Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_68P-259-2021.pdf
PDF · 114.34 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-68P/259/2021
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: R. U., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matky - L.. R. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q.-U., adresa na doručovanie: U., F. námestie 4, Q., a otca - L. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XX, Q., korešpondenčná adresa: U. Q. W. XX, Q., v konaní na návrh matky o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie tohto znenia:
I. Súd dočasne zveruje mal. R. U., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, a to na čas do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 68P/207/2021.
II. Otec je povinný predbežne prispievať na výživu mal. R. U., nar. XX.XX.XXXX, sumou 100 eur mesačne k rukám matky vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred počnúc dňom vykonateľnosti tohto uznesenia, a to na čas do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 68P/207/2021.
III. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým R. U., nar. XX.XX.XXXX, každý párny kalendárny týždeň vždy od piatku od 14:00 hod. do pondelka do 08.00 hod., a každý nepárny kalendárny týždeň v stredu od 15:00 hod. do 18:00 hod., a to na čas do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 68P/207/2021.
Miestom odovzdania a prevzatia maloletého R. je počas školských dní školské, resp. predškolské zariadenie, ktoré maloleté dieťa navštevuje. V prípade choroby alebo ak sa maloletý nebude nachádzať v školskom, resp. predškolskom zariadení, je miestom odovzdania a prevzatia bydlisko matky. Matka j e p o v i n n á mal. R. na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať otcovi.
IV. Vo zvyšku súd návrh matky z a m i e t a.
V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.09.2021 domáha rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. R. na čas po rozvode manželstva. Podaním doručeným súdu dňa 19.10.2001 doplnila svoj návrh a zároveň požiadala o súdny zákaz prístupu manžela k jej osobe na čo najviac metrov. Uvedený návrh matky bol vylúčený na samostatné konanie vedené pod sp. zn. 50C/49/2021.
1.1. V podaní doručenom 19.10.2021 zároveň okrem vyššie uvedeného požadovala aj vydanie „tzv. predbežného opatrenia“ v súvislosti s opaterou dieťaťa a to do jej starostlivosti. Na informatívnom výsluchu konanom dňa 26.10.2021 matka uviedla, že na nariadení neodkladného opatrenia trvá. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 68P/207/2021-18 zo dňa 26.10.2021, doručeným matka toho istého dňa, súd matku vyzval na opravenie a doplnenie neúplného a zmätočného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Matka podaním doručeným dňa 09.11.2021 doplnila svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia tak, že požiadala aj o úplný zákaz styku otca s dieťaťom a výživné 100,- eur na mesiac. Tunajší súd následne jej návrh uznesením č. k. 68P/207/2021-24 zo dňa 10.11.2021 vylúčil na samostatné konanie.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia matka odôvodnila tým, že jej manžel/otec dieťaťa spôsobuje maloletému šoky a traumy, keď ho napríklad príde hystericky bez slova zobrať zo škôlky, hneď potom čo ho tam ona zanesie a zároveň tam robí cirkus a hanbu. Dieťa vtedy nechápe danú situáciu, prečo má ísť domov keď tam len teraz prišiel, plače a pôsobí to na neho stresujúco a traumatizujúco. Prípadne otec bez oznámenia vyzdvihne maloletého zo škôlky, resp. ho matke nevráti aj 4 dni a ona tak nemá o maloletom žiadny prehľad alebo ho zoberie od jej rodičov, ktorí nemajú plot a za plaču dieťaťa ho bez slova zoberie. Tieto preberania prebiehajú veľmi hystericky. Matka zároveň poukázala na to, že otec hovorí veľmi často pred maloletým o svojej samovražde, konkrétne sa ňou vyhráža matke a presne pred maloletým opisuje ako ju uskutoční- že sa obesí na brezu. Zároveň pred maloletým rozpráva o sexe, uráža matku a správa sa k nej veľmi zle. Stretnutia matky s otcom prebiehajú proti jej vôli, rovnako ho proti svojej vôli púšťa do bytu, nakoľko v opačnom prípade by dieťa nedal/ nevrátil, teda matku maloletým vydiera. Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti odôvodnila tým, že otec maloletého jej nikdy nedal žiadne peniaze pre maloletého, ktorý má všetko len od matky, t. j. matka platí stravné, školné a nakupuje nábytok, športové potreby a podobne.
3. Súd sa oboznámil s obsahom spisového materiálu, najmä so skutočnosťami uvedenými v návrhu, rodným listom maloletého, sobášnym listom rodičov maloletého a obsahom pripojených spisov vedených na tunajšom súde ohľadne maloletého.
4. Z obsahu pripojených spisov mal súd preukázané nasledovné: Na tunajšom súde prebiehalo pod sp. zn. 22P/87/2020 konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, ktoré bolo uznesením tunajšieho súdu č. k. 22P/87/2020-115 zo dňa 26.02.2021 zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu manželkou. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.03.2021. Pod sp. zn. 68P/207/2021 sa na tunajšom súde vedie opätovne konanie na návrh manželky o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, v ktorom je vytýčený termín pojednávania na: 17.02.2022 o 12,30 hod. ( predvolanie na pojednávanie bude účastníkom osobitne doručované). Žiadne iné konania nie sú ohľadne maloletého vedené.
4.1. Matka v jej návrhu na rozvod manželstva uviedla, že predchádzajúcu žiadosť o rozvod bola nútená stornovať/odvolať a ani navrhnutý pokus o zmier rodine nepomohol, synovi psychicky a matke fyzicky veľmi ublížil. Uviedla, že ju manžel takmer denne fackal, tvár mala po fackaní necitlivú s následkom krvi v nose a v uchu, pričom aj syn pri obrane matky „schytal“. Pred útokmi manžela utekala na balkón a keďže nemala kam uniknúť chcela z neho skočiť. Po dvoch takýchto útokoch spadla v kúpeľni a mala dva týždne modriny. Bežné v ich domácnosti bolo aj to, že manžel ich kedykoľvek nepustil z bytu a bezdôvodne ich v ňom držal, aby ich sadisticky týral tým, že ostatné deti zo škôlky boli na ihrisku a maloletý ísť nemohol. Matka ďalej v návrhu na rozvod uvádza príklady nevhodného a násilníckeho správania sa manžela voči nej a osobe maloletého.
4.2. Zo zápisnice z informatívneho výsluchu konanom dňa 26.10.2021 vyplýva, že matka odôvodňuje ňou navrhovaný zákaz styku otca s maloletým absolútnym nerešpektovaním vôle manželky, pričom manžel nedodržuje žiadne dohody, príde hocikedy po maloletého a odvezie ho preč. Matka nemá problém otcovi maloletého odovzdať, ak by povedal, že sa chce s maloletým stretnúť. V čase keď má otec maloletého v starostlivosti je o neho postarané, dáva mu jesť a podľa vyjadrenia matky sa u otca nemá zle. Problémové je len jeho odovzdávanie, keď maloletý dostane šok a nechce ísť s otcom, no v prípade ak nie je preberanie nátlakové je dieťa v poriadku. Dieťa si na pobyt u otca nesťažuje (č. l. 3-4).
5. Predmetom konania je nariadenie neodkladného opatrenia počas konania vo veci samej.
6. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
8. Podľa článku 4 CMP, súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.
9. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
10. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
12. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
13. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
14. Podľa § 330 ods. 1 a 2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. 15. Podľa § 332 ods. 1 CSP je neodkladné opatrenie vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
16. Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
17. Podľa § 363 CMP súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
18. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
19. Podľa § 234 ods. 2 CSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
20. Obsah neodkladného opatrenia je definovaný v ustanovení § 325 ods. 2 CSP, tento však nie je taxatívne daný.
21. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
22. Podľa § 28 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine („ďalej len „Zákon o rodine“), (1) Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. (2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. (3) Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
23. Podľa § 34 ods. 1 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia. Obaja rodičia zodpovedajú spoločne za všestranný vývoj dieťaťa. Vykonávajú svoje rodičovské práva a povinnosti buď spoločne, alebo aj jednotlivo po vzájomnej dohode. Ak sa rodičia o styku s dieťaťom nedohodnú a ak je to v záujme dieťaťa, súd upraví styk rodičov s dieťaťom v rozsahu zodpovedajúcom jeho záujmu. 24. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
25. Podľa § 62 ods. 1-5 Zákona o rodine, (1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
26. Podľa § 65 ods. 1 a ods. 2 Zákona o rodine, (1) Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
27. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
28. Inštitút neodkladných opatrení nahradil predbežné opatrenia podľa úpravy platnej do 30.06.2016 a zavedením inštitútu neodkladných opatrení sa zmenila koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho poriadku platného do 30.06.2016, ktorých cieľom bolo dočasne upraviť pomery účastníkov konania a následne rozhodnúť vo veci samej. Nová právna úprava upustila od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Nariadenie neodkladného opatrenia v priebehu odvolacieho konania vyplýva nielen z verejného záujmu, napr. ochrana maloletého dieťaťa, ale aj z princípu úplnej apelácie, ktorá sa uplatňuje v mimosporovom konaní. Neodkladné opatrenia sú rozčlenené na neodkladné opatrenia vo veci ochrany maloletého § 365 CMP, neodkladné opatrenia vo veciach výživného § 366 CMP, neodkladné opatrenia vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého § 367 CMP, neodkladné opatrenia o povolení súdu na výkon oprávnenia vo veci starostlivosti o maloletých, § 368 CMP a opatrenie na zabezpečenie dôkazu § 369 CMP. Z uvedeného výpočtu je zrejmé, že predmetné opatrenia upravujú najmä ochranu maloletého. Daná právna úprava v uvedenej oblasti v zásade vychádza z doterajšej právnej úpravy.
29. Neodkladné opatrenia neprejudikujú práva ani jedného z účastníkov a ani práva tretích osôb a svoje opodstatnenie strácajú, keď súd poskytne ohrozeným alebo porušeným právam definitívnu ochranu,
preto nie sú rozhodnutiami konečnými a ich účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov alebo zabezpečenie už existujúceho súdneho rozhodnutia. Z povahy neodkladných opatrení vyplýva, že nebudú zisťované všetky skutočnosti, ktoré by mal súd inak zistené, ak by mal vo veci vydať konečné rozhodnutie ( rozhodnutie NSSR č. 3Cdo 203/2011, nález ÚS SR III. ÚS 298/2008).
30. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov, by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením neodkladného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Pred nariadením neodkladného opatrenia nie je teda skutkový stav zisťovaný v plnom rozsahu, ale rozhodujúce skutočnosti musia byť aspoň osvedčené. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. To však neznamená, že súd môže vydať neodkladné opatrenie len na základe tvrdení navrhovateľky bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, alebo bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Toto ohrozenie osvedčeného nároku účastníka musí byť konkrétne, reálne a musí hroziť bezprostredne, keď existencia nároku ešte sama o sebe nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
31. Neodkladné opatrenia upravujú nielen faktické pomery účastníkov, ale upravujú aj právne pomery, i keď len predbežné. Súd musí v konaní predovšetkým skúmať, či je návrh navrhovateľa osvedčený, tiež je potrebné skúmať, či je predbežné opatrenie potrebné, teda naliehavosť situácie. Nevyhnutnosť úpravy sa tu ponechá na voľnú úvahu súdu. Súd sa pritom opiera o výsledky urýchleného zisťovania. Ak na jeho základe dospeje k názoru, že návrh je dôvodný, t.j. že ohrozenie vzťahov alebo nárokov účastníkov je také značné, že si vyžaduje okamžité, hoci dočasné opatrenie súdu, nariadi ich najvhodnejšiu úpravu neodkladným opatrením. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia je jeho predbežný
- dočasný charakter. Dočasnosť spočíva v tom, že neodkladným opatrením sa upravujú pomery, alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá vo veci samej konečné rozhodnutie. Účelom neodkladných opatrení je rýchla, i keď dočasná úprava právnych ale i faktických pomerov účastníkov konania. Neodkladné opatrenie neprejudikuje práva a záujmy účastníkov konania. Na jeho vydanie stačí, ak je aspoň osvedčená danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Procesnú zodpovednosť v uvedenom smere nesie navrhovateľ predbežného opatrenia. Neodkladné opatrenie teda nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov.
32. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa.
33. Súd mal preukázané, že rodičia mal. Denisa sú doposiaľ manželia, no na tunajšom súde prebieha konanie o rozvod ich manželstva, v ktorom je vytýčený prvý termín pojednávania. Maloletý sa spolu s matkou odsťahovali zo spoločnej domácnosti v septembri 2021, pričom medzi rodičmi doposiaľ nedošlo k dohode ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému. Otec ho svojvoľne vyberá z predškolského zariadenia, dané matke neoznámi a tá sa následne o maloletého bojí.
34. Súd na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že v danom prípade bola preukázaná naliehavá potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov a boli dané podmienky pre nariadenie
neodkladného opatrenia v požadovanom smere čo do zverenia maloletého do starostlivosti matky. Matka má vytvorené vyhovujúce podmienky pre starostlivosť o maloletého, ktorý s ohľadom na svoj vek potrebuje stabilné a bezpečné prostredie na svoj život a vývin, čo bude mať priaznivý vplyv na jeho zdravý psychický a sociálny vývin. Otec sa nedomáha výkonu osobnej starostlivosti o maloletého, po realizácii ich styku ho matke odovzdá. 5.3 6.3 7.3 8.3 9.3 10.3 11.3 12.3 13.3 14.3 15.3 16.3 17.3 18.3 19.3 20.3 21.3 22.3 23.3 24.3 25.3 26.3 27.3 28.3 29.3 30.3 31.3 32.3 33.3 34.3 35.3 36.3 37.3 35. Čo sa týka návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia určením výživného na maloleté dieťa, táto časť jej návrhu spĺňa v čase rozhodovania súdu o tomto návrhu podmienky podľa § 366 CMP. Z obsahu návrhu vyplýva, že maloletý žije v domácnosti s matkou, ktorá zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého a s ohľadom na výrok rozhodnutia o osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, sú dané podmienky súdu na rozhodovanie o vyživovacej povinnosti otca.
36. Vyživovacia povinnosť rodičov k ich maloletému dieťaťu je ich zákonnou povinnosťou od narodenia dieťaťa, ktorú si musia plniť bez ohľadu na ich ostatné výdavky. (Súd dáva do pozornosti rodičom, že každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime. Tzv. minimálne výživné je vo výške 29,87 eura). Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. Na vydanie takéhoto rozhodnutia postačuje osvedčenie, že osoba povinná poskytovať výživné je rodičom a osvedčenie schopností a možností povinného. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa spravidla dokazovanie nevykonáva, súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Neodkladné opatrenie vychádza z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania. Vyživovacia povinnosť má prednosť pred akýmikoľvek inými pohľadávkami.
37. Lustráciou v Sociálnej poisťovne ohľadom príjmu rodičov mal súd preukázané, že matka je zamestnaná v spoločnosti UPC BROADBAND SLOVAKIA, s. r. o., s priemerným vymeriavacím základom za obdobie 01/2021- až 10/2021 vo výške X.XXX,XX,- eur. Otec naposledy pracoval v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vo firme L. K. & K. SR s. r. o., pričom jeho vymeriavacím základom bola suma vo výške XXX,XX,- eura, a v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX pracoval vo firme A.I.I. P. s. r. o. s priemerným vymeriavacím základom za obdobie od XX/XXXX-XX/XXXX vo výške X.XXX,XX,- eura. U. určení vyživovacej povinnosti súd prihliadol na vek maloletého (X rokov) a s tým súvisiace zvýšené náklady na starostlivosť o maloleté dieťa navštevujúce predškolské zariadenie. P. dáva do pozornosti, že neodkladným opatrením možno nariadiť rodičovi platiť výživné v nevyhnutnej miere. Zákonným ustanovením (§ 366 CMP) mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola ohrozená, pričom uvedené ustanovenie má slúžiť na ochranu záujmov maloletého dieťaťa a nie rodiča. Vo veciach starostlivosti o maloleté deti je povinnosťou súdu sledovať v prvom rade záujem maloletého dieťaťa. V posudzovanom prípade existuje preto potreba nariadenia neodkladného opatrenia uložením povinnosti matke prispievať na výživu maloletého Denisa, a to s ohľadom na výrok rozhodnutia o osobnej starostlivosti matky a fakt, že vyživovacia povinnosť k maloletému nebola dosiaľ určená žiadnym súdnym rozhodnutím. Vzhľadom na predbežný charakter rozhodnutia súd uložil povinnosť prispievať matke na výživu maloletého sumou 100,- eur. pričom otcovi nič nebráni prispievať na výživu maloletého vyššou sumou, ak chce a dovoľujú mu to jeho majetkové možnosti a schopnosti.
38. Súd v predmetnej veci poukazuje na čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Treba zdôrazniť, že rodič má právo sa s dieťaťom stýkať, nie je to však jeho povinnosť a nemožno ho k tomu nútiť. V Dohovore o právach dieťaťa v čl. 18 ods. 1 je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. Pri rozhodovaní o úprave styku by súd preto nemal ignorovať ani záujmy dieťaťa, ale ani opodstatnené pracovné, či iné povinnosti rodičov. Rodičia maloletého dieťaťa by sa v záujme dieťaťa mali predovšetkým na úprave styku rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti, dohodnúť. Až následne, ak takáto dohoda nie je možná, upraví styk rodiča s maloletým dieťaťom súd, pričom je povinný prihliadnuť predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby k rodičom, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia.
39. Súd zároveň upravil styk otca s maloletým, pretože súd mal z tvrdení matky preukázané, že otec sa o maloletého stará aj súvisle viac dní nasledujúcich po sebe s prespaním, pričom maloletý sa na pobytu u otca nesťažuje, otec sa o neho náležité stará a nič mu nechýba. Matka uviedla ako problémové práve preberanie maloletého a nie samotný pobyt u otca, pričom sama uviedla, že ak by otec požiadal o styk s maloletým, nemá s tým problém (č. l. 4) Na základe uvedeného preto súd upravil styk otca s maloletým, aby sa tak predišlo násilným a svojvoľným preberaním maloletého zo škôlky či z domácnosti matky alebo jej rodičov, pričom súdom určený styk je nutné rešpektovať s ohľadnom na najlepší záujem maloletého. Rovnako tak súd poukazuje na nutnosť zachovania a rozvíjania vzťahov s tým rodičom, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Matka neosvedčila potrebuje nevyhnutnej úpravy práv k maloletému týkajúcu sa zákazu styku otca s maloletým, nakoľko ten, ako už bolo uvedené, sa o maloletého stará, zoberie si ho aj na viac dní k sebe e zabezpečuje starostlivosť o maloletého, pričom aj sama matka potvrdila, že dieťa je u otca v poriadku, nesťažuje si, a preto súd nemal osvedčenú nutnosť tak výrazného zasiahnutia do práv otca spočívajúcu v zákaze styku s maloletým.
40. Zároveň však súd rodičov vyzýva na odstránenie konfliktov, ktoré medzi sebou majú a ktoré neprospievajú ich maloletému synovi. Vzájomnou komunikáciou je možné predísť konfliktom a vyriešiť problémy v záujme maloletého. Každý z rodičov je povinný vychovávať svoje dieťa v úcte k druhému rodičovi, pozitívne ho usmerňovať vo vzťahu k nemu.
41. Záverom dáva súd do pozornosti prebiehajúce konanie vo veci samej, v ktorom sa bude realizovať patričné objektívne dokazovanie, stranám bude umožnené vyjadriť sa na pojednávaní a až na základe výsledkov dokazovania, ktoré prekračuje rámec neodkladného opatrenia, súd rozhodne vo veci samej.
Rozhodnutie o neodkladnom opatrení nie je konečným rozhodnutím, ktoré by nemohlo byť zmenené resp. potvrdené rozhodnutím vo veci samej.
42. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.