Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/87/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Eva Behranová a JUDr. Ľuboslava Vanková v právnej veci žalobkyne: C. C., narodená XX.X.XXXX, trvale bytom E. Q. XXXX/XX, P., právne zastúpená: JUDr. Eva Koleničová, advokátka, so sídlom Paulínska 20, Trnava, proti žalovanej: S. C., narodená XX.X.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, P., o vydanie vecí, o odvolaní žalovanej proti uznesenia Okresného súdu Trnava č. k. -43 zo dňa 29.9.2020 vo výroku II., takto

rozhodol:

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o nároku na náhradu trov konania m e n í tak, že žalovaná má nárok voči žalobkyni na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu.

II. Žalovaná m á n á r o k voči žalobkyni na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Uznesením označeným v záhlaví súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil, výrokom II. priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.

2. Uznesenie označené v záhlaví súd prvej inštancie právne odôvodnil použitím ust. , , , , .

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 27.6.2019 domáhala rozhodnutia, ktorým by súd nariadil žalovanej vydať žalobkyni hnuteľné veci opísané v žalobe a priznal jej náhradu trov konania. Podaním doručeným súdu dňa 28.10.2019 žalobkyňa zobrala svoju žalobu v celom rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť vzhľadom na skutočnosť, že dňa 21.10.2019 žalovaná vrátila žalobkyni i chladničku s mrazničkou zn. Beko. Ostatné hnuteľné veci boli žalobkyni vrátené dňa 10.10.2019.

4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že konanie zastavil, nakoľko nebol potrebný súhlas žalovanej so späťvzatím žaloby, keďže k späťvzatiu došlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie. Súd prvej inštancie žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%, nakoľko žalovaná procesne zavinila zastavenie konania, keď žalobkyňa vzala žalobu späť z dôvodu dobrovoľného plnenia po podaní žaloby na súd.

5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku II. o nároku na náhradu trov konania podala odvolanie žalovaná. V odvolaní uviedla, že žalobkyňa v súvislosti so späťvzatím žaloby nepredložila relevantný dôkaz preukazujúci skutočnosť, že žalobkyni vrátila hnuteľné veci. Neopomenuteľnou procesnou obranou žalovanej počas konania bola predovšetkým tá skutočnosť, že v predmetnom byte, z ktorého sa žalobkyňa od počiatku v tomto konaní domáhala vydania ňou uvádzaných vecí, sa nenachádzali žiadne hmatateľné hnuteľné veci patriace žalobkyni podľa jej subjektívnych vyjadrení. V tomto smere sa za

rozhodujúci javí predovšetkým ten fakt, že žalobkyňa sa z dotknutého bytu odsťahovala svojvoľne v tom čase bez akýchkoľvek účelových nárokov voči žalovanej a už v čase svojho odchodu mala objektívnu vedomosť, že zásadná väčšina z vecí nachádzajúcich sa v byte neboli jej výlučným vlastníctvom, resp. jej patriace sa nenachádzali v priestoroch spomínaného bytu. Žalobkyňa si tak bola už pri podaní žaloby v tomto konaní vedomá nepreskúmateľnosti a predčasnosti uplatňovaného nároku, napriek tomu pristúpila k tomuto nedobromyseľnému kroku voči osobe žalovanej. Ak teda skutočne nebola preukázaná fyzická prítomnosť týchto hnuteľných vecí v priamej súvislosti s osobou žalovanej v tomto konaní, je opodstatnené dospieť k tomu záveru, že to bola práve žalobkyňa, ktorá reálne zavinila ako začatie, tak i skončenie tohto súdneho konania a procesne tak zavinila zastavenie konania. Záver súdu prvej inštancie o preukázanom dobrovoľnom plnení žalovanej po podaní žaloby na súd neobstojí a možno ho považovať za nepodložený a arbitrárny. Žalovaná nie je tým subjektom, ktorý by procesne zavinil zastavenie predmetného konania. Žalovaná navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zrušil a v tejto časti vrátil súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie.

6. K odvolaniu žalovanej proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku II. o nároku na náhradu trov konania sa vyjadrila žalobkyňa. Vo vyjadrení uviedla, že žaloba bola podaná dôvodne. Žalobkyňa sa pokúsila riešiť situáciu mimosúdnou cestou, výzvou na splnenie povinnosti zo dňa 23.8.2019, avšak bezúspešne, nakoľko žalovaná ani na základe tejto výzvy žalobkyni nevydala všetky jej osobné veci. To, že žalovaná žalobkyni umožnila postupné prevzatie jej vecí, dokazuje aj čiastočné späťvzatie žaloby. Suterén bol žalobkyni sprístupnený za účelom prevzatia ďalších osobných vecí vo vlastníctve žalobkyne až po rozhovore žalovanej s mediátorom, ktorý zastrešoval mediačné konanie. Späťvzatie žaloby zo strany žalobkyne bolo dôvodné, nakoľko žalobkyňa ho podala po dobrovoľnom plnení žalovanej, ktorá tak učinila až po podaní žaloby na súd. Žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku potvrdil.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( , ), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre zmenu uznesenia súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o nároku na náhradu trov konania ( ).

8. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala uloženia povinnosti žalovanej vydať hnuteľné veci, a to oblečenie a ostané osobné veci a dokumenty, váľandy 2 ks, nábytková zostava hnedej farby, televízor zn. LG, automatická pračka zn. Wirpool, chladnička s mrazničkou zn. Beko, kuchynský riad a príbor, kávovar, žehliaca doska, sušiak na prádlo, kvet Zamikus s kvetináčom, barový stolík Ikea, barové stoličky Ikea 2 ks, bicykel skladačka zelenej farby. Súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví konanie vo veci samej zastavil a o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobkyni priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. K zastaveniu konania došlo preto, že žalobkyňa vzala žalobu voči žalovanej späť dôvodiac, že žalovaná vrátila žalobkyni po podaní žaloby hnuteľné veci. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalovanej bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol o priznaní nároku na náhradu trov konania žalobkyni voči žalovanej. Podstata odvolacej argumentácie žalovanej spočívala v nesúhlase s dôvodmi uvádzanými žalobkyňou pre späťvzatie žaloby, pričom žalovaná odmietala akékoľvek dobrovoľné plnenie po podaní žaloby.

9. V zmysle , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

10. Citované ustanovenia o náhrade trov konania platí pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v tomto ustanovení znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. K zastaveniu konania môže dôjsť napr. z dôvodu späťvzatia žaloby, z dôvodu neodstrániteľného nedostatku podmienky konania, z dôvodu odstrániteľného nedostatku podmienky konania, ktorý sa nepodarilo odstrániť. Zavinenie môže existovať na strane žalobcu, aj na strane žalovaného.

11. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia je súd povinný vždy skúmať, či niektorá zo strán zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Na strane žalobcu existuje procesné zavinenie napríklad, ak podal žalobu vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu alebo podal žalobu, hoci existovala prekážka rei iudicatae alebo prekážka litispendencie, alebo ak bez dôvodu vzal žalobu späť a pod.. Pokiaľ ide o správanie žalovaného, potom musí ísť výlučne o správanie samotného žalovaného, nie o správanie niekoho iného alebo o správanie oboch strán. O dôvodnosti podania žaloby je treba uvažovať z hľadiska vzťahu výsledku správania žalovaného k požiadavkám žalobcu, čo znamená, že žaloba bola podaná dôvodne najmä v prípade, kedy žalovaný po začatí konania žalobcu uspokojil, a to aj vtedy, ak by uspokojil žalobcu, hoci k tomu nemal právnu povinnosť. Ak má ísť o také správanie, ktoré spôsobilo zastavenie konania na ťarchu žalovaného, musí ísť o procesnú situáciu, kedy sa žalovaný zachoval v intenciách žalobného návrhu (petitu). Pokiaľ bola dôvodná žaloba vzatá späť pre správanie druhej strany sporu, nesmú ísť trovy konania na ťarchu žalobcu, aj keď ten svojím prejavom vôle zastavenie konania vyvolal. Z uvedeného potom vyplýva, že pri zodpovedaní otázky, ktorá zo strán z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania, je potrebné vychádzať z porovnania toho, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal (podľa petitu) a dôvodom späťvzatia žaloby. Pri riešení otázky, či strana zavinila, že konanie sa muselo zastaviť, sa vychádza výlučne z procesného hľadiska, keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného ale procesného práva a zo zreteľom na procesný výsledok. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie.

12. Ak nie je preukázané, že späťvzatie bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť za zastavenie konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 14.9.2011).

13. Vzhľadom na vyššie uvedené a vzhľadom na okolnosti preskúmavaného prípadu odvolací súd konštatuje, že nebol dôvod na priznanie nároku na náhradu trov konania žalobkyni voči žalovanej v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalobkyňa síce svoje späťvzatie žaloby odôvodnila plnením žalovanej v zmysle žaloby, čo žalovaná v odvolaní poprela, avšak na preukázanie tohto plnenia žalovanej nepredložila žiaden dôkaz. Žalobkyňa aj po podaní odvolania žalovanej vo vyjadrení k odvolaniu zotrvala na svojom dôvode späťvzatia žaloby a žiadnym spôsobom nepreukázala, že by sa žalovaná zachovala v zmysle požiadavky na plnenie v žalobe, teda že nárok žalobkyne uplatnený žalobou bol uspokojený zo strany žalovanej. V súdenom spore tak neboli splnené podmienky pre priznanie náhrady trov konania žalobkyni pre procesné zavinenie zastavenia konania žalovanou, a to že žaloba bola podaná dôvodne a skutočnosť, že pre správanie žalovanej došlo k späťvzatiu žaloby, pre ktorej naplnenie by musela byť preukázaná príčinná súvislosť medzi správaním sa žalovanej a späťvzatím žaloby. Žalobkyňa totiž ničím nepreukázala, že vzala žalobu späť len so zreteľom na správanie žalovanej spočívajúce v tom, že k usporiadaniu vzájomných vzťahov došlo v zmysle žaloby smerujúcej proti nej. Preto je nevyhnutným vysloviť, že žalovaná má nárok voči žalobkyni na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu.

14. Odvolací súd potom uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o nároku na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia zmenil tak, že žalovanej priznal nárok voči žalobkyni na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu. O výške

náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením podľa ustanovenia po právoplatnosti tohto uznesenia, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

15. V odvolacom konaní bola plne úspešná žalovaná, a preto jej zásadne v zmysle ustanovenia v spojení s ustanovením vznikol nárok voči žalobkyni na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením podľa ustanovenia po právoplatnosti tohto uznesenia, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

16. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).