Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-68P/260/2021

Uznesenie

Okresný súd Bratislava V v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: D. H., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matky- G. H. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XX, U., a otca- J. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. Q. T. XXXX, D. Q. T., zast. Mgr. Alica Mendlová, advokátka so sídlom Riečna 2, Bratislava, v konaní na návrh otca o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie tohto znenia:

I. Súd dočasne zveruje mal. D. H., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti otca, a to na čas do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. .

II. Matka je povinná predbežne prispievať na výživu mal. D. H., nar. XX.XX.XXXX sumou XXX eur mesačne k rukám otca vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred počnúc dňom vykonateľnosti tohto uznesenia, a to na čas do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. .

III. Styk matky s maloletým sa neupravuje.

IV. Vo zvyšku súd návrh otca z a m i e t a.

V. Súd pozastavuje účinnosť rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. - 58 zo dňa 05.10.2011, a to na čas do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. .

VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Otec sa návrhom zo dňa 22.10.2021 doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.10.2021 domáha zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. D.. Toto konanie je na tunajšom súde vedné pod sp. zn. .

1.1. V tomto návrhu otca je zároveň obsiahnutý aj jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha: 1) zverenia maloletého do jeho osobnej starostlivosti, 2) uloženia povinnosti matke prispievať na výživu maloletého sumou 200,- eur mesačne, 3) neupravenia styku matky s maloletým, 4) nepriznania práva na náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov. Uznesením č. k. -54 zo dňa 10.11.2021 súd vylúčil časť návrhu otca týkajúcu sa nariadenia neodkladného opatrenia na samostatné konanie.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia otec odôvodnil tým, že rozsudkom č. k. zo dňa 05.10.2011 bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, súčasne bol otec zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu maloletého vo výške 150,- eur a styk maloletého s otcom zostal bez obmedzenia. V súčasnosti však nastala zmena pomerov a doterajšia úprava práv a povinností už maloletému nevyhovuje. Ten sa v súčasnosti presťahoval k otcovi a býva s ním v jednej domácnosti. Vzhľadom aj na trvalé presvedčenie maloletého, že chce zotrvať u otca a jeho vôľu bývať s otcom, žiada otec touto cestou o zmenu zverenia do jeho osobnej starostlivosti. Otec má vytvorené všetky podmienky pre výchovu a starostlivosť o maloletého, býva v rodinnom dome, kde má maloletý vyčlenený svoj priestor. U otca býva maloletý od júna 2021, no matka sa domáha vrátenia maloletého do jej starostlivosti a hradenia vyživovacej povinnosti. Práve z tohto dôvodu je nutné neodkladne upraviť pomery v rodine. Maloletý má aj napriek tomu, že sa odsťahoval k otcovi, s matkou dobrý vzťah, stretáva sa s ňou a pravidelne kontaktuje, preto otec styk medzi nimi žiada neupraviť. Čo sa týka vyživovacej povinnosti matky voči maloletému, otec uviedol, že matka je zamestnaná, no nepozná jej mesačný príjem. Jeho príjem predstavuje cca XXX,- eur a doposiaľ si plnil vyživovaciu povinnosť tak ako mu bola uložená právoplatným rozhodnutím súdu. Mesačné výdavky na maloletého vyčíslil na sumu XXX,- eur zahrňujúcu okrem iného aj stravu, obedy v škole, ZRPŠ, školské potreby, drogériu, obuv a oblečenie, členské na futbal, mobil, vreckové, električenku, poistku či úver. Otec má na základe uvedeného zato, že treba neodkladne upraviť pomery až do vyriešenia sporných pohľadávok žalovaného a dovtedy neohroziť prevádzku žalovaného, pričom nemá inú možnosť len riešiť vec súdnou cestou a preto žiada súd okrem iného aj o vydanie neodkladného opatrenia bližšie definovanom v bode 1.1 tohto odôvodnenia.

3. Ako vyplýva z úradného záznamu (č. l. 51 ) matka nesúhlasí so zmenou bydliska maloletého, pričom potvrdila, že maloletý žije s otcom v J. časti D..

4. Súd sa oboznámil s obsahom spisového materiálu, najmä so skutočnosťami uvedenými v návrhu, daňovými priznaniami otca za roky 2018, 2019 a 2020, pripojeným rozhodnutím OS BA V a obsahom pripojeného spisu vedeného na tunajšom súde ohľadne maloletého.

5. Lustráciou poručenských spisov tunajšieho súdu bolo zistené, že na tunajšom súde prebehlo pod sp. zn. konanie o nariadenie predbežného opatrenia, pod sp. zn. konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, pričom meritórne bolo rozhodnuté v konaní vedenom pod sp. zn. o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode manželstva. Rozsudkom č. k. -58 zo dňa 05.10.2011 bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené, maloletý bol na čas po rozvode zverený do starostlivosti matky, zastupovaním a správou jeho majetku boli poverení obaja rodičia, pričom otec bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu maloletého sumou 150,- eur mesačne a ich styk nebol súdnym rozhodnutím upravený. V súčasnosti sa pod sp. zn. na tunajšom súde vedie konanie na návrh otca o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, v ktorom je vytýčený termín pojednávania na : 10. februára 2022 o 9,30 hod. ( predvolanie na pojednávanie bude účastníkom osobitne doručované). Žiadne iné konania nie sú ohľadne maloletého vedené.

6. Predmetom konania je nariadenie neodkladného opatrenia počas konania vo veci samej. 7. Podľa (ďalej len „“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa , na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

9. Podľa článku 4 , súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.

10. Podľa ( ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

13. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

14. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

15. Podľa a , súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. 16. Podľa je neodkladné opatrenie vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

17. Podľa , neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

18. Podľa súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

19. Podľa , neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

20. Podľa ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

21. Obsah neodkladného opatrenia je definovaný v ustanovení , tento však nie je taxatívne daný.

22. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

23. Podľa o rodine („ďalej len „Zákon o rodine“), (1) Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. (2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. (3) Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.

24. Podľa § 34 ods. 1 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia. Obaja rodičia zodpovedajú spoločne za všestranný vývoj dieťaťa. Vykonávajú svoje rodičovské práva a povinnosti buď spoločne, alebo aj jednotlivo po vzájomnej dohode. Ak sa rodičia o styku s dieťaťom nedohodnú a ak je to v záujme dieťaťa, súd upraví styk rodičov s dieťaťom v rozsahu zodpovedajúcom jeho záujmu. 25. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez

návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

26. Podľa § 62 ods. 1-5 Zákona o rodine, (1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

27. Podľa § 65 ods. 1 a ods. 2 Zákona o rodine, (1) Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

28. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

29. Inštitút neodkladných opatrení nahradil predbežné opatrenia podľa úpravy platnej do 30.06.2016 a zavedením inštitútu neodkladných opatrení sa zmenila koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa platného do 30.06.2016, ktorých cieľom bolo dočasne upraviť pomery účastníkov konania a následne rozhodnúť vo veci samej. Nová právna úprava upustila od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Nariadenie neodkladného opatrenia v priebehu odvolacieho konania vyplýva nielen z verejného záujmu, napr. ochrana maloletého dieťaťa, ale aj z princípu úplnej apelácie, ktorá sa uplatňuje v mimosporovom konaní. Neodkladné opatrenia sú rozčlenené na neodkladné opatrenia vo veci ochrany maloletého , neodkladné opatrenia vo veciach výživného , neodkladné opatrenia vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého , neodkladné opatrenia o povolení súdu na výkon oprávnenia vo veci starostlivosti o maloletých, a opatrenie na zabezpečenie dôkazu . Z uvedeného výpočtu je zrejmé, že predmetné opatrenia upravujú najmä ochranu maloletého. Daná právna úprava v uvedenej oblasti v zásade vychádza z doterajšej právnej úpravy.

30. Neodkladné opatrenia neprejudikujú práva ani jedného z účastníkov a ani práva tretích osôb a svoje opodstatnenie strácajú, keď súd poskytne ohrozeným alebo porušeným právam definitívnu ochranu, preto nie sú rozhodnutiami konečnými a ich účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov alebo zabezpečenie už existujúceho súdneho rozhodnutia. Z povahy neodkladných opatrení vyplýva, že nebudú zisťované všetky skutočnosti, ktoré by mal súd inak zistené, ak by mal vo veci vydať konečné rozhodnutie ( rozhodnutie NSSR č. , nález ÚS SR ).

31. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov, by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením neodkladného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Pred nariadením neodkladného opatrenia nie je teda skutkový stav zisťovaný v plnom rozsahu, ale rozhodujúce skutočnosti musia byť aspoň osvedčené. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená

skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. To však neznamená, že súd môže vydať neodkladné opatrenie len na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, alebo bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Toto ohrozenie osvedčeného nároku účastníka musí byť konkrétne, reálne a musí hroziť bezprostredne, keď existencia nároku ešte sama o sebe nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

32. Neodkladné opatrenia upravujú nielen faktické pomery účastníkov, ale upravujú aj právne pomery, i keď len predbežné. Súd musí v konaní predovšetkým skúmať, či je návrh navrhovateľa osvedčený, tiež je potrebné skúmať, či je predbežné opatrenie potrebné, teda naliehavosť situácie. Nevyhnutnosť úpravy sa tu ponechá na voľnú úvahu súdu. Súd sa pritom opiera o výsledky urýchleného zisťovania. Ak na jeho základe dospeje k názoru, že návrh je dôvodný, t.j. že ohrozenie vzťahov alebo nárokov účastníkov je také značné, že si vyžaduje okamžité, hoci dočasné opatrenie súdu, nariadi ich najvhodnejšiu úpravu neodkladným opatrením. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia je jeho predbežný

- dočasný charakter. Dočasnosť spočíva v tom, že neodkladným opatrením sa upravujú pomery, alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá vo veci samej konečné rozhodnutie. Účelom neodkladných opatrení je rýchla, i keď dočasná úprava právnych ale i faktických pomerov účastníkov konania. Neodkladné opatrenie neprejudikuje práva a záujmy účastníkov konania. Na jeho vydanie stačí, ak je aspoň osvedčená danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Procesnú zodpovednosť v uvedenom smere nesie navrhovateľ predbežného opatrenia. Neodkladné opatrenie teda nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov.

33. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa.

34. Súd mal preukázané, že rodičia mal. D. nie sú manželmi, v čase podania návrhu bol maloletý právoplatným rozhodnutím súdu zverený do starostlivosti matky, no napriek tomu sa v júni 2021 odsťahoval k otcovi a vzhľadom na jeho trvalé presvedčenie zostať bývať u otca, ten žiada o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. Otec má zabezpečené podmienky pre výchovu a starostlivosť maloletého, nakoľko od júna XXXX sa o neho aj osobne stará, pričom žiadostiam matky o presťahovanie sa k nej maloletý nevyhovel. Ako vyplýva z vyjadrenia matky, tá nesúhlasí so zmenou bydliska maloletého a ako uviedol otec, domáha sa jeho návratu. Na tunajšom súde je vedené meritórne konanie vo veci zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému, v ktorom bol vytýčený prvý termín pojednávania. 35. Súd na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že v danom prípade bola preukázaná naliehavá potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov a boli dané podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v požadovanom smere čo do prezverenia maloletého do starostlivosti otca. Otec má vytvorené podmienky pre výchovu maloletého, ten sa k nemu dobrovoľne pred pár mesiacmi nasťahoval a nechce sa odsťahovať naspäť k matke, napriek tomu, že tá ho o to viackrát žiadala. 5.3 6.3 7.3 8.3 9.3 10.3 11.3 12.3 13.3

14.3

15.3

16.3

17.3

18.3

19.3

20.3

21.3

22.3

23.3

24.3

25.3

26.3

27.3

28.3

29.3

30.3

31.3

32.3

33.3

34.3

35.3

36.3

37.3

38.3

39.3

36.Čo sa týka návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia určením výživného na maloleté dieťa, táto časť jej návrhu spĺňa v čase rozhodovania súdu o tomto návrhu podmienky podľa . Z obsahu návrhu vyplýva, že maloletý žije v domácnosti otca a s ohľadom na výrok rozhodnutia o osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, sú dané podmienky súdu na rozhodovanie o vyživovacej povinnosti matky.

37.Vyživovacia povinnosť rodičov k ich maloletému dieťaťu je ich zákonnou povinnosťou od narodenia dieťaťa, ktorú si musia plniť bez ohľadu na ich ostatné výdavky. (Súd dáva do pozornosti rodičom, že každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa o životnom minime. Tzv. minimálne výživné je vo výške 29,87 eura). Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. Na vydanie takéhoto rozhodnutia postačuje osvedčenie, že osoba povinná poskytovať výživné je rodičom a osvedčenie schopností a možností povinného. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa spravidla dokazovanie nevykonáva, súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Neodkladné opatrenie vychádza z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania. Vyživovacia povinnosť má prednosť pred akýmikoľvek inými pohľadávkami.

38.Lustráciou v Sociálnej poisťovne ohľadom príjmu rodičov mal súd preukázané, že otec maloletého je samostatne zárobkovo-činná osoba s vymeriavacím základom v roku 2021- XXX,- eur, pričom mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, a to k mal. J. H., nar. XXXX. Otec v návrhu uviedol jeho príjem na úrovni 700,- eur mesačne, pričom jeho príjem zdokladoval aj priloženými daňovými priznaniami za roky 2018, 2019 a 2020. Otec v súčasnosti zabezpečuje všetku starostlivosť o maloletého, pričom jeho výdavky vyčíslil nasledovne: strava 150,- eur, obedy v školy 65,- eur, ZRPŠ 40,- eur ročne, školské potreby 5 ,- eur, oblečenie a obuv 130,- eur, drogéria 20,- eur, zdravotné doplnky výživy 15,- eur, futbal členské 40,- eur, športové sústredenia 20,- eur, športové potreby 30,- eur, mobil 20,- eur, vreckové 100,- eur , voľnočasové aktivity 50,- eur, električenka 15,- eur, plyn, elektrina, OLO 50,- eur, internet 5,- eur, poistka 64,- eur, úver 55,- eur, zubár strojček 23,- eur, zubná hygiena polročne 43,- eur, t. j. spolu vo výške XXX,- eur. Pri určení vyživovacej povinnosti súd prihliadol na vek maloletého (15 rokov) a s tým súvisiace zvýšené náklady na starostlivosť o maloleté dieťa súvisiace aj s návštevou gymnázia či futbalového

krúžku. Súd dáva do pozornosti, že neodkladným opatrením možno nariadiť rodičovi platiť výživné v nevyhnutnej miere. Zákonným ustanovením ( ) mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola ohrozená, pričom uvedené ustanovenie má slúžiť na ochranu záujmov maloletého dieťaťa a nie rodiča. Vo veciach starostlivosti o maloleté deti je povinnosťou súdu sledovať v prvom rade záujem maloletého dieťaťa. V posudzovanom prípade existuje preto potreba nariadenia neodkladného opatrenia uložením povinnosti matke prispievať na výživu maloletého D., a to s ohľadom na výrok rozhodnutia o osobnej starostlivosti otca a prihliadnutím na doposiaľ platnú výšku vyživovacej povinnosti otca. Vzhľadom na predbežný charakter rozhodnutia súd uložil povinnosť prispievať matke na výživu maloletého sumou 150 eur.

39.Súd v predmetnej veci poukazuje na , podľa ktorého starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Treba zdôrazniť, že rodič má právo sa s dieťaťom stýkať, nie je to však jeho povinnosť a nemožno ho k tomu nútiť. V Dohovore o právach dieťaťa v čl. 18 ods. 1 je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. Pri rozhodovaní o úprave styku by súd preto nemal ignorovať ani záujmy dieťaťa, ale ani opodstatnené pracovné, či iné povinnosti rodičov. Rodičia maloletého dieťaťa by sa v záujme dieťaťa mali predovšetkým na úprave styku rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti, dohodnúť. Až následne, ak takáto dohoda nie je možná, upraví styk rodiča s maloletým dieťaťom súd, pričom je povinný prihliadnuť predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby k rodičom, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia. S ohľadom na vek maloletého, jeho vzťah k matke a doposiaľ neupravený styk otca s maloletým pri zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky a najmä s poukazom na to, že matka je s maloletým v pravidelnom kontakte a stretávajú sa, súd nepovažoval za potrebné striktne upraviť styk matky s maloletým pri jeho prezverení do starostlivosti otca. 40.Zároveň však súd rodičom odporúča rešpektovať vôľu ich XX- ročného syna, ktorý vie sám prezentovať svoj názor a svoje potreby, aj čo sa týka bývania u tohto ktorého rodiča a s tým súvisiace stretávanie sa s druhým rodičom. V prípade vznikajúcich problémov je vzájomnou komunikáciou možné predísť konfliktom a vyriešiť ich v záujme maloletého. Každý z rodičov je povinný vychovávať svoje dieťa v úcte k druhému rodičovi, pozitívne ho usmerňovať vo vzťahu k nemu. 41 .Záverom dáva súd do pozornosti prebiehajúce konanie vo veci samej, v ktorom sa bude realizovať patričné objektívne dokazovanie, stranám bude umožnené vyjadriť sa na pojednávaní a až na základe výsledkov dokazovania, ktoré prekračuje rámec neodkladného opatrenia, súd rozhodne vo veci samej. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení nie je konečným rozhodnutím, ktoré by nemohlo byť zmenené resp. potvrdené rozhodnutím vo veci samej. 42.O trovách konania bolo rozhodnuté podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd ( v spojení s ).

Podľa štvrtej časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.