Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_11CoP-37-2021.pdf
PDF · 87.3 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/37/2021
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Nory Tomkovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: L. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa matky: I. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. A. Q. XX, A. M. F., a otca: L. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. X, S., právne zastúpený AK DPP Martaus & Partners, s.r.o. so sídlom Jána Milca 788/5, Žilina, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca maloletého dieťaťa proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 21P/140/2021-140 zo dňa 13.08.2021, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom žiadal o určenie práva styku s mal. synom L. každý párny týždeň od nedele od 10.00 hod. do stredy do 10.00 hod. a v nepárnom týždni od nedele od 10.00 hod. do štvrtka do 10.00 hod.
2. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o dôvodnosti neodkladného opatrenia nevyhnutne riešil otázku potreby bezodkladnej úpravy pomerov rodičov k maloletému dieťaťu, pri ktorej vychádzal z návrhu otca a zo spisového materiálu. Po zhodnotení všetkých skutočností dospel k záveru, že v danom prípade neexistuje dôvod, ani žiadna naliehavá potreba pre okamžitý zásah súdu a preto nie sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie tohto neodkladného opatrenia. Maloletý L. je aktuálne v osobnej starostlivosti matky. Otec sa s maloletým stretáva po dohode s matkou v širšom rozsahu. Matka v stretávaní otca so synom v zásade nebráni, iba podľa tvrdení otca komunikácia s matkou býva problematická, často mení rozhodnutia na poslednú chvíľu a podľa svojej subjektívnej nálady, resp. žiada otca striktne dodržiavať súdom stanovený režim stretávania sa maloletého s otcom, čo však otec deklaroval iba v jednom prípade a to dňa 10.07.2021, kedy došlo k prvému vážnejšiemu konfliktu medzi rodičmi. Vzťah rodičov vykazuje isté známky napätia, avšak doposiaľ medzi nimi došlo vždy ku konsenzu. Ako z návrhu otca vyplýva, styk s maloletým prebieha nielen štandardne v zmysle rozsudku, ale i nad rámec predmetného rozhodnutia na základe vzájomnej dohody rodičov. Zároveň apeloval na oboch rodičov, aby obaja v záujme budúcej výchovy svojho maloletého syna si prehodnotili svoje postoje, skonsolidovali si vzťahy, pretože ich "rodičovský boj" poznačí negatívne nielen životy ich samých, ale aj život a budúcnosť ich maloletého dieťaťa. Vychádzajúc zo základných ustanovení Zákona o rodine je v najlepšom záujme mal. dieťaťa, aby trávilo čas s obomi rodičmi. Poukazuje na to, že je najmä v záujme maloletého dieťaťa, aby rodičia pristúpili k vzájomnému akceptovaniu ich postavenia a rolí v živote maloletého dieťaťa a nevytvárali v dôsledku vzájomných konfliktov prekážky pre budovanie si vzťahu dieťaťa a druhého rodiča. V tomto štádiu je veľmi dôležité zachovať kontinuitu už prebiehajúcich stretnutí maloletého L. s otcom, aby sa tak zachoval, resp. prehlboval aj naďalej vzťah otca so synom. Vzhľadom k tomu, že neodkladné opatrenie sa má nariadiť len za predpokladu, že je potrebný okamžitý zásah súdu, kedy je daná naliehavosť úpravy pomerov účastníkov, najmä vtedy, keď by nebola zabezpečená riadna starostlivosť o maloleté
dieťa alebo by bol jeho život alebo zdravie vážne ohrozený alebo narušený, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ako nedôvodný.
3. Voči citovanému uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa, v ktorom namietal, že súd prvej inštancie sa nedostatočne zaoberal skutočnosťami a predloženými dôkazmi, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a takto nesprávne zistený skutkový stav následne nesprávne právne posúdil. Opätovne poukázal na to, že je to už viac ako štyri roky, čo sa stretáva s maloletým tri, alebo štyri dni v týždni, čo je v oveľa širšom rozsahu, ako je stanovené posledným rozsudkom upravujúcom jeho styk s maloletým. Vyslovil, že v tomto prípade by sa nemalo prihliadať len na právny stav veci, že maloletý je oficiálne zverený do starostlivosti matky, a že otec má len upravený styk s maloletým a s maloletým sa stretáva nad rámec dohody rodičov, teda striktne podľa rozsudku skôr vydaného v tejto veci, ale treba prihliadať na faktický stav veci, ktorý je taký, že maloletý sa stretáva s otcom tak, ako keby bol v striedavej starostlivosti oboch rodičov. Podľa jeho názoru nemožno tento fakt opomenúť a nemožno opomenúť ani to, že vo veciach maloletých sa prihliada najmä na záujem maloletého. Maloletému je spôsobovaná ujma a trauma, pretože je už dlhodobo zvyknutý na častejší styk s otcom, ktorý mu už nie je dlhší čas umožňovaný. Poukazuje na to, že maloletý sa neustále vypytuje, prečo nemôže byť s otcom tak, ako doteraz a z dôvodu, že nemôže, má maloletý zlú náladu, je deprimovaný, plače. Nesprávny postup súdu odôvodňuje tým, že súd nevykonal činnosť smerujúcu k zisteniu najmä stavu tejto veci vo vzťahu k maloletému a k jeho najlepším záujmom, prostredníctvom kolízneho opatrovníka. Má za to, že k tomu, aby súd dostatočne zistil skutkový stav veci a hlavne správne, mal kolíznemu opatrovníkovi, ktorý sa k jeho podanému návrhu nevyjadril, uložiť povinnosť, aby sa k tejto veci vyjadril, aby zistil pomery maloletého v tejto veci. Namietol, že súdu predložil na USB množstvo fotografií ako dôkazov o stretávaní sa s otcom maloletého, avšak tento sa k týmto dôkazom v uznesení nijako nevyjadril. Súd v uznesení správne uvádza, že „Maloletý pre zdravý vývoj potrebuje stabilné a milujúce rodinné prostredie, na ktoré bol doposiaľ zvyknutý aj s prihliadnutím na rozsah rodičmi už dohodnutého styku s otcom. V tomto štádiu je veľmi dôležité zachovať kontinuitu už prebiehajúcich stretnutí maloletého L. s otcom, aby sa tak zachoval, resp. prehlboval aj naďalej vzťah otca so synom.“, a preto je nepochopiteľné, že rozhodol opačne a teda tak, že maloletému neumožňuje zachovať prostredie, na ktoré bol doposiaľ zvyknutý - nakoľko to momentálne bez zásahu súdu, z dôvodov na strane matky nie je možné. Na základe uvedených skutočností navrhoval otec maloletej, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že nariadi neodkladné opatrenie, v zmysle návrhu otca na vydanie neodkladného opatrenia v tejto veci, alebo v prípade splnenia podmienok autoremedúry, v zmysle ustanovenia § 376 Civilného sporového poriadku, napadnuté uznesenie zmenil tak, že nariadi neodkladné opatrenie na základe návrhu otca v tejto veci.
4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle ustanovení § 65 a § 66 CMP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
5. Odvolací súd po preskúmaní spisu dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav veci a vec správne právne posúdil. Odôvodnenie napadnutého uznesenia zodpovedá požiadavkám pre odôvodňovanie súdnych rozhodnutí v zmysle ustanovenia § 220 CSP a odvolací súd sa v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s dôvodmi napadnutého uznesenia.
6. Odvolací súd len na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia doplnil:
7. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese, ktoré nemá charakter konečného rozhodnutia a ktorého účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Možno ho nariadiť len ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená a v prípade konania podľa CMP aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem. Nevyhnutným predpokladom pre vydanie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Súd v konaní o nariadení neodkladného opatrenia zisťuje len elementárne skutočnosti, ktoré majú byť základom pre jeho nariadenie.
8. Pri rozhodovaní o právach, týkajúcich sa maloletých detí, súd prihliadne najmä na záujem maloletého dieťaťa. V takýchto prípadoch je úprava neodkladným opatrením opodstatnená v prípadoch, ak je to potrebné na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa, ktorá z rôznych dôvodov zabezpečená
nie je, alebo v prípadoch, ak maloletému dieťaťu hrozí bezprostredné nebezpečenstvo a je potrebné neodkladne upraviť pomery do rozhodnutia vo veci samej, ktoré neznesú odklad.
9. V predmetnom konaní sa otec podaným návrhom domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by sa zmenila (rozšírila) doterajšia úprava styku otca s mal. dieťaťom plynúca z právoplatného rozsudku Okresného súdu Žilina, sp. zn. 30P/214/2016 zo dňa 07.12.2016. Naliehavosť potreby úpravy styku odôvodnil tým, že toto rozšírenie je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, pričom poukázal na to, že už viac ako štyri roky sa s maloletým stretáva v oveľa širšom rozsahu, ako je týmto rozsudkom stanovené.
10. Rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp. zn. 30P/214/2016 zo dňa 07.12.2016 bol na základe schválenej rodičovskej dohody maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky s tým, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý týždeň v stredu a v nedeľu v čase od 10:00 hod. do 14:00 hod.
11. V súčasnosti sa na súde na základe podaného návrhu otcom vedie konanie vo veci zverenia maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov sp. zn. 21P/198/2021, kde súd po dôkladnom dokazovaní, potrebnom pre spravodlivé rozhodnutie vo veci, a to tak, aby bol čo najlepšie chránený a zabezpečený záujem maloletého rozhodne rozsudkom vo veci samej.
12. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že nie sú splnené predpoklady na to, aby bolo potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov ohľadne styku otca s maloletým tým, že by došlo k jeho rozšíreniu oproti doteraz platnej úprave. V danom prípade je styk otca s maloletým súdne upravený, styk sa realizuje, podľa vyjadrenia otca aj v širšom rozsahu ako to vyplýva z rozsudku, teda právny podklad pre určenie času na udržiavanie a rozvíjanie vzťahov medzi otcom a dieťaťom je daný a nenariadenie neodkladného opatrenia v zmysle požiadavky otca, nie je žiadnou hrozbou pretrhnutia citových väzieb medzi nimi. Inštitút neodkladného opatrenia neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Jeho podstatou je urýchlená ochrana ohrozených alebo porušených práv, ktorú súd poskytuje na základe zjednodušeného a urýchleného procesného postupu. Neodkladným opatrením sa upravuje styk len v nevyhnutnom rozsahu a nie je ani možné neodkladným opatrením reagovať na každú zmenu v pomeroch účastníkov. Hlavne sa má ním zabezpečiť len prvotná úprava styku v takom rozsahu, o ktorom je predpoklad, že v dôsledku absencie možnosti vykonať dokazovanie potrebné na posúdenie vyváženosti požiadavky rodiča so záujmom maloletého dieťaťa, bude ku prospechu maloletého dieťaťa. V danom prípade nebola splnená podmienka naliehavosti veci a potreby neodkladného a okamžitého zásahu súdu formou otcom navrhovaného neodkladného opatrenia.
13. Pokiaľ otec v odvolaní poukazuje na to, že súd prvej inštancie sám v odôvodnení konštatuje, čo pokladá za dôležité pre maloletého pre jeho zdravý vývoj, keď apeluje na rodičov, aby maloletému zabezpečili stabilné a milujúce prostredie, na ktoré bol doposiaľ zvyknutý, a to s prihliadnutím na rozsah rodičmi už dohodnutého styku s otcom, odvolací súd sa s týmito názorom súdu stotožňuje. Aj odvolací súd zastáva názor, že v danom prípade je pre maloletého najlepšie zachovať styk otca s maloletým v rozšírenom rozsahu, doteraz zaužívanom. Avšak ani skutočnosť, že tento styk sa v súčasnosti realizuje v súdom stanovenom rozsahu nepredpokladá naplnenie podmienky - naliehavosti veci a potreby neodkladného a okamžitého zásahu súdu formou otcom navrhovaného neodkladného opatrenia. Opätovne zdôrazňuje, že úpravou neodkladných opatrení zákon umožňuje riešiť také situácie, kde je potrebný okamžitý zásah súdu, čo v danom prípade splnené nie je.
14. Zároveň odvolací súd s dôrazom kladeným aj na „najlepší záujem“ maloletého dieťaťa, považuje za potrebné uviesť, že je potrebné si uvedomiť, že do prípadného konfliktu rodičov je vždy zaťahované aj dieťa, čo sa potom môže negatívne odraziť na psychike samotného dieťaťa, pretože pre dieťa je prirodzené, že má rado oboch svojich rodičov a pri konfliktnom vzťahu medzi rodičmi sa dieťa dostáva do svojho vnútorného konfliktu, čo môže mať negatívne dôsledky na jeho psychický vývoj.
15. K argumentácii otca, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávne a neúplne zisteného skutočného stavu veci, odvolací súd uvádza, že podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov a bez nariadenia pojednávania. V štádiu nariadenia neodkladného opatrenia súd nevykonáva dokazovanie vo vlastnom zmysle slova, ktoré bude vykonané v základnom konaní pred rozhodnutím vo veci samej. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd vychádza z tvrdení účastníkov (uvedených v návrhoch,
opravných prostriedkoch) a listín, ktoré sú súčasťou spisu. Pri prijímaní takéhoto opatrenia, ktoré je opatrením dočasným a neodkladným, prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. V danom prípade sa súd prvej inštancie dôsledne uvedenými kritériami riadil.
16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)