Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-4Cb/18/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč s.r.o. so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 36 857 033, proti žalovanej: D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX P., o zaplatenie 4 610,80 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 4 310,80 eura s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 4 610,80 eura od 28.04.2017 do 28.02.2021, zo sumy 4 510,80 eura od 01.03.2021 do 31.03.2021, zo sumy 4 410,80 eura od 01.04.2021 do 31.05.2021 a zo sumy 4 310,80 eura od 01.06.2021 do zaplatenia zamieta.

V časti o zaplatenie sumy 300 eur s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 100 eur od 01.03.2021 do 31.03.2021, zo sumy 200 eur od 01.04.2021 do 31.05.2021 a zo sumy 300 eur od 01.06.2021 do zaplatenia súd konanie zastavuje.

Súd žalovanej priznáva náhradu trov konania proti žalobcovi vo výške 95,66%, o ktorej rozhodnej tunajší súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1./ Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 4 610,80 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 28.04.2017 do zaplatenia z dôvodu, že dňa 04.07.2014 so žalovanou ako podnikateľským subjektom uzavrel zmluvu o revolvingovom úvere č. 196351, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 13 248 eur a žalovaná sa ho zaviazala splatiť v 50-tich mesačných splátkach vo výške 276 eur podľa splátkového kalendára, pričom na základe dodatku k zmluve jej bol spoplatnený odklad splátok č. 27 a 28 sumou 552 eur. Listom zo dňa 17.04.2017 žalobca oznámil žalovanej, že je v omeškaní s úhradou splátok a keďže žalovaná neuhradila dlžné splátky, tak úver sa stal splatným dňa 27.04.2017. Okrem toho si žalobca voči žalovanej uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty 2x po 662,40 eura a keďže žalovaná do podania žaloby zaplatila na úvere sumu 10 514 eur, tak celková dlžná suma voči nej je súčtom neuhradených splátok ako aj zmluvných pokút.

2./ Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila a žiadala ju zamietnuť (č.l.41) z dôvodu, že sa jedná o spotrebiteľský úver, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia a nasl. o ochrane spotrebiteľa a o spotrebiteľských úveroch. Namietala, že zmluva o úvere nemá všetky náležitosti uvedené v a preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a to zvlášť s poukazom na skutočnosť, že v zmluve absentuje údaj o RPMN. Podľa nej je zmluva o revolvingovom úvere zavádzajúca s poukazom na jej obsah, nakoľko jej reálne nebol poskytnutý úver vo výške 13 248 eur, ale iba vo výške 4 000 eur

a keďže mala splátkami spolu zaplatiť sumu 13 248 eur, tak podľa nej sa jedná o úžernícky úrok a neprijateľné zmluvné podmienky. Zmluvu uzatvárala v čase, keď bola vo finančnej tiesni a preto namieta neprimerane vysokú odmenu vo výške 9 248 eur, ktorá nemôže požívať súdnu ochranu. Okrem toho zmluva neobsahuje údaj o výške úrokov v percentách. Rovnako tak namietala dodatok k zmluve o revolvingovej pôžičke zo dňa 09.11.2016 a hlavne výšku zmluvnej odmeny 552 eur, ktorú považovala za neprimerane vysokú. V časti žaloby, ktorou si žalobca uplatnil zaplatenie zmluvnej pokuty 2x po 662,40 eura vzniesla žalovaná námietku premlčania. Keďže úver považovala za spotrebiteľský, tak namietala jeho zosplatnenie s tým, že je v rozpore s ustanovením a . Keďže žalobcovi uhradila splátky vo výške 10 514 eur, pričom istina úveru predstavovala sumu 4 000 eur, tak žalobca voči nej nemá žiadnu pohľadávku. Ustanovenia zmluvy o výške odplaty za poskytnutie úveru ako aj o zmluvných pokutách považovala žalovaná za neprijateľné zmluvné podmienky a pre rozpor s dobrými mravmi za absolútne neplatné.

3./ Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovanej (č.l. 65) uviedol, že popiera jej tvrdenie o spotrebiteľskom charaktere úveru, nakoľko žalovaná požiadala o poskytnutie úveru na podnikateľské účely a v žiadosti o úver označila, že ide o úver na investičný účel. Žalobca na základe žiadosti žalovanej a predložených dokladov ponúkol žalovanej úver za podmienok, že nominálna hodnota úveru predstavuje čiastku 13 248 eur, pričom jej časť vo výške 4 000 eur bude vyplatená v prospech účtu dlžníka a zostávajúca časť bude započítaná v prospech úhrady zmluvnej odmeny. Predmetom konania je uhradenie nesplateného počtu splátok. Zmluvnú odmenu žalobca nepovažoval za neprimeranú a poukázal na to, že hodnota úrokovej sadzby pri tomto úvere je 34,90% ročne. Uvedená výška úrokovej sadzby podľa žalobcu nie je v rozpore zo zásadami poctivého obchodného styku a rovnako tak zmluvnú pokutu považoval za primeranú. Vzhľadom k tomu, že žalovaná v dňoch 01.03.2021, 01.04.2021 a 01.06.2021 zaplatila tri splátky po 100 eur, zobral žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 300 eur s úrokmi z omeškania. S poukazom na uvedené čiastočné plnenie mal žalobca za to, že zo strany žalovanej ide o uznanie zvyšnej časti dlhu v zmysle . Námietku premlčania nepovažoval za dôvodnú, keďže premlčacia doba je 4 ročná a všetky nároky si uplatnil na súde pred jej uplynutím. Nakoľko ku dňu podania žaloby na súd sa stali splatnými všetky neuhradené splátky zo zmluvy, tak tvrdenia žalovanej ohľadne oprávnenosti vymáhania nároku nepovažoval za dôvodné a rovnako tak odkazy na ustanovenia

4./ Žalovaná predložila súdu výpočet ročného úroku (č.l. 82), podľa ktorého ročná úroková miera pri predmetnom úvere predstavuje 34,90% a RPMN 114,73% a v následnom vyjadrení (č.l. 122) uviedla, že v čase podania žiadosti o úver bola v tiesni a žalobca požadoval od nej doloženie dokladov, ktoré v priebehu konania predložil súdu na jeho výzvu, avšak finančné prostriedky z úveru nepoužila na podnikanie ani nemali žiaden súvis s vykonávaním jej práce opatrovateľky v Rakúsku. Žalobcu nežiadala o poskytnutie finančných prostriedkov na účely výkonu podnikateľskej činnosti a úver bol použitý na súkromné účely. Úver žiadala ako fyzická osoba, čo je zrejmé aj z toho, že v žiadosti je pri jej mene uvedené rodné číslo a pokiaľ ide o oprávnenie vydané v Rakúsku, tak sa vydáva iba na výkon opatrovateľskej činnosti a na území Slovenska nemá žiadne živnostenské oprávnenie a nemá pridelené ani IČO. Vzhľadom na všetky ňou uvádzané dôvody považovala zmluvu za spotrebiteľskú s tým, aby právny vzťah so žalobcom bol posúdený podľa ustanovení .

5./ Na pojednávaní žalovaná uviedla, že banka jej nechcela dať úver, nakoľko ručila jednému známemu, ktorý úver nesplácal a preto si zobrala úver od žalobcu, pretože súrne potrebovala vyplatiť podlžnosti za syna. Ako opatrovateľka v Rakúsku by podnikateľský úver ani nemala na čo použiť a pri podpisovaní dokladov si nevšimla, že ide o takýto typ úveru. Pre poskytnutie úveru potrebovala pracovnú zmluvu a nakoľko ju nemala, tak sprostredkovateľka si od nej vypýtala doklady o tom, že je opatrovníčkou v Rakúsku a tieto doklady jej predložila a na základe nich potom spísala zmluvu. Ona ani netušila, že by malo ísť o podnikateľský úver, pričom úver potrebovala na súkromné účely. Nepamätá si, či jej bol doručený pokus o zmier a faktúry na zmluvnú pokutu neprevzala.

6./ Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, ako aj oboznámením sa s predloženými dokladmi a zistil, že žalovaná dňa 03.07.2014 písomne požiadala žalobcu o poskytnutie úveru Profi s tým, že v žiadosti bola identifikovaná ako podnikateľ - fyzická osoba a okrem jej osobných údajov bolo uvedené, že má remeselnú živnosť s dátumom začiatku podnikania 15.07.2008 a je zapísaná v živnostenskom registri s miestom podnikania vo Viedni, pričom jej hrubý ročný príjem je 15 737,45 eur. Okrem toho v žiadosti žalovaná uviedla bankové spojenie na č. ú. 2614269150 a v údajoch o požadovanom úvere je

uvedená poskytnutá čiastka vo výške 4 000 eur s tým, že splatnosť úveru bude 48 mesiacov pri výške mesačnej splátky 276 eur a nominálna hodnota úveru 13 248 eur. Ako účel čerpania úveru bol v žiadosti označený investičný účel. Medzi prílohami pripojenými k žiadosti sú označené kópie osobných dokladov, kópia kartičky k bankovému účtu, daňové priznania za roky 2012 a 2013, živnostenský list a faktúry za posledné tri mesiace. Z uvedených príloh predložených žalobcom vyplýva, že žalovaná bola od 15.07.2008 zapísaná v živnostenskom registri vo Viedni s predmetom podnikania osobná starostlivosť a okrem daňových priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za roky 2012 a 2013, žalovaná predložila faktúry o jej príjme za posledné tri mesiace pred podaním žiadosti o úver ako aj fotokópiu kartičky k bankovému účtu a kópie osobných dokladov. Podľa výpisu zo Živnostenského registra SR (č.l. 91) bola žalovaná evidovaná ako podnikateľský subjekt od 01.05.2018 v predmete podnikania poskytovanie služieb osobného charakteru a oprávnenie jej zaniklo dňom 21.11.2018.

7./ Na základe žiadosti žalovanej o poskytnutie úveru žalobca uzavrel so žalovanou dňa 04.07.2014 zmluvu o revolvingovom úvere č. 196351 - 24040 podľa a nasl. s tým, že žalobca sa ako veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanej ako dlžníkovi na účely výkonu jej podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky v dohodnutej výške 13 248 eur do 8 pracovných dní od doručenia jedného podpísaného rovnopisu tejto zmluvy. Žalovaná sa zaviazala veriteľovi úver splatiť v 48 mesačných splátkach vo výške 276 eur splatných podľa splátkového kalendára uvedeného v prílohe č. 1 zmluvy. Podľa čl. 2 bod 2.2 sa veriteľ po riadnom splatení prvých troch splátok úveru zaviazal na požiadanie dlžníka odložiť splatnosť maximálne dvoch po sebe idúcich splátok úveru a to bez nároku na odplatu. Nárok na uvedený odklad splatnosti splátky úveru má dlžník len jeden krát počas doby trvania zmluvy. Podľa čl. 3 bod 3.1 zmluvy v prípade, že dlžník splatí všetky splátky úveru podľa splátkového kalendára , resp. všetky záväzky voči veriteľovi vzniknuté z tejto zmluvy, vzniká dlžníkovi po predchádzajúcom schválení zo strany veriteľa nárok na revolving a bude mu teda úver automaticky navýšený, t.j. veriteľ poskytne dlžníkovi čiastku vo výške 13 248 eur a revolving bude prevedený bankovým prevodom na účet dlžníka do 8 pracovných dní od vzniku nároku na revolving. Na poskytnutie revolvingu nemá dlžník bez predchádzajúceho schválenia zo strany veriteľa právny nárok. V čl. 4 zmluvy je uvedená zmluvná odmena s tým, že dlžník sa za poskytnutie úveru zaväzuje zaplatiť veriteľovi zmluvnú odmenu, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru. Zmluvná odmena predstavuje 9 248 eur a je splatná ku dňu poskytnutia úveru. Podľa bodu 4.2 za poskytnutie každého revolvingu sa dlžník zaväzuje zaplatiť veriteľovi zmluvnú odmenu, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie revolvingu. Zmluvná odmena predstavuje 9 248 eur a je splatná ku dňu prevedenia revolvingu. V čl. 12 zmluvy sú uvedené sankcie s tým, že v prípade omeškania dlžníka s úhradou splátky úveru o viac ako 15 dní po termíne splatnosti je veriteľ oprávnený požadovať úhradu zmluvnej pokuty vo výške 5% z nominálnej výšky úveru. Prílohou zmluvy o revolvingovom úvere bol splátkový kalendár, podľa ktorého mala byť prvá splátka vo výške 276 eur uhradená do 31.08.2014 a spolu malo byť zaplatených 48 splátok s tým, že splatnosť poslednej splátky nastala dňom 31.07.2018.

8./ Dňa 09.11.2016 sporové strany uzavreli dodatok k zmluve o revolvingovom úvere č. 196351 - 24040 o odklade splátok č. 27 a 28 s tým, že sa ruší splátkový kalendár tvoriaci prílohu zmluvy a nahrádza sa novým splátkovým kalendárom, nakoľko strany sa dohodli na zmene splatnosti splátok pôžičky spočívajúcej v odklade splátok č. 27 a 28, ktoré sa dlžník zaväzuje zaplatiť ako tzv. odložené splátky č. 51 a 52 v zmysle nového splátkového kalendára tvoriaceho neoddeliteľnú prílohou dodatku. Podľa čl. 3 dodatku sa dlžník zaviazal zaplatiť veriteľovi zmluvnú odmenu za vykonanie odkladu splátok podľa čl. 2 tohto dodatku a zmluvná odmena predstavuje 552 eur a je splatná podľa nového splátkového kalendára. Ročná percentuálna miera nákladov pôžičky po vykonanom odklade splátok predstavuje 94,45 eura.

9./ Podľa prehľadu platieb vykonaných na revolvingovom úvere (č.l. 20) bola žalovanej na jej účet dňa 08.07.2014 poskytnutá suma 4 000 eur a žalovaná do 29.01.2021 uhradila splátkami spolu sumu 10 514 eur. Okrem toho v dňoch 01.03.2021, 01.04.2021 a 01.06.2021 zaplatila žalovaná ďalšie tri splátky po 100 eur t.j. 300 eur.

10./ Listom zo dňa 17.04.2017 žalobca oznámil žalovanej, že neuhradila splátku revolvingovej pôžičky a preto jej zasiela vyúčtovanie zmluvných pokút a zároveň je oprávnený zosplatniť všetky záväzky, ktoré sa mali stať splatnými v budúcnosti a v takom prípade bude požadovať ďalšiu zmluvnú pokutu vo výške 50% z výšky revolvingovej pôžičky. Vyzval žalovanú, aby do troch pracovných dní uhradila všetky svoje záväzky, t.j. vyúčtované zmluvné pokuty a všetky dovtedy neuhradené splátky. Zároveň žalobca

faktúrou č. 917000220 zo dňa 16.02.2017 splatnou 26.02.2017 vyfakturoval žalovanej zmluvnú pokutu na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. 196351 vo výške 5% z výšky pôžičky za splátku č. 30 t.j. v sume 662,40 eura a rovnakú zmluvnú pokutu žalobca vyfakturoval žalovanej aj faktúrou č. 917001093 zo dňa 17.04.2017 splatnou dňa 27.04.2017 za splátku č. 32.

Podľa () podnikateľom podľa tohto zákona je osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia.

Podľa touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (), zmluvy o úvere (), zmluvy o kontrolnej činnosti (), zasielateľskej zmluvy (), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (), zmluvy o tichom spoločenstve (), zmluvy o otvorení akreditívu (), zmluvy o inkase (), zmluvy o bankovom uložení veci (), zmluvy o bežnom účte () a zmluvy o vkladovom účte ().

Podľa zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods.2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia, upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa ods.3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods.4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

Podľa v znení účinnom do 31.12.2014, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa ods. 2 písm. f/ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, podľa písm. g/ celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, podľa písm. i/ úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny, podľa písm. j/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a podľa písm. k/ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa , poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa až k/, a a ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej / až /. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa / , premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie / ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

11./ Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba na zaplatenie sumy 4 310,80 eura s príslušenstvom (v časti o zaplatenie sumy 300 eur s úrokmi z omeškania zobral žalobca žalobu pred prvým pojednávaním späť a preto súd v tejto časti konanie zastavil podľa a ) nie je dôvodná a preto ju zamietol. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia nedoplatku na istine úveru ako aj zaplatenia zmluvnej pokuty a poplatku za odklad splátok na základe zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej so žalovanou dňa 04.07.2014, pričom žalovaná namietala, že v skutočnosti nejde o úver na podnikanie, ale o spotrebiteľský úver a keďže zmluva o úvere nemá náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere stanovené zákonom, tak úver považovala za bezúročný a bez poplatkov a z toho dôvodu žiadala žalobu zamietnuť. Vychádzajúc z uvedených tvrdení žalobcu a žalovanej si súd v rámci dokazovania a následného rozhodovania o pohľadávke žalobcu musel najskôr vyriešiť otázku charakteru úverovej zmluvy ako aj postavenia žalovanej v nej a teda zistiť, či žalovaná v tomto právnom vzťahu nevystupovala ako spotrebiteľ v dôsledku čoho by sa zmluva o úvere považovala za zmluvu spotrebiteľskú a súd by musel žalovanej ako spotrebiteľovi poskytnúť zvýšenú ochranu.

12./ Žalovaná bola v žiadosti o úver označená ako podnikateľ - živnostník s tým, že podniká na základe živnostenského oprávnenia registrovaného vo Viedni a rovnako tak aj v zmluve o revolvingovom úvere je uvedená jej registrácia v živnostenskom registri, pričom v definuje podnikateľa ako osobu, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia. Vychádzajúc z predložených dokladov ako aj vyššie uvedenej definície podnikateľa by potom bolo potrebné považovať žalovanú v záväzkovom vzťahu vzniknutom zo zmluvy o revolvingovom úvere za podnikateľa a tento zmluvný vzťah by sa musel posudzovať podľa ustanovení a nasl. upravujúcich zmluvu o úvere. Podľa komentára k je zmluva o úvere v zmysle absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom, t. zn. že sa vždy spravuje bez ohľadu na to, kto je subjektom týchto vzťahov (podnikateľ alebo iná osoba). To však neplatí, ak ide o spotrebiteľskú úverovú zmluvu. Vzhľadom na to, že jej subjektom je spotrebiteľ, bude sa na tento vzťah aplikovať , ktorý ustanovuje, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. Spotrebiteľský úver upravuje o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.

13./ V priebehu konania žalovaná vo svojich písomných vyjadreniach namietala, že úver si nebrala na podnikanie, nakoľko mala vydané iba oprávnenie na výkon opatrovateľskej činnosti v Rakúsku a teda finančné prostriedky, ktoré jej na základe úverovej zmluvy boli poskytnuté nemali žiaden súvis s vykonávaním jej práce opatrovateľky a preto by sa tento mal považovať za úver spotrebiteľský. Na pojednávaní žalovaná uviedla, že banka jej nechcela dať úver a preto si zobrala úver od žalobcu, keďže súrne potrebovala vyplatiť podlžnosti za syna, pričom pre poskytnutie úveru potrebovala pracovnú zmluvu a keďže ju nemala, tak sprostredkovateľka si od nej vypýtala doklady o tom, že je opatrovníčkou v Rakúsku. Po predložení týchto dokladov bola spísaná zmluva a ona ani netušila, že by malo ísť o podnikateľský úver, pričom úver potrebovala na súkromné účely a ani pri podpisovaní dokladov si nevšimla, že ide o podnikateľský úver, ktorý by ani v skutočnosti nemala na čo použiť.

14./ Na základe uvedených tvrdení žalovanej súd skúmal, či žalovaná pri uzatváraní úverovej zmluvy nebola v postavení spotrebiteľa, pričom podľa ustanovenia je spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. V komentári k tomuto ustanoveniu ( I. - Veľké komentáre, autori Števček a spol., nakladateľstvo C.H.Beck z r. 2015, strana 472) sa uvádza, že

poznatky z aplikačnej praxe vyžadujú v súvislosti s fyzickou osobou ako spotrebiteľom venovať osobitnú pozornosť aj fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorá je rovnako subsumovaná v pojme spotrebiteľ, a teda nepochybne jej prislúcha štatút spotrebiteľa, ak v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou zakladajúcou spotrebiteľský záväzok súčasne nekoná v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z tohto pohľadu je potrebné prijať zásadný právny záver, že samotný štatút podnikateľa, ktorý je veľmi často formalizovaný v ustanoveniach zmluvy za použitia identifikačných znakov podnikateľa nemá pre vylúčenie tejto osoby zo spotrebiteľského štatútu žiaden význam. Je preto irelevantné, keď veriteľ fyzickú osobu formálne označí identifikačným číslom (IČO) alebo číslom konkrétneho povolenia prípadne živnostenského oprávnenia, pretože platí zásadný záver judikovaný Ústavným súdom ČR v náleze z 10.januára 2012, , podľa ktorého, ak by samotný štatút podnikateľa vylučoval spotrebiteľskú ochranu, nemohla by osoba, ktorá podniká zabezpečovať žiadne tovary alebo služby pre vlastnú spotrebu alebo pre potreby členov svojej domácnosti. V aplikačnej praxi a osobitne v prípade finančných služieb možno vysledovať cielené postupy veriteľov, ktoré poskytnutie konkrétnej služby finančného charakteru podmieňujú uvedením podnikateľského štatútu fyzickej osoby do zmluvy a zmluvných dokumentov. V praxi tak mnohokrát neodborná starostlivosť začína a končí otázkou, či osoba disponuje živnostenským oprávnením alebo iným oprávnením, ktoré by zo štatútu spotrebiteľa urobilo podnikateľa, a tým umožnilo obísť normy určené na ochranu spotrebiteľa.

15./ V poradí druhým kumulatívnym znakom definovania spotrebiteľa je konanie spotrebiteľa pri uzatváraní a aj následnom plnení spotrebiteľskej zmluvy. Legislatívne vyjadrenie plnenia zmluvy zahŕňa všetky relevantné štádiá existencie záväzku subsumujúce akýkoľvek výkon práv alebo plnenie povinností vrátane zmien záväzku až po jeho zánik. Výkladom plnenia spotrebiteľskej zmluvy sú naplnené a obsiahnuté aj činnosti, ktoré s vlastným plnením záväzkov, a to aj v zmysle výkonu práv a plnenia povinností subjektov záväzkového vzťahu, úzko súvisia.

16./ V poradí tretím pristupujúcim znakom definície spotrebiteľa a v praxi pomerne kľúčovým je charakter a vecné zameranie konania, ktoré sa spája s osobným štatútom fyzickej osoby ako spotrebiteľa. Zákonodarca vecné zameranie konania spotrebiteľa vyjadril negatívne slovami nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Rámec uvedeného vymedzenia bude pomerne široký, pretože spotrebiteľským správaním bude všetko konanie, okrem vlastného postupu, ktorý bude napĺňať predmet obchodnej alebo podnikateľskej činnosti fyzickej osoby, ktorá má na tento účel aj postavenie podnikateľa alebo iné postavenie, ktoré napĺňa znaky činnosti obchodnej povahy. Výkladom slovného spojenia nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti možno dospieť oprávnene k záveru, že spotrebiteľom nebude len taká fyzická osoba, ktorá bude v súvislosti so zmluvou uzatváranou s dodávateľom vystupovať a túto uzavierať a plniť striktne v rámci predmetu výkonu svojej obchodnej činnosti. Povedané inak, iba pri napĺňaní predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti prostredníctvom kontrahovania konkrétnej zmluvy môže byť fyzická osoba posúdená ako nespotrebiteľ, a to aj vtedy, ak by v takejto zmluve nebola označená identifikačnými znakmi podnikateľa. Z uvedeného výkladu plynie, že rozhodujúci znak posúdenia štatútu spotrebiteľa spočíva v kontrahovaní v intenciách svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a ich predmetu. Je pochopiteľné, že v týchto prípadoch bude fyzická osoba aj titulom účtovných a daňových povinností formálne vystupovať ako podnikateľ, avšak tento formálny znak nemá pre naše právne posúdenie relevanciu. V každom jednom konaní, ktorého predmetom budú práva a povinnosti spotrebiteľa, ak bude súčasne spochybňovaný jeho štatút, bude preto povinnosťou dodávateľa preukázať, že spotrebiteľ konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Dôkazná povinnosť dodávateľa plynie z povinnosti odbornej starostlivosti a je potvrdená aj skutočnosťou, že celý proces kontraktácie ovláda dodávateľ. Ak teda dodávateľ v každom jednom spornom prípade za použitia prostriedkov známych pre dôkazné konanie neunesie dôkazné bremeno preukázania štatútu nespotrebiteľa, bude sa mať za to, že osoba je vždy spotrebiteľom, ktorému patrí spotrebiteľská právna ochrana.

17./ Z hľadiska aplikačnej praxe možno vnímať sústavne pokračujúce pokusy o narušenie rovnováhy vzťahov dodávateľa a spotrebiteľa, ktoré sa často spájajú s formálnym podnikateľským označením osoby, ktorá vstupuje do záväzkov s dodávateľom. Formálne zmluvné označenie subjektu však nie je jedinou nezákonnou praktikou. Dodávatelia veľmi rýchlo pochopili, že na to, aby spotrebiteľa de iure zbavili právnej ochrany, musia v spotrebiteľskej zmluve zachytiť aj spotrebiteľský charakter vylučujúci aspekt konania osoby, ktorá je spotrebiteľom. Z tohto dôvodu osobitne veritelia sektora finančných služieb vyvinuli početné modely a techniky vymedzenia a zachytenia účelu úveru, ktorých cieľom bolo

dosiahnuť vyhlásenie spotrebiteľa o tom, že účel zmluvy a poskytovanej služby sa spája s konaním osoby vo sfére predmetu jej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Príkladom takejto praktiky je tzv. krížikovanie, keď obchodný zástupcovia všetkým spotrebiteľom bez rozdielu v spotrebiteľských zmluvách ako účel vyznačovali podnikanie, povolanie, zamestnanie, inú obchodnú činnosť a podobne. Iným príkladom nekalej obchodnej praktiky je výslovné vypísanie účelu úveru spotrebiteľom alebo k tomu pristupujúce vyhlásenie spotrebiteľa o tom, že účelom napríklad poskytnutia úveru je výplata jeho podnikateľských záväzkov, výplata miezd zamestnancov a podobne. Žiadna z uvedených praktík však v konečnom dôsledku neprivodzuje relevanciu tohto nekalého konania, ktorá by akýmkoľvek spôsobom mohla ovplyvniť skutočný spotrebiteľský štatút osoby. Na tento účel je potrebné vychádzať z tzv. skutočného účelu zmluvy, ktorým nie je, resp. nemusí byť účel formálne v zmluve deklarovaný. Skutočný účel zmluvy musí byť medzi stranami a osobitne pred decíznym orgánom preukázaný hodnoverne do tej miery, že nemôžu byť pochybnosti o tom, či osoba poskytnutý úver skutočne použila na výplatu miezd zamestnancov, alebo iné záväzky v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti alebo či prostriedky použila na kúpu osobného vybavenia domácnosti, úhradu osobných záväzkov alebo záväzkov rodiny a podobne. Iba v prípade jasného preukázania existencie skutočného účelu zmluvy, a teda i záväzku možno jednoznačne ustáliť, či ide alebo nejde o spotrebiteľský vzťah, záväzok a titul, ktorým je spotrebiteľská zmluva. Povinnosť skúmať skutočný účel zmluvy sa prirodzene spája s dôkazným bremenom dodávateľa, a to z dôvodov už vyššie uvedených.

18./ Vychádzajúc z takto prezentovaného posudzovania statusu spotrebiteľa súd vyhodnotil dôkazy produkované sporovými stranami v priebehu konania a dospel k záveru, že žalovaná predmetnú zmluvu o revolvingovom úvere uzatvárala v postavení spotrebiteľa a preto záväzkový vzťah, ktorý vznikol na základe tejto zmluvy je potrebné posudzovať podľa ustanovení a nie podľa ako by to pôvodne vyplývalo z obsahu úverovej zmluvy. Z obsahu žiadosti o poskytnutie úveru ako aj z dokladov predložených žalovanou k tejto žiadosti bez bližšieho skúmania dôvodov žalovanej, pre ktoré požiadala o poskytnutie úveru a následného použitia poskytnutého úveru, by mohol byť navodený záver, že ide o úver podnikateľský, avšak uvedený záver vylučuje výpoveď žalovanej ako aj charakter jej podnikateľskej činnosti, ktorú vykonávala na základe živnostenského oprávnenia v Rakúsku. Žalovaná jednoznačne vypovedala, že nemala žiaden záujem o poskytnutie podnikateľského úveru, ale úver potrebovala na osobné účely na zaplatenie synových dlhov a keďže nemala k dispozícii pracovnú zmluvu, tak obchodná zástupkyňa žalobcu si od nej vypýtala doklady týkajúce sa vykonávania jej opatrovateľskej činnosti v Rakúsku a tieto doklady uviedla do žiadosti o poskytnutie úveru a následne aj do samotnej úverovej zmluvy identifikujúcej poskytnutý úver ako úver podnikateľský a dlžníka (žalovanú) ako podnikateľa. Skutočnosť, že by malo ísť o úver podnikateľský vylučuje nielen samotné konanie obchodnej zástupkyne žalobcu, ale aj predmet podnikateľskej činnosti žalovanej, ktorú mala povolenú v tom čase v Rakúsku a ktorá sa týkala osobnej starostlivosti a teda nie je jasné, akým spôsobom a na aký účel by mala žalovaná sumu 4 000 eur investovať do predmetu svojho podnikania. Žalobca okrem dokladov, ktoré mu žalovaná predložila k žiadosti o poskytnutie úveru v priebehu konania neprodukoval žiadne iné dôkazy, ktoré by preukazovali poskytnutie úveru na podnikateľské účely, pričom na strane žalobcu bolo v tomto smere dôkazné bremeno, ktoré podľa názoru súdu neuniesol. Keďže žalovaná od začiatku konania tvrdila, že v záväzkovom vzťahu so žalobcom mala štatút spotrebiteľa, a tento bol spochybňovaný, tak povinnosťou žalobcu ako dodávateľa bolo preukázať, že žalovaná pri uzatváraní úverovej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Uvedená dôkazná povinnosť žalobcovi plynie z povinnosti odbornej starostlivosti a z toho, že celý proces kontraktácie ovláda dodávateľ. Keďže žalobca v konaní jednoznačne nepreukázal, že žalovaná pri uzatváraní zmluvy o revolvingovom úvere vystupovala v postavení podnikateľa a že uvedený úver mal charakter úveru na podnikanie, tak súd prijal záver, že tento záväzkový zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským a preto je potrebné hodnotiť ho podľa ustanovení .

19./ Uzatváranie zmlúv o spotrebiteľskom úvere je upravené , pričom podľa ustanovenia citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu a musí obsahovať náležitosti uvedené v ods. 2. Zmluva o revolvingovom úvere uzavretá medzi sporovými stranami mala síce písomnú formu, avšak z jej obsahu vyplýva, že nemala náležitosti požadované zákonom, keďže v tejto okrem nominálnej hodnoty úveru (13 248 eur) a počtu a výšky splátok nie sú uvedené ďalšie podstatné náležitosti podľa zákona a to doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru ako aj celková výška spotrebiteľského úveru, ktorý bol poskytnutý v sume 4 000 eur, pričom v samotnej zmluve o revolvingovom úvere sa vôbec takáto

výška poskytnutého úveru neuvádza. Okrem toho zmluva neobsahuje úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru ani ročnú percentuálnu mieru nákladov a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Pre uvedené absentujúce náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere je potom potrebné s poukazom na ustanovenie a poskytnutý spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. To znamená, že pokiaľ žalovanej bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 4 000 eur, tak jej povinnosťou bolo vrátiť žalobcovi uvedenú istinu úveru bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov, pričom je nesporné, že žalovaná doposiaľ žalobcovi splátkami zaplatila spolu 10 814 eur a teda výrazne viac ako bolo jej povinnosťou. Keďže z pohľadávky žalobcu uplatnenej v tomto súdnom konaní vo výške 4 610,80 eura istina úveru predstavovala sumu 2 734 eur a po čiastočnom späťvzatí žaloby o sumu 300 eur už iba sumu 2 434 eur, pričom žalovaná zaplatila žalobcovi celkovo 10 814 eur, tak v tejto časti súd považoval žalobu za nedôvodnú.

20./ Súčasťou vymáhanej pohľadávky bola aj zmluvná pokuta, ktorú žalobca vyrubil žalovanej za neuhradenie dvoch splátok v lehote splatnosti a to dvomi faktúrami na sumu 662,40 eura, čo je spolu 1 324,80 eura, pričom uvedené faktúry boli splatné dňa 26.02.2017 a 27.04.2017. Žaloba žalobcu bola podaná na súde dňa 18.03.2021, pričom žalovaná vzniesla v priebehu konania námietku premlčania proti zaplateniu uvedených faktúr a táto námietka je dôvodná, keďže všeobecná premlčacia doba v občianskoprávnych záväzkových vzťahoch je 3 roky, tak s poukazom na premlčanie tohto nároku nebola žaloba žalobcu ani v tejto časti dôvodná, resp. nebolo možné jej pre námietku premlčania vyhovieť. V tomto smere súd poukazuje aj na ustanovenie / , ktoré neumožňuje premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy vymáhať a už aj z tohto dôvodu by musel súd v tejto časti žalobu zamietnuť aj bez vznesenia námietky premlčania.

21./ Okrem vyššie uvedených nárokov žalobcu súčasťou vymáhanej pohľadávky v tomto konaní bola aj odmena za vykonanie odkladu splátok vo výške 552 eur uvedená v dodatku k zmluve o revolvingovom úvere spísanom dňa 09.11.2016 (v samotnej zmluve o revolvingovom úvere však v čl. 2 bod 2.2. je uvedené, že pri odklade maximálne dvoch po sebe idúcich splátok úveru nemá veriteľ nárok na odplatu), avšak vzhľadom na skutočnosť, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a uvedená odmena je vlastne poplatkom dohodnutým v dodatku a súvisí s poskytnutým spotrebiteľským úverom, tak tento poplatok nie je možné žalobcovi priznať a zaviazať žalovanú na jeho zaplatenie a preto aj v tejto časti súd považoval žalobu za nedôvodnú. Keďže v časti o zaplatenie sumy 300 eur s úrokmi z omeškania zobral žalobca žalobu späť a predmetom ďalšieho rozhodovania súdu bola už len pohľadávka vo výške 4 310,80 eura s úrokmi z omeškania, ktorú súd nepovažoval za dôvodnú vzhľadom na charakter poskytnutého úveru a preto súd v tejto časti žalobu zamietol.

22./ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa a tak, že žalovanej priznal náhradu trov konania vo výške 95,66% vychádzajúc z toho, že žalovaná mala plný úspech v časti konania o zaplatenie sumy 4 310,80 eura s príslušenstvom, avšak v časti o zaplatenie sumy 300 eur s príslušenstvom zobral žalobca žalobu späť v dôsledku toho, že žalovaná zaplatila 3 splátky po 100 eur a teda v zásade žalovaná svojím konaním procesne zavinila zastavenie konania a preto súd musel pri rozhodovaní o náhrade trov konania priznať čiastočne náhradu trov konania aj žalobcovi, avšak pri svojom rozhodovaní súd zobral do úvahy, že jedna zo splátok bola uhradená ešte pred podaním žaloby na súd (01.03.2021, pričom žaloba bola podaná dňa 18.03.2021) a teda žalobcovi vzniklo oprávnenie na náhradu trov konania iba zo späťvzatej sumy 200 eur, čo z celkovej pohľadávky vo výške 4 610,80 eura predstavuje 4,34% a teda čistý úspech žalovanej je v tomto prípade 95,66% (100% - 4,34% = 95,66%). Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Topoľčany. Podľa §-u 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).