1, najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo (§ 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka).
12. Právo na ochranu osobnosti predstavuje inštitút, v rámci ktorého sú nedielne chránené jednotlivé čiastkové práva zabezpečujúce občianskoprávnu ochranu konkrétnych stránok osobnosti fyzickej osoby. Predmetom ochrany sú jednak nemateriálne hodnoty a stránky osobnosti človeka (meno, česť, dôstojnosť, súkromie, telesná integrita a podobne), jednak prejavy osobnej povahy (napríklad podobizne, zvukové záznamy). Otázku prípadného negatívneho dotknutia týchto čiastkových práv v rámci práva na ochranu osobnosti treba u každého z nich posudzovať samostatne.
13. Medzi čiastkové práva fyzickej osoby, chránené citovanými zákonnými ustanoveniami, patrí právo na česť a dôstojnosť v rozmanitých spoločenských vzťahoch, v rodine, na pracovisku, v odborných kruhoch. Ak došlo k neoprávnenému zásahu do cti a dôstojnosti fyzickej osoby, ktorý je objektívne spôsobilý privodiť ujmu (to v prípade zásahov do týchto čiastkových práv znamená mať difamačné dôsledky), dotknutá osoba môže uplatniť právne prostriedky ochrany. Zákon
neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len proti takému zásahu, ktorý je neoprávnený, a ktorý je spôsobilý privodiť ujmu fyzickej osobe.
14. Zverejnenie (vedomé ale i nevedomé) nepravdivých informácii o fyzickej osobe treba v zásade vždy považovať na neoprávnený zásah do osobnostných práv, a to aj v prípade, ak príslušná informácia nebude mať výslovne difamačný charakter. Podstatné je to, že takýmto spôsobom sa o konkrétnej osobe vysloví nepravda, na základe ktorej tretie osoby môžu túto fyzickú osobu posudzovať skreslene.
15. Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena (Čl. 19 Ústavy Slovenskej republiky).
16. Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené (článok 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).
17. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informovať bez ohľadu na hranice štátu (článok 26 ods. 2 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky).
18. Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku a ochranu verejného zdravia a mravnosti (článok 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky).
19. Citované články 19 a 26 Ústavy Slovenskej republiky vyjadrujú základné ústavné hodnoty právneho poriadku Slovenskej republiky ako demokratického právneho štátu. Pre demokraciu chápanú ako vládu ľudu, ľuďom a pre ľud je životnou nutnosťou šírenie informácií, myšlienok a názorov, či už pochvalných alebo kritických, preto, aby bola verejnosť zásobená všetkými dostupnými faktami, nevyhnutnými pre vyvolanie kvalitnej debaty vo veciach celospoločenského záujmu a následného utvárania názorov jednotlivcov alebo pre dosiahnutie konsenzu o konaní a obstarávaní vecí celospoločenského záujmu. Sloboda prejavu však nie je bezbrehá; ústavne zaručené právo vyjadrovať svoje názory je obsahovo obmedzené právami iných, najmä právami uvedenými v článku 19 Ústavy Slovenskej republiky. Kolízia oboch práv sa realizuje práve pri aplikácii § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka v súvislosti s uplatňovaním občianskoprávnej ochrany osobnosti. Povinnosťou súdu v takomto prípade je interpretovať jednotlivé zákonné ustanovenia v prvom rade z pohľadu účelu a zmyslu ochrany ústavne garantovaných práv a slobôd. Pri strete slobody prejavu s právom na ochranu osobnosti treba dbať na to, aby s prihliadnutím k okolnostiam konkrétneho prípadu jednému z týchto práv nebola neodôvodnene daná prednosť pred právom druhým. V konkrétnom prípade je vždy nevyhnutné skúmať mieru (intenzitu) tvrdeného porušenia základného práva na ochranu osobnosti, a to práve v kontexte so slobodou prejavu a s právom na informácie a so zreteľom na požiadavku proporcionality uplatňovania týchto práv. Zároveň je nutné, aby príslušný zásah bezprostredne súvisel s porušením chráneného základného práva, t. j. aby tu existovala príčinná súvislosť medzi nimi, pričom musí ísť o zásah neoprávnený. K takémuto zásahu dochádza iba vtedy, ak tento zásah v konkrétnom prípade presiahol určitú prípustnú intenzitu alebo mieru, ktorú už v demokratickej spoločnosti nemožno tolerovať.
20. Vykonaným dokazovaním pred súdom prvej inštancie bolo nepochybne preukázané, že žalovaný svojimi výrokmi vo svojom príspevku zo dňa 04.03.2021 špecifikovaných v bode 1 tohto odôvodnenia zasiahol do osobnostných práv žalobkyne, jeho konanie bolo potrebné kvalifikovať ako neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobkyne, ktorý bol objektívne spôsobilý znížiť česť, vážnosť, dôstojnosť a dobré meno žalobkyne v širšom okruhu verejnosti. Samotná medializácia článku (statusu) žalovaného na sociálnej sieti Facebook zasiahla žalobkyni do cti, vážnosti a dôstojnosti . Pri hľadaní rovnováhy a proporcionality medzi právom žalobkyne na ochranu osobnosti a právom žalovaného na slobodu prejavu bolo potrebné uprednostniť právo žalobkyne na ochrana osobnosti.
21. Žalovaný svoje konanie oľutoval a žalobkyni sa ospravedlnil jednak v priestupkovom konaní vedenom na Okresnom úrade Prievidza (č. l. 3 spisu), jednak na sociálnej sieti Facebook na svojej stránke, kde uverejnil status: „Asi pred rokom som sa vyjadril na adresu pani B. A., že udala hygiene moju
podnájomníčku. Touto cestou sa jej verejne ospravedlňujem“, ktorý zverejnil na rovnakom mieste, ako predchádzajúci článok na svojom Facebookovom účte(č. l. 26A-27 spisu), čiže ho mohlo vidieť a čítať rovnaký počet ľudí, ktorých má žalovaný ako priateľov vedených na Facebooku, ako je počet, ktorí videli a čítali jeho pôvodný status týkajúci sa žalobkyne. Z listinného dôkazu predloženého žalovaným vyplýva, že 23 hodín od uverejnenia uvedeného ospravedlňujúceho statusu ho videlo minimálne 6 osôb a 3 osoby i ospravedlnenie komentovali. Následne zaslal žalobkyni MMS správu, ktorou sa jej ospravedlnil dňa 18.02.2022 (č. l. 98 spisu).
22. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalovaný splnil to, čo žalobkyňa od neho požadovala, ospravedlnil sa jej aj rovnakým spôsobom na rovnakom mieste, ako bol uverejnený pôvodný článok, ktorý zasiahol do jej cti a dobrej povesti ako i pred okresným úradom Prievidza v priestupkovom konaní a osobne zaslaním MMS správy. Z tohto dôvodu žaloba žalobkyne v časti týkajúcej sa ospravedlnenia žalovaného na jeho facebookovej stránke nebola dôvodná. Zhodne so súdom prvej inštancie odvolací súd ospravedlnenie žalovaného žalobkyni považuje za primerané zadosťučinenie na odstránenie následkov neoprávneného zásahu žalovaného do práva žalobkyne na ochranu osobnosti ( § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka ).
23. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že pokiaľ žalobkyňa žiadala ospravedlnenie v denníku Prievidza, že takýto denník neexistuje, a preto nebolo možné žalobe v tejto časti vyhovieť. Naviac, status, ktorý žalovaný zverejnil, nebol zverejnený v žiadnom denníku, a preto by bolo i jeho zverejnenie v denníku Prievidza (pokiaľ by existoval) nedôvodné.
24. Pokiaľ žalovaná v podanom odvolaní upresnila, že sa nejedná o denník Prievidza, ale o denník pre C. – A. región. Odvolací súd poukazuje na ust. § 371 CSP, z ktorého vyplýva, že žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť, a preto ani v tomto rozsahu nemohol odvolací súd žalobe vyhovieť.
25. Žalobkyňa sa domáhala i zaplatenia „odškodnenia“ vo výške 1.000,- eur, pričom napriek opakovaným výzvam a poučeniam súdu prvej inštancie nešpecifikovala o aký nárok sa má jednať, či sa jedná o nemajetkovú ujmu, náhradu škody na zdraví resp. vecnú škodu. Odvolací súd zdôrazňuje, že najdôležitejšou obsahovou náležitosťou každej žaloby je jej petit. V ňom žalobca uvádza, ako chce, aby súd o jeho žalobe rozhodol, resp. ako má znieť výrok rozsudku. Stanovuje ním zároveň rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť. Ide o návrh súdneho výroku, preto kladie zákon na formuláciu petitu určité požiadavky, rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť (teda aj vykonateľnosť) výrokov rozsudku. Presný a určitý petit je pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť, a ktorý môže prekročiť len v taxatívne vymedzených prípadoch (§ 216 CSP). Žalobný petit musí byť preto presný a určitý. Pokiaľ je navrhovaný žalobný petit nesprávny, t. j. vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých je nepresné, neurčité alebo nevykonateľné, prevzatie takéhoto petitu do výroku rozhodnutia by malo za následok nevykonateľnosť súdneho rozhodnutia. Uvedené požiadavky nie sú formálne, ale nevyhnutné pre výsledok konania, teda preto, aby rozhodnutie bolo vykonateľné, a aby mohli nastať účinky zamýšľané žalobcom (I.ÚS 233/97). Pokiaľ ide o petit žaloby na morálne zadosťučinenie formou uverejnenia (strpenia) ospravedlnenia, forma a navrhovaný spôsob musí byť primeraný forme uverejnenia výrokov a nimi spôsobenému zásahu.
26. Odvolací súd konštatuje, že v civilnom sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže ani splniť povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v civilnom sporovom konaní spočíva v zodpovednosti strany sporu za to, že v konaní budú preukázané rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany sporu, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, keď neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, či už
z dôvodu nečinnosti strany sporu, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, alebo preto, že táto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec.
27. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny vzťah strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.
28. V danej veci sa žalobkyňa domáhala zaplatenia „odškodnenia“ 1.000,- eur, ktorý nárok odôvodňovala jednak ujmou na svojom zdraví, jednak nemožnosťou sa zamestnať ako i verejnými urážkami na jej osobu, že je udavačka. Žalobkyňa však žiaden dôkaz na preukázanie svojich tvrdení o zhoršení jej zdravotného stavu (lekárske správy, záznamy, svedkovia), nemožnosti sa zamestnať (opak vyplýva z lustrácie žalobkyne v Sociálnej poisťovni vykonanej súdom prvej inštancie) ani verejných urážok jej osoby ( svedkovia), súdu nepredložila ale ani neoznačila. Z obsahu spisu odvolací súd tiež nezistil, že boli splnené predpoklady pre aplikáciu ust. § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď z vykonaného dokazovanie nevyplynulo, že by ospravedlnenie žalovaného žalobkyni nebolo postačujúcim zadosťučinením. Žalobkyňa v tomto smere súdu neposkytla ani nenavrhla žiaden dôkaz o znížení dôstojnosti jej osoby v značnej miere alebo jej vážnosti v spoločnosti, obmedzila sa výlučne na svoje tvrdenia.
29. Odvolací súd dodáva, že v sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu a riadi sa zásadou formálnej pravdy. Súd má možnosť strany vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení (§ 150 ods. 2 CSP), avšak činnosť súdu nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán a ich povinnosť tvrdiť a hodnoverne tvrdenie preukázať. Je prvoradým záujmom strany predkladať a navrhovať súdu také dôkazy a takým spôsobom, aby z nich bolo možné bez akýchkoľvek pochybností zistiť skutkový stav. Nie je úlohou súdu vyzývať strany sporu na predloženie alebo označenie takých dôkazov, aby jej zabezpečil úspech v spore. Ak neboli preukázané tvrdenia strany sporu, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho logickým následkom je rozhodnutie súdu v neprospech takejto strany, čo je i prípad danej veci.
30. Odvolací súd zdôrazňuje, že nezistil v súvislosti s hodnotením dôkazov, vykonaných pred súdom prvej inštancie, také nedostatky, ktoré by boli dôvodom pre záver o nesprávnom hodnotení dôkazov súdom prvej inštancie. 31. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil vrátane rozhodnutia o trovách konania, ktoré neboli žalobkyňou vecne spochybnené.
32. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
33. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).