Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_8P-41-2020.pdf
PDF · 86.22 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/41/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. S. K. M., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina, za účasti rodičov S. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, D. a I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX a za účasti starej matky S. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, D., o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Humenné č.k. 18C/218/2013-260 zo dňa 07.01.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 24CoP/77/2019-290 zo dňa 29.10.2019 tak, že otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. S. K. M., nar. XX.XX.XXXX sumou po 70,-- eur mesačne, ktoré je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina počnúc právoplatnosťou rozsudku.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom č.k. 8P/41/2020-59 zo dňa 25.09.2020 bol zmenený rozsudok Okresného súdu Humenné č.k. 18C/218/2013-260 zo dňa 07.01.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 24CoP/77/2019-290 zo dňa 29.10.2019 tak, že otec bol výrokom I. zaviazaný prispievať na výživu mal. S. K. M., nar. XX.XX.XXXX sumou po 70,-- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina počnúc právoplatnosťou rozsudku. Výrokom II. bol zmenený rozsudok Okresného súdu Humenné č.k. 19P/119/2015-47 zo dňa 27.10.2015 vo výroku o výživnom tak, že matka bola zaviazaná prispievať na výživu mal. S. K. M., nar. XX.XX.XXXX sumou po 30,-- eur mesačne do 15. dňa v mesiaci príslušnému Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina počnúc právoplatnosťou rozsudku. Výrokom III. súd konanie zastavil. Po podaní odvolania otcom, odvolací súd výrok I. zrušil so záverom, že v rozhodnutí súdu prvej inštancie absentuje zdôvodnenie výšky vyživovacej povinnosti otca zákonnými kritériami pre jej určenie, lebo chýba skúmanie odôvodnených potrieb dieťaťa a príjem otca bol len formálne zistený.
2. Po zrušení výroku I. napadnutého otcom, súd vo veci doplnil dokazovanie, na pojednávaní konanom dňa 16.11.2021 sa rodičia pojednávania nezúčastnili, bola prítomná iba stará matka, ktorej je maloletý zverený do náhradnej osobnej starostlivosti a kolízny opatrovník. Stará matka na pojednávaní uviedla, že by si želala, aby súd určil aj vyššie výživné, „lebo rodičia si iba užili“ a zbavili sa povinnosti starať sa o dieťa, ktorá zostala na jej pleciach. Kolízny opatrovník uviedol, že výška vyživovacej povinnosti určená súdom je adekvátna a primeraná potrebám dieťaťa, lebo otec počas konania nepreukázal žiadnu prekážku, brániacu mu prispievať v takto určenej výške.
3. Rešpektujúc ust. § 391 ods. 2, Civilného sporového poriadku, podľa ktorého, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
4. Podľa § 62 odsek 1 a 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 odsek 4 a 5 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 odsek 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd a odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa 45 ods. 8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu. Podľa ods. 9 cit. zákonného ustanovenia súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s pomermi maloletého dieťaťa, výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa.
Podľa čl. 6 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci. Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli.
5. Súd upozorňuje na slovné spojenie „v súčinnosti s účastníkmi konania“, ktoré vo vyššie uvedenej zásade konania upraveného CMP neznamená nič iné, než povinnosť účastníkov konania (s výnimkou mal. dieťaťa) preukázať svoje tvrdenia dôkazmi, ktoré títo účastníci konania dokážu zabezpečiť. Povinnosť súdu zistiť skutočný stav veci aj bez dôkaznej aktivity plnoletého účastníka konania totiž končí tam, kde by sa táto povinnosť súdu mohla dostať do kolízie s oprávneným záujmom dieťaťa a právom účastníka na nestranný súd.
6. Podľa prvej vety čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie Federálneho ministerstvo zahraničných vecí Českej a Slovenskej federatívnej republiky uverejnené pod č. 209/1992 Zb.), každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v
primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
7. Rešpektujúc ústavné právo účastníka konania na nestranný súd (čl. 46 ods. 1 a čl. 141 ods. 1 ústavy SR) a jeho právo na spravodlivé súdne konanie uvedené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, súd nemôže a nemá „napomáhať“ plnoletému účastníkovi konania uniesť dôkazné bremeno jeho vlastných tvrdení.
8. Podľa čl. 2 ods. 1 CMP, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi vyjadrené a chránené.
9. I keď si navonok povinnosť súdu vykonať aj dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, s princípom rovnosti účastníkov konania pred súdom a z toho plynúcim ich právom na nestranný súd vzájomne konkurujú, ľudské právo na spravodlivé súdne konanie garantované čl. 6 ods. 1 Dohovoru a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR premietnuté do základných princípov Civilného mimosporového poriadku v ustanovení čl. 2 ods.1, je vyšším princípom a preto oprávnenie súdu vykonať aj dôkazy, ktoré (plnoletí) účastníci konania nenavrhli možno realizovať iba v rozsahu, v ktorom neohrozuje rámec vyššie uvedených hodnôt.
Súd síce aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania; ak je však účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme - bez ohľadu na záujem iných účastníkov konania.
Súd nemôže nahrádzať dôkaznú aktivitu plnoletého účastníka, pokiaľ ten neposkytne súdu predpokladanú súčinnosť doložením listinných dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia - najmä ak záujem takéhoto účastníka je v rozpore so záujmom dieťaťa na čo najväčšom rozsahu vyživovacej povinnosti biologického rodiča voči nemu.
Záujmom mal. dieťaťa o právach a povinnostiach, ku ktorému súd konal, je nesporne urýchlené rozhodnutie o vyživovacej povinnosti biologického rodiča voči nemu.
10. Podľa čl. 12 CMP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
11. Postup súdu podľa vyššie uvedených zásad znamená, že súd zistí skutkový stav za „súčinnosti účastníkov konania“ v takom rozsahu, ktorý je nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci v lehote predpokladanej vyššie citovaným princípom konania.
12. V danom prípade naposledy bolo výživné zo strany otca určené rozsudkom Okresného súdu Humenné č. 18C/218/2013 zo dňa 07.01.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 24CoP/77/2019 zo dňa 29.10.2019. Otec bol v čase týchto rozhodnutí zapísaný v živnostenskom registri, IČO: XXXXXXXX, miesto podnikania: B. XX. Lustráciou v Sociálnej poisťovni bolo zistené, že otec od 24.10.2019 pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti v spoločnosti Q., D..O..M.. B.Í.O. XX, pričom za obdobie 03/2020 - 07/2020 dosiahol vymeriavací základ vo výške 33,33 eur. Spoločnosť sídli na rovnakej adrese ako je miesto podnikania otca. Z lustrácie v registri Sociálnej poisťovne bolo súdom zistené, že otec bol v období 24.10.2020 - 23.10.2021 zamestnaný v rovnakej obchodnej spoločnosti, ako je vyššie uvedené s vymeriavacím základom najviac 35,80 eur, preto u otca k zmene nedošlo. Na základe podnetu Krajský súd v Prešove bolo začaté konanie o zvýšenie výživného. Po podanom odvolaní otcom a zrušení rozhodnutia v tomto výroku súd konštatuje, že otec ani po podaní odvolania súdu nepreukázal dôvody pre svoju nespôsobilosť, napr. zdravotnú, ktorá by mu bránila participovať na výžive pre jedno z jeho troch detí odkázaných na jeho výživu. Naviac, S. K. je pre nezáujem rodičov o dieťa sa starať zverený do náhradnej osobnej starostlivosti svojej starej matky. Aj odvolací súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, že maloletý S. K. M. je toho času vo veku 8 rokov a prirodzene má požiadavky na bývanie, stravu, ošatenie, obuv a ostatné potreby súvisiace s chodom každodenného života. Vzhľadom
na jeho vek je nepochybné, že navštevuje zariadenie základnej školskej dochádzky, čo je zasa spojené s výdavkami na školské potreby. V jeho veku je maloletý svojou výživou a zabezpečovaním potrieb odkázaný na svojich rodičov a tieto jeho potreby zabezpečuje jeho stará matka namiesto rodičov, preto súd určenie vyživovacej povinnosti vo výške 70,- eur považuje za primerané potrebám dieťaťa a možnostiam a schopnostiam otca, ktorý je povinný participovať na výžive syna, ktorý je na jeho výživu odkázaný, preto si otec má zariadiť svoju životnú situáciu tak, aby zabezpečil potreby syna v súdom určenom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Humenné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia vo veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku.