Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_13Co-27-2023.pdf
PDF · 170.17 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/27/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Šalamúna a sudcov Mgr. Stanislavy Salajovej a Mgr. Martina Štubniaka, v právnej veci žalobkyne: A. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., štátna občianka SR, zastúpená Viktória Hellenbart, advokátska kancelária s.r.o., IČO: 47 250 640, so sídlom Ulica A. C. XXX/XX, XXX XX E. proti žalovaným: 1/ F. G. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom E. X, XXX XX H., štátna občianka SR, 2/ A. A., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/XX, XXX XX I. J., štátny občan SR, 3/ AGROTOM s.r.o., IČO: 36 025 933, so sídlom Tomášovce 486, 985 56 Tomášovce, 4/ K. J., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, XXX XX H., štátna občianka SR, 5/ A. F., narodený XX.XX.XXXX, bytom E. L. XX, XXX XX H., štátny občan SR, 6/ K. A., neznámy vlastník, 7/ A. K., neznámy vlastník, 8/ M. J., neznámy vlastník, 9/ J. F., neznámy vlastník, 10/ K. L., neznámy vlastník, žalovaní 6/ až 10/ zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, IČO: 17 335 345, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, 11a/ N. B., narodená XX. XX. XXXX, trvale bytom E. XX, štátny občan SR, 11b/ O. B., narodená XX. XX. XXXX, trvale bytom E. XX, štátny občan SR, 11c/ mal. P. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. XX, štátny občan SR, zastúpená zákonným zástupcom Q. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. XX, 12/ Q. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom E. XX, XXX XX H., štátna občianska SR, 13/ A. A. J., narodený XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XX, XXX XX B. B., štátny občan SR, zastúpený AK Dlhopolec s.r.o., IČO: 36 867 306, so sídlom Nám. SNP 27, 960 01 Zvolen, 14/ F. J., narodený XX.XX.XXXX, bytom E. XX, XXX XX E., štátny občan SR, 15/ G. C., narodená XX.XX.XXXX, bytom C. D., XXX XX E., štátna občianka SR, 16/ A. Q. J., narodená XX.XX.XXXX, obmedzená spôsobilosti na právne úkony, toho času umiestnená v Domove sociálnych služieb LIBERTAS, stredisko AMBRA, Lučenec, Rúbanisko III/52, zastúpená opatrovníčkou M. N., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom S. A. XXX/X, XXX XX E., 17/ M. I., narodená XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/X, XXX XX P., štátna občianka SR, 18/ A. J., narodená XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/ X, XXX XX B. B., štátna občianka SR, 19/ M. K., narodený XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XX, C. P., štátny občan SR, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Lučenec sp. zn. 4C/7/2018 zo dňa 27. októbra 2022, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 4C/7/2018 zo dňa 27. októbra 2022 p o t v r d z u j e.
II. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovaným 1/ až 19/ trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Lučenec (ďalej aj len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) žalobu o určenie vlastníckeho práva k novovzniknutým parcelám registra „C“ katastra nehnuteľností parcelné číslo XXX/XX o výmere 89 m2 záhrada, parcelné číslo XXX/XX o výmere 81 m2 záhrada, parcelné číslo XXX/X o výmere 91 m2 záhrada, parcelné číslo XXX/XX o výmere 42 m2 záhrada, parcelné číslo XXX/XX o výmere 53 m2 záhrada, parcelné číslo XXX/XX o výmere 56 m2 záhrada,
parcelné číslo XXX/XX o výmere 102 m2 záhrada, ktoré vznikli na základe Geometrického plánu vyhotoviteľa GEODÉZIA LUČENEC, s.r.o., so sídlom v Lučenci, pod číslom XXXXXXXX-XX/XXXX, Mapový list číslo VS-V-20-04 katastrálne územie E. vyhotoveného dňa 07.06.2022 žalobkyne A. B. zamietol (I. výrok) a žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovaným v 1. až 19. rade trovy konania každému v rozsahu 100 %, vo výške, ako bude rozhodnuté osobitným uznesením vyšším súdnym úradníkom, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia (II. výrok). 1.1 V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 09.03.2018 domáhala určenia vlastníckeho práva v zmysle § 137 písm. c/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a to k C-KN parcele č. XXX/X o výmere 528 m2, záhrady nachádzajúcej sa v k.ú. a R. E.. Uviedla, že na predmetnú parcelu nie je založený list vlastníctva, v prírode sa jedná o záhradu za rodinným domom v jej vlastníctve pod súpisným č. XX, ktorý je postavený na C-KN parcele č. XXX/X o výmere 1.040 m2, zastavané plochy a nádvoria, zapísanej na LV č. XXX pre k.ú. a R. E.. 1.2 Predmetná parcela bola zameraná Geometrickým plánom vyhotoveným Geodéziou Žilina, a.s., prevádzka Lučenec pod číslom XXX-XXX-XXX-XX zo dňa 21.03.1994 a vznikla zlúčením dielu 4 o výmere 148 m2 z E-KN parcely č.XXX/X o celkovej výmere 565 m2 ornej pôdy zapísanej na LV č. XXX, k.ú. a R. E., z dielu 5 o výmere 84 m2, z E-KN parcely č. XXX/X o celkovej výmere 311 m2 ornej pôdy zapísanej na LV č. XXX, k.ú. a R. E., z dielu 6 o výmere 79 m2 z E-KN parcely číslo XXX/X o výmere 56 m2 ornej pôdy zapísanej na LV č. XXX, k.ú. a R. E., z dielu 7 o výmere 75 m2 z E-KN parcely č. XXX/X o výmere 209 m2 ornej pôdy a E-KN parcely č. XXX/X o výmere 50 m2 ornej pôdy zapísaných na LV č. XXX, k.ú. a obec Lupoč, z dielu 8 o výmere 142 m2 z E-KN parcely číslo XXX/X o výmere 435 m2 ornej pôdy a E-KN parcely č. XXX/X o výmere 100 m2 ornej pôdy zapísaných na LV č. XXX, k.ú. a R. E.. 1.3 Žalobkyňa nadobudla ešte za slobodna pod menom A. F. do svojho vlastníctva čiastky z nehnuteľností v k.ú. a R. E. zapísané v tom čase v Pozemnoknižných zápisniciach č. 2, 3, 4, 7, 9, 228, 254 ako pozemnoknižné parcely č. XXX, XXX/X, XXX/X, XXX, XXX, XXX a XXX tak, ako boli tieto zamerané geometrickým plánom vyhotoveným Oblastným ústavom geodézie a kartografie v Žiline, stredisko geodézie Lučenec dňa 30.06.1961 pod číslom XXX/XX-XXX-XXX, ako stavebný pozemok označený novým parcelným číslom XXX/X o výmere 10 árov 40 m2 (1.040 m2), a to na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 30.08.1962 registrovanej Štátnym notárstvom v Lučenci pod číslom XXXX/XX dňa 28.05.1963. Kúpnu cenu za odkupované pozemky dostala darom od svojho otca M. F., ako to žalobkyňa dokladovala potvrdením zo dňa 25.05.1961, ktorým predávajúci potvrdili prevzatie kúpnej ceny za pozemok od M. F., pričom jej otec sa dohodol na odkúpení nehnuteľností s predávajúcim ešte v roku 1960 tak, ako to vyplýva z Dohody zo dňa 02.12.1960. Žalobkyňa ďalej nadobudla Darovacou zmluvou zo dňa 30.08.1962, registrovanou Štátnym notárstvom v Lučenci pod číslom XXXX/XX dňa 28.05.1963 čiastky z parcely č. XXX zapísanej v Pozemnoknižnej zápisnici č. X pre k.ú. a R. E. od svojej starej matky Q. K. a od svojho otca M. F.. Na základe Uznesenia č. 1787/1962 zo dňa 15.06.1963 vydaného Okresným súdom Lučenec bola žalobkyňa pod menom A. F. zapísaná do Pozemnoknižnej zápisnice č. XXX pre k.ú. a R. E. ako výlučná vlastníčka pozemnoknižných parciel číslo XXX/X o výmere 1.040 m2, stavebný pozemok a 925/5 o výmere 618 m2, roľa, 928/b o výmere 308 m2, roľa - konopisko a 929 o výmere 259 m2, roľa. Hoci žalobkyňa v súčasnosti na LV č. XXX pre k.ú. E. je vedená ako výlučná vlastníčka parciel číslo XXX/X, XXX/X K. XXX/X, ktoré tvoria parcelu číslo XXX/X, nie je vedená ako výlučná vlastníčka parciel číslo XXX/X, XXX/X K. XXX/X, z ktorých je tiež utvorená parcela číslo XXX/ X, čím preukazovala naliehavý právny záujem na podaní žaloby o určenie vlastníckeho práva. 1.4 V ďalšom obsahu napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol podstatný obsah vyjadrení sporových strán, vykonané dokazovanie, závery z neho vyplývajúce, na vec aplikoval ustanovenia § 123, § 129 ods. 1 a 2, § 130 ods. 1, § 132 ods. 1, § 134 ods. 1 a 3, § 562, § 566 ods. 1 a 2, § 586 ods. 1, § 854, § 865 ods. 1 a 3, 868, § 872 ods. 6 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a § 111 ods. 1, § 116 ods. 1 a 2, § 145 ods. 1 a zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník v znení ku dňu 30.08.1962 (ďalej len „Stredný občiansky zákonník“). 1.5 Súd prvej inštancie skonštatoval, že vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva priamo zo zákona po splnení zákonom požadovaných predpokladov, ktorými sú spôsobilý predmet vydržania, oprávnená nepretržitá držba držiteľa počas celej zákonom stanovenej vydržacej doby, uplynutia zákonom stanovenej vydržacej doby (u nehnuteľností 10 rokov), pričom všetky podmienky musia byť splnené súčasne. 1.6 Prvá sporná otázka, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie v prejednávanej veci podľa súdu prvej inštancie spočívala v tom, či žalobkyňa bola držiteľom predmetných nehnuteľností dobromyseľným alebo nie. 1.7 Vedomie, že niekto vlastní spoluvlastnícky podiel vylučuje, ak nehnuteľnosť užíva celú výlučne sám
- dobromyseľnosť v tom, že mu vec patrí, ak nedošlo k udalosti, ktorá odôvodnene mohla v užívateľovi
vyvolať presvedčenie, že sa stal vlastníkom aj ostatných spoluvlastníckych podielov (R 65/72, s. 242). Súd prvej inštancie dospel k záveru, že u žalobkyne síce nastala okolnosť, kedy jej geometrickým plánom stavebný pozemok bol vymeraný, z ktorej by eventuálne mohla subjektívne nadobudnúť presvedčenie, že jej pozemok patrí, avšak vzhľadom na kúpne zmluvy, ako aj náležitú opatrnosť, kedy sa mohla kedykoľvek presvedčiť ohľadom existencie svojho vlastníckeho práva nahliadnutím do príslušnej evidencie naviac o tom, že je evidovaná ako spoluvlastníčka predmetných nehnuteľností, musela vedieť. Samotné výlučné užívanie predmetu spoluvlastníctva jedným podielovým spoluvlastníkom nepostačuje pre vydržanie vlastníckeho práva k celej veci. Aby držiteľ mohol vydržaním nadobudnúť celú vec, ku ktorej má len spoluvlastnícky podiel, o čom má aj po celý čas aj vedomosť (muselo mu to byť zrejmé z predloženej zmluvy) pre osvedčenie jeho oprávnenej, t.j. dobrovoľnej držby, je nevyhnuté, aby v okolnostiach prípadu existovali udalosti, ktoré v užívateľovi mohli dôvodne vyvolať presvedčenie, že je vlastníkom aj ostatných spoluvlastníckych podielov. Súd prvej inštancie poukázal na zistené skutočnosti, ktoré vylučovali existenciu akéhokoľvek prejavu vôle alebo iného aktu ostatných spoluvlastníkov označených nehnuteľností, ktorým by sa vzdali svojho spoluvlastníckeho podielu v prospech právneho predchodcu žalobkyne. Z dokazovania súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalovaní sa svojho vlastníctva nevzdali, čo potvrdzovali aj zápisy v pozemnoknižných vložkách, resp. listoch vlastníctva, ako aj skutočnosť, že ich spoluvlastnícke podiely podliehali následnému dedeniu. 1.8 Predpoklady vydržania vlastníckeho práva, t.j. držba nehnuteľnosti, dobromyseľnosť, že vlastnícke právo žalobkyne patrí vo vzťahu k celej veci a uplynutie 10-ročnej vydržacej lehoty v zmysle v súčasnosti platného Občianskeho zákonníka neboli u žalobkyne preukázané súčasne. Súd prvej inštancie považoval za nesporné, že žalobkyňa užíva predmetné nehnuteľnosti po dobu dlhšiu ako zákon požaduje (10-ročná vydržacia lehota), avšak v konaní nebola preukázaná jej dobromyseľnosť. V konaní bol preukázaný len právny titul nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu k celku, a to kúpnou zmluvou, na základe ktorého je žalobkyňa ako riadna spoluvlastníčka nadobudnutých nehnuteľností aj v príslušnej evidencii zapísaná. 1.9 Vychádzajúc zo žalobkyňou tvrdenej skutočnosti, že do držby nehnuteľnosti vstúpila v roku 1962, súd prvej inštancie pri právnom posúdení naplnenia podmienok vydržania zohľadnil príslušné ustanovenia Stredného občianskeho zákonníka, ako aj v súčasnosti platného Občianskeho zákonníka. Ako podstatnú z hľadiska vydržania súd prvej inštancie vyhodnotil otázku dobromyseľnosti žalobkyne a dospel k záveru, že so zreteľom na všetky okolnosti žalobkyňa objektívne nemohla byť vnútorne presvedčená o tom, že jej novovytvorená parcela č. XXX/X v celosti patrí, keďže vlastnícke právo nadobudla v podiele k jednotlivým parcelám, z ktorých táto parcela bola vytvorená, a to už bolo zrejmé pôvodným geometrickým plánom, ktorý predložila. Pri bežnej opatrnosti preto žalobkyňa musela vedieť, že novovytvorená parcela sa vytvára z pôvodných parciel, ktorých nie je vlastníčkou v celosti, ale je ich podielovou spoluvlastníčkou a nesporná skutočnosť dlhodobého užívania a držby, hoci aj spôsobilého predmetu vydržania, však vzhľadom na absenciu dobromyseľnosti v objektívnom slova zmysle nemôže spôsobiť vydržanie. Nakoniec nedostatok náležitej opatrnosti žalobkyne podľa súdu prvej inštancie vyplýval aj z jej tvrdenia obsiahnutého v Notárskej zápisnici č. N 56/2020 (bod 32. rozsudku), keď sama uvádza, že „doklady neriešila“. Žalobkyňa mala vedomosť o tom, že užívací stav nekorešponduje stavu vlastníckemu. Malo sa tak diať na základe dohody vlastníkov, ktorej existencia síce v konaní preukázaná nebola, avšak na zmenu vlastníckeho práva, ako aj na založenie dobromyseľnosti vo vzťahu k vlastníctvu podľa názoru súdu prvej inštancie vplyv nemala. Z uvedeného dôvodu preto súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu absencie dobromyseľnosti žalobkyne vo vzťahu k tvrdenému nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním. 1.10 O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 CSP. Žalovaní 1/ až 19/ boli v konaní úspešní, súd prvej inštancie im preto priznal právo na náhradu trov konania od žalobkyne, každému v rozsahu 100 %. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v celom rozsahu oboch jeho výrokov v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel, alebo napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobkyňa oprela svoje odvolanie o odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. f / a h/ CSP. 2.1 Žalobkyňa v prvom rade namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam z dôvodu, že z obsahu verejných listín, ktorými sú pozemnoknižná vložka č. XXX, katastrálne územie E., Uznesenie Okresného súdu Lučenec Čd. XXXX/XXXX, a z pozemnoknižných vložiek č. XXX, č. XXX a č. XXX, ktoré sa týkali predmetu Kúpnej zmluvy zo dňa 30.08.1962, Darovacej zmluvy zo dňa 30.8.1962 a obsahu Prehlásenia zo dňa 20.11.1962 vyvodil nesprávne skutkové zistenia. Namietla, že ju súd prvej inštancie považuje len za vlastníčku ideálnych
spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam nadobudnutým v roku 1962. Poukázala na Uznesenie Okresného súdu Lučenec Čd. XXXX/XXXX, ktorý z pohľadu výkladu obsahu týchto právnych úkonov a toho, k čomu a v akom rozsahu žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo, má nielen povahu verejnej listiny, ale aj povahu res iudicata (veci rozhodnutej). Považovala za nesporné, že obsah uznesenia súdu, ako aj zápisy v pozemkových knihách o jej vlastníctve, sú dostatočným dôkazom o existencii jej dobromyseľnosti. Podľa žalobkyne súd prvej inštancie pri hodnotení Uznesenia Okresného súdu Lučenec Čd. XXXX/XXXX úplne opomenul vyhodnotiť jeho článok II., na základe ktorého sa do výlučného vlastníctva žalobkyne zapisovali parcely č. XXX/X, L. XXX/X, č. XXX/X a č. XXX, spolu vo výmere 2.225 m2 a to do pozemnoknižnej vložky č. XXX. Tomu korešponduje zistenie súdu z obsahu vložky 2687 , že žalobkyňa je v nej zapísaná titulom zápisnice z 19.01.1963, a prehlásenia z 20.11.1962, Darovacej zmluvy z 30.08.1962 a Kúpnej zmluvy spísanej v E. 30.08.1962 ako vlastníčka v celosti. Z uvedených verejných listín je podľa žalobkyne nesporné, že vstúpila do držby, ako výlučná vlastníčka v celosti nehnuteľností o celkovej výmere 2.225 m2, a okrem toho, sa ešte stala aj spoluvlastníčkou ideálnych podielov. 2.2 Areál rodinného domu žalobkyne v čase podania žaloby tvorili nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX K. L. XXX k. ú. E. a mal výmeru 2.021 m2, hoci žalobkyňa vedela osvedčiť na základe zápisu v pozemnoknižnej vložke číslo XXX k. ú. E., že je výlučnou vlastníčkou výmery 2.225 m2. Z geometrických plánov, ktoré boli súdom vykonané ako dôkazy jednoznačne vyplynulo, že v záhrade rodinného domu, ktorá bola zapísaná v katastri nehnuteľností ako C-KN parcela č. XXX/X o výmere 514 m2 (neskôr opravená z 528 m2), sa nachádzajú parcely uvádzané v pozemnoknižnej vložke číslo XXX a to XXX/ X, XXX/X a XXX, ako výlučné vlastníctvo žalobkyne. Z dohody otca žalobkyne s predávajúcimi z 02.12.1960, ako aj z potvrdenia zo dňa 25.05.1961, podľa žalobkyne vyplýva, že otec žalobkyne mal záujem odkúpiť pozemky za účelom stavebného pozemku, z jednej strany cintorína a z druhej strany školy. Kupujúci otec žalobkyne mal požiadavku na stavebný pozemok spoločne so záhradou pre svoju, vtedy ešte slobodnú dcéru. Pri rokovaniach obe strany zhodne skonštatovali, že pozemok označený v prírode bude dodatočne identifikovaný pozemnoknižnými údajmi. Je podľa nej evidentné, že strany sa najprv dohodli na tom, kde sa bude stavebný a priľahlý pozemok nachádzať, následne to mienili identifikovať podľa údajov z katastra. Dokazovanie viacerými geometrickými plánmi podľa nej potvrdilo, že záhrada zameraná v prírode sa nachádza aj na parcelách, ktoré mala žalobkyňa vo výlučnom vlastníctve. Stavebný pozemok a priľahlé pozemky mienil stavebník, a následne jeho dcéra užívať ako výlučný vlastník. Žalobkyňa vychádzajúc zo znalosti pomerov a skutkových okolností v čase uzatvárania právnych úkonov, jednak z 58 rokov trvajúcej nerušenej držby pozemku v rovnakých hraniciach, ako boli tieto určené v čase zápisu vlastníckeho práva do pozemkovej knihy, tvrdí, že pozemky, ktoré sú predmetom žaloby, vždy tvorili jej výlučné vlastníctvo. 2.3 Na nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie podľa žalobkyne nadväzuje nesprávne právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie podľa nej dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a na ne potom aplikoval príslušné právne predpisy. Udalosť, ktorá umocnila v žalobkyni presvedčenie, že je výlučnou vlastníčkou stavebného pozemku a pozemkov k nemu priľahlých tak, ako boli tieto oplotené a takmer 60 rokov nerušene užívané, bolo práve Uznesenie Okresného súdu Lučenec Čd XXXX/XX, a zápisnica z 19.01.1963, ktorá sa spomína aj v pozemnoknižnej vložke číslo XXX. Určité nezrovnalosti pri stotožnení nehnuteľností z pohľadu žalobkyne skončili autoritatívnym rozhodnutím súdu 15.01.1963. Pokiaľ žalobkyňa vo svojej svedeckej výpovedi u notárky uvádzala, že „doklady neriešila“, neuvádzala to v takej súvislosti, ako to interpretuje súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku, ako dôkaz o nedostatku náležitej opatrnosti zo strany žalobkyne. Uvádzala to v kontexte toho, že sa spoľahla na to, že záležitosti doriešil jej otec. Konštatovanie súdu prvej inštancie o neexistencii úkonu ostatných spoluvlastníkov označených nehnuteľností, ktorým by sa vzdali svojho spoluvlastníckeho podielu v prospech právneho predchodcu žalobcu, žalobkyňa považovala za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia podľa nej nevysvetlil, prečo dospel hodnotením právnych úkonov presne k opačnému záveru, ako súd, ktorý v roku 1963. Súd prvej inštancie sa pri hodnotení dôkazov vo vzťahu k dobromyseľnosti žalobkyne, ako držiteľky pozemku podľa žalobkyne dôsledne neriadil ustanovením § 130 odsek 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého „ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.“ 2.4 Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že jej presvedčenie o tom, že je výlučnou vlastníčkou držanej záhrady, tak ako bola zapísaná v pozemnoknižnej vložke č. XXX k. ú. E., umocnila aj nečinnosť ostatných spoluvlastníkov. K zápisu spoluvlastníckych podielov v prospech žalovaných, od ich právnych predchodcov, ktorí jej svoje vlastníctvo odpredali, došlo podľa nej v dôsledku chybne vedenej evidencie
nehnuteľností v katastri nehnuteľností. Ani jeden z právnych nástupcov pôvodných spoluvlastníkov, sa pri nadobudnutí spoluvlastníckeho podielu nezaujímal o to, kde sa pozemky v prírode nachádzajú, a nikto z nich neupozornil žalobkyňu na to, že jej záhrada je aj ich spoluvlastníctvom. Žalobkyňa je presvedčená o tom, že z vykonaného dokazovania bolo možné zistiť dobromyseľnosť žalobkyne, bez akýchkoľvek pochybností. Vo vzťahu k námietke nesprávneho právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie žalobkyňa osobitne zdôrazňuje Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 484/15 zo 14.11.2018, vo svetle ktorého by rozsudok súdu prvej inštancie neobstál. Ak by žalobkyňa v skutočnosti držala aj nehnuteľnosti, u ktorých by mala len spoluvlastnícke podiely, hoci sa vychádzajúc z okolností popísaných vyššie domnievala, že vec drží ako svoje výlučné vlastníctvo, neobstojí záver súdu o tom, že vo vzťahu k predmetu sporu nebola dobromyseľná. 3. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalobkyne zamietol ako nedôvodné. 4. Žalovaný 3/ vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny. Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa v konaní nepreukázala dobromyseľnosť držby ako jeden z nevyhnutných právnych predpokladov na splnenie podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva k veci - nehnuteľnosti, vydržaním veci podľa § 134 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že ako právne problematické sa javia skutočnosti, že žalobkyňa sa stala, resp. bola, výlučnou vlastníckou alebo podielovou spoluvlastníckou časti E-KN parciel, z ktorých pozostáva novovytvorená parcela CKN č. XXX/X, ku ktorej mala žalobkyňa podľa jej názoru nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalobkyne zamietol ako nedôvodné. 5. Slovenský pozemkový fond, ako zástupca žalovaných 6/ až 10/, vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa plne stotožňuje s napadnutým rozsudkom, ktorý považoval za skutkovo i vecne správny. Poukázal na to, že už len samotná skutočnosť, že žalobkyňa predložila do konania geometrický plán na novovytvorenú parcelu č. XXX/X v celosti, ktorá bola vytvorená z viacerých parciel preukazuje, že žalobkyňa pri bežnej opatrnosti si musela byť vedomá, že nie je vlastníčkou týchto parciel v celosti, ale je ich podielovou spoluvlastníčkou. V prípade, ak žalobkyňa mala iné presvedčenie, ako je deklarované v listoch vlastníctva, je neospravedlniteľné, aby uvedená skutočnosť zostala 60 rokov nepovšimnutá, a až po takto dlhotrvajúcom právnom stave sa domáhala zmeny. 6. Žalovaní 11/ a 12 / vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že s odvolaním žalobkyne súhlasia, a vyjadrili vôľu v danej veci vyhovieť žalobe. 7. Žalovaný 13/ vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odvolanie žalobkyne považuje za nedôvodné. Na rozdiel od žalobkyne rozsudok súdu prvej inštancie považoval za vecne správny. Poukázal na to, že na jeho strane existuje preukázaný sled prevodov minimálne od roku 1986. Na druhej strane žalobkyňa hodnoverne nepreukázala, ako a kedy mala novovytvorené pozemky (v celku) nadobudnúť. Odvolanie žalobkyne navrhol zamietnuť a v prípade procesného úspechu žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania. 8. Žalovaná 15/ vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny. Navrhla, aby odvolací súd odvolanie žalobkyne zamietol ako nedôvodné. 9. Opatrovníčka žalovanej 16/ vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že sa k napadnutému rozsudku nevie vyjadriť. 10. Žalovaná 17/ vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny. Odvolanie žalobkyne považovala za nedôvodné. 11. Žalovaná 18/ vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že s napadnutým rozsudkom súhlasí v plnom rozsahu. Nesúhlasila s podaným odvolaním žalobkyne. 12. Ostatní žalovaní sa k podanému odvolaniu nevyjadrili. 13. Žalobkyňa v odvolacej replike uviedla, že trvá na podanom odvolaní a jeho dôvodoch. 13.1 Namietla, že žalovaný 3/ nerozvádza, v čom by malo byť právne problematické nadobudnutie vlastníckeho a spoluvlastníckeho práva zo strany žalobkyne. Tvrdila, že riadnymi titulmi nadobudla väčšiu výmeru, než v skutočnosti užívala počas celej doby držby. Za takúto väčšiu výmeru predávajúcim aj riadne zaplatila kúpnu cenu. Po celý čas trvania držby žalobkyňa nebola nikým rušená. Samotný zápis spoluvlastníckych podielov na listoch vlastníctva, nie je spôsobilý vyvrátiť dobromyseľnosť žalobkyne, ktorá sa skúma so zreteľom na všetky okolnosti na strane držiteľa. Žalobkyňa si bola vedomá, že nadobudla nehnuteľnosti, ktoré boli výmerou väčšie, než ktoré užíva, a nadobudla aj „podiely“ alebo čiastky, avšak v prírode mali všetci ideálni spoluvlastníci na svoje čiastky pripadajúce pozemky rozdelené, a mnohí „ svoje pozemky reálne užívali úplne inde“, než im svedčil zápis v pozemkovej knihe, a preto sa žalobkyňa mohla dôvodne domnievať, že užíva tú časť parcely, ktorá reálnou deľbou pripadla na ňou odkúpené podiely. To, že sa nejednalo o svojvoľný prístup žalobkyne, dosvedčuje aj existencia geometrického zamerania a rozparcelovania pozemkov z roku 1961. V tomto výkaze zo
dňa 30.6.1961 sa uvažovalo v novom stave o stavebnom pozemku číslo XXX/X o výmere 1.040 m2 vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, ale uvádza sa v ňom aj parcela XXX/X o výmere 565 m2 roľa, stotožnená s parcelou číslo XXX/X, v spoluvlastníctve otca žalobkyne M. F. s podielom 2/16 spoločne s ďalším spoluvlastníkmi. Potom sa vykupovali ďalšie podiely. Časovo následne dňa 20.11.1962 dali spoluvlastníci uvedení vo výkaze prehlásenie, ktoré bolo pripojené ku konaniu o zápis vlastníckeho práva do pozemkovej knihy ako Čd XXXX/XX, v ktorom deklarovali, že odpredali svoje podiely z parciel XXX, XXX/X, XXX, XXX, XXX, XXX/X, XXX, skutočnej držiteľke A. F. (žalobkyni), a ak mali podiely k pozemkom, tie boli v inom „hone“, a spomenuté parcely nikdy nevlastnili a neužívali. Súčasne dali 20.11.1962 bezpodmienečný súhlas na pozemnoknižné usporiadanie na skutočnú držiteľku. Takéto vyhlásenie, v spojitosti so skutočným stavom, kedy žalobkyňa v prírode reálne od počiatku užívala parcely v celosti, mohlo u žalobkyne vyvolať pocit, že je vlastníčkou rodinného domu s priľahlými pozemkami tak, ako boli tieto oplotené. Žalovaný 3/, ktorý nadobudol ideálne spoluvlastnícke podiely k parcelám v držbe a užívaní žalobkyne až potom, ako tejto uplynula vydržacia lehota a stala sa ich vlastníčkou, napriek tomu, čo konštatuje vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 05.01.2022, že ideálne podiely nadobudol na základe kúpnych zmlúv rozhodnutím o povolení vkladu, sa vo vzťahu k žalobkyňou užívaným pozemkom, nesprával ako vlastník ideálneho podielu. Neprišiel si obhliadnuť pozemok, ktorého podiel mal kupovať, neinformoval sa u žalobkyne, akým titulom táto užíva jeho spoluvlastníctvo, v akom stave je vec, či nemá vady. Keby to urobil, videl by, že sa jedná o časť pozemku v rámci záhrady žalobkyne, ktorej polohu by voľným okom ani nevedel identifikovať. Ak kupoval pozemky od tých ideálnych spoluvlastníkov, ktorí alebo ich predchodcovia dali žalobkyni 20.11.1962 čestné prehlásenie, nadobúdal vec od nevlastníka, teda vec s právnymi vadami. 13.2 K vyjadrenie zástupcu žalovaných 6/ až 10/ uviedla, že súd nevyhodnotil všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a prísne formálne sa pridržiavala toho, že žalobkyňa si musela byť vedomá, že z parcely číslo XXX/X vlastní len ideálne spoluvlastnícke podiely, čo nie je pravda. Aj s ohľadom na obsah čestného prehlásenia mohla byť žalobkyňa presvedčená, že odkúpila okrem podielov 1/1 aj reálne odčlenenú časť ideálneho spoluvlastníckeho podielu a takto ho aj užívala. Obsah tohto dôkazu nasvedčuje tomu, že aj neznámi vlastníci 6/ až 10/ deklarovali, že jej vlastnícke právo aj k svojim podielom uznávajú, pričom presne vedia, kde presne v prírode sa pozemok žalobkyne nachádza. Žalobkyňa užívala záhradu ako celok, pričom časť z jej výmery tvorilo jej výlučné vlastníctvo a časť boli ideálne spoluvlastnícke podiely. Nesprávne právne posúdenie podľa žalobkyne spočívalo v tom, že súd prvej inštancie opomenul, že žalobkyňa vstúpila do oprávnenej držby za účinnosti Stredného občianskeho zákonníka. Neskoršia zmena právnej úpravy s účinnosťou od 01.04.1964, po vstupe žalobkyne do oprávnenej držby, nemohla spätne zrušiť existenciu tejto dobromyseľnosti a uplynutia takmer trojročnej vydržacej lehoty. Žalobkyňa ani počas obdobia, kedy zákon možnosť vydržania zrušil, až do jeho obnovenia zákonom 131/1982 Zb. v držbe nikým rušená nebola, a aj úrady ju rešpektovali ako právoplatnú vlastníčku. Právny názor súdu prvej inštancie v tom, prečo nemohla žalobkyňa nadobudnúť vlastnícke právo k predmetu sporu k 01.04.1984, žalobkyňa nepovažovala za dostatočne odôvodnený. Vlastnícke právo vydržaním sa nadobúda na základe inej právnej skutočnosti. Žalobkyňa sa teda stala vlastníčkou predmetu sporu kvalifikovaným uplynutím času. Argumentácia a námietky žalovaných, ktoré sa týkajú času po 01.04.1984, prípadne po 01.01.1992, nemôžu mať vplyv na existenciu skôr vzniknutého vlastníckeho práva žalobkyne. Ani konania štátnych orgánov (dedenie), ak vychádzali z dôvery v hodnovernosť a záväznosť údajov katastra, ktoré však neboli v súlade so skutočným vlastníckym vzťahom, nemôžu ukrátiť žalobkyňu o právo domáhať sa určenia vlastníckeho práva vydržaním. Ak bol do dedičstva zahrnutý majetok, ktorý ku dňu smrti poručiteľovi nepatril, nemôže ho titulom dedenia nadobudnúť ani poručiteľov právny nástupca, nakoľko by to bolo v rozpore so zásadou nemo plus iuris. Súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov podľa žalobkyne ponechal bez povšimnutia viaceré súhlasné stanoviská žalovaných, ktorí uznávali vlastnícke právo žalobkyne, pričom sa jednalo najmä o právnych nástupcov osôb, ktoré so žalobkyňou a jej otcom jednali v čase vstupu žalobkyne do držby. Predmet sporu – záhrada, podľa súčasného stavu registra „C“ katastra nehnuteľností a geometrického plánu doloženého žalobkyňou, má spoločne výmeru 514 m2, z toho na podiely žalobkyne na jednotlivých listoch vlastníctva v čase podania žaloby pripadala spoločne výmera 335,63 m2 , čo je 65 % celkovej výmery záhrady. Tieto fakty korešpondujú so zápismi v pozemkovej knihe a titulmi nadobudnutia v čase, keď sa žalobkyňa ujala držby záhrady ako celku v domnienke, že jej ideálne podiely sú reálne vyčlenené práve na tomto mieste. Z tohto dôvodu žalobkyňa považovala konštatovanie zástupcu žalovaných 6/ až 10/ za nesprávne. 13.3 V súvislosti s vyjadrením žalovaného 13/, žalobkyňa opätovne poukázala prehlásenie z 20.11.1962, Čd 1787/62, v ktorom sa výslovne spomína osoba F. J. obyvateľ v E., teda nie je vylúčené, že sa jedná
o právneho predchodcu žalovaného 13/. Tvrdila, že rovnako ako v prípade žalovaného 3/, ani žalovaný 13/ sa nesprával po nadobudnutí spoluvlastníckeho podielu voči žalobkyni ako vlastník. 13.4 Na margo vyjadrenia žalovanej 15/ žalobkyňa uviedla, že toto je v rozpore s tým, čo žalovaná 15/ uvádzala pred súdom prvej inštancie. Keďže žalovaná 15/ zmenu svojho postoja k žalobe neodôvodňuje, žalobkyňa vyjadrila názor, že zmena vyplynula z toho, ako súd prvej inštancie o žalobe rozhodol, napadnutý rozsudok sa javí byť v prospech žalovanej 15/, preto ho žalovaná 15/ žiada potvrdiť. 13.5 K vyjadreniam žalovaných 17/ a 18/ žalobkyňa uviedla, že trvá na podanom odvolaní a jeho dôvodoch, a keďže vyjadrenia žalovaných neobsahujú žiadne konkrétne dôvody a skutočnosti, ktorými by vyvracali argumenty žalobkyne v podanom odvolaní, žalobkyňa odkázala na svoje predošlé písomné vyjadrenia a odvolanie. 14. Slovenský pozemkový fond, ako zástupca žalovaných 6/ až 10/, v odvolacej duplike v celom rozsahu odkázal na svoje predchádzajúce vyjadrenie k odvolaniu, pričom opakovane zdôraznil, že žalobkyňa sa domáha vydržania novovytvorenej parcely, ktorá je tvorená parcelami v podielovom spoluvlastníctve viacerých podielových spoluvlastníkov. Žalobkyňa pri obvyklej miere opatrnosti, ktorú možno so zreteľom k okolnostiam od každého požadovať, preukázateľne mala vedomosť (potvrdila to i na pojednávaní, keď sa sama vyjadrila, že papiere neriešila), že nie je výlučnou vlastníčkou novovytvorenej parcely, ale len podielovou spoluvlastníčkou. Len samotné vedomie, že vlastní spoluvlastnícky podiel, vylučuje (ak celú nehnuteľnosť užíva výlučne sama) jej dobromyseľnosť v tom, že jej patrí celá vec. Na vydržanie totiž nepostačuje len subjektívne hľadisko (osobné presvedčenie), ale vydržanie je potrebné hodnotiť objektívne – s ohľadom na všetky skutočnosti. Samotné výlučné užívanie predmetu spoluvlastníctva jedným podielovým spoluvlastníkom nepostačuje pre vydržanie vlastníckeho práva k celej veci. Podielový spoluvlastník má totiž právo užívať vec z titulu svojho spoluvlastníckeho podielu, a na užívanie nepotrebuje súhlas ostatných spoluvlastníkov. Z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalovaní sa svojho vlastníckeho práva nevzdali, čo preukazuje ich zápis v pozemnoknižných vložkách a následne na listoch vlastníctva, ako aj skutočnosť, že ich spoluvlastnícke podiely podliehali dedeniu. Neexistenciu dobromyseľnosti osvedčuje najmä skutočnosť, že žalobkyňa resp. jej právni predchodcovia boli v danej veci nečinní po dobu 60 rokov. Prieči sa logike, aby pri vedomosti o existencii iného právneho stavu, ako je zapísaný v príslušnej evidencii nehnuteľností, žalobkyňa, resp. jej právni predchodcovia tento stav neriešili po dobu desiatok rokov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za vecne správne, a preto navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil. 15. V dôsledku odvolania podaného žalobkyňou proti rozsudku súdu prvej inštancie, Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, ako vecne správne potvrdil. 16. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 17. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 18. Na základe podaného odvolania žalobkyne tak v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 CSP a dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vo veci samej na základe vykonaného dokazovania v odôvodnení napadnutého rozhodnutia skonštatoval skutkový stav veci správne, so skutkovými závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje, a v zmysle § 383 CSP je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie dôkazy vykonané v konaní vyhodnotil podľa § 191 ods. 1 CSP a rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP, pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má všetky náležitosti v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd uvádza, že odvolateľka v podanom odvolaní neuviedla žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu či zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie (vo veci samej), nežiadal ani doplniť dokazovanie za podmienok ustanovených v § 384 ods. 2 a 3 CSP o ďalšie nové relevantné skutočnosti, ktoré by nemohli bez svojej viny byť prezentované v prvoinštančnom konaní. Odvolací súd preto pri rozhodovaní o veci vychádzal zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu, pričom v súdenej veci neboli naplnené procesné predpoklady doplňovať dokazovanie, prípadne nariaďovať odvolacie pojednávanie zo strany odvolacieho súdu (§ 383, § 384 ods. 1, 2 a 3 v spojení s ust. § 366 CSP). 19. S prihliadnutím na rozsah odvolania žalovanej a odvolacie dôvody uvedené v podanom odvolaní, odvolací súd konštatuje, že na základe preskúmania veci dospel k záveru, že podané odvolanie nie
je dôvodné, nemožno mu vyhovieť. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne. Po preskúmaní veci nezistil odvolací súd žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok. S poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd považuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny ako vo výrokovej časti, tak aj v časti odôvodnenia a zároveň v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. 20. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia vlastníckeho práva k pozemku C-KN č. XXX/X o výmere 528 m2, po pripustenej zmene žaloby k pozemkom C-KN č. XXX/X, č. XXX/XX, L. XXX/XX, L. XXX/XX, L. XXX/XX, č. XXX/XX a č. XXX/XX o celkovej výmere 514 m2, na ktorých sa nachádza jej záhrada v k.ú. E. titulom vydržania vlastníckeho práva. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol z dôvodu, že v konaní nebolo preukázané súčasné naplnenie všetkých zákonných predpokladov vydržania vlastníckeho práva, konkrétne z dôvodu absencie dobromyseľnosti žalobkyne. 21. V podanom odvolaní žalobkyňa namietla, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď nezohľadnil skutočnosť, že žalobkyňa v zmysle predložených listinných dôkazov vstúpila do držby, ako výlučná vlastníčka v celosti nehnuteľností o výmere 2.225 m2. Súd prvej inštancie podľa nej z dokazovania vyvodil nesprávne skutkové zistenia o tom, že si nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním odvodzuje od spoluvlastníctva ideálneho spoluvlastníckeho podielu. Na takto nesprávne zistený skutkový stav potom súd prvej inštancie podľa žalobkyne aplikoval príslušné právne predpisy, čo malo za následok nesprávne právne posúdenie veci. 22. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že: 22.1 Zo zápisov v pozemkových knihách vyplynulo, že žalobkyňa bola výlučnou vlastníčkou parcely č. XXX/X stavebný pozemok o výmere 10 árov 40 m2, č. XXX/X roľa o výmere 6 árov 18 m2, č. XXX/ X roľa konopisko o výmere 3 áre 8 m2 a č. XXX roľa konopiská o výmere 2 áre 59 m2 zapísaných v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX k.ú. E. a podielovou spoluvlastníčkou parcely č. XXX/X roľa konopiská o výmere 3 áre 11 m2 so spoluvlastníckym podielom vo výške 8/16 zapísanej v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX k.ú. E., parcely č. XXX/X roľa konopiská o výmere 5 árov 65 m2 so spoluvlastníckym podielom vo výške 8/16 zapísanej v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX k.ú. E. a parcely č. XXX roľa konopiská o výmere 5 árov 35 m2 so spoluvlastníckym podielom vo výške 6/16 zapísanej v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX k.ú. E.. 22.2 Žalobkyňa bola v čase začatia konania v zmysle predložených listov vlastníctva podielovou spoluvlastníčkou: parcely E-KN č. XXX/X zapísanej na LV č. XXX k.ú. E. so spoluvlastníckym podielom 8/16, parcely E-KN č. XXX/X zapísanej na LV č. XXX k.ú. E. so spoluvlastníckym podielom 8/16 a parciel E-KN č. XXX/X a E-KN č. XXX/X zapísaných na LV č. XXX k.ú. E. so spoluvlastníckym podielom 68/16 a výlučnou vlastníčkou: parcely C-KN č. XXX/X, parcely E-KN č. XXX/X, parcely E-KN č. XXX/X, parcely E-KN č. XXX/X, parcely E-KN č. XXX/X a stavby rodinného domu súpisné č. XX zapísaných na LV č. XXX k.ú. E. so spoluvlastníckym podielom 1/1 (v celosti). 22.3 Žalobkyňa pôvodne žalovala určenie vlastníckeho práva k parcele č. XXX/X o výmere 528 m2 záhrada, ktorá bola vytvorená geometrickým plánom Geodézie Žilina a.s., pod č. XXX-XXX-XXX-XX zameraným dňa 20.09.1993 a vyhotoveným dňa 21.03.1994, v zmysle ktorého bola uvedená parcela vytvorená z častí pôvodných parciel č. XXX/X o výmere 148 m2, č. XXXX o výmere 84 m2, č. XXXX o výmere 79 m2, č. XXX o výmere 75 m2 a č. XXX o výmere 142 m2. 22.4 Pozemky v k.ú. E. vo vlastníctve, resp. spoluvlastníctve žalobkyne boli počas konania dotknuté zmenami v zmysle realizovaného geometrického plánu vyhotoveného Reality Trading spol. s r.o. pod č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 05.08.2019, na základe ktorého si podieloví spoluvlastníci vysporiadali vlastnícke práva k E-KN parcelám, v dôsledku čoho došlo k zmene výmery parcely C-KN č. XXX/X na 514 m2. 22.5 Následne žalobkyňa predložila súdu geometrický plán vyhotoviteľa GEODÉZIA LUČENEC, s.r.o. č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 07.06.2022, úradne overený dňa 16.06.2022 pod č. U./XXXX, ktorým došlo k zameraniu parciel tvoriacich parcelu C-KN č. XXX/X, ku ktorej LV nebol založený, a to parcely: C-KN č. XXX/X o výmere 91 m2 , ktorá vznikla zo zanikajúcej parcely E-KN č. XXX/X, C-KN č. 242/24 o výmere 102 m2 , ktorá vznikla zo zanikajúcej parcely E-KN č. XXX/X, C-KN č. 242/25 o výmere 56 m2 , ktorá vznikla zo zanikajúcej parcely E-KN č. XXX/X, C-KN č. 242/26 o výmere 53 m2 , ktorá vznikla zo zanikajúcej parcely E-KN č. XXX/X, C-KN č. 242/27 o výmere 42 m2 , ktorá vznikla zo zanikajúcej parcely E-KN č. XXX/X, C-KN č. 424/28 o výmere 81 m2 , ktorá vznikla zo zanikajúcej parcely E-KN č. XXX/X, L. XXX/XX o výmere 119 m2 , ktorá vznikla zo zanikajúcej parcely E-KN č. XXX/X. Súd prvej inštancie uznesením sp. zn. 4C/7/2018 zo dňa 23.06.2022 pripustil zmenu žaloby tak, že predmetom konania sa stalo určenie vlastníckeho práva k uvedeným novovzniknutým parcelám.
23. Vydržanie je originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva na základe dlhodobej dobromyseľnej držby veci. Účelom vydržania je teda zjednotenie faktického stavu v rámci, ktorého sa oprávnený držiteľ veci vzhľadom ku všetkým okolnostiam domnieva, že je vlastníkom, so stavom právnym, pri ktorom sa držba veci stane súčasťou výkonu vlastníckeho práva. Vydržanie súčasne odstraňuje právnu neistotu spojenú s vadami alebo nedostatkom nadobúdacieho titulu, ak oprávnený držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti nemohol o týchto vadách vedieť alebo sa, naopak, mohol domnievať, že nadobúdací titul riadne existuje. V prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie štátneho orgánu. 23.1 Okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu vydržania základnými predpokladmi vydržania vyžadovanými jednak Stredným občianskym zákonníkom (§ 116), ako aj v súčasnosti platným Občianskym zákonníkom (§ 134), sú oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom ustanovenej doby. Vydržacia doba začína plynúť uchopením veci do oprávnenej držby a jej uplynutím dochádza za splnenia ostatných zákonných podmienok ku vzniku vlastníctva. Za oprávneného držiteľa sa považuje ten, kto nakladá s vecou, ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí (§ 145 Stredného občianskeho zákonníka, obdobne § 130 Občianskeho zákonníka). Dobrú vieru treba chápať ako vnútorné presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec, pričom sa domnieva, že mu držaná vec patrí. Možno o nej usudzovať len z okolností, za ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. 23.2 Držiteľ je teda ohľadom existencie svojho práva v omyle, ktorý sa môže vzťahovať k právnym skutočnostiam, k osobám alebo k právnej úprave. Základom oprávnenej držby je teda ospravedlniteľný omyl. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci postupoval s obvyklou opatrnosťou, ktorú možno so zreteľom k okolnostiam konkrétneho prípadu požadovať. Dobromyseľnosť, ako kategória patriaca do vnútornej sféry držiteľa, môže byť v praxi subjektívne držiteľom vyvodzovaná z najrozmanitejších skutkových okolností. Posúdenie, či držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, nemôže ale vychádzať iba zo subjektívnych predstáv držiteľa, ale je potrebné ho hodnotiť objektívne, pričom je nutné brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. 23.3 V posudzovanom prípade žalobkyňa sa spoľahla na to, že záležitosti ohľadne sporných nehnuteľností doriešil jej otec a doklady „neriešila“. V odvolaní poukazovala na to, že súd prvej inštancie z obsahu verejných listín, ktorými sú pozemnoknižná vložka č. XXX, katastrálne územie E., Uznesenie Okresného súdu Lučenec Čd. XXXX/XXXX, a z pozemnoknižných vložiek č. XXX, č. XXX a č. XXX, ktoré sa týkali predmetu Kúpnej zmluvy zo dňa 30.08.1962, Darovacej zmluvy zo dňa 30.8.1962 a obsahu Prehlásenia zo dňa 20.11.1962, vyvodil nesprávne skutkové zistenia. Z predmetného Uznesenia Okresného súdu Lučenec Čd. XXXX/XXXX zo dňa 15.06.1963 vyplýva, že po zohľadnení Kúpnej zmluvy zo dňa 30.08.1962, Darovacej zmluvy zo dňa 30.08.1962, Prehlásenia zo dňa 20.11.1962, ako aj zápisnice o skutočnej držbe napísanej Okresným súdom v Lučenci na mieste samom v E. dňa 19.01.1963, bolo do novej pozemnoknižnej vložky č. XXX vložené vlastnícke právo žalobkyne v celosti k parcelám č. XXX/X, L. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX a do nových záp. č. XXX, č. XXX a č. XXX, bolo vložené vlastnícke právo žalobkyne k podielom na parcelám č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX. Pôvodne podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala určenia vlastníckeho práva vydržaním k parcele č. XXX/X o výmere 528 m2 záhrada, ktorá bola vytvorená geometrickým plánom Geodézie Žilina a.s., pod č. XXX-XXX-XXX- XX zo dňa 21.03.1994, z častí pôvodných parciel E-KN č. XXX/X, č. XXXX, č. XXXX, č. XXX a č. XXX, pričom vo vzťahu k parcelám E-KN č. XXX/X, č. XXX/X a č. XXX mala žalobkyňa na základe Uznesenia Okresného súdu Lučenec Čd. XXXX/XXXX zo dňa 15.06.1963 preukázateľne vedomosť, že je iba ich podielovou spoluvlastníčkou. Záver súdu prvej inštancie o tom, že novovytvorená parcela C-KN č. XXX/ X sa vytvárala z pôvodných parciel, ktorých žalobkyňa nebola výlučnou vlastníčkou v celosti, ale je ich podielovou spoluvlastníčkou, zodpovedá obsahu vykonaného dokazovania. 23.4 Aj počas účinnosti Stredného občianskeho zákonníka účinného v čase nadobudnutia spoluvlastníckych podielov žalobkyňou k parcelám E-KN č. XXX/X, č. XXX/X a č. XXX, bolo spoluvlastníctvo založené na existencii ideálnych podielov na spoločnej veci, t.j. na rovnakých princípoch, ako právna úprava platná v súčasnosti. Podiel nepredstavuje určitú konkrétnu časť spoločnej veci, každému spoluvlastníkovi patrí ideálna časť predmetu podielového spoluvlastníctva zodpovedajúca výške jeho podielu. Nejedná sa teda o podiel vymedzený na veci reálne, t.j., že by bolo zrejmé, komu zo spoluvlastníkov tá-ktorá časť spoločnej veci patrí. V takom prípade by už nešlo o podiel, ale o samostatný predmet vlastníckeho vzťahu. Vlastnícke právo spoluvlastníka sa nevzťahuje len na určitú konkrétnu časť spoločnej veci, a ani neoprávňuje spoluvlastníka užívať len určitú reálnu časť veci. Počas trvania spoluvlastníctva nie je známe, ktorému spoluvlastníkovi patrí tá-ktorá časť
spoločnej veci. Aj v prípade, ak je vec reálne deliteľná (napr. pozemok, ako v tomto prípade), pokiaľ nedôjde k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva zákonom predpísanou formou, dohoda spoluvlastníkov o reálnom užívaní časti spoločnej veci predstavuje len ich dohodu o hospodárení s ňou. 23.5 Z uvedeného dôvodu ako nedôvodnú odvolací súd posúdil námietku nesprávneho zistenia skutkového stavu súdom prvej inštancie, v ktorej žalobkyňa namietala, že odkúpila reálne odčlenenú časť ideálneho spoluvlastníckeho podielu a užívala iba tú časť parcely, ktorá reálnou deľbou pripadla na ňou odkúpené podiely. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie v rámci voľného hodnotenia dôkazov vyhodnocoval aj dôkazy, z ktorých žalobkyňa odvodzovala existenciu svojej oprávnenej (dobromyseľnej) držby pozemkov tvoriacich parcelu C-KN č. XXX/X, no na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že u žalobkyne síce nastala okolnosť, kedy jej geometrickým plánom stavebný pozemok bol vymeraný, z ktorej by eventuálne mohla subjektívne nadobudnúť presvedčenie, že jej pozemok patrí, avšak vzhľadom na kúpne zmluvy, ako aj náležitú opatrnosť, kedy sa mohla kedykoľvek presvedčiť ohľadom existencie svojho vlastníckeho práva nahliadnutím do príslušnej evidencie naviac o tom, že je evidovaná ako spoluvlastníčka predmetných nehnuteľností, musela vedieť. Zistené skutkové okolnosti teda súd prvej inštancie náležite vyhodnotil a dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, ktoré správne právne posúdil a svoje rozhodnutie logicky zdôvodnil. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že vo všeobecnosti platí, že strata dobrej viery držiteľa veci nastane okamihom, keď sa mu stali známe skutočnosti, ktoré z hľadiska objektívneho posudzovania museli u neho dôvodne vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec (právo) patrí. 24. Vzhľadom na vyššie uvedené sa potom ako správny javí postup súdu prvej inštancie, ktorý pri posudzovaní dobromyseľnosti žalobkyne prihliadal na jej právne postavenie spoluvlastníčky predmetných pozemkov a postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou (R 65/1972), v zmysle ktorej vedomie, že niekto vlastní iba spoluvlastnícky podiel nehnuteľnosti, vylučuje - ak celú nehnuteľnosť užíva výlučne sám - dobromyseľnosť v tom, že mu patrí celá vec, ak nedošlo k udalosti, ktorá v užívateľovi mohla odôvodnene vyvolať presvedčenie, že sa stal vlastníkom aj ostatných spoluvlastníckych podielov. Ako nedôvodnú preto odvolací súd posúdil námietku nesprávneho právneho posúdenia predpokladov vydržania vlastníckeho práva žalobkyňou. 24.1 Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 24.2 V posudzovanom prípade súd prvej inštancie dospel k záveru, že predpoklady vydržania vlastníckeho práva, t.j. držba nehnuteľnosti, dobromyseľnosť, že vlastnícke právo žalobkyni patrí vo vzťahu k celej veci a uplynutie 10-ročnej vydržacej doby neboli u žalobkyne preukázané súčasne, pričom bolo nesporným, že žalobkyňa užívala predmetné nehnuteľnosti po dobu dlhšiu ako zákon požaduje, avšak v konaní nebola preukázaná jej dobromyseľnosť. S uvedeným právnym posúdením sa odvolací súd stotožňuje, pričom uvedený záver o absencii dobromyseľnosti žalobkyne platí vo vzťahu ku všetkým žalovaným parcelám. Omyl súdu prvej inštancie pri aplikácii práva, v danom prípade preukázaný nebol, a preto odvolací súd žalobkyňou v odvolaní vznesenú námietku nesprávneho právneho posúdenia veci vyhodnotil ako nedôvodnú. 24.3 Na zdôraznenie správnosti záveru súdu prvej inštancie odvolací súd poukazuje na ďalšiu podstatnú skutočnosť a to, že po zmene žaloby sa žalobkyňa okrem iných domáhala na základe geometrického plánu vyhotoviteľa Geodézia Lučenec, s.r.o. zo dňa 08.06.2022 č. XXXXXXXX-XX/XXXX určenia vlastníckeho práva k parcelám v k.ú. E. C-KN č. XXX/XX, ktorá bola vytvorená z parcely E-KN č. XXX/X a C-KN č. XXX/XX, ktorá bola vytvorená z parcely E-KN č. XXX/X. Z obsahu súdneho spisu pritom vyplýva, že na začiatku konania bola žalobkyňa podľa predloženého výpisu z LV č. XXX k.ú. E. výlučnou vlastníčkou parciel E-KN č. XXX/X K. L. XXX/X (č.l. 15a), počas konania ich žalobkyňa v zmysle nepopretého skutkového tvrdenia žalovaného 3/ zo dňa 06.05.2022 (č.l. 537) v roku 2021 kúpnou zmluvou previedla na žalovanú 12/ a právneho predchodcu žalovaných 11a/ až 11c/, ktorí boli následne na LV č. XXX k.ú. E. vedení ako ich výluční spoluvlastníci so spoluvlastníckym podielom 1/1 (č.l. 540). Postup, pri ktorom žalobkyňa previedla svoje vlastnícke právo k uvedeným parcelám a následne sa domáhala určenia svojho vlastníckeho práva voči kupujúcim titulom ich vydržania vylučuje dobromyseľnosť žalobkyne. 24.4 Ak žalobkyňa v argumentácii ohľadne nesprávneho právneho posúdenia veci za strany súdu prvej inštancie poukázala na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS/484/2015, odvolací súd uvádza, že uvedený nález prioritne riešil otázky vydržania v prípade nedôsledností týkajúcich sa formálnych náležitostí prevodu nehnuteľností (absencia písomnej formy kúpnej zmluvy), ktorý je
založený na inom skutkovom základe ako v tomto konaní posudzovaná vec. Ústavný súd v uvedenom náleze považoval za podstatné zdôrazniť, že pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie pri skúmaní dobromyseľnosti držby žalobkyne dospel k záveru, že žalobkyňa nemohla nadobudnúť vnútorné psychické presvedčenie o tom, že sporná nehnuteľnosť jej v celosti patrí, pretože vzhľadom ku všetkým okolnostiam (aj s poukazom na samotnou žalobkyňou predložené listiny), je vylúčené jej akékoľvek dobromyseľné presvedčenie. 25. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo strany konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatneným nárokom a obranou proti takému uplatneniu. Rozhodnutie súdu musí teda obsahovať dostatočné a presvedčivé dôvody, na ktorých je založené. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia možno v zmysle ustálenej judikatúry považovať za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie. 25.1 Pokiaľ žalobkyňa poukazujúc na Uznesenie Okresného súdu Lučenec Čd. 1787/1962 v podanom odvolaní namietala nepreskúmateľnosť záveru súdu prvej inštancie o neexistencii právneho úkonu spoluvlastníkom označených nehnuteľností, ktorým by sa vzdali svojho spoluvlastníckeho podielu v prospech právneho predchodcu žalobkyne, ktorý by mohol vyvolať odôvodnené presvedčenie u jej právneho predchodcu, že mu nehnuteľnosti patria v celosti, odvolací súd konštatuje správnosť uvedeného záveru súdu prvej inštancie, nakoľko žalobkyňa, na ktorú sa vzťahuje nielen povinnosť tvrdenia, ale aj dôkazné bremeno, v konaní nepreukázala existenciu skutočnosti, ktorá by u žalobkyne majúcej v zmysle Uznesenia Okresného súdu Lučenec Čd. XXXX/XXXX vedomosť o nadobudnutí spoluvlastníckych podielov na E-KN parcelách. č. XXX/X, č. XXX/X a č. XXX, mohla vzbudiť ospravedlniteľný omyl, na základe ktorého by sa domnievala, že jej uvedené držané nehnuteľnosti patria v celosti. Hoci uvedené rozhodnutie malo vplyv aj na úpravu výmery parciel E-KN č. XXX K. L. XXX, k uvedeným parcelám žalobkyňa v zmysle uvedeného rozhodnutia nenadobudla žiadne vlastnícke práva, a preto nemohlo u nej vyvolať ospravedlniteľný omyl, na základe ktorého by sa mohla domnievať, že jej uvedené nehnuteľnosti patria. 25.2 Nakoľko samotná žalobkyňa v podanom odvolaní poukazovala na Uznesenie Okresného súdu Lučenec Čd. XXXX/XXXX, ktoré má podľa nej nielen povahu verejnej listiny, ale aj povahu res iudicata (veci rozhodnutej), tak podľa názoru odvolacieho súdu nie je správna jej argumentácia, v rámci ktorej svoju dobromyseľnosť vo vzťahu k vydržaniu v žalobe určených parciel opätovne odvodzuje od listín (napr. Prehlásenia zo dňa 20.11.1962), z ktorých súd už pri tvorbe uvedeného rozhodnutia vychádzal, ktoré boli ním zohľadnené a tvorili podklad pre prijatie záveru, v zmysle ktorého súd rozlíšil parcely, ktorých sa žalobkyňa stala výlučnou vlastníčkou, parcely, ktoré žalobkyňa nadobudla len do podielového spoluvlastníctva a parcely, vo vzťahu ku ktorým sa upravovala ich výmera, ale žalobkyňa k nim vlastnícke právo nenadobudla. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. Vzhľadom na jednoznačný obsah Uznesenia Okresného súdu Lučenec Čd. XXXX/XXXX, ktoré presne vymedzovalo rozsah vlastníckeho práva žalobkyne, nebolo možné na vec aplikovať vyvrátiteľnú právnu domnienku zakotvenú v druhej vete § 130 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej sa pri pochybnostiach predpokladá, že držba je oprávnená. 25.3 Odvolací súd preto dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nevykazuje znaky nepreskúmateľnosti, v dôsledku ktorých by nebolo možné zistiť, na základe akých dôvodov súd prvej inštancie vo veci rozhodol. Naopak z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, na základe akých konkrétnych dôvodov nemal súd prvej inštancie preukázané splnenie zákonom stanovených podmienok vydržania. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že jeho odôvodnenie dáva jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, v dostatočnom rozsahu uvádza dôvody, na ktorých je rozhodnutie založené a obsahuje zákonom vyžadované obsahové náležitosti. Pre záver o nepreskúmateľnosti, resp. arbitrárnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie nepostačuje len skutočnosť, že strana (v danom prípade žalobkyňa) s napadnutým rozhodnutím a jeho dôvodmi nesúhlasí alebo ich považuje za nedostatočné. 26. Skutkové tvrdenia a popretie skutkových tvrdení patria medzi prostriedky procesného útoku a procesnej obrany. Na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany sa aplikujú aj ustanovenia § 153 a § 154 CSP o koncentrácii konania. Zásada koncentrácie sa uplatňuje v dvoch podobách, a to ako koncentrácia vhodná (§ 153 CSP - sudcovská koncentrácia konania) a koncentrácia nutná (§ 154 CSP - zákonná koncentrácia konania). Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. V odvolaní uvedené tvrdenie žalobkyne, v zmysle ktorého k zápisu spoluvlastníckych podielov v prospech žalovaných od ich právnych predchodcov, ktorí jej svoje vlastníctvo odpredali, došlo jedine a výlučne v dôsledku chybne vedenej evidencie nehnuteľností v katastri nehnuteľností, odvolací súd posúdil ako neprípustnú novotu. Žalobkyňou nebolo tvrdené a v konaní ani nebolo preukázané naplnenie niektorej z podmienok zakotvených § 366 CSP, za splnenia ktorých možno v odvolacom konaní uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie. 27. Odvolací súd poukazujúc na vyššie uvedené body tohto rozhodnutia odvolacie námietky žalobkyne nepovažoval za dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny. 28. Ako výrok závislý odvolací súd preskúmal i výrok II. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovaným 1/ až 19/ trovy konania každému v rozsahu 100 %, vo výške ako bude rozhodnuté osobitným uznesením vyšším súdnym úradníkom, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. V nadväznosti na vecnú správnosť odvolaním napadnutého I. meritórneho výroku rozsudku súdu prvej inštancie, je potom vecne správny aj závislý II. výrok, ktorým súd prvej inštancie v súlade so zásadou úspechu v spore vyplývajúcou z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP rozhodol o trovách prvoinštančného konania, nakoľko súd prvej inštancie o trovách prvoinštančného konania rozhodol podľa správnych ustanovení CSP a tieto správne aplikoval. 29. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní iniciovanom odvolaním žalobkyne táto nebola úspešná ani sčasti, keď odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho odvolaním napadnutej časti z dôvodu vecnej správnosti potvrdil. Celý procesný úspech v odvolacom konaní tak prináleží žalovaným. S poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP odvolací súd uložil žalobkyni ako procesne neúspešnej strane sporu v odvolacom konaní povinnosť zaplatiť žalovaným 1/ až 19/ trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške. 30. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).