Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Cob-21-2021.pdf
PDF · 111.14 KB
Case nature
Area
Subarea
6Cob/21/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobcu: REALSTAV - AM spol. s r.o., so sídlom Stavebná 45, 075 01 Trebišov, IČO: 36 187 283, právne zastúpený JUDr. Štefan Hajdu, advokát, so sídlom M. R. Štefánika 3197/32, 075 01 Trebišov, IČO: 35560720, proti žalovanému: CEZO spol. s r.o., so sídlom Jasenovská 2628, 066 01 Humenné, IČO: 36 757 535, právne zastúpený JUDr. Július Buček, advokát, so sídlom Štefánikova 18, 066 01 Humenné, IČO: 42032954, v konaní o zaplatenie 26.077,68 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 21Cb/23/2018-266 zo dňa 27.11.2020, takto jednohlasne
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.
Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „odvolací súd“) rozhodol takto:
„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 26.077,68 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 15. 6. 2015 až do zaplatenia a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“
2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca podal na Okresný súd Humenné dňa 20.2.2018 žalobu o zaplatenie sumy 26.077,68 eur s príslušenstvom, a to z tohto dôvodu úplného nezaplatenia vykonaných prác podľa zmluvy o dielo. Písomnou objednávkou žalovaného z 10.9.2014 si žalobca ako objednávateľ objednal u žalovaného ako dodávateľa stavebné práce na stavbe U. C. W. U. podľa projektu a požiadaviek žalovaného. Faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 31.5.2015, splatná 14.6.2015 žalobca vyfakturoval žalovanému stavebné práce v sume 55.674,84 eur. Faktúra bola žalovanému doručená a boli odsúhlasené stranami aj práce vo vykonanom množstve, kvalite a cene. Dôkaz faktúra, dodací list, súpis prác. Z tejto sumy žalovaný uhradil dňa 25.11.2015 písomnou dohodou o započítaní vzájomných pohľadávok sumu 19.597,16 eur a dňa 7.6.2016 bezhotovostným vkladom uhradil sumu 10.000,- eur v prospech žalobcu. Dôkaz dohoda o započítaní, výpis z účtu žalobcu. Následne zvyšnú sumu vo výške 26.077,68 eur žalobca neuhradil. Preto si žalobca uplatňuje túto sumu spolu so zákonným úrokom z omeškania. Okresný súd Humenné vo veci vydal platobný rozkaz zo dňa 27.3.2018, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu s príslušenstvom a trovy konania. Platobný rozkaz bol zrušený z dôvodu, že žalovaný proti nemu podal odpor. V odpore uviedol, že žalobca práce riadne neodovzdal a že vykonané práce žalovaný žalobcovi vyplatil. Žaloba a stavebný dozor menili
predmet diela a prispôsobovali ho tak, aby získali čo najviac ohodnotenia za tieto práce. Poukázal na konflikt záujmov, pretože O.. Š. vykonával na tejto stavbe funkciu stavebného dozoru pre hlavného objednávateľa, avšak zároveň pracoval pre žalobcu na týchto prácach. Súd vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškania žalovaného 20.11.2018, avšak tento rozsudok bol Krajským súdom v Prešove po podaní odvolania žalovaným zrušený uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 12.9.2019 a to z dôvodu, že neboli splnené podmienky pre nariadenie rozsudku pre zmeškanie z dôvodu chýbajúceho poučenia žalovaného.
3. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 536 ods. 1, 2, 3, § 546 ods. 1, § 548 ods. 1, § 565 ods. 1, § 324 ods. 1, § 358, § 407 ods. 1, 3, § 560 ods. 1 a § 562 ods. 1, 2 všetko Obchodného zákonníka.
4. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že strany konania uzatvorili na základe písomnej objednávky objednávateľa - žalovaného z 10.9.2014 zmluvu o dielo, ktorej predmetom boli stavebné práce na stavbe - diele U. C. W. U. podľa projektu, požiadaviek žalovaného a súpisu Súčasťou súpisu vykonaných prác bolo aj ocenenie vykonaných prác. Žalovaný podpísal žalobcovi odsúhlasený súpis špecifikovaných prác v množstve, kvalite a v dohodnutej cene. Následne žalobca podľa súpisu vystavil žalovanú faktúru. Žalovaný uhradil časť tejto faktúry vzájomným písomným zápočtom a jednorazovým vkladom. Neuhradená zostala zvyšná časť faktúry, ktorá je predmetom tohto konania. Žalovaný aj tieto práce odsúhlasil a odovzdal svojmu objednávateľovi hlavnému investorovi D. M. - P. a tento mu za ne riadne a včas zaplatil, dielo bolo aj skolaudované. Z vykonaného dokazovania, vyššie uvedených listín a zo zhodných tvrdení strán konania vyplynulo, že tieto práce žalobca ako zhotoviteľ pre žalovaného ako objednávateľa riadne a včas vykonal, čo si strany odsúhlasili podpisom súpisu vykonaných prác, v množstvách, v kvalite a v cene tam uvedených. Tento súpis vykonaných prác bol prílohou faktúr, vrátane žalovanej faktúry č. XXXXX/XX. To, že žalobca riadne a včas vykonal ako subdodávateľ pre žalovaného tieto stavebné práce na tejto stavbe U. C. W. U. potvrdzuje aj skutočnosť, že žalovaný odovzdal aj tieto práce hlavnému investorovi a objednávateľovi D. M. - P., dostal za ne riadne a včas zaplatené, tieto práce boli súčasťou krycích listov - súpisov prác odsúhlasených hlavným investorom a objednávateľom D. M. - P. a žalovaným ako zhotoviteľom a celá stavba - dielo U. C. W. U. bola skolaudovaná a odovzdaná do užívania. Okrem toho z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný ako dlžník písomne uznal svoj žalovaný záväzok a predmet sporu v tomto konaní, čo potvrdzuje vyššie uvedené odsúhlasenie pohľadávky žalobcu voči nemu podpísané konateľom žalovaného. Okrem toho žalovaný dlžník uznal žalovanú pohľadávku aj čiastočnou úhradou tejto žalovanej faktúry zo dňa 7.6.2016 v sume 10.000,- eur, ktorá nebola spochybnená. Taktiež súd za písomné uznanie dlhu považuje aj oboma stranami podpísanú písomnú dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok (započítať možno len uznanú pohľadávku). Z vyššie uvedeného dokazovania, pričom strany už nemali ďalšie návrhy na dokazovanie vyplynulo, že žalobca vykonal pre žalovaného dielo stavebné práce na stavbe U. C. W. U. podľa objednávky a požiadaviek žalovaného ako objednávateľa riadne a včas, práce a ich ceny boli navzájom odsúhlasené a následne vyfakturované žalobcom. Žalovaný čiastočne uhradil žalovanú faktúru - dohoda o zápočte a jednorazová úhrada, čím došlo k uznaniu záväzku v zmysle Obchodného zákonníka. Žalovaný nepreukázal, aby vykonané stavebné práce riadne a včas po ich vykonaní reklamoval s právnymi účinkami v zmysle Obchodného zákonníka tak ako to vyžadujú vyššie uvedené ustanovenia Obchodného zákonníka, naopak práce odsúhlasil a uznal, podpísal súpis vykonaných prác a poskytol čiastočné úhrady a následne tieto práce odovzdal svojmu hlavnému objednávateľovi investorovi D. M. - P., ktorý mu za nich zaplatil a celá stavba bola riadne a včas skolaudovaná. Z týchto dôvodov žalovaný nepreukázal svoje tvrdenia a svoju obranu a súd žalobe vyhovel v celom rozsahu. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku, súd prvej inštancie priznal úspešnému žalobcovi aj zákonné úroky z omeškania, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 255 a § 262 CSP a úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
5. Proti uvedenému rozsudku ako celku podal žalovaný včas odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f), h), e), b) CSP, keď uviedol, že v priebehu dokazovania žalobca tvrdil, že práce nacenené v predmetnej faktúre boli zo strany žalovaného odsúhlasené v množstve, kvalite aj cene. S týmto tvrdením žalovaný nesúhlasil, nakoľko predmetnú faktúru aj so svojimi výhradami, ktoré sa týkajú hlavne množstva a ceny prác, zaslal žalobcovi späť dňa 10.9.2015. V uvedenom liste žalovaný uplatnil svoje výhrady k množstve vyfakturovaných prác a k ich naceneniu. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na fakt, že
žalovanému neboli zo strany žalobcu nikdy vrátené listinné podklady, ktoré podpísal. Jedná sa konkrétne o zmluvu o dielo, rozpočet, súpisy prác, protokol o odovzdaní a prevzatí stavby a pod. Na základe týchto skutočností žalovaný navrhol, aby konajúci súd zabezpečil požadované dokumenty vrátené všetkých príloh od žalobcu. Zároveň v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že stavebné denníky ako aj zmluvy o dielo žalobca v konaní nikdy nepredložil, aj napriek skutočnosti, že o to žalovaný v konaní žiadal, nakoľko žalovaný nedisponuje týmito dokladmi.
6. Zároveň žalovaný uviedol, že v predmetnom spore dochádza ku konfliktu záujmov a zneužitiu právomoci v prospech žalobcu, ktorú po celý čas riadil O.. E. Š., ktorý zároveň vykonával funkciu stavebného dozoru a z tejto pozície značne ovplyvňoval objem prác a cenotvorbu na predmetnej stavbe. Žalovaný má za to, že došlo k úmyselnému konaniu O.. Š. za účelom majetkového prospechu žalobcu. Žalovaný má aj naďalej striktné výhrady voči takémuto konaniu, nakoľko práce, ktoré sa v pôsobnosti žalovaného na stavbe vykonávali, žalovaný dôkladne prehodnotil pred ich samotným vysúťažením a neskôr aj pred ich zahájením a takéto bezdôvodné úpravy vo vzťahoch k objemu a oceneniu viedli k finančnej ujme žalovaného. Vyslovil presvedčenie, že O.. Š. tak konal s úmyslom nadobudnúť majetkový prospech, ktorý mu neprináleží, na úkor žalovaného.
7. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na fakt, že stavebné práce objednané u zhotoviteľa - žalobcu, mali byť vykonávané v intenciách zmluvy o dielo a priloženého rozpočtu. Opakovane pritom došlo k zmene predmetu verejného obstarávania so spolupôsobnosťou stavebného dozoru, teda O.. Š., ktorý na predmetnej stavbe vykonával prostredníctvom žalobcu subdodávateľské práce. Zo svojej pozície ako stavebného dozoru O.. Š. ovplyvňoval výkon stavebných prác a dopustil aj vykonanie zmeny predmetu verejného obstarávania za účelom bezdôvodného obohatenia sa prostredníctvom žalobcu. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na fakt, že v celkovej fakturácií prác vykonaných žalobcom sa nachádzajú markantné rozdiely v položkách, ktoré boli dané vysúťaženým rozpočtom a položkách fakturovaných spoločnosťou žalobcu. Celkovo si spoločnosť žalobcu vyfakturovala za stavebné práce sumu vo výške 251.028,38 eur čo podľa žalovaného predstavuje 25 % z celkových vysúťažených rozpočtových nákladov, čo podľa názoru žalovaného nie je reálne, nakoľko uvedená spoločnosť zamestnáva cca 3 zamestnancov, je to spoločnosť bez technického vybavenia, nakoľko si pre svoju vykonávanú činnosť zapožičiava lešenárske systémy od spoločnosti žalovaného a celkový pracovný výkon tejto spoločnosti predstavuje 65 pracovných dní, čo žalovaný považuje za nemožné, že takúto sumu si spoločnosť žalobcu bola schopná vykonať.
8. Zároveň žalovaný v podanom odvolaní namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré podľa žalovaného nespĺňa požiadavky vyžadované zákonom, v čom videl porušenie práv žalovaného na spravodlivý proces.
9. S poukazom na uvedené v rámci svojho odvolacieho návrhu žalovaný žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne, aby odvolací súd odvolaniu v celom rozsahu vyhovel a zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne. Zároveň si žalovaný uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.
10. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného toto považoval za účelové podanie s tým, že v skutočnosti dôkazná situácia zistená súdom prvej inštancie je diametrálne iná, čo v konečnom dôsledku vyplýva z vykonaných dôkazov, proti ktorým žalovaný v priebehu konania argumentačne nič nenamietal a nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že by návrh žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy nemal byť dôvodný. Žalovaný uznal svoj písomný záväzok v tomto konaní, čo potvrdil aj odsúhlasením pohľadávky žalobcu. Žalovaný podľa žalobcu uznal ako dlžník žalovanú pohľadávku a čiastočnou úhradou žalovanej faktúry zo dňa 7.6.2016 v sume 10.000,- eur a v podstate došlo aj k dohode o započítaní vzájomných pohľadávok. Keďže žalovaný v priebehu konania nepreukázal žiadnymi argumentami a predloženými dôkazmi, aby práce reklamoval, ba práve naopak, práce odsúhlasil a uznal a následne tieto práce odovzdal aj hlavnému objednávateľovi D. M., ktorý mu za tieto zaplatil a celá stavba bola riadne a včas skolaudovaná, neobstoja jeho tvrdenia uvádzané v odvolaní. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo aj predložením listín a zhodných tvrdení strán, že žalobca pre zhotoviteľa ako žalovaného práce vykonal riadne a včas, čo si strany navzájom odsúhlasili podpisom vykonaných prác, a preto z uvedeného dôvodu považoval žalobca tvrdenie žalovaného uvedené v odvolaní za účelové bez preukázania dôkazov, ktoré by súviseli s predmetom tohto sporu.
11. Žalobca považoval rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a zákonný, v celom rozsahu sa súd prvej inštancie vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré vyšli v priebehu konania najavo, a preto z uvedených dôvodov v rámci odvolacieho návrhu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.
12. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu zopakoval tvrdenia uvádzané v odvolaní, keď okrem iného uviedol, že práce, ktoré sa v pôsobnosti žalovaného na stavbe vykonávali, žalovaný dôkladne prehodnotil pred ich samotným vysúťažením a neskôr aj pred ich zahájením a takéto bezdôvodné obohatenie vo vzťahu k objemu a oceneniu viedlo jednoznačne k finančnej ujme žalovaného. Uviedol, že skôr by to mal byť žalovaný, ktorý by mal od žalobcu nárok na vrátenie neoprávnene fakturovaných položiek. V tejto súvislosti poukázal na fakt, že stavebné práce objednané u zhotoviteľa - žalobcu mali byť vykonávané v intenciách zmluvy o dielo a priloženého rozpočtu. Opakovane pritom došlo k zmene predmetu verejného obstarávania so spolupôsobnosťou stavebného dozoru O.. Š., ktorý na predmetnej stavbe vykonával prostredníctvom žalobcu subdodávateľské práce. Zo svojej pozície ako stavebného dozoru O.. Š.I. podľa žalovaného ovplyvňoval výkon stavebných prác a dopustil aj vykonanie zmeny predmetu verejného obstarávania za účelom bezdôvodného obohatenia prostredníctvom žalovaného.
13. Žalobca vo svojom vyjadrení k tomuto vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalovaný opakovane uvádza dôvody, ktoré sú predmetom odvolania, ktoré však ničím neodôvodnil argumentačne ani predložením listín, zvlášť s prihliadnutím k tomu, že dôkazná situácia zistená súdom prvej inštancie sa jednoznačne opiera o vykonané dôkazy, proti ktorým žalovaný v priebehu konania nenamietal a ani ich argumentačne nepodložil.
14. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že mu neboli predložené žalobcom žiadne listinné podklady, dovoľuje si žalobca uviesť, že tieto dokumenty žalobca nikdy neobdŕžal, z čoho je zrejmé, že nimi nikdy nedisponoval a teda nemá žalovanému čo predložiť.
15. Opätovne žalobca poukázal na to, že žalovaný uznal svoj písomný záväzok, čo potvrdil v tomto konaní odsúhlasením pohľadávky žalobcu. Žalovaný v priebehu konania argumentačne bol nečinný. Z hľadiska obrany voči žalobcovi nepredložil žiadne dôkazy, ani prípadne reklamácie, by práve naopak práce odsúhlasil a uznal a následne tieto práce odovzdal aj hlavnému objednávateľovi D. M., ktorý mu za to aj zaplatil. Z uvedeného teda podľa žalobcu vyplýva, že žalobca pre žalovaného vykonal dielo - stavebné práce na U. C. R. W. U. podľa objednávky a požiadaviek žalovaného, a to riadne a v čas, práce a ceny boli navzájom odsúhlasené a následne vyfakturované.
16. Žalovaný k uvedenému vyjadreniu žalobcu svoje vyjadrenie neposlal.
17. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
18. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).
19. Súd prvej inštancie je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobe žalobcu vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, prípadne ústavne
nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.
20. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, nemožno mať pochybnosti o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie a neboli zistené žiadne vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo porušenie práva na spravodlivý proces vo vzťahu k žalovanému.
21. Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
22. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
23. Podľa § 536 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
24. Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.
25. Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
26. Podľa § 585 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať. Ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o urovnaní uzavrieť písomne: to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku. Doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.
27. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán sporu, dôkazy vyhodnotil správne v súlade so zásadami v § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia žalobe vyhovel a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania proti žalovanému. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a na zdôraznenie správnosti jeho dôvodov a k odvolacím námietkam žalovaného, dopĺňa:
28. V konaní bolo nepochybne preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola na základe písomnej objednávky žalovaného 10.9.2014 uzatvorená zmluva o dielo, ktorej predmetom boli stavebné práce na diele „U.S. C. W. U.“ podľa požiadaviek žalovaného. Rovnako bolo nesporným, že žalovaný podpísal žalobcovi odsúhlasený súpis špecifikovaných prác v množstve a kvalite a v dohodnutej cene, za čo následne žalobca vystavil žalovanému faktúru, ktorá bola čiastočne uhradená, a to z časti vzájomným písomným zápočtom a jednorazovým vkladom žalovaného. Zvyšok zostal sporným, a to aj napriek tomu, že žalovaný tieto práce odsúhlasil a ako ďalší subdodávateľ ich odovzdal svojmu objednávateľovi
- hlavnému investorovi D. M., ktorý za ne riadne a v celom rozsahu žalovanému zaplatil. Ďalej bolo nesporné, že došlo ku skolaudovaniu diela v celom rozsahu.
29. K odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza, že v konaní nevyplynula žiadna okolnosť, ktorej by sa mohol žalovaný dôvodne domnievať, že tieto dokumenty žalobca, ktorý bol len subdodávateľom žalovaného, obdŕžal, t. j., že žalobca, ktorý bol v reťazi prác v postavení ešte nižšie
ako žalovaný a vykonával práce pre žalovaného, ktorých následne fakturoval hlavnému investorovi, disponoval listinnými podkladmi, a to zmluvou o dielo, rozpočtom, protokolmi o odovzdaní a prevzatí stavby, keď týmito podkladmi nedisponoval ani žalovaný, ktorý si tieto práce v mene investora objednal od žalobcu.
30. Pokiaľ žalovaný namietal skutočnosť, že O.. E. Š. vykonával na predmetnom diele funkciu stavebného dozoru a z tejto pozície značne ovplyvňoval objem prác, cenotvorbu na predmetnej stavbe tak, aby došlo k majetkovému prospechu v prospech žalobcu, tak je potrebné uviesť, že stavebný dozor zabezpečuje investor a nie subdodávateľ, pričom túto skutočnosť žalovaný nijako nenamietal, a to dokonca ani po tom, ako mu bola doručená sporná faktúra, ale začal ju namietať až v priebehu konania vo veci samej. Žalovaný nijako bližšie nekonkretizoval ako mal O.. E. Š. zneužiť svoju pozíciu stavebného dozoru v prospech žalobcu, preto tvrdenia žalovaného zostali len v rovine fikcií a domnienok.
31. Rovnako tak neobstojí argumentácia žalovaného, podľa ktorého mal žalobca vyfakturovať neprimeranú vysokú sumu, keď zamestnával troch zamestnancov, keď nie je zrejmé koľko z týchto prác vykonal sám žalobca a koľko prác zabezpečil žalobca formou subdodávok pre jeho samotného. Je predsa bežná prax, že firma, ktorá má obmedzený počet zamestnancov si na rôzne práce zabezpečí iné firmy cestou subdodávateľov. Veď napokon takým subdodávateľom bol aj samotný žalovaný, ktorý si na práce zabezpečil ďalších subdodávateľov vrátane žalobcu a nikto nekontroloval žalovaného koľko má zamestnancov v porovnaní s počtom fakturovanej sumy objednávateľovi stavby, ale podstatným bolo len to, či tieto práce boli riadne a včas vykonané alebo nie.
32. Podstatným v spore je uznanie záväzku zo strany žalovaného, a to písomnou formou cestou odsúhlasenia pohľadávky žalobcu, pričom v konaní bolo preukázané, nebolo to ani sporné, že tieto práce boli odovzdané hlavnému objednávateľovi - D. M., ktorý za ne v plnom rozsahu zaplatil žalovanému, preto je v rozpore s elementárnou logikou, aby následne od žalovaného nedostal zaplatené aj žalobca ako jeho subdodávateľ. Rovnako tak z čiastočnej úhrady faktúry, ako aj s čiastočného započítania tejto faktúry možno usudzovať, že žalovaný túto fakturovanú čiastku uznal. Na súpise prác je uvedený nielen samotný súpis podrobne a položkovito vrátane presného stanovenia výšky jednotlivých prác s uvedením sumy v celkovej výške 46.395,70 eur, čo po navýšení o príslušné DPH predstavuje fakturovanú sumu 55.674,84 eur so samotným dodatkom, že tieto práce boli odovzdané v požadovanom množstve a kvalite zo strany žalobcu k žalovanému, bez akejkoľvek výhrady alebo pripomienky žalovaného. Naviac v dohode o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 25.11.2015, a to priamo z jej textu vyplýva, že na príslušnú faktúru č. XXXXXXX odkazovala táto dohoda o započítaní pohľadávok podpísaná taktiež žalovaným, kde dokonca bola uvedená aj neuhradená suma 55.674,84 eur, z ktorej si žalovaný započítal po dohode so žalobcom časť pohľadávky, t. j. žalovaný nijako nenamietal výšku tejto neuhradenej sumy v uvedenej dohode o vzájomnom započítaní pohľadávok. Je teda nesporné, že dôkazné bremeno preukázať nesprávnu výšku fakturovanej sumy bolo nie na žalobcovi, ale na žalovanom, ktorý jednak svojim podpisom na súpise prác, ako aj na predmetnej dohode o urovnaní deklaroval správnosť výšky fakturovanej sumy a bolo teda procesnou povinnosťou žalovaného preukázať opak. Žalovaný však v konaní zostal pasívny, jeho tvrdenia boli len deklaratórne, bez predloženia akýchkoľvek relevantných dôkazov.
33. Odvolací súd pripomína, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (Garcia Ruiz c. Španielsku z 21. januára 1999). Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzko z 19. februára 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, II. ÚS 410/06).
34. Ostatnými odvolacími námietkami žalovaného sa odvolací súd bližšie nezaoberal, pretože z podaného odvolania nevyplývajú žiadne konkrétne skutočnosti, pre ktoré by odvolateľ mohol tieto námietky relevantne uplatniť.
35. Správne preto postupoval súd prvej inštancie pokiaľ žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 26.077,68 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 15.6.2015. So zreteľom na to, že správny je aj výrok napadnutého rozsudku o trovách konania, odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na správne a výstižné dôvody uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP).
36. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).