Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6Csp-27-2021.pdf
PDF · 86.13 KB
Case nature
Area
Subarea
6Csp/27/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou A.. I. T., v právnej veci žalobcu: U. s.r.o., so sídlom Z. XX, XXX XX I., U.: XX XXX XXX, právne zastúpený: A.. Y. I., advokátka so sídlom W. 2, XXX XX I.-E. mesto, proti žalovanému: A. D., nar. XX.X.XXXX, bytom E. Y., o zaplatenie XX,XX eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi XX,XX eur s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy XX,XX eur od XX.X.XXXX do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky X,- eurá a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, a to v rozsahu XXX%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojím návrhom na vydanie platobného rozkazu, doručeným F. súdu I. I. dňa XX.XX.XXXX domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy XX,XX eur s prísl., a náhrady nákladov na uplatnenie pohľadávky a náhrady trov tohto konania. Žalobca návrh odôvodnil tým, že žalovaný využil služby B. podniku I. a.s., cestoval dňa X.X.XXXX o XX,XX hod. na linke A. č. XX v I. bez platného cestovného lístka. Preto mu vznikla povinnosť zaplatiť B. podniku I. a.s. cenu cestovného X,XX eur a aj úhradu v zmysle Prepravného poriadku za cestovanie bez platného lístka vo výške XX,- eur. Takto vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi XX,XX eur. Uvedená pohľadávka bola žalobcovi postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok, čo bolo žalovanému oznámené listom zo dňa XX.X.XXXX. 2. Konanie bolo pôvodne vedené v rámci upomínacieho konania na F. súde I. I. pod sp.zn. XXUp/ XXXX/XXXX, v ktorom bol dňa XX.XX.XXXX vydaný platobný rozkaz, ktorým bolo návrhu žalobcu vyhovené. Žalovaný podal voči platobnému rozkazu odpor, v ktorom poukázal na to, že má preukaz ZŤP, že uvedenú skutočnosť revízor neakceptoval, že má viacero zdravotných problémov. K odporu sa vyjadril žalobca, ktorý poukázal na to, že žalovaný nepreukázal, že sa pri kontrole preukázal zľavneným cestovným lístkom spolu s príslušným preukazom ZŤP a tieto skutočnosti nepreukázal ani dodatočne v lehote 30 dní podľa prepravného poriadku. Fotokópiu preukazu ZŤP nepripojil ani k odporu. Z dôvodu včas podaného odporu a z dôvodu, že žalobca navrhol pokračovanie v konaní na miestne a vecne príslušnom súde, spis bol postúpený tunajšiemu súdu na prejednanie veci. 3. Na nariadené pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa XX.XX.XXXX sa nedostavil žalobca, jeho právny zástupca, ani žalovaný. Právny zástupca žalobcu a žalobca svoju neúčasť ospravedlnili písomne. O odročenie pojednávania nepožiadali. Žalovaný mal predvolanie doručené postupom podľa Civilného sporového poriadku/ § 111 ods. 3 C.s.p./ , svoju neúčasť neospravedlnil, o odročenie pojednávania nepožiadal.
4. Podľa § 179 ods. 1 C.s.p. pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona.
Podľa § 180 C.s.p. po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.
5. Súd rozhodol podľa § 180 C.s.p. že vec prejedná v neprítomnosti strán sporu a to aj z dôvodu hospodárnosti konania s poukazom na ustanovenie § 179 C.s.p..
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise. Z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok súd zistil, že žalovaný cestoval dňa X.X.XXXX o XX,XX hod. na linke MHD č. XX v I. bez platného cestovného lístka bez platného cestovného lístka, ktorý mal hodnotu X,XX eura. Žalovaný v odpore, ktorý podal voči platobnému rozkazu síce tvrdil, že je držiteľom preukazu ZŤP, tieto skutočnosti však nepreukázal, žiaden takýto doklad súdu nepredložil.
7. Podľa § 760 Občianskeho zákonníka zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom. Podľa § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave cestujúci je povinný zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča, iného člena osádky autobusu alebo revízora preukázať sa platným cestovným lístkom. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave ak sa pri kontrole cestovných lístkov v autobuse alebo bezprostredne po vystúpení z neho na zastávke cestujúci nepreukáže vodičovi, inému členovi osádky autobusu alebo revízorovi na jeho výzvu platným cestovným lístkom, je povinný na mieste zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu podľa tarify; inak je povinný preukázať sa dokladom totožnosti na zaznamenanie identifikačných údajov potrebných na vymáhanie cestovného a sankčnej úhrady v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti. Ak ide o maloletého, zisťujú sa identifikačné údaje aj o jeho zákonnom zástupcovi. Povinnosť preukázať sa dokladom totožnosti na zaznamenanie identifikačných údajov v rozsahu podľa odseku 2 sa vzťahuje aj na cestujúceho, ktorý poškodil alebo znečistil autobus a nezaplatil na mieste paušálnu sumu náhrady škody alebo náhradu za vyčistenie autobusu. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave potvrdením o uzatvorení zmluvy o preprave osôb a o zaplatení cestovného je cestovný lístok v papierovej podobe alebo v elektronickej podobe. Cestovný lístok v papierovej podobe obsahuje obchodné meno dopravcu, jeho identifikačné číslo a daňové identifikačné číslo, druh cestovného lístka, čas jeho platnosti, prevádzkový rozsah a sumu zaplateného cestovného. Ďalšie údaje, ako aj tvar cestovného lístka a spôsob jeho vydávania podrobnejšie určí prepravný poriadok po zohľadnení predpisov o účtovníctve a o dani z pridanej hodnoty. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave cestujúci je povinný a)mať platný cestovný lístok pri nastupovaní do autobusu, ak ho vydala výdajňa cestovných lístkov mimo autobusu alebo ak ide o cestovný lístok vo forme aktivovaného elektronického média, b)kúpiť si cestovný lístok bezprostredne po nastúpení do autobusu, ak cestovný lístok vydáva vodič alebo iný člen osádky autobusu, c)označiť si cestovný lístok v označovacom zariadení autobusu bezprostredne po nastúpení do autobusu, ak ide o cestovný lístok, ktorého platnosť sa začína až jeho označením.
Podľa § 16 ods. 5 zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave cestujúci je povinný mať cestovný lístok pri sebe po celý čas prepravy a bezprostredne pri vystupovaní z autobusu a na výzvu sa ním preukázať osádke autobusu, revízorovi alebo osobe poverenej výkonom odborného dozoru. Podľa § 17 ods.2 zákona č. 56/2012 Z.z., sankčnú úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom určí dopravca najviac do stonásobku základného cestovného bez príplatkov.
8. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, žalovaný cestoval dopravným prostriedkom právneho predchodcu žalobcu, t.j. medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu / B. podnik a.s./ došlo k uzavretiu zmluvy o preprave podľa § 760 a nasl. Občianskeho zákonníka. Predchodca žalobcu si svoju povinnosť zo zmluvy splnil, prepravu žalovaného vykonal. Povinnosťou žalovaného bolo za vykonanú prepravu zaplatiť. Žalovaný si však svoju povinnosť nesplnil, naopak, bol pristihnutý pri tom, ako cestoval bez platného cestovného lístka. Preto mu okrem povinnosti zaplatiť Dopravnému podniku Bratislava a.s. hodnotu platného cestovného lístka, ktorá bola v tom čase X,XX eura, súčasne vznikla povinnosť vykonať aj sankčnú úhradu vo výške XX,- eur, stanovenú cenníkom, ktorý je súčasťou prílohy Prepravného poriadku. Podľa čl. A14 prepravného poriadku integrovaného dopravného systému v Bratislavskom kraji, je totiž cestujúci povinný na vyzvanie oprávnenej osoby dopravcu predložiť na kontrolu cestovný lístok, a ak sa ním nevie preukázať, je povinný zaplatiť cenu cestovného a aj úhradu za cestovanie bez platného lístka, podľa Cenníka, ktorý je súčasťou Prílohy prepravného poriadku. Podľa tohto Cenníka je základná sadzba za cestovanie bez platného lístka 70,- eur. Žalobca si uplatnil celú túto sumu. Zmluvou o postúpení pohľadávky Dopravný podnik Bratislava a.s. postúpil predmetnú pohľadávku žalobcovi, o čom svedčí oznámenie o postúpení pohľadávky adresované žalovanému. Aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní vyplýva zo zmluvy o postúpení pohľadávky, na základe ktorej pôvodný veriteľ / B. podnik I. a.s./ ako postupca postúpil žalobcovi ako postupníkovi pohľadávku , ktorá je predmetom tohto konania a to v súlade s § 524 Občianskeho zákonníka. Čo sa týka tvrdení žalovaného v odpore, že je ZŤP , k tomu súd uvádza, že prípadné zľavy pre držiteľov takéhoto preukazu upravuje Prepravný poriadok integrovaného dopravného systému v Bratislavskom kraji a to konkrétne v článku B7 upravujúcom zľavnenú prepravu. Takáto zľavnená preprava v rozsahu 50 % z ceny lístka sa poskytuje podľa čl. B.7.1 písm. e) držiteľom preukazov ŤZP alebo ŤZP-S, avšak nárok na zľavu vzniká len za splnenia podmienok upravených v čl. B.7.3 písm. d) prepravného poriadku. T.j. držiteľ ŤZP nemá automaticky nárok na bezplatné cestovanie. Ak však splní podmienky upravené v čl. B.7.3 písm. d) prepravného poriadku , má nárok na zľavu 50%. T.j. k zľavnenému lístku musí predložiť príslušný preukaz ŤZP alebo ŤZP-S vydaným príslušným úradom. Z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok však vyplýva, že žalovaný cestoval bez akéhokoľvek lístku, t.j. nemal zakúpený ani zľavnený. Žalovaný opak nepreukázal. Nepreukázal, či vôbec spĺňal podmienky pre poskytnutie vyššie uvedenej zľavy a ani to, či si vôbec zakúpil zľavnený lístok. T.j. žalovaný svoje tvrdenie uvedené v odpore nijako nepreukázal, nepreukázal, že vo vzťahu k predchodcovi žalobcu, resp. jeho revízorovi sa preukázal zľavneným cestovným lístkom a preukazom ZŤP, a to ani dodatočne, preto súd na tieto jeho nepreukázané tvrdenia neprihliadal.
9. Okrem žalovanej istiny si žalobca uplatnil aj úrok z omeškania a náhradu nákladov na vymáhanie pohľadávky v sume X,- eur. Vzhľadom na to, že sa jedná o peňažné plnenie, s ktorým je žalovaný v omeškaní, súd priznal žalobcovi aj príslušenstvo pohľadávky, úroky z omeškania v ním uplatnenej výške, t.j. úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy 70,70 eur a to tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku, podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a s poukazom na Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení noviel. A súčasne ako príslušenstvo pohľadávky bola žalobcovi priznaná aj suma 3,- eur, predstavujúca náklady spojené s / mimosúdnym/ uplatnením pohľadávky a to podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
10. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
11. O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu , preto mu súd aj priznal nárok na náhradu jeho trov v celom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O konkrétnej výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a to samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 C.s.p..
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia a to cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Nitra. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.