Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Cob-61-2020.pdf
PDF · 113.3 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/61/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci žalobcu: O.. C. R., B.., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, XXX XX O. H. C., proti žalovanému: 1. SLOVENSKÝ KNIŽNÝ OBCHOD, a.s., so sídlom Klincová 37, 821 08 Bratislava, IČO: 35 731 974, zastúpenému JUDr. Júliusom Jánošíkom, advokátom, so sídlom Klincová 37, P.O.Box 86, 810 05 Bratislava, o určenie neplatnosti valného zhromaždenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 22Cb/253/2016-156 zo dňa 25.11.2019 takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 22Cb/253/2016-156 zo dňa 25.11.2019 m e n í tak, že súd určuje, že uznesenie v tvare „Valné zhromaždenie schvaľuje účtovnú závierku za rok 2014“, prijaté na valnom zhromaždení žalovaného dňa 19.03.2016 j e n e p l a t n é .
Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (výrok I) a žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením (výrok II).
2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobou, doručenou dňa 15.06.2016 v spojení s jej opravami zo dňa 15.07.2016 a 28.11.2017 sa žalobca domáhal určenia, že uznesenie v tvare "Valné zhromaždenie schvaľuje účtovnú závierku za rok 2014", prijaté na valnom zhromaždení žalovaného dňa 19.03.2016, je neplatné. Dôvodnosť žaloby bola podľa žalobcu daná tým, že žalobca nebol na zasadnutie valného zhromaždenia žalovaného riadne pozvaný a nebol riadne oboznámený s jeho programom. Žalobca v žalobe uviedol, že o konaní predmetného valného zhromaždenia sa dozvedel až po nahliadnutí do zbierky listín obchodného registra OS BA I a nemá žiadnu vedomosť o tom, že by mu bola zo strany žalovaného zaslaná pozvánka.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že pozvánku na uvedené valné zhromaždenie žalobcovi riadne zasielal - táto bola uložená na pošte odo dňa 16.02.2016 do 08.03.2016 a dňa 08.06.2016 bola poštou vrátená žalovanému. Okrem toho, plánované valné zhromaždenie bolo akcionárom oznámené aj výveskou na tabuli, ktorá sa už roky nachádza na chodbe na 2. poschodí budovy v sídle žalovaného a je zároveň dostupná všetkým akcionárom.
4. Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že na obálke, ktorá sa nachádza v spise, je adresa nesprávna, preškrtnutá a oznámenie o doručení predmetnej zásielky Slovenská pošta, a.s. žalobcovi nikdy doručiť nemohla pre nedostatky adresy na nej uvedenej.
5. Žalovaný následne poukázal na to, že obálka s pozvánkou na predmetné valné zhromaždenie sa dostala do dispozície žalobcu prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. po odstránení vady, týkajúcej sa miesta doručenia - opravy údaju „W.“ na „H.“, ktorú realizovala doručovacia pošta O. H. C..
6. Na pojednávaní, nariadenom súdom prvej inštancie v predmetnej sporovej veci, žalobca uviedol, že zásielka, ktorej obsahom mala byť pozvánka na valné zhromaždenie, mu nebola doručená riadne v súlade s poštovným poriadkom a navrhol, aby súd doplnil dokazovanie dopytovaním Slovenskej pošty, a.s. Žalovaný uviedol, že aj keď štatutárny zástupca žalovaného nedopatrením na listinnú zásielku uviedol nesprávne označenie ulice, avšak pošta, ktorá doručovala, poznala žalobcu a iniciatívne vykonala opravu adresy a samotná zásielka bola doručená na správnu adresu. Na túto správnu adresu bola zásielka uložená na pošte, ale v odbernej lehote nebola žalobcom prevzatá. Podľa jeho názoru bola takýmto spôsobom riadne doručená v zmysle zákona aj poštovných podmienok. Žalobca však z určitých dôvodov túto zásielku neprevzal a táto skutočnosť nemôže byť na ťarchu žalovaného. Pozvánka bola riadne vyvesená na vývesnej tabuli, avšak žalobca dlhodobo nechodí do sídla spoločnosti, nepodieľa sa na riadení spoločnosti a preto nemohol využiť ani tento spôsobom oboznámenia sa, že je zvolané valné zhromaždenie.
7. Súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 131 ods. 1 a ods. 2, § 183, § 184 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“) v spojení s čl. VII časť II bod 2 stanov žalovaného.
8. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná, nakoľko nemá oporu v zákone ani zistenom skutkovom stave veci, preto ju zamietol. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia žalovaného, ktorým bola schválená účtovná závierka za rok 2014, prijatého dňa 19.03.2016, pričom ako dôvod neplatnosti uviedol, že žalovaný mu naň riadne nedoručil pozvánku. Súd prvej inštancie mal však v rámci dokazovania za preukázané, že žalovaný zasielal žalobcovi obálku, obsahujúcu pozvánku na predmetné valné zhromaždenie, avšak ako adresu uviedol W. ulicu, neskôr opravenú na ulicu H.. Slovenská pošta, a.s. listom zo dňa 25.05.2018 súdu prvej inštancie oznámila, že predmetná listová zásielka prišla na poštu O. H. C.D. dňa 16.02.2016, kedy bol zároveň vykonaný neúspešný pokus o jej doručenie. Adresát nebol na odovzdávacom mieste zastihnutý, preto mu bolo zo strany poštového doručovateľa zanechané oznámenie o uložení zásielky a v ten istý deň bola zásielka uložená na pošte počas plynutia odbernej lehoty, pričom žalobca si ju v nej nevyzdvihol, a tak dňa 08.03.2016 došlo k jej vráteniu odosielateľovi. Navyše, súd prvej inštancie mal za to, že pokiaľ by bol žalobca aktívny, a zaujímal sa o činnosť žalovaného, mal možnosť oboznámiť sa s dátumom konania predmetného valného zhromaždenia aj prostredníctvom oznamu, vyveseného (v súlade s čl. VII časť II bod 2 stanov žalovaného) na vývesnej tabuli v sídle spoločnosti žalovaného, čo však neurobil. S poukazom na uvedené skutočnosti tak žalovaný v rámci zvolávania svojho valného zhromaždenia postupom v zmysle § 184 ods. 3 Obchodného zákonníka v spojení so svojimi stanovami nijak nepochybil. Súd prvej inštancie záverom uviedol, že žalobu žalobcu zamietol predovšetkým z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že na predmetnom súdnom určení má naliehavý právny záujem. Na pojednávaní, nariadenom na deň 17.04.2019 žalobca sám pripustil, že aj keby sa na uvedenom valnom zhromaždení zúčastnil, namietané uznesenie by bolo tak či tak schválené, nakoľko v spoločnosti žalovaného nie je väčšinovým akcionárom, čiže ostatní akcionári by ho na valnom zhromaždení prehlasovali. Predmetný argument uviedol v sporovom konaní aj samotný žalovaný, keď poukázal na skutočnosť, že všetci ostatní akcionári hlasovali zhodne za prijatie uznesenia. Z uvedeného tak podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že aj keby došlo k určeniu, že namietané uznesenie je neplatné, nijak by sa tým právne postavenie žalobcu nezmenilo a ani neobmedzilo. Žalobca tak relevantným spôsobom v zmysle § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka nepreukázal, že žalovaný porušil zákon alebo stanovy takým spôsobom, následkom ktorého bolo obmedzenie práv žalobcu ako akcionára v spoločnosti žalovaného. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia a platné stanovy žalovanej strany sporu, s poukazom predovšetkým na nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom súdnom určení, súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „C.s.p.“) a žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal náhradu trov konania v celom rozsahu, o výške ktorých v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, vydaným súdnym úradníkom.
10. Proti predmetnému meritórnemu rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktoré dôvodil podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) C.s.p. tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
11. Žalobca vo svojom odvolaní uviedol, že z dikcie ustanovenia čl. VII, časť II, bod 2 stanov žalovaného vyplýva, že pre platné zvolanie valného zhromaždenia sú nevyhnutné dve podmienky - prvou je vyvesenie pozvánky na oznamovacej tabuli a druhou je jej doručenie akcionárovi doporučeným listom, pričom obe podmienky musia byť splnené kumulatívne, nie alternatívne. Ak by sa jednalo o alternatívne splnenie podmienok, stanovy žalovaného by museli v predmetnej časti obsahovať spojku „alebo“, t.j. vyvesenie alebo doručenie pozvánky. Naviac, podľa žalobcu žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že predmetné valné zhromaždenie bolo zvolané aj výveskou na tabuli, nakoľko táto reálne neexistuje a aj keby existovala, nie je prístupná, keďže do sídla žalovaného sa fyzicky nedá dostať. V dome na ulici Klincová 37 bývajú aj občania, vchod je pravidelne zamknutý a do domu môžu vojsť len obyvatelia vlastniaci kľúč od vchodových dverí. Žalobca tak existenciu vývesnej tabule nemá možnosť nijak preukázať. Žalobca má taktiež za to, že v danom prípade nebola splnená ani druhá podmienka platného zvolania valného zhromaždenia, pretože žalobcovi pozvánka nebola doručená. Súd prvej inštancie nesprávnym spôsobom interpretuje skutkový stav, aj napriek správnemu dôkazu - listu Slovenskej pošty, a.s. zo dňa 25.05.2018, v ktorom je nezameniteľne a jednoznačne potvrdené, že doporučená zásielka s pozvánkou na uvedené valné zhromaždenie bola doručovaná na adresu uvedenú na obálke, teda na adresu W. XX, pričom v tomto podaní sú jednoznačne a nezameniteľne prezentované všetky úkony, súvisiace s jej uložením a vrátením práve s uvedeným doručovacím miestom. Na danej skutočnosti nemení nič ani ručná oprava adresy na H. ulicu, kde žalobca býva. Súd prvej inštancie si osvojil „opravenú adresu“ a všetky úkony spojené s doručovaním pokladal za úkony v súlade s oficiálnou adresou žalobcu bez toho, aby sa zaoberal tým, ako, resp. kým došlo k zásahu do pôvodne napísanej adresy, pričom samotná Slovenská pošta, a.s. sa k predmetnej skutočnosti nijakým spôsobom nevyjadrila. Navyše, ulice W.Á. a H. sú od seba vzdialené približne 3 km a jedná sa o 2 doručovacie rajóny z piatich v rámci O. H. C..
12. Žalobca má taktiež za to, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil otázku naliehavého právneho záujmu. V zmysle ustanovenia § 183 v spojení s § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka totiž vyplýva oprávnenie každého akcionára, člena predstavenstva, likvidátora, správcu konkurznej podstaty, vyrovnávacieho správcu alebo člena dozornej rady podať na súd návrh, ktorým bude vyslovená neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia akciovej spoločnosti vtedy, ak je v rozpore so zákonom alebo stanovami spoločnosti. Je možné tak urobiť bez preukázania naliehavého právneho záujmu na takomto určení, a to v prekluzívnej lehote 3 mesiacov od prijatia predmetného uznesenia valného zhromaždenia, a v prípade, ak nebolo zvolané riadne, odo dňa, kedy sa mohla oprávnená osoba o uznesení dozvedieť. Podľa žalobcu by sa v prípade, ak by malo platiť tvrdenie žalovanej strany sporu (a súčasne súdu prvej inštancie), že by ku schváleniu uznesenia došlo „tak či tak“, vytvoril nebezpečný precedens, súvisiaci s potláčaním práv menšinových akcionárov, ktorým by sa vlastne pre ich menšinovosť neoplatilo zúčastňovať sa valného zhromaždenia, nakoľko by si väčšinoví akcionári schvaľovali „čo chcú“.
13. S poukazom na uvedené skutočnosti žalobca odvolaciemu súdu navrhuje, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
14. Žalovaná strana sporu vo svojom vyjadrení k predmetnému odvolaniu uviedla, že odvolanie nie je dôvodné, nakoľko pozvánka na valné zhromaždenie bola žalobcovi riadne doručená, avšak ten si ju neprevzal. Žalovaný ako adresáta síce označil žalobcu s uvedením nesprávnej adresy, avšak pošta v O. H. C.D. túto nesprávnosť zistila a zásielku preposlala na adresu žalobcu - H. XX. Z predloženej obálky následne vyplýva, že žalobca si zásielku v odbernej lehote neprevzal, preto sa táto vrátila žalovanému s poznámkou „neprevzatá v odbernej lehote“. Z uvedených skutočností je teda zrejmé, že pozvánka bola
žalobcovi riadne zaslaná a tým, že bola uložená na pošte, sa dostala do jeho dispozície a považuje sa za prevzatú. Žalovaný zároveň poukazuje na to, že pozvánka bola taktiež vyvesená na úradnej tabuli, čo preukázal aj v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a najmä na skutočnosť, že žalobca nepreukázal a ani nešpecifikoval, aké jeho práva by mali napadnutým uznesením valného zhromaždenia byť porušené. S poukazom na uvedené skutočnosti žalovaný odvolaciemu súdu navrhuje, aby odvolanie zamietol a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
15. Žalobca následne vo svojom vyjadrení poukázal na to, že tvrdenie žalovaného o preposlaní zásielky na správnu adresu - H. XX samotnou poštou, ktorá zistila chybu v adrese, nemá nijakú oporu v dokazovaní ani v realite, práve naopak - dokázané bolo, že zásielka bola neúspešne doručovaná na adresu W.Á. XX, o čom svedčí šetrenie Slovenskej pošty, a.s. Na margo argumentácie žalovaného o alternatívnom zvolaní valného zhromaždenia prostredníctvom vývesnej tabule žalobca uviedol, že sa jedná o zavádzajúce tvrdenie. Žalobca naďalej zotrváva na skutočnostiach obsiahnutých v odvolaní a odvolaciemu súdu navrhuje, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej iba C.s.p.) nariadil na prejednanie veci na deň 16.11.2021 pojednávanie (§ 385 C.s.p.), na ktorom v súlade s ustanovením § 384 ods. 1 C.s.p. zopakoval dokazovanie obsahom listinných dôkazov a prednesom sporových strán.
17. Žalobca na pojednávaní uviedol, že naďalej zotrváva na podanom odvolaní a doterajších písomnostiach, pričom na margo adresy W. XX dodal, že na nej nikdy nebýval, jedná sa o rajón v obci a predmetnú adresu chybne uviedol žalovaný.
18. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že predmetná adresa bola pochybením toho, kto vypisoval adresu, avšak nakoľko žalobca je sporovou stranou mnohých sporových konaní, na pošte R. O. H. C. ho už poznajú a vedia, kam mu majú byť zásielky doručované. V prípade, ak by doručovali na adresu W. XX, zásielka by sa vrátila s poznámkou „neznámy“. S poukazom na stanovy má žalovaný za to, že je možný taktiež alternatívny spôsob oznámenia konania valného zhromaždenia. Záverom dodal, že žalobca neuviedol akým spôsobom ho môže prijaté uznesenie obmedzovať na jeho právach.
19. Odvolací súd následne v predmetnej sporovej veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je vzhľadom na skutočnosť, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ani zrušenie, potrebné v súlade s § 388 C.s.p. zmeniť.
20. Podľa § 1 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy, súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
21. Podľa § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť.
22. Podľa § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka, súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha.
23. Podľa § 183 Obchodného zákonníka, o vyhlásení rozhodnutia valného zhromaždenia za neplatné platia obdobne ustanovenia § 131 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/513/20201001>. Akcionár, ktorý sa zúčastnil valného zhromaždenia, sa môže domáhať práva
podľa § 131 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20201001> iba ak podal protest do zápisnice z valného zhromaždenia.
24. Podľa § 184 ods. 2 Obchodného zákonníka, valné zhromaždenie sa koná najmenej raz za rok v lehote určenej stanovami a zvoláva ho predstavenstvo, ak zákon neustanovuje inak, a to spôsobom a v lehotách určených stanovami. Ak zákon ustanovuje povinnosť zvolať valné zhromaždenie a predstavenstvo sa na jeho zvolaní bez zbytočného odkladu neuznieslo alebo dlhší čas nie je schopné uznášať sa, valné zhromaždenie je oprávnený zvolať ktorýkoľvek člen predstavenstva.
25. Podľa § 184 ods. 3 Obchodného zákonníka, pri spoločnosti s akciami na meno zasiela predstavenstvo pozvánku všetkým akcionárom na adresu sídla alebo bydliska uvedenú v zozname akcionárov najmenej 30 dní pred konaním valného zhromaždenia. Pri spoločnosti s akciami na doručiteľa sa uverejňuje v tejto lehote oznámenie o konaní valného zhromaždenia v periodickej tlači s celoštátnou pôsobnosťou, uverejňujúcej burzové správy, ak stanovy neurčujú periodickú tlač s celoštátnou pôsobnosťou. Stanovy môžu určiť aj iný spôsob uverejňovania. Spoločnosť zašle doporučeným listom majiteľovi akcie na doručiteľa oznámenie o konaní valného zhromaždenia v tej istej lehote na ním uvedenú adresu a na jeho náklady, ak majiteľ akcie na doručiteľa zriadil ako zábezpeku na úhradu nákladov s tým spojených záložné právo v prospech spoločnosti aspoň na jednu akciu spoločnosti. Verejné akciové spoločnosti sú povinné uverejňovať oznámenie o konaní valného zhromaždenia v periodickej tlači s celoštátnou pôsobnosťou uverejňujúcej burzové správy, pričom verejné akciové spoločnosti s akciami na doručiteľa sú povinné oznámenie uverejniť aj v prostriedkoch, ktoré umožnia šírenie oznámenia o konaní valného zhromaždenia vo všetkých zmluvných štátoch Dohody o Európskom hospodárskom priestore v lehote podľa prvej vety. Náklady spojené so zvolaním a s konaním valného zhromaždenia znáša spoločnosť.
26. Ustanovenie § 131 Obchodného zákonníka, ktoré rieši neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným a v spojení s ustanovením § 183 aj neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia akciovej spoločnosti, obsahuje jeden zo základných prostriedkov ochrany majetkových aj nemajetkových práv spoločníka (akcionára), ako aj popis sankcie, ak bolo rozhodnutie valného zhromaždenia prijaté v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami. Výpočet okruhu oprávnených osôb je taxatívny, z čoho vyplýva, že okrem uvedených osôb sa žiadna iná osoba nemôže úspešne domáhať určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia súdom, a to ani v prípade jej spôsobilosti preukázať súdu naliehavý právny záujem na takomto určení. Pasívne vecne legitimovanou osobou je spoločnosť - žaloba teda musí smerovať vždy proti nej, nie napr. proti valnému zhromaždeniu, ktoré napadnuté rozhodnutie prijalo. Dovolávať sa neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia súdnou cestou možno v prípade, keď je napadnuté uznesenie v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami, ak sa jedná o spoločnosť s ručením obmedzeným - akcionári sú v namietaní neplatnosti limitovaní, a to tým, že okrem uvedených skutočností musia preukázať, že prijaté uznesenie mohlo obmedziť ich práva (účelom je zabránenie podávaniu tzv. šikanóznych žalôb). Akcionár, ktorý sa valného zhromaždenia, ktoré sporné uznesenie prijalo, zúčastnil, bude musieť zároveň v súdnom konaní preukázať splnenie hmotnoprávnej podmienky, ktorou je podanie protestu do zápisnice na predmetnom valnom zhromaždení - na akcionára, ktorý sa ho však nezúčastnil, sa uvedená povinnosť podať protest z podstaty veci nevzťahuje. Žalobou o určenie neplatnosti možno uznesenie valného zhromaždenia napadnúť tak pre vecno-právne, ako aj formálno-právne alebo procesné vady (napr. nedodržanie postupu pri zvolaní valného zhromaždenia). Lehota, v priebehu ktorej možno podať žalobu o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia súdom, je kogentne ustanovená, pričom z dikcie zákonného ustanovenia vyplýva, že sa jedná o prekluzívnu lehotu, márne uplynutie ktorej má za následok zánik práva domáhať sa takéhoto určenia na súde. Neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia vyslovená súdom pôsobí až od okamihu, keď ju súd vysloví, účinky však nastávajú ex tunc - od prijatia napadnutého uznesenia.
27. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa ako akcionár žalovanej strany sporu domáhal určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ktoré sa konalo dňa 19.03.2016, a na ktorom bola schválená účtovná závierka za rok 2014, nakoľko pozvánka naň mu nebola riadne doručená - namiesto adresy H. XX R. O. H. C. mu táto bola doručovaná na adresu W. XX R. O. H. C.. Súd prvej inštancie v danom prípade vyvodil právny záver, že žalovaná strana sporu so zvolávaním na predmetné valné zhromaždenie nepochybila, pretože postupovala podľa § 184 ods. 3 Obchodného zákonníka a v súlade so stanovami, nakoľko pôvodne žalovanou stranou sporu chybne uvedená adresa
W. XX R. O. H. C. bola neskôr opravená na správnu adresu (H. XX), pričom zároveň z listu, vydaného Slovenskou poštou, a.s. dňa 25.05.2018 mal súd prvej inštancie za preukázané, že predmetná zásielka bola na poštu O. H. C. doručená dňa 16.02.2016, kedy bol vykonaný neúspešný pokus o doručenie a následne bola zásielka počas odbernej lehoty uložená na pošte - o uvedenej skutočnosti bol adresát oboznámený v zmysle oznámenia o uložení zásielky. Nakoľko si žalobca zásielku neprevzal, táto bola dňa 08.03.2016 vrátená späť žalovanému. Súd prvej inštancie taktiež poukázal na to, že ak by bol žalobca aktívny a zaujímal sa o činnosť žalovaného, mal možnosť sa oboznámiť s dátumom konania predmetného valného zhromaždenia prostredníctvom oznamu vyveseného na vývesnej tabuli v sídle spoločnosti žalovaného, čo však neurobil. Súd prvej inštancie primárne žalobu žalobcu zamietol titulom nepreukázania naliehavého právneho záujmu žalobcu na predmetnom súdnom určení, nakoľko žalobca ako minoritný vlastník by bol prehlasovaný a jeho právne postavenie by sa nezmenilo ani neobmedzilo.
28. Odvolací súd sa však s uvedeným právnym názorom, prijatým súdom prvej inštancie, nestotožňuje a predovšetkým poukazuje na skutočnosť, že akcionári majú právo (nie však povinnosť) zúčastniť sa na valnom zhromaždení, pričom výkon tohto práva im spoločnosť nemôže odoprieť. Právna úprava pravidiel zvolávania valného zhromaždenia je prevažne kogentného charakteru a valné zhromaždenie musí byť zvolané predpísaným spôsobom. Určenie spôsobu zvolávania valného zhromaždenia je obligatórnou súčasťou stanov spoločnosti, ktoré môžu podrobnejšie upraviť spôsob zvolávania valného zhromaždenia. Odvolací súd mal za preukázané, že žalovaná strana sporu ako spoločnosť s akciami na meno (ako vyplýva z výpisu z OR, oddiel: Sa, vložka č. 1565/B) mala podľa § 184 ods. 3 Obchodného zákonníka povinnosť zvolať predmetné valné zhromaždenie (datované dňom 19.03.2016) písomnými pozvánkami odoslanými všetkým akcionárom 30 dní pred jeho konaním, a to na adresu sídla alebo bydliska uvedenú v zozname akcionárov, pričom v súlade s čl. II bod 2 stanov žalovaného (č. l. 140 spisu) bol zároveň určený aj doplnkový spôsob jeho zvolania „oznamom vyveseným na vývesnej tabuli v sídle spoločnosti“. Ako vyplýva z obsahu spisu, bydlisko žalobcu sa nachádza na adrese H. XX R. O. H. C. a zároveň v súlade s informáciami, uvedenými v Registri obyvateľov SR, má žalobca na uvedenej adrese od r. 2001 hlásený trvalý pobyt. V konaní bolo preukázané, že predmetnou adresou žalobcu disponuje aj žalovaná strana sporu, nakoľko na ňu mu bola napr. zasielaná aj iná pozvánka, datovaná dňom 25.01.2017 (č. l. 49 spisu). Žalovaný navyše v konaní nepreukázal, že žalobca by požadoval doručovanie písomností na adresu odlišnú od jeho trvalého pobytu.
29. Podľa ustálenej judikatúry jedným z dôvodov na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti súdom môže byť aj nedodržanie postupu na zvolanie valného zhromaždenia určeného zákonom alebo spoločenskou zmluvou. Odvolací súd mal v danom prípade za preukázané, že žalovaná strana sporu nedodržala postup na zvolanie valného zhromaždenia, datovaného dňom 19.03.2016, keď pozvánku naň chybne doručovala žalobcovi ako jej akcionárovi na nesprávnu adresu W. XX R. O. H. C., namiesto správnej adresy H. XX R. O. H. C., ktorou zároveň ako jedinou adresou žalobcu disponovala. Neobstojí ani argument žalovaného spočívajúci v tom, že poštový podnik, keďže žalobcu pozná, zistil predmetnú nesprávnosť a chybu v adrese žalobcu opravil a následne zásielku doručoval na správnu adresu, avšak bol to žalobca, kto si zásielku (ani následne v stanovenej odbernej lehote) neprevzal. Žalovaným tvrdená skutočnosť, týkajúca sa opravy chybne uvedenej adresy poštovým doručovateľom a neúspešným pokusom o doručovanie na správnu adresu, nijakým spôsobom nevyplýva ani z písomnosti poštového podniku zo dňa 25.05.2018 a ani ním nebola v priebehu konania relevantným spôsobom preukázaná. Zo samotného písomného podania poštového podniku zo dňa 25.05.2018 (č. l. 106 spisu) je zrejmé, že predmetná zásielka (RP 134231916SK) bola adresovaná žalobcovi na nesprávnu adresu W. XX R. O. H. C., čo však - ako už bolo vyššie uvedené, nie je adresou jeho bydliska (príp. adresou na doručovanie písomností v súlade s vôľou samotného žalobcu, s ktorou žalovaného vopred oboznámil). Z uvedeného tak jednoznačne vyplýva, že ani uložením predmetnej zásielky na pošte dňa 16.02.2016 sa pozvánka na valné zhromaždenie žalovaného, datované dňom 19.03.2016, nemohla dostať do dispozície žalobcu ako akcionára, čím by došlo k naplneniu správnosti postupu pre jeho zvolanie (bližšie viď napr. rozsudok NS SR zo dňa 30.04.2007, sp. zn. 1 Obdo V 63/2005). Rovnako tak odvolací súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že v prípade úpravy zvolávania valného zhromaždenia uvedenej v stanovách žalovaného, sa v zmysle čl. II bod 2 jedná o doplnkové, nie však alternatívne určenie spôsobu zvolávania valného zhromaždenia, preto ani argument žalovanej strany sporu o tom, že sa žalobca mohol s predmetnou skutočnosťou oboznámiť prostredníctvom mechanizmu oznamu vyveseného na vývesnej tabuli žalovaného, čím by bolo zhojené dodržanie postupu zvolania predmetného valného zhromaždenia, v danom prípade neobstojí.
30. Odvolací súd zároveň považuje za potrebné dodať, že už samotným porušením riadneho procesu zvolania valného zhromaždenia došlo k obmedzeniu práva žalobcu sa na predmetnom valnom zhromaždení zúčastniť a vykonávať na ňom svoje (aj keď menšinové) akcionárske práva, a preto pre rozhodnutie o určení neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ktorého sa žalobca žalobou domáha, nie je potrebné skúmať, či napadnutým uznesením boli obmedzené alebo porušené jeho práva. S poukazom na uvedené teda ani argument žalovanej strany sporu o absencii obmedzenia práv žalobcu prijatím napadnutého uznesenia valného zhromaždenia nie je dôvodom pre nevyslovenie jeho neplatnosti.
31. Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade bolo preukázané, že žalovaný nedodržal postup pri zvolávaní valného zhromaždenia, datovaného dňom 19.03.2016, čím došlo k znemožneniu účasti žalobcu na predmetnom valnom zhromaždení, následkom čoho je v zmysle žalobcom podanej žaloby vyslovenie neplatnosti uznesenia na ňom prijatom, odvolací súd postupujúc v súlade s ustanovením § 388 C.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
32. Podľa § 396 ods. 1 C.s.p., ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
33. Podľa § 396 ods. 2 C.s.p., ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.
34. O trovách konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 396 ods. 1 a 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a 2, § 256 C.s.p. tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
35. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).