Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/32/2020

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr. Petra Tobiaša a JUDr. Moniky Halkociovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 16.11.2021 v trestnej veci obžalovaného ml. I. M., pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. e/ Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. zo dňa 28.02.2019 takto

rozhodol:

Podľa z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd vo výroku II. podľa oslobodil obžalovaného ml. I. M., nar. XX.XX.XXXX v J. Q., trvale bytom E. XX, okres J. Q., spod obžaloby sp. zn. zo dňa 30.8.2016, spod obžaloby podanej prokurátorkou Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa súdu dňa 31.08.2016, pre skutok kvalifikovaný ako prečin porušovania domovej slobody podľa , Tr. zákona s poukazom na Tr. zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa Tr. zákona, ktorého sa v zmysle podanej obžaloby obžalovaný mal dopustiť spolu s obžalovaným ml. O. G. tak, že:

- presne nezisteného dňa od 14.01.2016 do 17.01.2016 vo večerných hodinách okolo 17.00 hod. až 18.00 hod. prišli spoločne pred rodinný dom s popisným číslom 11, nachádzajúci sa v obci R., kde preskočili cez plot do dvora, prišli k dverám vedúcim do stodoly, na ktorých vylomili petlicu, vošli do stodoly, kde sa popozerali, následne prišli k vchodovým dverám rodinného domu, do ktorých začali kopať v oblasti zámku, následkom čoho sa dvere vylomili a takto vošli do domu, ktorý celý prešli, no nič z domu nevzali, následne obvinený ml. O. G. dňa 17.01.2016 sa v čase okolo 19.00 hod. vrátil pred daný dom, preskočil plot do dvora a cez vylomené vchodové dvere vošiel do domu, kde z kúpeľne odcudzil keramickú záchodovú misu s plastovou rúrkou, čo viedla k nádržke s vodou, čím takto poškodenému R. U., nar.XX.XX.XXXX, bytom Q., Na S. č XXX/XX bola spôsobená škoda za vylomený zámok vo výške 5,70 eur a odcudzením záchodovej misy s plastovou rúrkou škodu v sume 37,40,- eur, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Proti tomuto rozsudku podal okresný prokurátor v zákonom stanovenej lehote písomne odôvodnené odvolanie a to v neprospech obžalovaného mladistvého I. M., proti výroku súdu, ktorým ho spod obžaloby oslobodil. Po rekapitulácii výroku odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že so zdôvodnením súdu, na základe ktorého bolo rozhodnuté o oslobodení obžalovaného, sa nemožno stotožniť, nakoľko uvedené hodnotenie dôkazov nebolo vykonané v súlade s ustanovením , v zmysle ktorého orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Okresný súd v odôvodnení rozsudku poukázal na to, že nebolo relevantne objasnené,

čo, kde, kedy a s kým mal robiť obžalovaný ml. I. M.. Navyše súd poukázal aj na výsluch obžalovaného ml. O. G., že nevie presne, v ktorý deň išli s obžalovaným ml. I. M. do dotknutého domu. V tomto smere dal prokurátor do pozornosti, že súd aj napriek pochybnostiam o tom, že kedy malo dôjsť k spáchaniu trestného činu, ktorý mali spáchať obžalovaný ml. O. G. a obžalovaný ml. I. M., prijal vyhlásenie o vine obžalovaného ml. G. aj vo vzťahu ku skutku, za ktorý bol obžalovaný ml. I. M. oslobodený. Aj samotný súd konštatuje, že ku skutku došlo, avšak podľa súdu nie je dokázané, že na danom skutku participoval aj obžalovaný ml. I. M.. Podľa názoru súdu, súd nemohol prihliadať, osobitne nie v smere prípadného uznania viny obžalovaného ml. I. M., na výsledky výsluchov menovaného obžalovaného v prípravnom konaní ako „svedka" zo dňa 26.01.2016, 19.04.2016, 29.04.2016, resp. výsluchy menovaného ako „svedka" vykonané v rámci konfrontácií v dňoch 03.02.2016 a 19.04.2016. Uviedol, že v uvedených prípadoch nemal byť obžalovaný ml. I. M. vypočúvaný ako svedok, nakoľko viac než v dostatočnej miere z predchádzajúcich zistení, konkrétne z vyjadrení obžalovaného ml. O. G. k dotknutému skutku a v tejto súvislosti o osobe ml. I. M., bolo orgánom činným v trestnom konaní nepochybne viac než zrejmé, že ak mal byť v tom čase I. M. vypočúvaný, tak nepochybne postupom podľa , t.j. ako osoba, ktorú na základe tzv. iného podnetu ( ), vyplývajúceho z dovtedajších vyjadrení O. G., bolo potrebné vypočuť k okolnostiam nasvedčujúcim, že mala spáchať trestný čin. Napriek tomu bol I. M. pri uvedených úkonoch vypočúvaný iba ako svedok a v tejto súvislosti I. M. pri vyššie uvedených úkonoch nikdy nebolo dané riadne poučenie podľa o tom, že ako takáto vypočúvaná osoba má právo na právnu pomoc advokáta. Vzhľadom na konštatovanie súdu je potrebné podotknúť, že obžalovaný ml. I. M. bol vypočúvaný po začatí trestného stíhania a teda postup v zmysle ustanovenia neprichádza do úvahy. Výsluchy obžalovaného ml. I. M. v procesnom postavení ako svedka, ako aj následne vykonané konfrontácie, považujem za zákonné a prokurátor má za to, že súd pri komplexnom hodnotení dôkazov mal prihliadať aj na ne. Práve z výsluchov obžalovaného ml. I. M. v procesnom postavení svedka vyplýva, že v minulosti mal problém s krádežou v H., pričom zároveň sa vyjadruje aj k facebookovej komunikácii s obžalovaným ml. O. G.. Taktiež pri vykonaných konfrontáciách obžalovaný O. G. jednoznačne uviedol, že obžalovaný ml. I. M. participoval na trestnej činnosti. Z trestnej činnosti je obžalovaný ml. I. M. usvedčovaný výsluchom obžalovaného ml. O. G.. Obžalovaný ml. G. tak v procesnom postavení svedka ako aj v procesnom postavení obvineného zotrval na svojich vyjadreniach, z ktorých vyplýva, že na trestnej činnosti sa zúčastnil aj obžalovaný ml. I. M.. To, že nebol špecifikovaný presný čas, kedy malo dôjsť ku spáchaniu trestnej činnosti, nezakladá, že ku protispoločenskému konaniu obžalovaným ml. I. M. nedošlo. Práve ďalšími podpornými dôkazmi bol konkretizovaný dátum spáchania skutku, aj keď tento bol stanovený v rozmedzí niekoľkých dní. Pokiaľ ide o participáciu na páchaní trestnej činnosti, je obžalovaný M. usvedčovaný spoluobžalovaným ml. O. G., ktorý v zmysle znaleckého posudku z odboru psychológia je mentálne priemerne vyspelý, jeho kognitívne schopnosti a psychické funkcie sú primerané, preto jeho výpoveď je jednoznačne použiteľná. Je schopný správne vnímať, zapamätať si a správne reprodukovať prežité udalosti a s najväčšou pravdepodobnosťou bol plne schopný správne vnímať, pamätať si a reprodukovať aj v čase spáchania prejednávaného skutku. Znalec zároveň uviedol, že obžalovaný nedisponuje takými vlastnosťami a rysmi osobnosti, ktoré by znižovali všeobecnú vierohodnosť jeho osoby. Sklony ku konfabuláciám, fabuláciám alebo pseudológii rovnako neboli zistené. Výpoveď obžalovaného z psychologického hľadiska možno považovať za vierohodnú. Výpoveď k predmetnej veci je konzistentná, vnútorne previazaná s primeraným množstvom detailov svedčiacich pre normálne zabúdanie s odstupom času. Obžalovaný participáciu obžalovaného ml. I. M. na trestnej činnosti opätovne popísal aj pri psychologickom vyšetrení, čo je zaznamenané aj na č.l. 19-20 znaleckého posudku z odboru psychológia č. 40/2018. Na rozdiel od obžalovaného ml. O. G., obžalovaný ml. I. M. ako vyplýva zo znaleckého posudku znalca z odboru psychológia č. 41/2018, má sklon ignorovať zložitosť situácií a podnety zjednodušovať, nakoľko netoleruje nejednoznačnosť a neurčitosť. Štruktúra osobnosti je nevýrazne komponovaná a z pohľadu vývinu menej zrelá, v prístupe k podnetom zvonka zaujíma vyhýbavý štýl, nedbalo spracúva informácie. Jeho správanie je ťažko predvídateľné, skôr neefektívne, prežíva stres a úzkosť. Má snahu vyhýbať sa zaťažujúcim a konfliktným situáciám, vyhľadáva ľahko čitateľné jednoznačné situácie. Znalec uviedol, že pri rozhovore o skutku jeho prežívanie nie je konzistentné s opisovanými udalosťami, je tenzný, na kladené otázky nejasne odpovedá (v porovnaní s inou časťou rozhovoru). Znalec uviedol, že u obžalovaného nemôže vylúčiť účelové skreslenie výpovede vo svoj prospech. Psychologicky by taktiež bola zrozumiteľná jeho snaha o zachovanie dobrého dojmu pred blízkym okolím a najmä pred rodinou. Jeho špecifickú vierohodnosť smerom ku skutku znalec zhodnotil ako mierne zníženú. Vo vzťahu k osobe obžalovaného ml. I. M. poukázal na č.l. 19 znaleckého posudku č. 41/2018, kde sám obžalovaný uviedol, že v minulosti sa zúčastnil krádeže externej nabíjačky na telefón a vyskúšal aj marihuanu, kde zároveň

poukázal na zlú partiu v H.. Vo vzťahu k osobe obžalovaného ml. I. M. je potrebné vziať do úvahy aj správu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa, z ktorej vyplýva, že obžalovaný začiatkom roka 2015/2016 navštevoval psychológa. K preukázaniu viny páchateľa musia existovať priame, resp. aspoň nepriame dôkazy, ktorých súhrn musí tvoriť logickú a ničím nenarušovanú sústavu vzájomne sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti skutku, v ktorom sa vidí trestný čin a usvedčuje z jeho spáchania páchateľa, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Pri predmetnom trestnom čine bolo jednoznačne výsluchom obžalovaného ml. O. G. preukázané, že obžalovaný ml. I. M. sa dopustil trestnej činnosti, ktorá mu je kladená za vinu v podanej obžalobe, pričom dôkaz - výsluch obžalovaného ml. O. G. je verifikovaný jednak vypracovanými znaleckými posudkami na obžalovaných, ako aj zabezpečenou komunikáciou, ktorú predložil obžalovaný ml. O. G.. Súd vo vzťahu k facebookovej komunikácii uviedol, že nemožno relevantne prihliadať ani na obsah facebookovej komunikácie predloženej v tejto veci obžalovaným ml. O. G.. Poukázal na to, že OČTK nevykonali žiadne zákonom upravené relevantné úkony k zabezpečeniu úplnej tejto komunikácie z technických prostriedkov, či nosičov obžalovaného ml. O. G., resp. k zabezpečeniu samotných technických zariadení, v ktorých sa mala nachádzať. V tomto smere podotkol, že ani súd napriek tomu, že môže vykonať dôkazy, ktoré strany nenavrhli, nevykonal žiadne úkony a navyše návrh obhajcu na zabezpečenie facebookovej komunikácie medzi obžalovanými prostredníctvom justičných orgánov USA odmietol. Podotýkam, že obžalovaný ml. O. G. orgánom činným v trestnom konaní na preukázanie svojich tvrdení predložil vyššie špecifikovanú komunikáciu, ktorej prvé nekompletné predloženie dostatočne vysvetlil počas svojho výsluchu. Pokiaľ ide o obžalovaného ml. I. M., tento uviedol, že komunikáciu s obžalovaným ml. O. G. nemá, vymazal ju potom, ako si písali. Je však zaujímavé, že obžalovaný ml. I. M. sa počas výsluchu v procesnom postavení svedka dňa 29.04.2016 vyjadril ku skutočnostiam súvisiacich s trestnou činnosťou a to konkrétne v súvislosti s facebookovou komunikáciou a taktiež dňa 01.07.2016, kedy bola vykonaná konfrontácia medzi obvinenými, pričom pri konfrontácii na výzvu, aby povedal O. G., či s ním komunikoval prostredníctvom facebooku ohľadom daného skutku, uviedol, že „v tej komunikáciu čo je v spise, som s ním komunikoval“. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, má prokurátor za to, že vykonaným dokazovaním boli vyprodukované dostatočné dôkazy, z ktorých vyplýva, že obžalovaný ml. I. M. sa dopustil konania, pre ktoré bola na neho podaná obžaloba. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, aby výsledky vykonaného dokazovania zakladali pochybnosti o vine obžalovaného ml. I. M.. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, má prokurátor za to, že obžalovaný ml. I. M. naplnil všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. e/ Tr. zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby Krajský súd v Prešove zrušil prvostupňové rozhodnutie Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. zo dňa 28.02.2019 v časti oslobodenia obžalovaného ml. I. M. spod obžaloby a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

K odvolacím námietkam okresného prokurátora predložil písomné vyjadrenie aj obžalovaný ml. I. M. a to prostredníctvom jeho obhajcu, v ktorých dôvodoch uviedol, že obžalovaný plne zotrváva na všetkých dôvodoch svojej obhajoby. Súd prvého stupňa sa správne vvsporiadal so zisteným skutkovým stavom, a teda v súlade so všetkými zásadami a princípmi, na ktorých je postavené trestné konanie, nemohol dôjsť k inému záveru, ako oslobodiť obžalovaného ml. M. spod obžaloby. Obžalovaný ml. M. spáchanie skutku od samého počiatku popieral a obžaloba neuniesla dôkazné bremeno o údajnom spáchaní skutku obžalovaným. Prokurátor namieta, že konajúci súd nevyhodnotil dôkazy v súlade s ustanovením , podľa tohto ustanovenia orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Okresný súd však postupoval plne v súlade s vyššie uvedeným zákonným ustanovením a dôkazy v konaní vyhodnotil v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov. Obžaloba neprodukovala žiaden relevantný dôkaz, ktorým by bola preukázaná participácia obžalovaného ml. M. na spáchaní skutku. Jediným dôkazom, na ktorom je postavená obžaloba, je výpoveď spoluobžalovaného ml. O., ktorá je v kontexte ostatných vykonaných dôkazov zmätočná, nejasná, neurčitá, zavádzajúca, nepravdivá a tým pre účely trestného konania bez právneho významu. Obžalovaný ml. G. tvrdil, že k spáchaniu skutku malo dôjsť 16.01.2016, čo však bolo bez akýchkoľvek pochybností vyvrátené tak výpoveďami svedkov (O. Z., R. Z., P. Z. a J. J.), ako aj listinnými dôkazmi (potvrdenie z registračnej pokladnice z krytého bazénu C.). K osobe a dôveryhodnosti výpovede obžalovaného ml. O. G. je potrebné dodať, že ako vyplýva zo Správy o žiakovi O. G., vypracovanej SOŠ technická v J. Q. dňa 09.03.2016, často vyvoláva v škole konflikty, nedokáže si uznať chybu, podvádza,

zapiera a klame do očí. V škole patrí prospechovo medzi horších žiakov a dosahuje slabšie výchovno- vzdelávacie výsledky, o svoj obor neprejavuje záujem, mal problémy s dochádzkou, o čom svedčí veľký počet vymeškaných a neospravedlnených vyučovacích hodín, z dôvodu čoho mu bola znížená známka zo správania na stupeň 3. Zverené úlohy si plní nezodpovedne, pričom sa často spolieha na spolužiakov a rôzne podvody. Okrem skutku, ktorého sa mal dopustiť s obžalovaným ml. M., obžalovaný ml. G. spáchal aj ďalšie skutky, z ktorých už bol uznaný vinným (krádež keramickej záchodovej misy, opaková krádež hnuteľných vecí patriacich p. D. R.). Podľa znaleckého posudku č. 40/2018, vypracovaného znalkyňou H.. D. M. na osobu obžalovaného ml. G.: „Obžalovaný má zachovalý kontakt s realitou, jeho vnímanie je neporušené, schopnosť si zapamätať a reprodukovať je mierne znížená, avšak z forenzného hľadiska sa nejedná o významný deficit. Jeho schopnosti sú vo všeobecnosti vyrovnané. Je schopný správne vnímať, zapamätať si a správne reprodukovať prežité udalosti a s najväčšou pravdepodobnosťou bol plne schopný správne vnímať, pamätať si a reprodukovať aj v čase spáchania prejednávaného skutku". Vychádzajúc zo záverov znaleckého dokazovania, obžalovaný ml. O. G. je schopný správne vnímať, pamätať a reprodukovať prežité udalosti. Ako je teda možné, že obžalovaný ml. O. G. si nepamätá, kedy a za akých okolností malo dôjsť k spáchaniu skutku, ktorého sa mal dopustiť spolu s obžalovaným ml. M.? Obžalovaný ml. G. uvádza ako deň spáchania skutku, deň keď obžalovaný ml. M. bol preukázateľne a nesporne v C. na kúpalisku. Výpoveď obžalovaného ml. G. o tom, že si na súvislosti a okolnosti skutku, ktoré sú ml. I. M. kladené za vinu, nepamätá, je v rozpore so závermi znaleckého posudku č. 40/2018 znalkyne H.. D. M.. Na hlavnom pojednávaní dňa 17.10.2016 obžalovaný ml. O. G. na konkrétne otázky týkajúce sa inkriminovaného skutku odpovedal spôsobom: buď (i) nepamätám si, prípadne na tieto otázky samosudcu odpovedal (ii) nelogicky a (iii) pričom podľa jeho vyjadrenia k skutku, ktorý je kladený za vinu obžalovanému ml. M., malo dôjsť deň pred tým, ako on už sám vnikol do domu a ukradol odtiaľ záchodovú misu, t.j. deň pred 17.01.2016, čo nie je a ani nemôže byť pravdou (uvedené tvrdenie bolo jednoznačne vyvrátené ako nepravdivé vykonaným dokazovaním v prípravnom konaní). Ako vyplýva z výpovede obžalovaného ml. G., tento v minulosti už krivo obvinil z krádeže parohov tretiu osobu, nakoniec sa otcovi priznal, že tieto vzal on sám. Deň, kedy sa mal v dome nachádzať obžalovaný ml. M., nebol preukázaný a ani stotožnený žiadnym z vykonaných dôkazov. Obžaloba postavená a opierajúca sa o výpoveď obžalovaného ml. O. G. je nedôvodná a nemôže obstáť. Obžaloba neprodukovala žiaden ďalší dôkaz, ktorý by preukazoval, kedy sa mal obžalovaný M. dopustiť skutku. Dôkazné bremeno zaťažuje orgány činné v trestnom konaní (ďalej aj „OČTK"). Súd nie je nositeľom dôkazného bremena, ako mylne uvádza v podanom odvolaní prokurátor pri argumentácii o tom, že súd mohol realizovať zabezpečenie facebookovej komunikácie prostredníctvom justičných orgánov USA. Obhajoba už v prípravnom konaní namietala obsah predloženej facebookovej komunikácie, na čo OČTK žiadnym spôsobom nereagovali. Obhajoba ďalej poukázala na to, že obžalovaný O. G. predložil dve rozdielne vyhotovenia tejto komunikácie, keď rozdiely sú tak formálneho, ako aj obsahového charakteru, ktoré sú podrobne špecifikované v písomnom podaní obhajoby zo dňa 26.09.2016. Aj vzhľadom na tieto rozpory nie je možné na tieto listiny prihliadať. Prvostupňový súd správne poukázal na flagrantné porušenie práva na obhajobu obžalovaného M. v prípravnom konaní, keď mal byť pri výsluchoch vykonaných dňa 26.01.2016, 19.04.2016, 29.04.2016 a pri konfrontáciách vykonaných dňa 03.02.2016 a 19.04.2016 riadne poučený podľa . Uvedené porušenie je o to závažnejšie, že obžalovaný bol osobou mladistvou, vo vzťahu ku ktorej platí aj špeciálna právna úprava zaručujúca ochranu základných práv a slobôd mladistvých osôb. Orgány činné v trestnom konaní tak porušili najmä (v rozhodnom čase ) v spojení s . Absencia náležitého poučenia obžalovaného má za následok procesné pochybenie, ktoré nie je možné dodatočne zhojiť. Argumentácia prokurátora, že obžalovaný bol vypočutý po začatí trestného stíhania, preto nie je možné prihliadať na ustanovenie , je nesprávna. V uvedenom čase nebolo trestné stíhanie vedené proti ml. I. M., ale iba proti ml. O. G., keďže uznesenie o vznesení obvinenia proti ml. I. M. je zo dňa 13.05.2016. Výsluchy zo dní 26.01.2016, 19.04.2016, 29.04.2016 a konfrontácie vykonané v dňoch 03.02.2016 a 19.04.2016, boli uskutočnené ešte pred vznesením obvinenia ml. I. M.. Pri týchto úkonoch vystupoval ako svedok napriek tomu, že mal vystupovať ako podozrivý a nebolo mu poskytnuté zákonné poučenie, čím mu bolo znemožnené vykonať svoje SR a garantované práva. Nad rámec uvedeného je treba uviesť, že obžaloba ako nositeľ dôkazného bremena vykonanie dôkazov prečítaním týchto zápisníc na hlavnom pojednávaní ani len nenavrhla, preto táto polemika prokuratúry s rozhodnutím súdu, je s odkazom na zásadu priamosti, bez právneho významu. Podľa znaleckého posudku č. 41/2018 vypracovaného znalkyňou H.. D. M. na osobu obžalovaného ml. I. M.: „Obžalovaný nemá sklony k násilnému, či k agresívnemu konaniu. Nezisťujem ani sklony k protiprávnemu konaniu. Obžalovaný je mentálne primerane vyspelý, jeho kognitívne schopnosti a psychické funkcie sú primerané, preto

jeho výpoveď je použiteľná. Nezisťujem zvýšené sklony k fabuláciám, konfabuláciám ani k pseudológii. Vyšetrením u obžalovaného nezisťujem sklony fabulovať, či konfabulovať, nezisťuje zvýšenú snahu skresľovať skutočnosti. Jeho všeobecnú vierohodnosť hodnotím ako štandardnú, teda bez ukazovateľov jej zníženia. Obžalovaný pochádza z úplnej rodiny poskytujúcej oporu jej členom, s emočne sýtenými vzťahmi a tlakom na dodržiavanie noriem. Rodina i širšie sociálne prostredie sa javí ako štandardné, vhodne formujúce osobnosť obžalovaného od detstva". Niet preto dôvod spochybňovať výpoveď obžalovaného M.. Prokurátor vo svojom vyjadrení uvádza, že podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa, navštevoval obžalovaný začiatkom školského roka 2015/2016 psychológa. Uvedená okolnosť nemá žiaden súvis s prejednávanou trestnou vecou, t.j. je bez akéhokoľvek právneho významu. V trestnom konaní nebolo žiadnym dôkazom preukázané, že by obžalovaný ml. M. mal byť v predmetnom dome a ani kedy tam mal byť. Súd v odôvodnení rozsudku jasne a zrozumiteľne uviedol dôvody, pre ktoré oslobodil obžalovaného ml. M. spod obžaloby, resp. ktoré založili dôvodné pochybnosti o jeho vine o spáchaní predmetného skutku. V prípade pochybností o skutkovej otázke významnej pre rozhodnutie sa musí rozhodnúť vždy v prospech obžalovaného, pričom obžalovaný nie je povinný dokazovať svoju nevinu a nesmie byť donucovaný k výpovedi alebo priznaniu. Vychádzajúc z princípu „in dubio pro reo", je preto nutné konštatovať nevinu obžalovaného. Nad rámec vyššie uvedeného obhajoba zotrváva aj na jej argumentácii, že skutok, ktorý sa kladie obžalovanému M. za vinu, nie je trestným činom, a to s poukazom na to, že: vniknutie sa malo realizovať do neobývaného a zároveň v rozhodnom čase neobývateľného domu (v zime, kedy malo dôjsť k spáchaniu skutku, bol dom neobývateľný, keď bol odpojený od vody a bez vykurovania) nemôže naplniť skutkovú podstatu trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 194 Tr. zákona, t.j. nie je splnená podmienka vniknutia do obydlia, ako obývateľného priestoru slúžiaceho na bývanie; s ohľadom na všetky okolnosti prípadu, a to najmä na závažnosť údajného protiprávneho konania kladeného obžalovanému za vinu, osobu mladistvého obžalovaného, jeho stupeň intelektuálneho a mravného vývoja, stupeň spoločenskej nebezpečnosti obžalobou vymedzeného skutku vo vzťahu k obžalovanému je malá; ustanovenie § 95 ods. 2 Tr. zákona na trestnú zodpovednosť mladistvého pri prečine vyžaduje okrem naplnenia formálnych znakov skutkovej podstaty aj jej materiálny znak, a to závažnosť činu musí byť väčšia ako malá. Skutok, ktorý je kladený obžalovanému za vinu, nespôsobil žiadne negatívne následky, nebola ním spôsobená žiadna škoda na zdraví alebo majetku poškodeného, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že poškodený si v konaní nenárokuje žiadnu náhradu škody a vo svojom výsluchu zo dňa 03.02.2016 uviedol, že nesúhlasí s trestným stíhaním, v tejto súvislosti je potrebné vziať na zreteľ aj princíp ultima ratio a zásadu subsidiarity trestnej represie. Trestné konanie je poslednou možnosťou ingerencie štátu do spoločenských vzťahov v prípadoch, keď je to nevyhnutné. Uvedené vyplýva najmä z ust. § 10 ods. 2, ako aj z ust. 95 ods. 2 Tr. zákona (materiálny korektív pri prečinoch). Princíp subsidiarity trestnej represie vyžaduje, aby štát uplatňoval prostriedky trestného práva zdržanlivo a len tam, kde je to nevyhnutné. Trestné právo má byť uplatňované len ako najkrajnejší prostriedok k postihu typovo najvážnejších prípadov porušenia práva. Obžalovaný nebol trestaný, ani trestne stíhaný, má dobrú povesť a vychádza z usporiadaných rodinných pomerov. Ako vyplýva zo správy o povesti obžalovaného, vypracovanej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa, Odbor sociálnych vecí a rodiny dňa 08.06.2016, obžalovaný vyrastá v úplnej rodine spolu s dvoma súrodencami a oboma rodičmi a doma je jeho správanie bezproblémové. V danom čase riadne študoval v 1. ročníku SOŠ A. - odbor pracovník v marketingu, ročník neopakoval a nemal ani zníženú známku zo správania, do školy chodí pravidelne a nemá vymeškané žiadne neospravedlnené vyučovacie hodiny. U obžalovaného došlo medzičasom v jeho osobných pomeroch k zmene, keď 29.05.2019 úspešne ukončil svoje stredoškolské vzdelanie s maturitou, 12.09.2020 uzatvoril manželstvo a od 16.09.2019 pracuje ako živnostník. Od skutku, ktorý je obžalovanému kladený za vinu, už ubehlo viac ako 5 rokov, pričom za celé toto obdobie obžalovaný M. vedie riadny život. S odkazom na uvedené, obžalovaný navrhuje, aby odvolací súd v zmysle odvolanie prokurátora zamietol ako nedôvodné.

Krajský súd na podklade podaného odvolania podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa . Po takomto preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné. Prvostupňový súd totižto vykonal dokazovanie náležitým spôsobom, vykonané dôkazy potom vyhodnotil v súlade so zákonom, preto správne zistil skutkový stav a to v rozsahu potrebnom pre jeho rozhodnutie. Vzhľadom k tomu, preto urobil zákonu zodpovedajúce rozhodnutie o oslobodení obžalovaného ml.

I. M. spod obžaloby okresného prokurátora. Svoje skutkové a právne závery súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku v potrebnom rozsahu a presvedčivo odôvodnil a preto sa odvolací súd s jeho argumentáciou plne stotožnil a v podrobnostiach na ňu odkazuje. Aj preto vzhľadom na uvedené, na skutočnosť, že odvolacie konanie pred krajským súdom je v spojení s konaním pred prvostupňovým súdom konaním tvoriacim jeden celok, keďže predmet konania je totožný - krajský súd nemá dôvod opätovne bližšie rekapitulovať (opakovať), dôkazy a skutočnosti z nich plynúce, na podklade ktorých prvostupňový súd urobil záver o oslobodení obžalovaného spod obžaloby tak, ako je to uvedené vo výroku odvolaním napadnutého rozsudku.

Odvolací súd preto upriamil pozornosť už len na reakciu proti odvolacím námietkam okresného prokurátora prezentovaným aj v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní. Okresný prokurátor v odvolaní predovšetkým zdôraznil, že v posudzovanom prípade bolo jednoznačne výsluchom obžalovaného ml. O. G. preukázané, že obžalovaný ml. I. M. sa dopustil trestnej činnosti, ktorému je kladená za vinu v podanej obžalobe, pričom dôkaz - výsluch obžalovaného ml. O. G. je verifikovaný jednak vypracovanými znaleckými posudkami na obžalovaných z odboru psychológie, ako aj zabezpečenou komunikáciou z facebookovho profilu, ktorú predložil obžalovaný ml. O. G.. V nadväznosti na vyčerpávajúcu argumentáciu okresného súdu v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku vo vzťahu k obsahu jednotlivých vyjadrení obžalovaného ml. O. G. v predmetnej trestnej veci ako v procesnom postavení svedka (čiastočne) a hlavne procesnom postavení obvineného a následne obžalovaného v konaní pred súdom, krajský súd len dopĺňa, že do vznesenia obvinenia obžalovanému ml. O. G. ešte v prípravnom konaní, ale aj po vznesení obvinenia jeho prvotné vyjadrenia k veci boli podkladom pre ustálenie skutkových zistení, ktoré sa potom preniesli aj do skutkovej vety uznesenia o vznesení obvinenia zo dňa 26.02.2016, ČVS: ORP-10/VYS-SL- 2016, ktorým mu bolo vznesené obvinenie a to pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 a ods. 2 písm. a) Tr. zákona. Z ich obsahu (v tom čase) bez rozumných pochybností malo vyplynúť, že v ten istý deň, keď mal obžalovaný ml. O. G. odcudziť z rodinného domu v obci R. č. XX, vlastníkom ktorého je R. U. - záchodovú misu s plastovou rúrou, mal tieto veci predať bratrancovi svedkovi H. G. (čo opakovane menovaný svedok aj potvrdil ), čo sa malo stať dňa 17.01.2016, no súčasne ako je to zrejmé z obsahu spisu, v tom čase ako podozrivý a potom v procesnom postavení obvineného obžalovaný ml. O. G. opakovane tvrdil, že vedomosť o tom, že odkiaľ odcudzili uvedené veci, mal preto, lebo do dvora označeného rodinného domu v obci R. vošiel ešte deň predtým, teda dňa 16.01.2016 spolu s obžalovaným ml. M., takže spoločne preskočili plot do dvora, prišli k dverám vedúcim do stodoly, na ktorých vylomili petlicu, následne prišli k vchodovým dverám, do ktorých začali kopať v oblasti zámku, následkom čoho sa dvere vylomili a takto vošli dnu, kde prehľadali celý priestor, no z domu nič nezobrali. Inak povedané, obžalovaný ml. O. G. v prípravnom konaní (a to aj z pohľadu okresným prokurátorom zvýrazňovanej výpovede v procesnom postavení svedka, kde k zákonnosti použitia tejto výpovede sa krajský súd bližšie vyjadrí neskôr) opakovane zvýrazňoval, že nasledujúci deň po tom, čo spoločne mali vojsť do dvora uvedeného domu spoločne s obžalovaným ml. I. M., sa do domu vrátil a odcudzené veci v ten istý deň predal H. G..

Súčasne z obsahu vykonaných dôkazov platí, že až po výpovedí obžalovaného ml. M. v prípravnom konaní v procesnom postavení obvineného, teda až po vznesení obvinenia obžalovanému M. dňa 13.05.2016, po tom čo sa mal možnosť obžalovaný ml. O. G. oboznámiť s jeho tvrdením v rámci obrany, že v uvedený deň 16.01.2016 v čase rozhodnom, kedy mal spoločne podvečer po tme dňa 16.01.2016 neoprávnene vstúpiť do dvora označeného domu, trávil celý čas v prítomnosti rodiny Z., čo potvrdzujú výpovede O. Z., R. Z., P. Z. aj jeho kamarát, ktorý tiež tento deň s nimi strávil J. J. - začal obžalovaný G. svoju výpoveď upravovať tak, že si presne nepamätá, v ktorý deň s obžalovaným bol v tomto dvore, ale trval opakovane na tom, že s ním bol - menil pri tom dni a teda časový úsek, kedy malo dôjsť k spáchaniu tohto skutku spoločne s obžalovaným ml. I. M..

Túto zmenu výpovede obžalovaný G. zrozumiteľným spôsobom v logických súvislostiach nevedel vysvetliť ako v prípravnom konaní a už vôbec nie na hlavnom pojednávaní, kedy sa v podstate k tejto skutočnosti bez relevantného vysvetlenia odmietal vyjadriť a odkazoval na svoje tvrdenia z prípravného konania.

Už len v stručnosti v nadväznosti na doposiaľ uvedené, krajský súd poznamenáva, že vo výpovedi svedkyňa E. U. ako v prípravnom konaní, tak na hlavnom pojednávaní bez zásadných rozporov v logickej súvislosti vysvetlila, že má okno v časti jej domu otočené na stranu dvora poškodeného R. U. tak, kde

bez obmedzujúcich prekážok vo výhľade vidí jednak na stodolu a jednak aj vstup do domu poškodeného, pričom ak by boli dvere poškodené skôr, tak by si to určite všimla ešte pred tým a nie až dňa 17.01.2016, kedy zbadala pootvorené dvere na stodole.

Uvedené potom zásadným spôsobom spochybňuje tvrdenia obžalovaného ml. O. G., ktorý upravoval obdobie alebo deň, kedy mal spoločne s obžalovaným ml. I. M. neoprávnene vstúpiť na pozemok do dvora označeného domu aj tak, že to mohlo byť možno víkend pred tým, keďže od začiatku mal byť ako deň, spoločného vstupu na pozemok poškodeného stanovená sobota, resp. nevedel presne možno dva, tri dni pred nedeľou 17.01.2016.

Okresný prokurátor ďalej v odvolaní argumentuje, že výpovede ako obžalovaného ml. G., tak obžalovaného ml. M. je potrebné hodnotiť v kontexte ich výpovedí z prípravného konania ešte v procesnom postavení svedkov a preto jednoznačne vyjadril nesúhlas s tým, pokiaľ okresný súd vo svojom postupe na hlavnom pojednávaní odmietol tieto dôkazy preniesť do dokazovania na hlavnom pojednávaní ich prečítaním, keďže podľa názoru okresného prokurátora tieto výpovede boli riadne vykonané v súlade s procesným predpisom po začatí trestného stíhania, teda sú dôkazmi zákonnými, o ktoré je možné sa opierať.

K tejto námietke okresného prokurátora a teda k prečítaniu výpovedí obžalovaných pôvodne v prípravnom konaní v procesnom postavení svedkov, pred vznesením obvinenia ako obžalovaného ml. G., tak aj obžalovaného ml. M., vrátane ich konfrontácii s ich výpoveďami v procesnom postavení obvinených, no najmä ako obžalovaných (spoluobžalovaných) na hlavnom pojednávaní, krajský súd považuje za potrebné uviesť, rovnako ako to správne zhodnotil a zvýraznil aj okresný súd, že takýto postup by bol zo strany okresného súdu neprípustný a dokonca je možné ho označiť za nezákonný, pričom krajský súd v tejto súvislosti odkazuje na už notoricky známe rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 97/2008 a na to nadväzujúce a ďalej aj rozvíjajúce označené rozhodnutie a to uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky publikované v jeho zbierke pod číslom I.ÚS 66/2019.

Krajský súd považuje ešte za potrebné zdôrazniť, že pokiaľ by aj teoreticky pripustil možnosť konfrontovať obsah vyjadrení oboch obžalovaných na hlavnom pojednávaní s ich vyjadreniami z prípravného konania ešte v procesnom postavení svedkov, tak obsah týchto výpovedí podľa krajského súdu nepredstavuje tak zásadnú zmenu, hlavne v prípade obžalovaného ml. I. M. - zmenu zásadného významu - oproti svojim tvrdeniam ako v procesnom postavení obvineného, tak v procesnom postavení obžalovaného na hlavnom pojednávaní, ktoré by mohli zmeniť záver o dôvodnosti vecnej správnosti rozhodnutia okresného súdu o oslobodení obžalovaného spod obžaloby a už vôbec nie, aby mali predstavovať podporné dôkazy pre verifikovanie výpovede obžalovaného ml. O. G.. Závery prezentované okresným prokurátorom v odôvodnení sa preto javia v konfrontácii s týmito výpoveďami v procesnom postavení svedkov v rovine len predpokladov a domnienok bez opory ďalších relevantne procesne použiteľne vykonaných dôkazov v prípravnom konaní, resp. na hlavnom pojednávaní.

V tomto kontexte krajský súd ďalej uvádza k procesnej spôsobilosti použitia, resp. použiteľnosti facebookovej komunikácie medzi obžalovaným O. G. a I. M., ktorú mal predložiť ešte v prípravnom konaní obžalovaný ml. O. G. prostredníctvom jeho pôvodného obhajcu D.. M.. Krajský súd z pohľadu aspoň na hranici procesnej udržateľnosti použitia tohto dôkazu (najmä jeho dôkaznej hodnoty) uvádza, že nič nebránilo orgánom činným v trestnom konaní po zistení o existencii takejto komunikácie vyhotovenej v písomnej forme, ktorú ako bolo už uvedené, mal predložiť ml. O. G. prostredníctvom jeho pôvodného obhajcu D.. M., aby po jej predložení obhajcom v súlade s podľa až si zákonným spôsobom overili obsahovú stránku tejto facebookovej komunikácie - oboznámili sa s jej obsahom priamo na Facebookovom profile obžalovaného ml. O. G. a takto ju overiť z obsahom vo vytlačenej verzii, samozrejme pokiaľ bola ešte v pôvodnom znení k dispozícii na Facebookovom profile obžalovaného ml. O. G..

Za danej situácie, keď ju predložil obhajca obžalovaného a to až potom, čo mu ju mal odovzdať obžalovaný ml. G., resp. až potom, čo mu ju sprístupnil, keďže táto komunikácia bez jej obsahovej verifikácie bola až následne predložená orgánom činným v trestnom konaní (najsamprv 26.04.2016 a potom opätovne už doplnenú o ďalšiu komunikáciu dňa 11.07.2016), má podľa názoru krajského súdu za následok, že dôkazná hodnota tohto listinného dôkazu ovplyvnená možnou manipuláciu s jej obsahom

osobami, ktoré ju mali pred odovzdaním orgánom činným v trestnom konaní v osobnej dispozícii, je zásadne spochybnená. Uvedené už len dopĺňa a dôkaznú hodnotu toho listinného dôkazu spochybňuje, obrana obžalovaného ml. I. M., prezentovaná prostredníctvom jeho obhajcu, ktorý vyčerpávajúcim spôsobom zrozumiteľne a v logických súvislostiach poukázal na obsahovú, tak aj formálnu nezrovnalosť v jej písomnom vyhotovení a zásadné a podstatné rozdiely pri tejto facebookovej komunikácii, predloženej najsamprv dňa 26.04.2016 a potom následne dňa 11.07.2016 (v deň oboznámenia sa s výsledkami vyšetrovania).

Naviac k tvrdeniu prokurátora, že obsahovú stránku tohto dôkazu mal predsa overiť okresný súd prostredníctvom justičnej spolupráce s príslušnými justičnými orgánmi USA (kvôli vlastníckej štruktúre spoločnosti prevádzkujúcej sociálnu sieť Facebook) krajský súd len poznamenáva, že takýto postup okresného súdu by nebolo možné hodnotiť za danej dôkaznej situácie inak ako zásah do priebehu dokazovania na hlavnom pojednávaní, ktorým by bola súdom narušená rovnováha predpokladaná zásadami ovládajúcim kontradiktórny proces (tzv. rovnosť zbraní), keďže dôkaz bol zabezpečený stranou obžaloby - prokuratúry, ktorá v celom rozsahu zodpovedá za jeho zákonnosť a po obsahovej stránke aj za jeho dôkaznú hodnotu, nehovoriac o zásadnej pochybnosti predpokladanej úspešnosti pre kladnú reakciu justičných orgánov USA na takúto žiadosť a rovnako tak aj minimálne z hľadiska hospodárnosti konania.

Pokiaľ okresný prokurátor považoval za jeden z nosných a podporných dôkazov pravdivosti výpovede obžalovaného ml. O. G., aj závery znaleckého dokazovania z odboru psychológie a to u oboch obžalovaných, krajský súd len v stručnosti hodnotí, že okresný prokurátor zjavne vyberá zo záverov tohto znaleckého dokazovania len skutočnosti, ktoré považuje za ním podstatné, hodnotí ich, jednostranne, vyberajúc si len tie, ktoré majú podporovať dôveryhodnosť výpovede už spomínaného obžalovaného ml. G. a na druhej strane hodnotí len tie skutočnosti, ktoré by mali zásadným spôsobom spochybniť vierohodnosť výpovede - osoby obžalovaného ml. I. M.. Pri tomto postupe sa prokurátor tiež opiera nielen o závery plynúce z vykonaného znaleckého skúmania, ale aj o skutočnosti, ktoré mali obe vyšetrované osoby a teda obžalovaní predniesť v rámci tzv. interviewu v rámci vyšetrenia pred znalcom

- psychológom.

K tomuto postupu okresného prokurátora krajský súd v stručnosti poznamenáva, že skutočnosti prednesené osobami pred znalcom vo všeobecnosti v rámci znaleckého vyšetrenia bez toho, aby takéto ich vyjadrenia boli vykonané v súlade s procesným predpisom po zákonnom poučení pred vecne a miestne príslušným orgánom činným v trestnom konaní, či súdom, sú po obsahovej stránke pre ustálenie skutkových zistení právne irelevantné, keďže tento výsluch, resp. vyšetrenie pred znalcom - psychológom má slúžiť vyslovene a výlučne pre závery znaleckého skúmania, napr. v tomto prípade pre hodnotenie osobnostnej štruktúry vyšetrovanej osoby. (Primerane pozri - R 49/1968). Za danej dôkaznej situácie má krajský súd za to, že hore opísaným postupom po zhodnotení vykonaného dokazovania okresným súdom, si okresný súd splnil povinnosť vykonané dôkazy vyhodnotiť jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach, v celom ich súhrne (úplne) v súlade s pravidlami stanovenými pri hodnotení dôkazov bez toho, aby hodnotil dôkazy produkované len v prospech obžalovaného ml. I. M., ako to v rámci dokazovania a hlavne v rámci odvolacích námietok tvrdil okresný prokurátor.

Aj podľa názoru krajského súdu v posudzovanom prípade bez toho, aby bolo zrejmé, aké ešte (známe, dostupné) dôkazy je možné vykonať, ktoré by mohli reálne ovplyvniť ustálené skutkové zistenia, je namieste použiť jedno zo základných procesných pravidiel uplatňujúcich sa v rámci základných zásad trestného konania pri voľnom hodnotení dôkazov súdom a tým je zásada - „in dubio pro reo“ v pochybnostiach v prospech obvineného - a preto za danej situácie, keď nie je možné bez rozumných pochybností ustáliť záver, že posudzovaného skutku vo výroku II. rozsudku sa dopustil aj obžalovaný ml. I. M., aj krajský súd má za to, že boli splnené všetky zákonom predpokladané podmienky pre oslobodenie obžalovaného ml. I. M. spod obžaloby okresného prokurátora podľa , pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd považoval odvolanie okresného prokurátora za nedôvodné a preto postupom podľa toto zamietol.

Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne. jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.