Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sa/13/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou, v právnej veci žalobcu: Q. A.Š.Č., nar.: XX. XX. XXXX, bytom V. Č.. X, XXX XX K., zastúpeného advokátkou JUDr. Michaelou Mihalcovou, AK so sídlom Fatranská č. 2/E, 040 11 Košice, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa Bratislava, so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 22. 03. 2019, č. XXX XXX XXXX X, takto

rozhodol:

I. Návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Žalobu z a m i e t a.

III. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Rozhodnutím zo dňa 22. 03. 2019 č. XXX XXX XXXX X Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne podľa ustanovenia o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o sociálnom poistení“) zamietol odvolanie žalobcu zo dňa 07. 01. 2019 a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava zo dňa 29. 11. 2018, č. XXX XXX XXXX X, ktorým bol žalobcovi podľa ustanovenia a zákona o sociálnom poistení zvýšený starobný dôchodok od 01. 01. 2019 na sumu 230,40 eur mesačne.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobcovi bol ku dňu 31. 12. 2018 vyplácaný starobný dôchodok v sume 221,70 eur mesačne. Žalovaná citujúc ustanovenia § 82 ods. 1, § 293dx ods. 1 prvá veta, § 293dx ods. 2 až 5 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov konštatovala, že z týchto ustanovení vyplýva, že dôchodky, okrem vyrovnávacieho príplatku, sa v roku 2019 zvyšujú podľa § 82 zákona v znení neskorších predpisov o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, vykázaného Štatistickým úradom Slovenskej republiky za prvý polrok 2018. Dôchodky, okrem vyrovnávacieho príplatku, sa v roku 2019 zvyšujú o 2,6 % mesačnej sumy dôchodku, najmenej však o pevnú sumu určenú ako 2 % z priemernej sumy príslušného dôchodku, vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. 06. 2018. Garantovaná minimálna suma zvýšenia starobného dôchodku od 01. 01. 2019 je 8,70 eur mesačne. Podľa § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení sa starobný dôchodok v roku 2019 zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, teda o 2,6 % mesačnej sumy dôchodku, najmenej však o pevnú sumu zvýšenia určenú ako 2 % z priemernej mesačnej sumy príslušného druhu dôchodku, vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. 06. 2018, t. j. najmenej o 8,70 eur mesačne. Starobný dôchodok žalobcu je tak zvýšený o pevnú sumu zvýšenia, teda o 8,70 eur mesačne, pretože táto suma je vyššia ako suma zvýšenia o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosť dôchodcov, čo predstavuje 5,80 eur mesačne (221,70 eur x 2,6 %). Sociálna poisťovňa bola preto povinná zvýšiť starobný dôchodok

žalobcu (221,70 eur mesačne) od 01. 01. 2019 podľa § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného Štatistickým úradom Slovenskej republiky, teda o 2,6 % mesačnej sumy dôchodku, najmenej však o pevnú sumu zvýšenia určenú ako 2 % z priemernej mesačnej sumy tohto druhu dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. 06. 2018, tzn. najmenej o 8,70 eur mesačne, na sumu 223,40 eur mesačne. Žalovaná uviedla, že ako verejnoprávna inštitúcia sa svojim postupom nemôže odchýliť z medzí, ktoré sú pre jej postup presne definované príslušnými právnymi predpismi. Týmito predpismi je viazaná, tzn. že môže konať len v ich rozsahu. K námietke žalobcu, že by mu mal byť priznaný minimálny starobný dôchodok uviedla, že Sociálna poisťovňa zvýši starobný dôchodok na sumu minimálneho dôchodku, len ak poberateľ dôchodku splní zákonné podmienky podľa v znení , účinnom od 01. 07. 2015. Jednou z podmienok nároku je získanie najmenej 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia. Počet získaných rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia ovplyvňuje aj samotnú výšku minimálneho dôchodku. Citujúc ustanovenie zákona žalovaná k tomuto uviedla, že kvalifikovaným obdobím dôchodkového poistenia sú iba tie dni obdobia dôchodkového poistenia, ktoré boli získané v niektorom z vyššie uvedených období. Ak bol poistenec dôchodkovo poistený iba časť kalendárneho roka, kvalifikovaným obdobím dôchodkového poistenia nebude preto celý kalendárny rok (365 alebo 366 dní), ale len skutočne získané dni obdobia dôchodkového poistenia. Nie každé obdobie dôchodkového poistenia je zároveň aj kvalifikovaným obdobím dôchodkového poistenia. To znamená, že počet dní obdobia dôchodkového poistenia zhodnotený pri priznaní dôchodku nemusí byť totožný s počtom dní, zhodnoteným na účely minimálneho dôchodku. Počet rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia sa určí ako súčet všetkých dní dôchodkového poistenia získaných v niektorom z vyššie uvedených období. Získaný počet dní sa prepočíta na roky tak, že sa počet dní vydelí 365 dňami a zaokrúhli sa na štyri desatinné miesta nahor. Na nárok na dôchodok a určenie jeho sumy účastník konania získal celkovo 12 717 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 34 rokov a 307 dní. K 20. 02. 2017, t. j. k dátumu priznania starobného dôchodku získal 10 768 dní kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, čo je 29 rokov a 183 dní. Menovaný získal menej ako 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, preto mu nevznikol nárok na zvýšenie starobného dôchodku na sumu minimálneho starobného dôchodku. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. 01. 2019, ktorým podľa , a v znení neskorších predpisov, žalobcovi zvýšila starobný dôchodok od 01. 01. 2018 na sumu 222,10 eur. Po tomto zvýšení starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia od 20. 02. 2017 do 31. 12. 2017 žalobcovi taktiež nevznikol nárok na zvýšenie starobného dôchodku na sumu minimálneho starobného dôchodku, nakoľko menovaný za uvedené obdobie získal osobný mzdový bod 0,0614, čo je menej ako zákonom stanovená suma osobného mzdového bodu, ktorá je 0,241, a preto sa počet dní kvalifikovaného obdobia u neho nezmenil. K fotokópiám dokladov žalobcu o príjmoch za roky 1988 až 1990, ktoré pripojil k odvolaniu žalovaná uviedla, že Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne preskúmava iba napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29. 11. 2018. Žalobcom predložené doklady o príjmoch za roky 1988 až 1990 sa týkajú samostatného konania, ktoré v súčasnosti prebieha na súde. Žalobca v odvolacom konaní nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by mali vplyv na rozhodovací proces žalovanej. V súlade s zákona o sociálnom poistení odvolací správny orgán zhodnotil každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

3. Včas osobne na Krajskom súde v Košiciach dňa 03. 06. 2019 podanou správnou žalobou zo dňa 21. 05. 2019, sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia Generálneho riaditeľa žalovanej a vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie. Namietal, že pre nárok na jeho starobný dôchodok mu nebolo zhodnotené obdobie rokov 1988, 1989 a 1990, kedy vykonával samostatnú zárobkovú činnosť, a to i napriek tomu, že štátu z príjmu, dosiahnutého v uvedenom období riadne odviedol daň i odvody, čím bol ukrátený na svojich právach. Zastáva názor, že ku dňu 01. 01. 2019 mu mal byť vyplácaný aspoň minimálny dôchodok, keď popri starobnom dôchodku bol zamestnaný v spoločnosti ISTROMED, spol. s r. o., a bol aj naďalej živnostníkom - SZČO, vzhľadom na ktorú skutočnosť údajne chýbajúce obdobie pol roka určite dosiahol. S poukazom na tieto skutočnosti uviedol, že mu nie je zrejmé, čo je kvalifikovaným obdobím dôchodkového poistenia a prečo žalovaná pre jeho nárok na starobný dôchodok zhodnotila obdobie takmer 35 rokov dôchodkového poistenia a pre nárok na minimálny dôchodok iba 29 rokov a 307 dní.

4. V písomnom vyjadrení zo dňa 13. 09. 2019 žalovaná navrhla žalobu žalobcu zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov, obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí jej Generálneho riaditeľa, ktoré zopakovala. Námietku žalobcu ohľadom nezapočítania roku 2017, kedy vykonával samostatnú zárobkovú činnosť považovala za nedôvodnú, pretože podľa § 21 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, povinnosť platiť povinné dôchodkové poistenie vznikla žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorej je predĺžená lehota na podanie daňového priznania, od 01. 10. 2018, t. j. kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania bol vyšší ako 12 x násobok minimálneho vymeriavacieho základu, čo v roku 2017 predstavuje sumu 5 472,00 eur (12 x 456,00 eur), od 01. 10. 2018. Z uvedeného vyplýva, že v roku 2017 žalobca nebol povinne dôchodkovo poistený ako samostatne zárobkovo činná osoba a neodvádzal ani povinné dôchodkové poistné, preto činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby od roku 2017 u neho nebolo možné hodnotiť. Kvalifikovaným obdobím dôchodkového poistenia sú preto iba dni obdobia dôchodkového poistenia, ktoré boli získané v niektorom z období uvedených v Ak bol poistenec dôchodkovo poistený iba časť kalendárneho roka, kvalifikovaným obdobím dôchodkového poistenia nebude celý kalendárny rok (365 alebo 366 dní), ale iba skutočne získané dni obdobia dôchodkového poistenia. Žalovaná zdôraznila, že nie každé obdobie dôchodkového poistenia je zároveň aj kvalifikovaným obdobím dôchodkového poistenia. To znamená, že počet dní obdobia dôchodkového poistenia zhodnotený pri priznaní dôchodku, nemusí byť totožný s počtom dní zhodnotených na účely minimálneho dôchodku. Ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, k 20. 02. 2017 teda žalobca získal 12 717 dní obdobia dôchodkového poistenia (12 717 : 365 = 34,8411), avšak ku dňu priznania starobného dôchodku žalobca získal len 10 768 dní kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia (10 768 : 365 = 29,5014). Podľa cit. , kvalifikovaným obdobím dôchodkového poistenia je obdobie dôchodkového poistenia získané - pred 01. 01. 1993 (započítavajú sa všetky dni dôchodkového poistenia, t. j. všetky dni od 01. 09. 1970 do 31. 12. 1992), - od 01. 01. 1993 (započítavajú sa len dni získané v kalendárnom roku, za ktorý sa určil osobný mzdový bod najmenej v hodnote 0,241, t. j. roky 1997, 1999, 2000, 2003, 2007 a 2008 sa žalobcovi nezapočítali, pretože hodnota osobného mzdového bodu v uvedených rokoch nedosiahla 0,241), - odo dňa priznania invalidného dôchodku, ktoré sa pripočítalo k obdobiu dôchodkového poistenia na určenie sumy tohto dôchodku, t. j. od 12. 03. 2009 do 17. 08. 2016, celkovo 2 716 dní. Za nedôvodnú považovala aj námietku žalobcu, týkajúcu sa nehodnotenia hrubých zárobkov v rokoch 1988 až 1990 s tým, že táto je predmetom sporu prebiehajúcom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. . Na nárok na starobný dôchodok boli žalobcovi započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a na určenie sumy dôchodku mu boli zohľadnené všetky vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, a to na základe údajov uvedených v jeho žiadosti o starobný dôchodok, na evidenčných listoch dôchodkového poistenia, priložených dokladoch a z údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme žalovanej.

5. V replike zo dňa 26. 10. 2019, doručenej správnemu súdu dňa 28. 10. 2019, žalobca v celom rozsahu zotrval na svojej argumentácii, uvedenej v podanej správnej žalobe zo dňa 21. 05. 2019.

6. Žalovaná možnosť vyjadriť sa k replike žalobcu svojou duplikou nevyužila.

7. Správny súd v konaní podľa a nasl. (ďalej len ) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie Generálneho riaditeľa žalovanej a po oboznámení sa s obsahom jej administratívneho spisu dospel k záveru, že žalobe žalobcu zo dňa 21. 05. 2019 nie je možné priznať úspech.

8. Z pripojeného administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobcovi bol ku dňu 31. 12. 2018 vyplácaný starobný dôchodok v sume 221,70 eur mesačne.

9. V zmysle § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení starobný dôchodok sa v roku 2019 zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, teda o 2,6 % mesačnej sumy dôchodku, najmenej však o pevnú sumu zvýšenia určenú ako 2 % z priemernej mesačnej sumy príslušného druhu dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou ku dňu 30. 06. 2018, t. j. najmenej o 8,70 eur mesačne.

10. Dňa 29. 11. 2018 vydal správny orgán prvého stupňa rozhodnutie, ktorým bol žalobcovi podľa § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení zvýšený starobný dôchodok od 01. 01. 2019 na sumu 230,40 eur

mesačne. Zvýšený bol o pevnú sumu zvýšenia, teda o 8,70 eur mesačne, pretože táto suma je vyššia ako suma zvýšenia o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosť dôchodcov, čo predstavuje 5,80 eur mesačne (221,70 eur x 2,6%) s tým, že garantovaná minimálna suma zvýšenia starobného dôchodku k 01. 01. 2019 je 8,70 eur mesačne.

11. O odvolaní žalobcu zo dňa 07. 01. 2019, dôvody ktorého korešpondujú aj s dôvodmi podanej správnej žaloby, rozhodol Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací správny orgán napadnutým rozhodnutím.

12. Na pojednávaní dňa 16. 11. 2021 právna zástupkyňa žalobcu zotrvala na podanej správnej žalobe v celom jej rozsahu.

13. Žalobca na pojednávaní uviedol, že v celom rozsahu trvá na svojej argumentácii obsiahnutej v správnej žalobe, napadnuté rozhodnutie žalovanej považuje za nezákonné, pretože bol nesprávne vypočítaný jeho starobný dôchodok. Navrhol, aby správny súd toto konanie prerušil, a to predovšetkým s poukazom na to, že doposiaľ nebolo rozhodnuté v jeho konaní vedenom pred tunajším súdom, a to vo veci základnej výmery jeho starobného dôchodku.

14. Zástupca žalovanej na pojednávaní dňa 16. 11. 2021 poukázal na to, že v danom prípade Sociálna poisťovňa rozhodovala o zvýšení starobného dôchodku žalobcu, a preto jeho námietky, obsiahnuté v podanej správnej žalobe, ktoré sa týkajú iného konania, prebiehajúceho pred tunajším súdom, sú pre posúdenie tejto veci nepodstatné. Vzhľadom na uvedené navrhol žalobu žalobcu zamietnuť. Návrh žalobcu na prerušenie konania považoval za neodôvodnený, nakoľko dôvody, o ktoré tento svoj návrh opiera, sa týkajú iného konania, ktoré prebieha pred tunajším súdom, a pre posúdenie tejto veci sú tieto nepodstatné.

15. Podľa ak správny súd neurobí iné vhodné opatrenie, môže konanie uznesením prerušiť, ak prebieha súdne konanie alebo administratívne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam na rozhodnutie správneho súdu, alebo ak správny súd dal na takéto konanie podnet.

16. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti (ďalej iba ) okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v , správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.

17. Podľa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

18. Keďže žalobca podal na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 16. 11. 2021 návrh na prerušenie tohto konania podľa s tým, že na Krajskom súde v Košiciach prebieha konanie pod sp. zn. , v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie správneho súdu v danej veci (základná výmera starobného dôchodku), správny súd sa prioritne zaoberal posúdením, či v danom prípade sú splnené podmienky pre uvedený postup. V tejto súvislosti považuje súd za podstatné zdôrazniť, že v zmysle platnej právnej úpravy je predmet súdneho prieskumu vymedzený obsahom napadnutého rozhodnutia. Z napadnutého rozhodnutia nepochybne vyplýva, že toto sa týka valorizácie starobného dôchodku žalobcu, ktorý mu bol priznaný rozhodnutím žalovanej zo dňa 01. 02. 2018, č. XXX XXX XXXX X - I, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 24. 04. 2018, č. XXX XXX XXXX X, ktoré nadobudlo právoplatnosť. Toto rozhodnutie síce bolo napadnuté správnou žalobou, o ktorej doposiaľ rozhodnuté nebolo. Nespornou je však skutočnosť, že ku dňu 01. 01. 2019, ku ktorému bol valorizovaný starobný dôchodok žalobcu, tomuto bola z uvedeného titulu vyplácaná suma 221,70 eur mesačne a povinnosťou žalovanej bolo o valorizácii žalobcovi vyplácaného starobného dôchodku k uvedenému dňu rozhodnutím v zmysle platnej legislatívy bez návrhu rozhodnúť. Za daných okolností správny súd nevzhliadol dôvod pre prerušenie tohto konania s tým, že žalobca v uvedenej súvislosti neutrpí ujmu, pretože v prípade, žeby došlo k zrušeniu rozhodnutia o základnej výške jeho starobného dôchodku, ktorý mu bol vyššie citovaným rozhodnutím žalovanej priznaný a následne k vydaniu nového rozhodnutia, povinnosťou žalovanej bude rovnako bez návrhu pristúpiť k zmene všetkých naň nadväzujúcich rozhodnutí vrátane rozhodnutia o valorizácii takto nanovo

priznaného dôchodku aj k 01. 01. 2019. Preto správny súd návrh žalobcu na prerušenie konania v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami zamietol.

19. Podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov dôchodková dávka, okrem vyrovnávacieho príplatku, vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka, okrem vyrovnávacieho príplatku, priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.

20. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie dôchodkových dávok vykonáva. Dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje od 1. januára príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa jej priznania.

21. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia na zvýšenie dôchodkovej dávky je rozhodujúca mesačná suma dôchodkovej dávky bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku vyplácaná ku dňu, od ktorého sa zvyšuje.

22. Podľa ods. 9 citovaného zákonného ustanovenia zvýšenie dôchodkových dávok sa zlučuje s dôchodkovou dávkou.

23. Podľa § 293dx ods. 1 citovaného zákona od 1. januára 2018 do 31. decembra 2021 sa dôchodková dávka, okrem vyrovnávacieho príplatku, vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka, okrem vyrovnávacieho príplatku, priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka zvyšuje podľa § 82, najmenej o pevnú sumu určenú 2% z priemernej mesačnej sumy príslušnej dôchodkovej dávky vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Príslušnou dôchodkovou dávkou podľa prvej vety pre

a) invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%, invalidný dôchodok podľa § 266 a sociálny dôchodok je invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%,

b) invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70% je invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70%.

24. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky, ktorá sa

a) nevypláca v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkových dávok, sa určí z priemernej mesačnej sumy príslušnej dôchodkovej dávky, ktorá sa nevypláca v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkových dávok,

b) vypláca v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkových dávok, sa určí z priemernej mesačnej sumy príslušnej dôchodkovej dávky, ktorá sa vypláca v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkových dávok.

25. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia na určenie priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku, priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70% a priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70% sa zohľadňuje suma starobného dôchodku a suma invalidného dôchodku bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku.

26. Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia Sociálna poisťovňa na svojom webovom sídle zverejní

a) priemerné mesačné sumy dôchodkových dávok na účely odsekov 1 až 3 platné k 30. júnu kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, do 31. augusta kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku,

b) pevnú sumu zvýšenia dôchodkovej dávky najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.

27. Podľa § 82b ods. 1 citovaného zákona suma minimálneho dôchodku, ak odsek 2 neustanovuje inak, je

a) 136% sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu platnej k 1. januáru kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku, ak poistenec získal obdobie dôchodkového poistenia podľa odseku 4 v rozsahu 30 rokov, alebo

b) percentuálna výmera podľa písmena a) zvýšená o 1. dva percentuálne body za každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 4 po získaní obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 4 v rozsahu 30 rokov, 2. tri percentuálne body za každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 4 po získaní obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 4 v rozsahu 39 rokov.

28. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku sa zvýši tak, aby suma tohto dôchodku alebo úhrn súm podľa písmena c) sa rovnal sume minimálneho dôchodku, ak

a) poistenec získal obdobie dôchodkového poistenia podľa odseku 4 v rozsahu najmenej 30 rokov,

b) poistenec uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia, dohodu o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom a nemá na osobnom dôchodkovom účte evidované dôchodkové jednotky tvorené z povinných príspevkov, ktoré nie sú predmetom dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom, alebo mu bola vyplatená suma podľa osobitného predpisu, ak poistenec je poberateľ invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a je sporiteľ alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu,

c) suma minimálneho dôchodku je vyššia ako suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku alebo ako úhrn súm starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a vyplácaného 1. vdovského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku, 2. výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku, vdoveckého výsluhového dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku alebo invalidného dôchodku podľa osobitného predpisu, 3. starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia alebo dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom, ak poistenec je poberateľ invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku, 4. pozostalostného dôchodku na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia a 5. dôchodku z cudziny, ktorý je obdobný starobnému dôchodku, invalidnému dôchodku alebo dôchodkovej dávke podľa prvého bodu až štvrtého bodu, a

d) poistenec si uplatnil nárok na dôchodok podľa písmena c) prvého bodu, druhého bodu a štvrtého bodu.

29. Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia obdobie dôchodkového poistenia na účely minimálneho dôchodku je obdobie dôchodkového poistenia a obdobie, ktoré sa pripočítalo k obdobiu dôchodkového poistenia na určenie sumy invalidného dôchodku, získané

a) v kalendárnom roku, za ktorý sa osobný mzdový bod určil najmenej v hodnote 0,241, ak v písmenách b) až d) nie je ustanovené inak,

b) pred 1. januárom 1993,

c) v cudzine alebo

d) v kalendárnom roku,

1. v ktorom boli splnené podmienky nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, 2. do ktorého patrí deň, od ktorého bol priznaný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.

30. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu. Jeho úlohou je preskúmať ich rozhodnutia, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (záver NS SR spis. zn. ).

31. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie Generálneho riaditeľa žalovanej, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle a a dospel k záveru, dospel k záveru, že oba správne orgány nepostupovali v rozpore s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a zákonné. Žalovaná sa dostatočným spôsobom vysporiadala so všetkými námietkami vznesenými žalobcom v podanom odvolaní, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, a to citáciou dotknutých právnych noriem, ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad.

32. Tak, ako to správny súd konštatoval už v bode 18 odôvodnenia rozsudku, predmet súdneho prieskumu je vymedzený obsahom napadnutého rozhodnutia. Postup žalovanej pri vydávaní valorizačného rozhodnutia a výpočte sumy zvýšenia dôchodkovej dávky je presne stanovený v citovaných ustanoveniach § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení. V ich zmysle starobný dôchodok sa v roku 2019 zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, teda o 2,6 % mesačnej sumy dôchodku, najmenej však o pevnú sumu zvýšenia určenú ako 2 % z priemernej mesačnej sumy príslušného druhu dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou ku dňu 30. 06. 2018, t. j. najmenej o 8,70 eur mesačne. V danom prípade je táto garantovaná minimálna suma zvýšenia starobného dôchodku k 01. 01. 2019 vyššia ako suma zvýšenia o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosť dôchodcov, čo u žalobcu predstavuje 5,80 eur mesačne (221,70 eur x 2,6%). Vychádzajúc z uvedeného nemožno považovať za nezákonný postup a naň nadväzujúce rozhodnutia žalovanej, v zmysle ktorých žalobcovi priznala zvýšenie jeho starobného dôchodku od 01. 01. 2019 zo sumy 221,70 eur mesačne na sumu 230,40 eur mesačne, t. j. o sumu 8,70 eur.

33. Žalobca v podanej správnej žalobe v uvedenej súvislosti žiadne konkrétne námietky nevzniesol. Tento namietal nesprávnosť základnej výšky jeho starobného dôchodku, ktorá je predmetom iného konania pred správnym súdom a táto bude vyhodnotená v uvedenom konaní (sp. zn. ), v nadväznosti na ktoré, ako je to už uvedené v bode 18 odôvodnenia rozsudku, v prípade, žeby došlo k zrušeniu rozhodnutia o základnej výške jeho starobného dôchodku, a následne k vydaniu nového rozhodnutia, povinnosťou žalovanej bude bez návrhu pristúpiť k zmene všetkých naň nadväzujúcich rozhodnutí, vrátane rozhodnutia o valorizácii takto nanovo priznaného dôchodku aj k 01. 01. 2019. Vychádzajúc z uvedeného súd túto námietku žalobcu považoval za neopodstatnenú.

34. K námietke žalobcu, týkajúcej sa jeho nároku na zvýšenie starobného dôchodku na sumu minimálneho starobného dôchodku, považuje správny súd za potrebné uviesť, že z citovaných

ustanovení § 82 a § 82b zákona o sociálnom poistení je zrejmé, že zákonodarca rozlišuje medzi sumou starobného dôchodku a sumou minimálneho dôchodku.

35. Inštitút minimálneho dôchodku bol do o sociálnom poistení zavedený , ktorým sa mení a dopĺňa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu: „Cieľom minimálneho dôchodku je zabezpečiť poistencovi, ktorý počas väčšiny svojho pracovného života vykonával zárobkovú činnosť, dôchodkový príjem na takej úrovni, aby nebol ako jednotlivec odkázaný na pomoc v hmotnej núdzi. Za tým účelom sa starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok vyplácaný po dovŕšení dôchodkového veku zvýši, poistencovi, ktorý splní zákonom ustanovené podmienky, tak, aby suma tohto dôchodku alebo suma úhrnu dôchodkov, ktoré sa poistencovi vyplácajú alebo na ktoré má nárok, bola vyššia ako suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.“

36. V danom prípade, vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia správny súd konštatuje, že žalovaná sa aj s touto námietkou žalobcu náležitým spôsobom vysporiadala a podrobne vysvetlila aj svoj postup pri posudzovaní splnenia podmienok nároku na zvýšenie starobného dôchodku na sumu minimálneho starobného dôchodku, so špecifikáciou dôvodov, prečo sa počet dní kvalifikovaného obdobia u neho nezmenil, ako to vyplýva z bodu 2 odôvodnenia rozsudku, pričom rozdiel v posudzovaní obdobia dôchodkového poistenia na účely minimálneho dôchodku vyplýva zo znenia ustanovenia § 82b ods. 4 zákona o sociálnom poistení vo vzťahu k ustanoveniu § 60 cit. zákona.

37. Správny súd zvážil všetky vyššie uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, správnu žalobu žalobcu podľa ustanovenia ako nedôvodnú zamietol.

38. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa a , v zmysle ktorých, účastníkom právo na ich náhradu nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani sčasti a žalovanej voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 1 mesiaca odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa ustanovenia odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že :

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v ustanovení až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak:

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a (v sociálnych veciach a veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, )