Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_39Cb-84-2018.pdf
PDF · 126.91 KB
Case nature
Area
Subarea
39Cb/84/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou Mgr. Janou Brídzikovou v spore žalobcu: Miroslav Prymus, bytom Orchideova 14595/14, 821 07 Bratislava, narodený 08.01.1975, proti žalovanému: EMOVI, s.r.o., so sídlom Gorkého 12, 811 01 Bratislava, IČO: 46 303 022, o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia
rozhodol:
I. Súd u r č u j e , že uznesenie č. 4 valného zhromaždenia spoločnosti EMOVI, s.r.o., so sídlom Gorkého 12, 811 01 Bratislava, IČO: 46 303 022, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka číslo: 75040/B, ktoré sa konalo dňa 06.08.2018 o 12:30 hodine v sídle spoločnosti CLC advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Panenská 18, 811 03 Bratislava, IČO: 36 707 856, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka číslo: 43463/B, je n e p l a t n é .
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 22.08.2018 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd určí, že uznesenie č. 4 valného zhromaždenia spoločnosti EMOVI, s.r.o. (pôvodné obchodné meno: JOVIMER SK, s.r.o.), so sídlom Gorkého 12, 811 01 Bratislava (pôvodné sídlo Na Pántoch 18, 831 06 Bratislava), IČO: 46 303 022, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, odd. Sro, vl. č. 75040/B (ďalej tiež ako „žalovaný“ alebo „spoločnosť“), ktoré sa konalo dňa 06.08.2018 o 12.30 hodine v sídle spoločnosti CLC advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Panenská 18, 811 03 Bratislava, IČO: 36 707 856, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, odd. Sro, vl. č. 43463/ B, je neplatné.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 06.08.2018 o 12.30 hodine sa v sídle spoločnosti CLC advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Panenská 18, 811 03 Bratislava, IČO: 36 707 856, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, odd. Sro, vl. č. 43463/B uskutočnilo valné zhromaždenie žalovaného (ďalej tiež len ako „valné zhromaždenie“). Žalobca uviedol, že valné zhromaždenie bolo riadne a včas zvolané pozvánkou odoslanou všetkým spoločníkom žalovaného s nasledovným programom valného zhromaždenia: 1. Otvorenie a voľba orgánov riadneho valného zhromaždenia; 2. Prerokovanie hospodárenia spoločnosti, prípadne vykonanie auditu spoločnosti; 3. Návrh na podanie konkurzu z dôvodu predĺženosti spoločnosti; 4. Prerokovanie návrhov na iný model ochrany spoločnosti, reštrukturalizácia; 5. Prerokovanie návrhov na odkúpenie podielov spoločníkov, prípadne schválenie prevodu spoločníkov; 6. Zabezpečenie prevádzkových priestorov spoločnosti; 7. Zmena sídla spoločnosti; 8. Prerokovanie a schválenie riadnej účtovnej závierky spoločnosti za rok 2017; 9. Iné; 10. Záver. Žalobca ďalej uviedol, že pri rokovaní o bode 4 programu valného zhromaždenia spoločník Jose I. D. C. a spoločník N. H. v zastúpení advokátskou kanceláriou MCL, s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 50 074 369, s odvolaním na článok 15 Spoločenskej
zmluvy, predložili návrh, aby všetci spoločníci žalovaného uhradili stratu žalovaného vo výške 381.547,- EUR v rovnakom podiele, v akom sa delí zisk určený na rozdelenie. Žalobca uviedol, že spolu so spoločníkom D. Q. uviedli, že ustanovenie článku 15 Spoločenskej zmluvy žalovaného nie je príplatkovou povinnosťou jednotlivého spoločníka a zároveň nie je rozšírením všeobecne platnej úpravy Obchodného zákonníka. Úhrada straty v zmysle článku 15 Spoločenskej zmluvy žalovaného sa má uskutočniť z majetku spoločnosti, nie z majetku jednotlivých spoločníkov. Žalobca poukázal na Spoločenskú zmluvu žalovaného v úplnom znení ku dňu 16.09.2015, ktorá v článku 15 ustanovovala „Spôsob nakladania s hospodárskym výsledkom spoločnosti: Zisk určený na rozdelenie sa delí medzi spoločníkov spoločnosti rovným dielom, t.j. každý má nárok na zisk vo výške 25 % zo zisku určeného na rozdelenie. Straty spoločnosti za dané obdobie znášajú spoločníci v rovnakom podiele v akom sa delí zisk určený na rozdelenie“. Žalobca tiež poukázal na znenie ustanovenia § 121 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého „Spoločenská zmluva môže určiť, že valné zhromaždenie je oprávnené uložiť spoločníkom povinnosť prispieť na úhradu strát spoločnosti peňažným plnením nad výšku vkladu až do polovice základného imania podľa výšky svojich vkladov. O porušení tejto povinnosti platia ustanovenia § 113 ods. 2 až 4 obdobne“. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že pokiaľ Spoločenská zmluva rozšíri pôsobnosť valného zhromaždenia spoločnosti na rozhodovanie o tzv. príplatkovej povinnosti spoločníkov, valné zhromaždenie je oprávnené uznesením zaviazať spoločníkov na príplatok (nad výšku vkladu) ako úhradu strát a je to jediný spôsob ako rozšíriť spoločníkovi majetkovú zodpovednosť za výsledok podnikania spoločnosti s ručením obmedzeným. Žalobca mal za to, že článok 15 Spoločenskej zmluvy žalovaného nerozširuje pôsobnosť valného zhromaždenia žalovaného, ale len poukazuje na prirodzené fungovanie obchodných spoločností. Základné imanie síce tvoria vklady spoločníkov, avšak majetok spoločnosti a jej zodpovednosť sú striktne oddelené od majetku spoločníkov a ich zodpovednosti. Žalobca mal za to, že článok 15 Spoločenskej zmluvy nie je možné vykladať ako príplatkovú povinnosť, nakoľko spoločníci sa zaviazali iba strpieť/znášať - t.j. akceptovať stratu, a nie prispieť na jej úhradu. V zmysle uvedeného mal žalobca za to, že valné zhromaždenie nebolo oprávnené rozhodnúť o príplatkovej povinnosti a uznesenie č. 4 valného zhromaždenia je nevyhnutné určiť za neplatné. Zároveň žalobca poukázal na to, že ustanovenie § 121 ods. 1 Obchodného zákonníka je kogentným ustanovením, ktoré nie je možné meniť a rozširovať, a teda ak by aj v článku 15 Spoločenskej zmluvy bol záujem o zakotvenie príplatkovej povinnosti, dané ustanovenie Spoločenskej zmluvy je v celom rozsahu neplatné, nakoľko rozširuje kogentné ustanovenie § 121 ods. 1 Obchodného zákonníka, a to vo výške a pomere príplatkovej povinnosti. Ďalej žalobca namietal, že príplatková povinnosť v Spoločenskej zmluve zakotvená nebola, nakoľko pokiaľ spoločenská zmluva nezverí do pôsobnosti valného zhromaždenia možnosť rozhodovať o príplatkovej povinnosti, valné zhromaždenie takéto oprávnenie nemá. Žalobca tiež namietal, že v pozvánke na valné zhromaždenie sa nijakým spôsobom neuvádzala možnosť valného zhromaždenia rozhodovať o príplatkovej povinnosti. Uviedol, že program valného zhromaždenia musí byť spoločníkom oznámený vopred, a to v rovnakej lehote, aká sa vyžaduje na zvolanie valného zhromaždenia. Zaradiť do programu valného zhromaždenia bod, ktorý nebol uvedený v pozvánke na valné zhromaždenie, nemožno bez súhlasu všetkých spoločníkov. Nakoľko sa spoločníci nedohodli na rozšírení programu valného zhromaždenia, je možné konštatovať, že valné zhromaždenie rozhodovalo o otázke (v bode 4 programu valného zhromaždenia), ktorá nebola zaradená do programu valného zhromaždenia. Obmedzenie práv žalobcu ako spoločníka videl žalobca v tom, že na príplatkovú povinnosť nie je zákonný nárok, ani nárok zakotvený v Spoločenskej zmluve. Uznesením č. 4 valného zhromaždenia došlo k obmedzeniu práv spoločníka spoločnosti a znamená konanie, ktoré je nad rámec ustanovení Spoločenskej zmluvy, ako aj nad rámec ustanovení Obchodného zákonníka. Vzhľadom na uvedené mal žalobca za to, že uznesenie č. 4 valného zhromaždenia žalovaného je nevyhnutné považovať v celom rozsahu za neplatné.
3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
4. Súd vo veci určil termín pojednávania na 22.10.2021, na ktorom spor prejednal v prítomnosti žalobcu a v neprítomnosti žalovaného. Žalovaný mal predvolanie na pojednávanie konané dňa 22.10.2021 doručené dňa 18.09.2021, pričom svoju neprítomnosť na pojednávaní žalovaný nijako neospravedlnil, ani nežiadal o odročenie pojednávania. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že boli splnené podmienky na vykonanie pojednávania aj v neprítomnosti žalovaného.
5. Žalobca na pojednávaní zotrval na žalobe v celom rozsahu a žiadal, aby súd určil, že uznesenie č. 4 prijaté na valnom zhromaždení žalovaného konanom dňa 06.08.2018 je neplatné.
6. Súd sa oboznámil so žalobou a ústnym prednesom žalobcu na pojednávaní a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými do súdneho spisu, a to najmä: Zápisnicou z rokovania riadneho valného zhromaždenia spoločníkov zo dňa 06.08.2018 s prílohami - Prezenčná listina, a Plnomocenstvo zo dňa 01.08.2018 a substitučné plnomocenstvo zo dňa 06.08.2018, Úplným znením Zakladateľskej listiny spoločnosti JOVIMER SK, s.r.o. ku dňu 16.09.2015, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi založenými do súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
7. Dňa 06.08.2018 o 12.30 hodine sa v sídle spoločnosti CLC advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Panenská 18, 811 03 Bratislava, IČO: 36 707 856, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, odd. Sro, vl. č. 43463/B uskutočnilo valné zhromaždenie spoločnosti JOVIMER SK, s.r.o., so sídlom Na Pántoch 18, 831 06 Bratislava, IČO: 46 303 022, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, odd. Sro, vl. č. 75040/B. Zo zápisnice z valného zhromaždenia vyplynulo, že valného zhromaždenia sa zúčastnili všetci spoločníci, ktorých súčet hlasov predstavoval 100 % všetkých platných hlasov spoločníkov, a to spoločníci: Jose I. D. C. - obchodný podiel o veľkosti 50 % zodpovedajúci vkladu do základného imania spoločnosti vo výške 2.500,- EUR, I. C. - obchodný podiel vo veľkosti 17 % zodpovedajúci vkladu do základného imania spoločnosti vo výške 850,- EUR, D. Q. - obchodný podiel o veľkosti 17 % zodpovedajúci vkladu do základného imania spoločnosti vo výške 850,- EUR a N. H. (v zastúpení Advokátska kancelária MCL, s.r.o., na základe plnomocenstva zo dňa 01.08.2018) - obchodný podiel o veľkosti 16 % zodpovedajúci vkladu do základného imania vo výške 800,- EUR. Zo zápisnice z valného zhromaždenia vyplynulo, že žalobca zahájil rokovanie valného zhromaždenia spoločnosti a program v zmysle doručených pozvánok spoločníkom, konkrétne: 1. Otvorenie a voľba orgánov riadneho valného zhromaždenia; 2. Prerokovanie hospodárenia spoločnosti, prípadne vykonanie auditu spoločnosti; 3. Návrh na podanie konkurzu z dôvodu predĺženosti spoločnosti; 4. Prerokovanie návrhov na iný model ochrany spoločnosti, reštrukturalizácia; 5. Prerokovanie návrhov na odkúpenie podielov spoločníkov, prípadne schválenie prevodu spoločníkov; 6. Zabezpečenie prevádzkových priestorov spoločnosti; 7. Zmena sídla spoločnosti; 8. Prerokovanie a schválenie riadnej účtovnej závierky spoločnosti za rok 2017; 9. Iné; 10. Záver. Zo zápisnice z valného zhromaždenia vyplynulo, že uznesením č. 1 bolo jednomyseľným rozhodnutím 100 % hlasov prítomných spoločníkov schválené bez ďalších doplňujúcich návrhov alebo zmien navrhnuté zloženie orgánov valného zhromaždenia, teda za predsedu valného zhromaždenia bol zvolený žalobca a za zapisovateľa N.. Z. S.. Zo zápisnice z valného zhromaždenia ďalej vyplynulo, že v rámci rokovania o bode 4 programu valného zhromaždenia spoločnosti žalobca ako predsedajúci predložil spoločníkom návrh na prerokovanie iného modelu ochrany spoločnosti (reštrukturalizácia) s tým, že spoločníci N. I. D. C. a N. H. predložili návrh podľa čl. 15 Spoločenskej zmluvy spoločnosti, aby všetci spoločníci uhradili stratu spoločnosti vo výške 381.547,- EUR v rovnakom podiele, v akom sa delí zisk určený na rozdelenie. Spoločníci I. C. a D. Q. uviedli, že ustanovenie čl. 15 Spoločenskej zmluvy spoločnosti nie je príplatkovou povinnosťou jednotlivého spoločníka a zároveň nie je rozšírením platnej právnej úpravy zákona č. 513/1991 Zb. Úhrada straty v zmysle čl. 15 Spoločenskej zmluvy spoločnosti sa má uskutočniť z majetku spoločnosti, a nie z majetku jednotlivých spoločníkov spoločnosti. Uvedený spoločníci uviedli, že o príplatkovej povinnosti sa rozhoduje zmenou spoločenskej zmluvy a na zmenu spoločenskej zmluvy je potrebná 2/3 väčšina. Zo zápisnice z valného zhromaždenia vyplynulo, že valné zhromaždenie prijalo Uznesenie č. 4: „Valné zhromaždenie Spoločnosti schválilo predložený návrh, aby všetci spoločníci Spoločnosti uhradili stratu spoločnosti vo výške 381.547,- EUR v rovnakom podiele v akom sa delí zisk určený na rozdelenie, s uvedením nasledovných stanovísk spoločníka D. Q. a I. C.: V súlade so zákonom č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov ako aj v súlade so Spoločenskou zmluvou Spoločnosti ustanovenie článku 15 Spoločenskej zmluvy Spoločnosti nie je príplatkovou povinnosťou jednotlivého spoločníka a zároveň nie je rozšírením všeobecne platnej právnej úpravy zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Úhrada straty v zmysle článku 15 Spoločenskej zmluvy Spoločnosti sa má uskutočniť z majetku Spoločnosti, a nie z majetku jednotlivých spoločníkov Spoločnosti“. Zo zápisnice z valného zhromaždenia vyplynulo, že za prijatie uvedeného uznesenia č. 4 hlasovali spoločníci Jozef H. a N. I. D. C. a proti prijatiu uvedeného uznesenia č. 4 hlasovali spoločníci I. C. a D. Q..
8. Prítomný žalobca na pojednávaní konanom dňa 22.10.2021 po poučení podľa § 154 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov („CSP“) vyhlásil, že nemá žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a z obsahu súdneho spisu nevyplynul žiadny návrh žalovaného na doplnenie dokazovania.
9. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov („Obchodný zákonník“) tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním
10. Podľa § 261 ods. 6 písm. a) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia.
11. Podľa § 121 ods. 1 Obchodného zákonníka spoločenská zmluva môže určiť, že valné zhromaždenie je oprávnené uložiť spoločníkom povinnosť prispieť na úhradu strát spoločnosti peňažným plnením nad výšku vkladu až do polovice základného imania podľa výšky svojich vkladov. O porušení tejto povinnosti platia ustanovenia § 113 ods. 2 až 4 obdobne.
12. Podľa § 125 ods. 1 Obchodného zákonníka valné zhromaždenie spoločníkov je najvyšším orgánom spoločnosti. Do jeho pôsobnosti patrí: a) schválenie konaní urobených osobami konajúcimi v mene spoločnosti pred jej vznikom, b) schvaľovanie riadnej individuálnej účtovnej závierky a mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky a rozhodnutie o rozdelení zisku alebo úhrade strát, c) schvaľovanie stanov a ich zmien, ak zákon neustanovuje inak, d) rozhodovanie o zmene spoločenskej zmluvy ( § 141), ak je zákonom alebo spoločenskou zmluvou zverené do pôsobnosti valného zhromaždenia, e) rozhodovanie o zvýšení alebo znížení základného imania a rozhodovanie o nepeňažnom vklade, f) vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie konateľov, g) vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie členov dozornej rady, h) vylúčenie spoločníka podľa § 113 a 121 a rozhodovanie o podaní návrhu podľa § 149, i) rozhodovanie o zrušení spoločnosti alebo o zmene právnej formy, ak to spoločenská zmluva pripúšťa, j) rozhodovanie o schválení zmluvy o predaji podniku alebo zmluvy o predaji časti podniku, k) ďalšie otázky, ktoré do pôsobnosti valného zhromaždenia zveruje zákon, spoločenská zmluva alebo stanovy spoločnosti.
13. Podľa § 125 ods. 2 Obchodného zákonníka pokiaľ spoločenská zmluva, prípadne stanovy neurčujú inak, rozhoduje valné zhromaždenie aj o vymenovaní a odvolaní prokuristu.
14. Podľa § 125 ods. 3 Obchodného zákonníka valné zhromaždenie si môže vyhradiť rozhodovanie vecí, ktoré inak patria do pôsobnosti iných orgánov spoločnosti.
15. Podľa § 129 ods. 1 Obchodného zákonníka termín a program valného zhromaždenia treba oznámiť spoločníkom v lehote určenej spoločenskou zmluvou, inak najmenej 15 dní pred dňom jeho konania. Valné zhromaždenie sa zvoláva písomnou pozvánkou, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
16. Podľa § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť.
17. Podľa § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha.
18. Podľa § 131 ods. 3 Obchodného zákonníka v konaní konajú za spoločnosť konatelia; ak sú však účastníkmi konania sami konatelia, zastupuje spoločnosť určený člen (členovia) dozornej rady. Ak žalujú
tak konatelia, ako aj členovia dozornej rady, alebo ak nie je dozorná rada zriadená, určí zástupcu spoločnosti valné zhromaždenie. Ak tak neurobí do troch mesiacov od doručenia žaloby spoločnosti, ustanoví súd spoločnosti opatrovníka.
19. Podľa § 131 ods. 5 Obchodného zákonníka právoplatné rozhodnutie súdu podľa odseku 1 je záväzné pre každého.
20. Podľa čl. 8 Spoločenskej zmluvy spoločnosti JOVIMER, s.r.o., úplné znenie ku dňu 16.09.2015, valné zhromaždenie spoločníkov je najvyšším orgánom spoločnosti. Pôsobnosť valného zhromaždenia je nasledovná: a) schválenie konaní urobených osobami konajúcimi v mene spoločnosti pred jej vznikom, b) schvaľovanie riadnej a individuálnej účtovnej závierky a mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky a rozhodnutie po rozdelení zisku alebo úhrade strát, c) schvaľovanie stanov a ich zmien, d) rozhodovanie o zmene spoločenskej zmluvy, e) rozhodovanie o zvýšení alebo znížení základného imania a rozhodovanie o nepeňažnom vklade, f) vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie konateľov, g) vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie členov dozornej rady, h) vylúčenie spoločníka podľa § 113 a § 121 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a rozhodovanie o podaní návrhu podľa § 149 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, i) rozhodovanie o zrušení spoločnosti alebo o zmene právnej formy, j) rozhodovanie o zlúčení, splynutí alebo rozdelení spoločnosti, k) rozhodovanie o schválení zmluvy o predaji podniku alebo zmluvy o predaji časti podniku.
21. Podľa čl. 15 Spoločenskej zmluvy spoločnosti JOVIMER, s.r.o., úplné znenie ku dňu 16.09.2015, spôsob nakladania s hospodárskym výsledkom spoločnosti: Zisk určený na rozdelenie sa delí medzi spoločníkov spoločnosti rovným dielom, t. j. každý má nárok na zisk vo výške 25 % zo zisku určeného na rozdelenie. Straty spoločnosti za dané účtovné obdobie znášajú spoločníci v rovnakom podiele v akom sa delí zisk určený na rozdelenie.
22. Na základe vykonaného dokazovania a po posúdení vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach, dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná.
23. Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, pričom ani nebolo v konaní sporné, že dňa 06.08.2018 o 12.30 hodine sa v sídle spoločnosti CLC advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Panenská 18, 811 03 Bratislava, IČO: 36 707 856 uskutočnilo valné zhromaždenia žalovaného za účasti všetkých spoločníkov spoločnosti, ktorých súčet hlasov predstavoval 100 % platných hlasov spoločníkov, teda spoločníci N. I. D. C. - obchodný podiel o veľkosti 50 % zodpovedajúci vkladu do základného imania spoločnosti vo výške 2.500,- EUR, I. C. - obchodný podiel vo veľkosti 17 % zodpovedajúci vkladu do základného imania spoločnosti vo výške 850,- EUR, D. Q. - obchodný podiel o veľkosti 17 % zodpovedajúci vkladu do základného imania spoločnosti vo výške 850,- EUR a Jozef H. (v zastúpení Advokátska kancelária MCL, s.r.o., na základe plnomocenstva zo dňa 01.08.2018) - obchodný podiel o veľkosti 16 % zodpovedajúci vkladu do základného imania vo výške 800,- EUR. Nebolo sporné, že valné zhromaždenie bolo zvolané riadne a včas s programom valného zhromaždenia: 1. Otvorenie a voľba orgánov riadneho valného zhromaždenia; 2. Prerokovanie hospodárenia spoločnosti, prípadne vykonanie auditu spoločnosti; 3. Návrh na podanie konkurzu z dôvodu predĺženosti spoločnosti; 4. Prerokovanie návrhov na iný model ochrany spoločnosti, reštrukturalizácia; 5. Prerokovanie návrhov na odkúpenie podielov spoločníkov, prípadne schválenie prevodu spoločníkov; 6. Zabezpečenie prevádzkových priestorov spoločnosti; 7. Zmena sídla spoločnosti; 8. Prerokovanie a schválenie riadnej účtovnej závierky spoločnosti za rok 2017; 9. Iné; 10. Záver. Nebolo sporné, že na predmetnom valnom zhromaždení žalovaného bolo prijaté uznesenie č. 4 v znení: „Valné zhromaždenie Spoločnosti schválilo predložený návrh, aby všetci spoločníci Spoločnosti uhradili stratu spoločnosti vo výške 381.547,- EUR v rovnakom podiele v akom sa delí zisk určený na rozdelenie, s uvedením nasledovných stanovísk spoločníka Viktor Q. a I. C.: V súlade so zákonom č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov ako aj v súlade so Spoločenskou zmluvou Spoločnosti ustanovenie článku 15 Spoločenskej zmluvy Spoločnosti nie je príplatkovou povinnosťou jednotlivého spoločníka a zároveň nie je rozšírením všeobecne platnej právnej úpravy zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Úhrada straty v zmysle článku 15 Spoločenskej zmluvy Spoločnosti sa má uskutočniť z
majetku Spoločnosti, a nie z majetku jednotlivých spoločníkov Spoločnosti“. Nebolo sporné, že žalobca ako spoločník žalovaného na valnom zhromaždení hlasoval proti prijatiu uznesenia č. 4.
24. Žalobca sa v konaní domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd určí, že uznesenie č. 4 valného zhromaždenia žalovaného, ktoré sa konalo dňa 06.08.2018, je neplatné. Žalobca namietal rozpor so Spoločenskou zmluvou žalovaného, keď mal za to, že článok 15 Spoločenskej zmluvy neustanovuje príplatkovú povinnosť spoločníkov žalovaného v zmysle § 121 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalobca tiež namietal, že v pozvánke na valné zhromaždenie sa neuvádzala možnosť valného zhromaždenia rozhodovať o príplatkovej povinnosti a zaradiť do programu valného zhromaždenia bod, ktorý nebol uvedený v pozvánke, nemožno bez súhlasu všetkých spoločníkov. Žalobca obmedzenie svojich práv ako spoločníka videl v tom, že na príplatkovú povinnosť nebol zmluvný ani zákonný nárok.
25. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a v konaní nepredniesol žiadnu procesnú obranu. Súd tak pri rozhodovaní posudzoval, či žalobca v konaní uniesol bremeno tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno vo vzťahu k dôvodom, na základe ktorých sa domáhal určenia neplatnosti napadnutého uznesenia valného zhromaždenia.
26. Z ustanovenia § 131 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka vyplýva, že oprávnená osoba môže pri splnení zákonom vymedzených podmienok podať na súd žalobu o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, pričom zákon kogentne stanovuje tak okruh osôb, ktoré sú na podanie žaloby aktívne legitimované, ako aj lehotu, v ktorej možno takúto žalobu podať. Z dikcie zákona vyplýva, že ide o prekluzívnu lehotu, márne uplynutie ktorej má z následok zánik práva domáhať sa tohto určenia na súde, pričom na uvedenú skutočnosť je súd povinný prihliadnuť ex offo aj bez návrhu. Zákon stanovuje 3- mesačnú prekluzívnu lehotu plynúcu od prijatia uznesenia valného zhromaždenia, resp. odo dňa, keď sa oprávnená osoba o uznesení mohla dozvedieť. V danom prípade z predložených listinných dôkazov, a to zo zápisnice z valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 06.08.2018 mal súd preukázané, že uznesenie č. 4 bolo prijaté dňa 06.08.2018. Žalobca ako spoločník žalovaného podal žalobu na určenie neplatnosti uznesenia č. 4 na súd dňa 22.08.2018, teda bez pochybností v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote, a teda včas.
27. Výpočet osôb, ktoré sú oprávnené podať žalobu na neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti obsiahnutý v § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka je taxatívny, z čoho vyplýva, že okrem tam uvedených osôb sa žiadna iná osoba nemôže úspešne domáhať určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia súdom, a to ani vtedy, ak by táto osoba bola spôsobilá preukázať naliehavý právny záujem. Žalobca je spoločníkom (menšinovým) žalovaného, preto bude v spojení s § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka aktívne legitimovaným subjektom na podanie žaloby o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia len vtedy, ak napadnutým uznesením bol porušený zákon, spoločenská zmluva alebo stanovy a zároveň boli obmedzené práva spoločníka, ktorý žalobu podal. Z uvedeného vyplýva, že zákon spoločníkovi vôbec neumožňuje podať žalobu o určenie neplatnosti uznesenia v prípade, ak by síce napadnuté uznesenie bolo v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami, avšak spoločníka, ktorý je žalobcom, by takéto uznesenie v jeho právach spoločníka neobmedzovalo. Pasívne vecne legitimovanou osobou je spoločnosť, a teda žalovaný je v konaní pasívne vecne legitimovaným subjektom.
28. Dovolávať sa neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia možno len v prípade, ak napadnuté uznesenie je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami, zároveň platí, že žalobou o určenie neplatnosti možno uznesenie valného zhromaždenia napadnúť tak pre vecnoprávne, ako aj pre formálnoprávne alebo procesné vady. Žalobca v konaní namietal, že ustanovenie článku 15 Spoločenskej zmluvy žalovaného nie je ustanovením o zavedení príplatkovej povinnosti podľa § 121 ods. 1 Obchodného zákonníka a tiež, že neboli splnené podmienky na vznik príplatkovej povinnosti spoločníkov podľa § 121 ods. 1 Obchodného zákonníka. Súd uvádza, že na vznik príplatkovej povinnosti podľa ustanovenia § 121 ods. 1 Obchodného zákonníka musia byť kumulatívne naplnené nasledovné podmienky: (1) zakotvenie príplatkovej povinnosti v spoločenskej zmluve; (2) vymedzenie oprávnenia valného zhromaždenia rozhodovať o uložení príplatkovej povinnosti; (3) existencia neuhradených strát spoločnosti; (4) rozhodnutie valného zhromaždenia o uložení príplatkovej povinnosti. Súd mal zo zápisnice z valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 06.08.2018 preukázané, že návrh na úhradu straty spoločnosti vo výške 381.547,- EUR všetkými spoločníkmi spoločnosti bol predložený s poukazom na ustanovenie článku 15 Spoločenskej zmluvy žalovaného, v zmysle ktorého „...Zisk určený na
rozdelenie sa delí medzi spoločníkov spoločnosti rovným dielom, t. j. každý má nárok na zisk vo výške 25 % zo zisku určeného na rozdelenie. Straty spoločnosti za dané účtovné obdobie znášajú spoločníci v rovnakom podiele v akom sa delí zisk určený na rozdelenie“. Pod pojmom príplatková povinnosť v zmysle § 121 ods. 1 Obchodného zákonníka treba rozumieť povinnosť spoločníkov prispieť na úhradu strát spoločnosti peňažným plnením nad výšku prevzatého vkladu. Zo znenia citovaného článku 15 Spoločenskej zmluvy žalovaného v jej úplnom znení ku dňu 16.09.2015 vyplýva, že straty spoločnosti (za dané účtovné obdobie) spoločníci znášajú v rovnakom podiele, v akom sa delí zisk spoločnosti, teda dané ustanovenie Spoločenskej zmluvy spoločníkom neukladá povinnosť prispieť na úhradu strát spoločnosti peňažným plnením, ale len strpieť straty spoločnosti vo vzťahu k rozdeľovaniu zisku spoločnosti. Výkladu, že v článku 15 Spoločenskej zmluvy žalovaného nebola zakotvená príplatková povinnosť spoločníkov žalovaného v zmysle § 121 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa názoru súdu svedčí aj to, že z dikcie uvedeného ustanovenia vyplýva možnosť požadovať od spoločníkov poskytnutie príspevku na úhradu strát len vo výške limitovanej určením hornej hranice príspevku, a to celkové plnenie požadované spoločnosťou od spoločníkov titulom príplatkovej povinnosti nesmie presiahnuť polovicu hodnoty základného imania spoločnosti, pričom vzhľadom na kogentnú povahu ustanovenia § 121 Obchodného zákonníka spoločníci nemajú možnosť v spoločenskej zmluve dohodnúť si osobitné pravidlá pre určenie výšky príplatkovej povinnosti medzi nimi. Z ustanovenia článku 15 Spoločenskej zmluvy žalovaného je zrejmé, že aj v prípade, ak by sa jednalo o dojednanie spoločníkov o príplatkovej povinnosti v Spoločenskej zmluve, čo súd nemal za preukázané zo znenia daného ustanovenia Spoločenskej zmluvy, toto ustanovenie Spoločenskej zmluvy by bolo neplatné, práve pre prekročenie hornej hranice zákonom povoleného limitu príspevkovej povinnosti spoločníkov na úhradu strát spoločnosti. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že z predložených listinných dôkazov nevyplýva, a tak súd nemal preukázané, že si spoločníci spoločnosti EMOVI, s.r.o. (predtým JOVIMER SK, s.r.o.) v článku 15 Spoločenskej zmluvy zakotvili príplatkovú povinnosť v zmysle § 121 ods. 1 Obchodného zákonníka, jedná sa len o povinnosť znášať straty spoločnosti v podiele rovnakom, v akom sa delí zisk určený na rozdelenie, nie povinnosť aktívnej príplatkovej povinnosti spoločníkov prispieť na úhradu strát spoločnosti. Ďalšou podmienkou, ktorá by musela byť naplnená na vznik príplatkovej povinnosti spoločníkov žalovaného bolo vymedzenie oprávnenia valného zhromaždenia rozhodovať o uložení príplatkovej povinnosti v Spoločenskej zmluve žalovaného. Z predloženej Spoločenskej zmluvy žalovaného v jej úplnom znení ku dňu 16.09.2015 súd nemal preukázanú existenciu oprávnenia valného zhromaždenia žalovaného rozhodovať o uložení príplatkovej povinnosti. V zmysle článku 8 písm. b) Spoločenskej zmluvy bolo spoločníkmi síce dojednané aj oprávnenie valného zhromaždenia rozhodovať o rozdelení zisku alebo úhrade strán, v znení zhodnom so zákonným ustanovením § 125 ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka, avšak zo Spoločenskej zmluvy žalovaného (v úplnom znení ku dňu 16.09.2015) nijako nevyplýva, že by sa spoločníci spoločnosti v Spoločenskej zmluve dohodli na vymedzení oprávnenia valného zhromaždenia žalovaného rozhodovať osobitne o uložení príplatkovej povinnosti pre spoločníkov žalovaného. V zmysle uvedeného tak z predložených listinných dôkazov nevyplynula právomoc valného zhromaždenia rozhodnúť o príplatkovej povinnosti spoločníkov, teda o povinnosti spoločníkov prispieť na úhradu strát spoločnosti, nakoľko spoločníci spoločnosti sa v Spoločenskej zmluve na vymedzení takéhoto oprávnenia valného zhromaždenia nedohodli. S poukazom na uvedené súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že z predložených listinných dôkazov nevyplynulo, že by spoločníkom žalovaného vznikla príplatková povinnosť na úhradu strát spoločnosti, nakoľko nebolo preukázané, že by príplatková povinnosť bola zakotvená v Spoločenskej zmluve žalovaného, keď článok 15 Spoločenskej zmluvy neobsahuje dojednanie o príplatkovej povinnosti spoločníkov, teda o povinnosti spoločníkov prispieť na úhradu strán spoločnosti ale o tom, ako spoločníci žalovaného znášajú straty spoločnosti v danom účtovnom období a zároveň nebolo preukázané, že by si spoločníci žalovaného v Spoločenskej zmluve dojednali oprávnenie valného zhromaždenia spoločnosti rozhodovať o uložení príplatkovej povinnosti. Príplatková povinnosť uložená spoločníkom spoločnosti uznesením č. 4 prijatým na valnom zhromaždení dňa 06.08.2018 s odvolaním na článok 15 Spoločenskej zmluvy žalovaného, tak bola uložená v rozpore so Spoločenskou zmluvou žalovaného. Uznesenie č. 4 prijaté dňa 06.08.2018 na valnom zhromaždení žalovaného je tak neplatné pre rozpor so Spoločenskou zmluvou.
29. Žalobca tiež namietal neplatnosť uznesenia č. 4 prijatého na valnom zhromaždení dňa 06.08.2018 pre rozpor so zákonom, keď toto bolo prijaté o otázke, ktorá nebola zaradená do programu rokovania valného zhromaždenia. Zo zápisnice z valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 06.08.2018 mal súd preukázané, pričom uvedené nebolo ani v konaní sporné, že valné zhromaždenie bolo zvolané v zmysle doručených pozvánok s nasledovným programom: 1. Otvorenie a voľba orgánov riadneho valného zhromaždenia; 2. Prerokovanie hospodárenia spoločnosti, prípadne vykonanie auditu spoločnosti; 3.
Návrh na podanie konkurzu z dôvodu predĺženosti spoločnosti; 4. Prerokovanie návrhov na iný model ochrany spoločnosti, reštrukturalizácia; 5. Prerokovanie návrhov na odkúpenie podielov spoločníkov, prípadne schválenie prevodu spoločníkov; 6. Zabezpečenie prevádzkových priestorov spoločnosti; 7. Zmena sídla spoločnosti; 8. Prerokovanie a schválenie riadnej účtovnej závierky spoločnosti za rok 2017; 9. Iné; 10. Záver. Z predloženej zápisnice z valného zhromaždenia zároveň nevyplynulo, že by priamo na valnom zhromaždení bola navrhovaná alebo spoločníkmi odsúhlasená zmena programu valného zhromaždenia. Uznesenie č. 4, ktorým bola spoločníkom uložená príplatková povinnosť na úhradu straty spoločnosti, bolo prijaté v rámci bodu programu č. 4, a to „Prerokovanie návrhov na iný model ochrany spoločnosti, reštrukturalizácia“. Z ustanovenia § 129 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že termín a program valného zhromaždenia treba oznámiť spoločníkom najmenej 15 dní pred dňom jeho konania, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. V danom prípade z predloženého úplného znenia Spoločenskej zmluvy žalovaného ku dňu 16.09.2015 nevyplýva existencia osobitného dojednania vo vzťahu k oznámeniu termínu a programu valného zhromaždenia spoločníkom spoločnosti v Spoločenskej zmluve, v danom prípade bude teda potrebné aplikovať § 129 ods. 1 Obchodného zákonníka. Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že program valného zhromaždenia musí byť spoločníkom oznámený vopred, a to v rovnakej lehote, aká sa vyžaduje na zvolanie valného zhromaždenia, a teda nový bod programu nemožno zaradiť bez súhlasu všetkých spoločníkov spoločnosti. Ak k takejto zmene programu valného zhromaždenia dôjde a valné zhromaždenie napriek tomu prijme v tomto bode rozhodnutie, sú dané zákonné predpoklady na postup podľa § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka. V danom prípade mal súd zo zápisnice z valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 06.08.2018 bez pochybností preukázané, že rozhodovanie o príplatkovej povinnosti spoločníkov nebolo samostatným bodom programu valného zhromaždenia, ktorý bol oznámený spoločníkom žalovaného. Z bodu 4 programu valného zhromaždenia žalovaného konaného dňa 06.08.2018, v rámci ktorého sa mali prejednávať návrhy na iný model ochrany spoločnosti a reštrukturalizácia, nemožno bez ďalšieho vyvodiť, že v rámci tohto bodu sa mala alebo mohla prejednávať otázka príplatkovej povinnosti spoločníkov žalovaného na úhradu strát spoločnosti. Vzhľadom na uvedené, keďže uznesením č. 4 valné zhromaždenie žalovaného dňa 06.08.2018 rozhodlo o uložení príplatkovej povinnosti spoločníkom žalovaného na úhradu straty spoločnosti vo výške 381.547,- EUR v rovnakom podiele, v akom sa delí zisk spoločnosti určený na rozdelenie, hoci mal súd z predloženej zápisnice z valného zhromaždenia preukázané, že v pozvánke takýto bod programu osobitne uvedený nebol a nebol ani dodatočne zaradený do programu valného zhromaždenia so súhlasom všetkých spoločníkov, tak súd dospel k záveru, že uznesenie č. 4 valného zhromaždenia žalovaného z 06.08.2018 o uložení príplatkovej povinnosti spoločníkom žalovaného bolo prijaté v rozpore s § 129 ods. 1 Obchodného zákonníka pre nedodržanie formálnych náležitostí pri zvolávaní valného zhromaždenia, a preto je neplatné.
30. Pod pojmom príplatková povinnosť treba rozumieť povinnosť spoločníkov prispieť na úhradu strát spoločnosti peňažným plnením nad výšku prevzatého vkladu, jedná sa teda o odlišnú povinnosť, ako je povinnosť vkladová, teda prvotná uhradzovacia povinnosť spoločníka. V danom prípade je nesporné, že uznesením č. 4 prijatým dňa 06.08.2018 na valnom zhromaždení žalovaného bol schválený predložený návrh, aby všetci spoločníci Spoločnosti uhradili stratu spoločnosti vo výške 381.547,- EUR v rovnakom podiele v akom sa delí zisk určený na rozdelenie. Z uvedeného mal súd za zrejmé, že uznesenie č. 4, ktoré bolo prijaté v rozpore so Spoločenskou zmluvou, ako aj s § 129 ods. 1 Obchodného zákonníka, mohlo a bolo reálne spôsobilé obmedziť práva žalobcu ako spoločníka, nakoľko ho zaviazalo k úhrade straty spoločnosti žalovaného v podiele, v akom sa delí zisk určený na rozdelenie, pričom táto povinnosť mu nevyplývala zo Spoločenskej zmluvy a takýto bod programu nebol uvedený v pozvánke na valné zhromaždenie spoločnosti. Preto žalobca ako spoločník je subjektom aktívne legitimovaným na podanie predmetnej žaloby, nakoľko v konaní bolo preukázané nielen to, že uznesenie č. 4 prijaté na valnom zhromaždení žalovaného dňa 06.08.2018 je v rozpore so Spoločenskou zmluvou a zákonom, ale aj to, že toto porušenie mohlo obmedziť práva žalobcu ako spoločníka žalovaného.
31. Sumarizujúc uvedené súd po vykonanom dokazovaní a zhodnotení výsledkov dokazovania jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach, dospel k záveru, že žalobca v konaní uniesol bremeno tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno a preukázal, že napadnuté uznesenie č. 4 prijaté na valnom zhromaždení žalovaného dňa 06.08.2018 v znení: „Valné zhromaždenie Spoločnosti schválilo predložený návrh, aby všetci spoločníci Spoločnosti uhradili stratu spoločnosti vo výške 381.547,- EUR v rovnakom podiele v akom sa delí zisk určený na rozdelenie, s uvedením nasledovných stanovísk spoločníka D. Q. a I. C.: V súlade so zákonom č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov ako aj v súlade so Spoločenskou zmluvou Spoločnosti ustanovenie článku 15 Spoločenskej
zmluvy Spoločnosti nie je príplatkovou povinnosťou jednotlivého spoločníka a zároveň nie je rozšírením všeobecne platnej právnej úpravy zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Úhrada straty v zmysle článku 15 Spoločenskej zmluvy Spoločnosti sa má uskutočniť z majetku Spoločnosti, a nie z majetku jednotlivých spoločníkov Spoločnosti“, je neplatné pre rozpor so zákonom a Spoločenskou zmluvou žalovaného, pričom toto porušenie Spoločenskej zmluvy a zákona mohlo obmedziť práva žalobcu ako spoločníka žalovaného. Vzhľadom na uvedené súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
32. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
35. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, keďže súd žalobe vyhovel. S poukazom na uvedené dospel súd k záveru, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP) do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 CSP ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. v platnom znení).