Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Ek-1793-2023.pdf
PDF · 106.39 KB
Case nature
Subarea
7Ek/1793/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. B. D. XXX/X X, XXX XX E., zast. zák. zast.: E. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. B. D. XXX/X, XXX XX E., práv. zast.: JUDr. Ondrej Barna, advokát so sídlom Zámocká 529/34, 091 01 Stropkov, proti povinnému: G. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. XXXX/XX I., XXX XX E., práv. zast.: JUDr. Ľuba Berezňaninová, PhD., advokátka so sídlom Hlavná 45, 080 01 Prešov, o vymoženie výživného, vedenej u súdneho exekútora: Mgr. Dušan Sopko, exekútorský úrad so sídlom Okružná 17, 059 21 Svit, IČO: 42 229 081, pod sp. zn. 353EX 76/24, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Ek/1793/2023 zo dňa 02. 07. 2024, takto
rozhodol:
I. Súd uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Ek/1793/2023 zo dňa 02. 07. 2024 vydané vyššou súdnou úradníčkou m e n í tak, že exekúciu z a s t a v u j e
- v časti zameškaného výživného na tvorbu úspor za obdobie od 01. 11. 2017 do 31. 08. 2020 v sume 2.380,-Eur podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku;
- v časti zameškaného výživného na tvorbu úspor za obdobie od 01. 09. 2020 do 31. 07. 2023 v sume 2.800,-Eur a v časti bežného výživného na tvorbu úspor od 01. 08. 2023 do budúcna podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku;
- v časti trov právneho zastúpenia oprávneného v súvislosti s návrhom na vykonanie exekúcie v sume 164,34 Eur podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
Vo zvyšnej časti týkajúcej sa nároku oprávneného na zameškané výživné na tvorbu úspor za obdobie od 01. 11. 2017 do 31. 08. 2020 v sume 340,-Eur a nároku na náhradu trov v súvislosti s návrhom na vykonanie exekúcie v sume 51,60 Eur sa návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
II. V prevyšujúcej časti sa sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Ek/1793/2023 zo dňa 02. 07. 2024 z a m i e t a.
III. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť povinnému trovy konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie (vrátane tohto sťažnostného konania) vo výške 191,44 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám právnej zástupkyne povinného.
odôvodnenie:
1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Ek/1793/2023 zo dňa 02. 07. 2024 vyššia súdna úradníčka zamietla návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že screenshot doložený povinným nemá charakter výpisu z účtu z banky (javí sa, že ide o snímku obrazovky mobilného telefónu), a teda je pre účely preukázania platieb, najmä bez vyššie uvedených identifikačných údajov, nepostačujúci. Povinný k avizovaným priamym vkladom ani nedoložil nijaké potvrdenie z banky o vložení hotovosti na uvedený účet. Povinný v tomto smere dôkazné
bremeno neuniesol, uvedená okolnosť nie je dôvodom zastavenia exekúcie súdom v zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku pre úhradu pohľadávky (súd zastaví exekúciu ak došlo k úhrade do začatia exekučného konania, v danom prípade do doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdu dňa 25. 07. 2023). Čo sa týka účtu č. IBAN: F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vyššia súdna úradníčka konštatovala, že keďže sa v prípade uvedeného účtu podľa vyjadrenia samotného povinného nejedná o účet maloletého oprávneného (zriadený podľa exekučného titulu), nemohla uznať ako dôvod pre zastavenie exekúcie, že povinný vkladá sumu 80,- Eur na tento účet patriaci povinnému. Povinný najmä v tomto smere nepreukázal právoplatné rozhodnutie príslušného súdu o zmene platobných podmienok pre povinného. Vyššia súdna úradníčka tiež uviedla, že predmetom vymáhania je zameškané výživné (ku dňu podania návrhu): 5.520,- Eur, bežné výživné: 80,- Eur mesačne počnúc za mesiac 08/2023 až do budúcna, tak ako vyplýva z poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 18. 01. 2024, a teda povinný nepreukázal, že došlo k úhrade celej tejto vymáhanej pohľadávky, k tomu aj s trovami exekúcie v zmysle Upovedomenia súdneho exekútora o začatí exekúcie zo dňa 19. 01. 2024. Povinný nepreukázal úhradu pohľadávky ani na účet súdneho exekútora uvedený v tomto upovedomení súdneho exekútora: F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, pod VS 7624. Ako je už uvedené, matka maloletého oprávneného neuviedla, že prijala platby od povinného. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, vyššia súdna úradníčka konštatovala, že nie je dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 písm. a) až e) Exekučného poriadku.
2. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť povinný. V rámci sťažnosti poukázal na to, že v návrhu na zastavenie exekúcie nedôvodil žiadnymi okolnosťami, ktoré by vznikli pred vydaním exekučného titulu, ale len a výlučne tými okolnosťami, ku ktorým došlo po vydaní exekučného titulu. Tieto spočívali najmä v tom, že povinný pravidelne uhrádzal na účet zriadený oprávnenou sumu 80,- Eur mesačne, a to buď bezhotovostným prevodom z jeho účtu, alebo priamym hotovostným vkladom. Problém nastal, keď povinný zistil, že predmetný účet v Prima banke, a.s. bol oprávnenou v roku 2020 zrušený. Povinný preto pristúpil k tomu, že dňa 27. 12. 2020 zriadil na svoje meno a priezvisko sporiaci fond IBAN: F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, na ktorý vkladá mesačne 80,- Eur, za účelom sporenia pre maloletého. Preto argumentácia exekučného súdu rozhodovacou súdnou praxou (obyčajné uznesenie okresného súdu v žiadnom prípade nie je judikatúrou), ktorá skutkovo vôbec nedopadá na prejednávanú exekučnú vec, je neprijateľná. Súd namiesto toho, aby sa riadne zaoberal a vyhodnotil dôkazy predložené povinným, na ne vôbec neprihliadol a vychádzal z právnej argumentácie, ktorá sa na prejednávanú vec nevzťahuje. Povinný tiež v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že nemal možnosť sa dostať k výpisu z účtu zriadeného oprávnenou v Prima banke, a.s. IBAN: F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to z dôvodu, že nie je a nikdy nebol majiteľom ani disponentom tohto účtu. Banka teda z dôvodu ochrany bankového tajomstva mu na jeho žiadosť neposkytla tieto výpisy. V bode 15. odôvodnenia napadnutého uznesenia exekučný súd konštatuje, že v zmysle výrokovej časti exekučného titulu, je povinný , ako otec maloletého A. B., povinný prispievať na výživu maloletému sumou 200,- Eur mesačne, počnúc 01. 11. 2017 do budúcna, vždy 15. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci s tým, že sumu vo výške 120,- Eur je povinný poukázať k rukám matky maloletého a sumu 80,- Eur je povinný poukazovať maloletému na osobitný účet maloletého v peňažnom ústave, ktorý je matka povinná maloletému zriadiť v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Z vyznačenej výrokovej časti rozsudku teda vyplýva, že tento priamo neuvádza konkrétne číslo účtu v banke (resp. IBAN), na ktorý má povinný poukazovať výživné v sume 80,- Eur. Tento výrok naopak, ukladá oprávnenej (matke maloletého) povinnosť zriadiť tento osobitný účet maloletému. Oprávnená bola a stále je preto povinná nielen tento účet zriadiť, ale tiež zabezpečiť, aby tento účet nepretržite existoval, minimálne počas obdobia, v ktorom bude trvať vyživovacia povinnosť povinného k maloletému. Je teda primárne povinnosťou oprávnenej, aby akúkoľvek zmenu tohto účtu (vrátane jeho zrušenia) oprávnenému oznámila. A ak z jej podnetu došlo k zmene/zrušeniu účtu, tak oprávnenej vzniká v tom momente povinnosť podať návrh na zmenu exekučného titulu, nie povinnému. Oprávnená musí v takom prípade znášať všetky dôsledky svojho vedomého konania, ktorým znemožnila povinnému riadne plnenie jeho povinností v zmysle exekučného titulu. Nič to ale nemení na tom, že primárny problém, kvôli ktorému došlo k podaniu návrhu v exekučnom konaní je ten, že exekučný titul je, čo do spôsobu úhrady sumy výživného vo výške 80,- Eur, neurčitý, a teda čiastočne nevykonateľný. Sama oprávnená, ktorá svojím konaním – zrušením účtu zriadeného v C. E., I., IBAN: F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, porušila svoju prvotnú povinnosť. To nevyhnutne viedlo k tomu, že tým zároveň (zjavne úmyselne) znemožnila plnenie povinnosti povinného. Oprávnená si tejto skutočnosti musela byť vedomá. V nadväznosti na vyššie uvedené sa žiada zamyslieť aj nad reálnou vykonateľnosťou tej časti výroku, ktorou súd v základnom konaní uložil povinnému prispievať na výživné maloletého sumou 80,- Eur poukazovaním na osobitný účet v banke, ktorý mala zriadiť oprávnená. Exekučný súd
v odôvodnení napadnutého uznesenia opakovane uvádza, že oprávnená sa k návrhu povinného, na výzvu súdu nevyjadrila. Uvedenú skutočnosť súd paradoxne vyhodnotil v neprospech povinného, keď v tejto súvislosti konštatoval, že tým, že sa oprávnená nevyjadrila, tak nepotvrdila tvrdenia povinného o vykonaných úhradách. Tu je potrebné zdôrazniť, že nevyjadrením sa oprávnenej nedošlo ani k popretiu týchto tvrdení povinného. Bolo teda povinnosťou oprávnenej, aby akúkoľvek zmenu tohto účtu (vrátane jeho zrušenia) oprávnenému oznámila. A ak z jej podnetu došlo k zmene/zrušeniu účtu, tak oprávnenej vznikla v tom momente povinnosť podať návrh na zmenu exekučného titulu v dotknutej časti, nie povinnému. Oprávnená musí v takom prípade znášať všetky dôsledky svojho vedomého konania, ktorým znemožnila povinnému riadne plnenie jeho povinností v zmysle exekučného titulu.
3. Oprávnený sa k sťažnosti nevyjadril.
4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
5. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
6. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
7. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie
8. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
9. Podľa § 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení, v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
10. Podľa § 47 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, ak sa to, čo exekučný titul ukladá povinnému, viaže na splnenie podmienky alebo na splnenie vzájomnej povinnosti oprávneného, možno vykonať exekúciu, len ak oprávnený preukáže, že sa podmienka splnila alebo že svoju vzájomnú povinnosť voči povinnému sám už splnil, prípadne jej splnenie zabezpečil. prípadoch uvedených v odseku 1 treba k potvrdeniu o vykonateľnosti exekučného titulu pripojiť listinu vydanú alebo overenú oprávneným orgánom alebo osobou, z ktorej je zjavné, že sa splnila podmienka alebo že oprávnený splnil, prípadne zabezpečil splnenie svojej vzájomnej povinnosti. V prípadoch uvedených v odseku 1 treba k potvrdeniu o vykonateľnosti exekučného titulu pripojiť listinu vydanú alebo overenú oprávneným orgánom alebo osobou, z ktorej je zjavné, že sa splnila podmienka alebo že oprávnený splnil, prípadne zabezpečil splnenie svojej vzájomnej povinnosti.
11. Podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak: po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku.
12. Podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak: sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
13. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť bola podaná dôvodne, a preto sťažnostný súd napadnuté uznesenie zmenil a návrhu povinného na zastavenie exekúcie čiastočne vyhovel.
14. Úvodom treba uviesť, že v prejednávanej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 25. 07. 2023, po čiastočnom zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie, domáha
od povinného vymoženia zameškaného výživného na tvorbu úspor v sume 5.520,-Eur za obdobie od novembra 2017 do júla 2024 a ďalej bežného výživného na tvorbu úspor vo výške 80,-Eur mesačne od augusta 2024 do budúcna, a to na základe exekučného titulu – rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. 4P/114/2017 - 43 zo dňa 14. 11. 2017, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20. 11. 2017 (ďalej len „exekučný titul“). Predmetným exekučným titulom bol povinný zaviazaný na úhradu výživného nasledovne: „Otec je povinný prispievať na výchovu a výživu maloletému A. mesačnou sumou vo výške 200,- Eur, počnúc od 01. 11. 2017 do budúcna, vždy do 15. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci s tým, že sumu vo výške 120,- Eur je otec maloletého povinný poukázať k rukám matky maloletého a sumu vo výške 80,- Eur je otec povinný poukazovať maloletému na osobitný účet maloletého v peňažnom ústave, ktorý je matka povinná maloletému zriadiť v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“
15. Poverením zo dňa 18. 01. 2024 súd poveril súdneho exekútora Mgr. Dušana Sopka vykonaním exekúcie v rozsahu: zameškané výživné (ku dňu podania návrhu) 5.520,-Eur, bežné výživné 80,-Eur mesačne počnúc mesiacom 08/2023 až do budúcna. V doplňujúcich údajov bolo uvedené: Zameškané výživné: 5.520,-Eur od 01. 11. 2017, resp. za mesiac 11/2017 až 07/2023 (včítane), t.j. za 69 mesiacov: 69x80 Eur = 5.520,-Eur. Bežné výživné 80,-Eur mesačne do budúcna, počnúc za mesiac 08/2023 vždy do 15. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci, s tým, že sumu vo výške 80,-Eur je otec povinný poukazovať maloletému na osobitný účel maloletého v peňažnom ústave, ktorý je matka povinná maloletému zriadiť v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Trovy exekúcie oprávneného: 215,94 Eur.
16. Povinný sa v rámci návrhu na zastavenie exekúcie a neskôr i v podanej sťažnosti bránil tým, že na účet maloletého IBAN: F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX uhradil výživné na tvorbu úspor celkove sumu 2.380,-Eur (bezhotovostné úhrady v sume 720,-Eur a hotovostné úhrady v sume 1.660,-Eur), o čom súdu predložil listinné dôkazy. Ďalej sa povinný bránil tým, že predmetný účet bol v roku 2020 (konkrétne 31. 08. 2020) zrušený a matka oprávneného mu zriadenie iného účtu neoznámila. Povinný tak sám zriadil oprávnenému sporiaci účet, na ktorý mu zasiela sumu 80,-Eur mesačne. Oprávnený sa k návrhu na zastavenie exekúcie a ani k podanej sťažnosti nevyjadril, skutkové tvrdenia povinného nepoprel. Vyššia súdna úradníčka napadnutým uznesením návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyhovela, keď konštatovala, že povinný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal dôvody pre zastavenie exekúcie.
17. Po oboznámení sa s obsahom exekučného spisu musí súd prvej inštancie konštatovať, že vyššia súdna úradníčka sa nesprávne vysporiadala s obranou povinného, keď neuznala ním predložené listinné dôkazy za stavu, že oprávnený ich výslovne nerozporoval a k preukázaným úhradám sa nijakým spôsobom nevyjadril. Dôkazné bremeno ohľadom preukázanie právnych skutočností, ktoré sú dôvodom na zastavenie exekúcie nesie povinný, ktorý v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku. V exekučnom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada, ktorá znamená, že strana (účastník exekučného konania) má jednak povinnosť tvrdenia a jednak dôkaznú povinnosť. Teória procesného práva totiž podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien, jednak bremena tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremena tieto skutočnosti preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie čl. 8 CSP, v zmysle ktorého sú účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Za dôkazy, ktorých označením k preukázaniu svojich tvrdení plnia účastníci svoju dôkaznú povinnosť, môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými je možné zistiť stav veci. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované (vymáhané) právo musí tvrdiť žalobca (oprávnený), zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného (povinného). Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu (presunu). Premietnutím uvedeného na prejednávanú vec musí sťažnostný súd konštatovať, že v danom prípade to je práve oprávnený, ktorý vo veci neuniesol dôkazné bremeno tým, že nespochybnil úhrady vykonané povinný. Bolo totiž právom a povinnosťou oprávneného, aby pre úspech v rámci konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, sa voči vykonaným úhradám bránil, tieto rozporoval a uviedol vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach. V zmysle § 151 ods. 1 CSP totiž platí, že skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak teda povinný tvrdil vykonanie úhrad na účet IBAN: F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorý označil za účet maloletého oprávneného, za stavu, že oprávnený tieto skutkové okolnosti nepoprel, vyššia súdna úradníčka nemala dôvod o týchto skutkových tvrdeniach pochybovať, najmä za stavu, že povinný ich podporil aj listinnými dôkazmi. V danom prípade sa tak
dôkazné bremeno presunulo na oprávneného a tento ho neuniesol. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a predložených listinných dôkazov tak súd prvej inštancie nemohol inak než uznať úhrady povinného, ktoré vykonal v období od 07. 03. 2018 do 31. 08. 2020 v celkovej sume 2.380,-Eur (bezhotovostné úhrady v sume 720,-Eur a hotovostné úhrady v sume 1.660,-Eur), keďže ich vykonanie povinný riadne preukázal oznámením Prima banky Slovensko a.s. a výpismi z účtov. Zároveň, z oznámenia Prima banky Slovensko a.s. bolo preukázané, že účet IBAN: F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX patril maloletému oprávnenému a že tento účet bol ku dňu 31. 08. 2020 zrušený.
18. Aj po zohľadnení uvedených platieb treba však ďalej konštatovať, že exekúcia sa začala dôvodne o vymoženie zameškaného výživného na tvorbu úspor v sume 340,-Eur. Za obdobie od 01. 11. 2017 do 31. 08. 2020 mal totiž povinný povinnosť uhradiť na úspory oprávneného sumu 2.720,-Eur (t.j. 34 mesiacov x 80,-Eur), avšak za uvedené obdobie uhradil len sumu 2.380,-Eur, zostáva mu tak doplatiť zameškané výživné v sume 340,-Eur.
19. Vyššia súdna úradníčka ďalej prijala nesprávny záver vo vzťahu k možnosti plnenia vyživovacej povinnosti po zrušení účtu IBAN: F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, t.j. odo dňa 31. 08. 2020. K uvedenému uviedla, že povinný mohol preukázať písomnú výzvu, či oznámenie smerom k matke maloletého oprávneného, že sa dozvedel v konkrétnom čase o zrušení účtu, na ktorý treba platiť v prospech oprávneného, čím došlo k porušeniu exekučného titulu zo strany matky oprávneného a preto povinný bude platiť oprávnenému na uvedený sporiaci účet a pod. Tu však sťažnostný súd poukazuje na výrok exekučného titulu, ktorým povinnosť zriadiť účet v prospech maloletého oprávneného bola uložená matke oprávneného. Pokiaľ teda matka maloletého zrušila účet IBAN: F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, bola následne povinná zriadiť iný účet v prospech maloletého oprávneného a zriadenie tohto nového účtu bola povinná oznámiť povinnému tak, aby si mohol riadne plniť vyživovaciu povinnosť. Splnenie vyživovacej povinnosti v danom prípade tak bolo naviazané na splnenie vzájomnej povinnosti matky oprávneného voči povinnému (viď. § 47 Exekučného poriadku). Oprávnený tak bol povinný k návrhu na vykonanie exekúcie resp. k návrhu na zastavenie exekúcie predložiť listinu, z ktorej by vyplývalo, že sa podmienka splnila, prípadne že oprávnený zabezpečil splnenie svojej vzájomnej povinnosti (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. novembra 2008, sp. zn. 2 M Cdo 14/2007). Oprávnený však do konania taký dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že povinnému oznámil zriadenie nového účtu v prospech maloletého oprávneného, nepredložil. Zároveň, je potrebné poukázať i na § 520 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje, že k omeškaniu dlžníka nedôjde, ak veriteľ včas a riadne ponúknuté plnenie od neho neprijme alebo mu neposkytne súčinnosť potrebnú na splnenie dlhu. Keďže podľa potvrdenia Prima banky Slovensko a.s. došlo k zrušeniu účtu IBAN: F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX ku dňu 31. 08. 2020, odo dňa nasledujúceho povinný nemohol reálne platiť výživné na tvorbu úspor z dôvodu, že matka oprávneného si nesplnila povinnosť uloženú jej exekučným titulom, maloletému nezriadila nový osobitný účet a číslo nového účtu neoznámila povinnému. Predmetná exekúcia sa tak pre vymoženie zameškaného výživného na tvorbu úspor v sume 2.800,-Eur (t.j. 35 mesiacov x 80,-Eur) za obdobie od 01. 09. 2020 do 31. 07. 2023 a ďalej bežného výživného na tvorbu úspor od 01. 08. 2023 do budúcna začala nedôvodne.
20. Pokiaľ ide o úhrady vykonané na účet IBAN: F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, tu musí súd prvej inštancie súhlasiť s vyššou súdnou úradníčkou, že keďže sa nejedná o účet maloletého oprávneného (zriadený podľa exekučného titulu), nie je možné tieto úhrady uznať ako úhrady výživného na tvorbu úspor v zmysle exekučného titulu.
21. Na základe vyššie uvedeného sťažnostný súd sumarizuje, že predmetná exekúcia sa nezačala dôvodne v celom rozsahu, povinný tak podal návrh na zastavenie exekúcie sčasti dôvodne. Preto sťažnostný súd postupom v zmysle § 250 ods. 2 CSP zmenil napadnuté uznesenie vyššej súdnej úradníčky tak, že exekúciu zastavil podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v časti o vymoženie zameškaného výživného na tvorbu úspor za obdobie od 01. 11. 2017 do 31. 08. 2020 v sume 2.380,- Eur (z dôvodu zániku vymáhaného nároku) a podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku v časti o vymoženie zameškaného výživného na tvorbu úspor v sume 2.800,-Eur od 01. 09. 2020 do 31. 07. 2023 a ďalej bežného výživného na tvorbu úspor od 01. 08. 2023 do budúcna z dôvodu inej skutočnosti, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu, ktorou je nesplnenie vzájomnej povinnosti v podobe zriadenia osobitného účtu v prospech oprávneného zo strany matky oprávneného. Súčasne súd podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku exekúciu zastavil aj v časti vymoženia trov exekúcie oprávneného vo výške 164,34 Eur. Oprávnený si v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie
exekúcie totiž uplatnil trovy vo výške 215,94 Eur, v tejto výške boli uvedené aj v poverení na vykonanie exekúcie. Keďže sa však exekúcia začala dôvodne len v časti vymoženia zameškaného výživného v sume 340,-Eur, oprávnený má nárok na náhradu trov právneho zastúpenia len z hodnoty veci vo výške 340,-Eur, čo predstavuje trovy právneho zastúpenia v sume 51,60 Eur (t.j. 2 x úkony právnej služby á 13,28 Eur + 2 x režijný paušál á 12,52 Eur); s poukazom na § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, § 13a ods. 2 písm. c) a ods. 5, § 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v platnom znení. Vo zvyšnej časti týkajúcej sa nároku oprávneného na zameškané výživné vo výške 340,-Eur sťažnostný súd návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol. (výrok I. tohto uznesenia)
22. Keďže sťažnostný súd vyhodnotil podanú sťažnosť ako dôvodnú len v časti, čo sa premietlo vo výroku I. tohto uznesenia, vo zvyšku sťažnosť povinného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Ek/1793/2023 zo dňa 02. 07. 2024 ako nedôvodnú zamietol podľa ustanovenia § 250 ods. 1 CSP (výrok II. tohto uznesenia).
23. Predmetom exekúcie zostáva vymoženie zameškaného výživného za obdobie od 01. 11. 2017 do 31. 08. 2020 vo výške 340,-Eur, vymoženie trov exekúcie oprávneného vo výške 51,60 Eur a vymoženie trov exekúcie súdneho exekútora.
24. Súd obiter dictum dodáva, že zastavenie exekúcie v časti o vymoženie zameškaného výživného na tvorbu úspor od 01. 09. 2020 do 31. 07. 2023 a ďalej bežného výživného na tvorbu úspor od 01. 08. 2023 do budúcna (pre nesplnenie predpokladov na jej vedenie) nezbavuje povinného uhradiť dlžné výživné na tvorbu úspor za uvedené obdobie. Ak teda matka oznámi povinnému číslo osobitného účtu maloletého a povinný svoju si svoju vyživovaciu povinnosť riadne nesplní (aj za obdobie od 01. 09. 2020 do 31. 07. 2023), môže oprávnený opätovne iniciovať exekučné konanie. V tejto súvislosti však treba ešte raz zdôrazniť, že povinný má výživné na tvorbu úspor hradiť na osobitný účet maloletého oprávneného, čo znamená, že aj plnenia vymožené v rámci exekúcie by mali byť poukazované na osobitný účet maloletého a nie na účet matky oprávneného.
25. Keďže povinný inicioval návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávneným, súd prvej inštancie rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov exekučného konania s tým súvisiacich.
26. Pretože súd prvej inštancie sťažnosti povinného vo väčšej časti vyhovel, čo sa premietlo aj vo výroku o čiastočnom zastavení exekúcie, súd nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie priznal povinnému ako pomerne úspešnejšej strane podľa § 255 ods. 2 CSP, ktorý si nárok na náhradu uplatnil v rámci vyjadrenia k podanej sťažnosti. Pre posúdenie úspechu povinného v konaní súd porovnal to, čoho sa oprávnený v konaní domáhal a na druhej strane, v akom rozsahu súd vyhovel návrhu povinného na zastavenie exekúcie. U povinného by išlo o plný úspech vo veci len vtedy, ak by sa výrok meritórneho rozhodnutia zhodoval s navrhovaným petitom, t.j. ak by sa návrhu na zastavenie exekúcie vyhovelo a exekúcia sa zastavila v celom rozsahu. Súd tak pri výpočte pomeru úspechu – neúspechu vychádzal zo skutočnosti, že oprávnený uplatňoval k vymoženiu zameškané výživné v sume 5.520,-Eur (100 %), avšak jeho návrh bol dôvodný len v sume 340,-Eur (6,16 %). Suma 5.180,-Eur (93,84 %) potom predstavuje úspech povinného v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie, keďže v tejto časti bola exekúcia zastavená. Pre výpočet pomeru úspechu – neúspechu súd neprihliadal na bežné výživné, ktoré sa vymáhalo do budúcna, keďže uvedené sa nezohľadňuje ani pri výpočte tarifnej odmeny podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. Následne, vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu účastníkov exekučného konania potom sťažnostný súd priznal povinnému náhradu trov konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie v rozsahu 87,68 % (93,84 % - 6,16 %). Pokiaľ ide o výšku náhrady, povinnému v konaní preukázateľne, odôvodnene a účelne vznikli trovy právneho zastúpenia v sume 218,34 Eur spočívajúce v odmene za dva úkony právnej služby, a to za Prevzatie a príprava právneho zastúpenia zo dňa 17. 07. 2024 a Sťažnosť zo dňa 29. 07. 2024, v sume 2 x 95,44 Eur (1x polovičný úkon právnej služby vychádzajúc zo základnej sadzby tarifnej odmeny 5.520,-Eur – pôvodne vymáhané zameškané výživné); 2 x režijný paušál za rok 2024 v sume 13,73 Eur; to všetko s poukazom na § 10 ods. 4, § 13a ods. 2 písm. c) a ods. 5, § 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v platnom znení. Súd nenavýšil odmenu o DHP, pretože nebolo preukázané, že by právna zástupkyňa bola jej platiteľom. Vychádzajúc z uvedeného tak sťažnostný súd povinnému priznal náhradu trov v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie v sume 191,44 Eur (87,68 % zo sumy 218,34
Eur) s tým, že oprávnenému uložil povinnosť nahradiť povinnému trovy v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).