Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_38P-46-2021.pdf
PDF · 95.11 KB
Case nature
Area
Subarea
38P/46/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovou v právnej veci starostlivosti o maloleté deti: D. R., R.. XX.XX.XXXX, S. R., R.. XX.XX.XXX1 a R. R., R.. XX.XX.XXXX, bytom ako navrhovatelia, zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom J. Bottu 4, Trnava, deti rodičov - matka: A. R., R.. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXX a otec: Ľ. R., R.. XX.XX.XXXX, trvale bytom V., t.č. V. XXX, o návrhu navrhovateľov: U. D., R.. XX.XX.XXXX a K. D., R.. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom V. XXX, na zverenie maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti, takto
rozhodol:
I. Maloletý D., maloletý S. a maloletá R. sa z v e r u j ú do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov, ktorí sú povinní vykonávať osobnú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný rozvoj maloletých detí a sú oprávnení zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok v bežných veciach.
II. Matka je p o v i n n á platiť výživné na maloletého D., maloletého S. a maloletú R. vo výške 50,- Eur mesačne na každé z maloletých detí vždy do 20. dňa v mesiaci vopred na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
III. Otec je p o v i n n ý platiť výživné na maloletého D., maloletého S. a maloletú R. vo výške 50,- Eur mesačne na každé z maloletých detí vždy do 20. dňa v mesiaci vopred na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Okresnému súdu Trnava bol dňa 06.08.2021 doručený návrh navrhovateľov na zverenie maloletých detí, D., S. O. R. do ich náhradnej osobnej starostlivosti a uloženie vyživovacej povinnosti rodičom po 50,- Eur na každé z detí. V návrhu uviedli, že ich dcéra, matka maloletých detí sa o deti riadne nestará. S otcom detí uzatvorili manželstvo v roku 2010. Žili v spoločnej domácnosti asi do roku 2018. Keďže si nerozumeli, otec detí domácnosť opustil, rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom upravované neboli, ale rodičia sa dohodli, že deti zostanú pri matke a on bude prispievať na ich výživu sumou 50,- Eur na jedno dieťa. O deti sa zaujímal, aj sa zaujíma, aj prispieva aktuálne im ako starým rodičom. Matka dňa 24.06.2021 prenechala deti v ich starostlivosti, iba odišla a viac sa neozvala. Mala by mať partnera S. C., ktorý bol prepustený z ÚVTOS. Od jej odchodu sa s deťmi nestrela, ale je v telefonickom kontakte s S.. Táto situácia, že matka opustila domácnosť sa nestala prvý krát. Čo sa školy týka, tak deti majú zlé známky, chlapci mali štvorky a R. musela opakovať N. ročník. D. od septembra navštevuje X. W. U. K., S. X. W. U. K. O. R. ide teda zase do N. ročníka. Všetku ostatnú starostlivosť vykonávali oni ako starí rodičia, starali sa o stravu detí, rovnako platili aj účty v škole. Na rodičovské združenie matka nechodila
pravidelne. Deťom matka priamo fyzicky neubližovala, len veľmi zle znášajú tieto jej odchody a riadne sa o ne nikdy nestarala. Matka nemala nikdy dlhodobé zamestnanie. Aktuálne je nezamestnaná od januára 2021, jej príjem boli iba štátne prídavky a výživné od otca detí. Otec detí býva v V. u brata N. R. na obecnom dvojizbovom byte. Nie je zamestnaný, privyrába si brigádnicky na stavbách, aktuálne prišiel o prácu a je na podpore v nezamestnanosti. So zverením detí do ich náhradnej osobnej starostlivosti súhlasil. Deti vyrastali od malička u nich, majú tam svoj domov, zázemie, bezpečie a stabilitu. Keďže maloleté deti sú aktuálne v ich starostlivosti, matka od detí odišla a nezaujíma sa o ne a otec nemá vytvorené podmienky na prevzatie detí do jeho starostlivosti, žiadajú, aby im boli zverené do spoločnej starostlivosti.
2. Vyjadrenie zo strany ostatných účastníkov konania k návrhu nebolo súdu doručené.
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľov, otca maloletých detí, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ako aj ostatným obsahom spisu, keď pojednával v neprítomnosti matky, ktorá svoju neúčasť neospravedlnila, o odročenie pojednávania nežiadala a zistil nasledovný skutkový stav.
4. Rodičia maloletých detí, D., S. O. R., sú manželia, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti už viac ako tri roky. Po opustení spoločnej domácnosti otcom detí sa rodičia dohodli, že deti zostanú v starostlivosti matky a otec bude na každé z detí prispievať výživným vo výške 50,- Eur mesačne. Otec na deti pravidelne prispieval a o deti sa zaujímal. Matka a deti žili v domácnosti matkiných rodičov. V júni 2021 matka odišla a deti prenechala v starostlivosti jej rodičov, navrhovateľov. O deti sa nezaujíma. Navrhovatelia o nej nemajú žiadne informácie. Matka maloleté deti zanechala v starostlivosti navrhovateľov už viackrát. Zo zápisnice ÚPSVaR Trnava zo dňa 02.08.2021 vyplýva, že matka sa s deťmi kontaktuje prostredníctvom Messengera a situáciu im vysvetlila. Momentálne sa o deti nemôže postarať, pretože na to nemá vhodné podmienky. Býva s priateľom v domácnosti jeho otca, v dvojizbovom rodinnom dome. Je nezamestnaná a jej priateľ je tiež nezamestnaný. Do januára 2021 pracovala pre spoločnosť BILLA s.r.o., kde mala príjem 600,- Eur. Rodičia matke so starostlivosťou o deti vždy pomáhali. So zverením maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov vyjadrila pred opatrovníkom detí súhlas. Otec detí nie je matkou detí v kontakte, výživné na deti platí od odchodu matky k rukám starých rodičov, ktorí sa podľa neho o deti riadne starajú. S deťmi sa pravidelne stretáva, avšak nemá podmienky na to, aby sa o deti mohol sám postarať. Býva u svojho brata v dvojizbovom byte, kde žije aj bratova manželka a ich maloletý syn. Otec pracuje iba brigádnicky, na stavbách, kde zarobí asi 400,- Eur až 500,- Eur mesačne. Otec na výživu detí prispieva sumou 150 eur mesačne, na všetky deti. Navrhovatelia spolu s deťmi obývajú 5-izbový rodinný dom, ktorý je v súkromnom vlastníctve navrhovateľov. Navrhovateľka je zamestnaná a má príjem vo výške 780,- Eur v čistom mesačne, aktuálne je práceneschopná a je jej vyplácaná nemocenská dávka vo výške 625,90 Eur mesačne. Navrhovateľ poberá starobný dôchodok o výške 384,60 Eur mesačne. Navrhovatelia sú zdravotne spôsobilý vykonávať osobnú starostlivosť o vnúčatá, nemajú záznam v registri trestov ani priestupkov.
5. Podľa § 44 ods. 1 až 4 zákona č. 36/2005 Z.z. zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“), náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím. Náhradnou starostlivosťou je a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť"), b) pestúnska starostlivosť a c) ústavná starostlivosť. Súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.
6. Podľa § 45 ods. 1 ZR, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje
maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.
7. Podľa § 45 ods. 2 veta prvá ZR, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.
8. Podľa § 45 ods. 3 ZR, v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
9. Podľa § 45 ods. 4 ZR, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
10. Podľa § 45 ods. 7 ZR, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
11. Podľa § 45 ods. 8 ZR, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.
12. Podľa § 54 ods. 1 ZR, náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť majú prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, a ak to nie je možné, do pestúnskej starostlivosti.
13. Podľa § 81 ods. 1 ZR, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.
14. Podľa § 62 ods. 1 až 3 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
15. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
16. Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
17. Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
18. Podľa § 121 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
19. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že rodičia maloletých detí aktuálne nezabezpečujú riadnu starostlivosť o deti. Otec detí nemá vytvorené vhodné podmienky, aby mohol starostlivosť o ne prevziať a matka detí sa nachádza na neznámom mieste. Keďže náhradná osobná starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou, súd dospel k záveru, že v najlepšom záujme detí bude ich zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov, starých rodičov maloletých detí z matkinej strany. Maloleté deti sa žijú v domácnosti navrhovateľov už dlhšiu dobu, majú tam vytvorené zázemie, svoj priestor, pretože v ich domácnosti bývali aj so svojou matkou, ktorá však deti zanechala u svojich rodičov, v ich starostlivosti a domácnosť opustila. Matka detí sa pri pohovore na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava dňa 02.08.2021 vyjadrila, že so zverením detí do náhradnej osobnej starostlivosti jej rodičom, navrhovateľom súhlasí. Otec detí tiež súhlasil, so zverením maloletých do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov.
20. Súd sa ďalej zaoberal, či navrhovatelia spĺňajú zákonné podmienky na zverenie detí do ich náhradnej starostlivosti. Navrhovatelia na svojom návrhu zotrvali, súhlasili so zverením maloletých detí do ich spoločnej náhradnej starostlivosti a spĺňajú všetky požiadavky kladené na osobu, ktorej môže byť maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti v zmysle § 45 ods. 1 ZR. Matka ani otec detí nemali žiadne námietky voči zvereniu maloletých detí. Procesný opatrovník taktiež odporučil ich zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti. Z uvedených dôvodov súd vyhodnotil zverenie maloletých detí, D., S. O. R. do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov ako v celom rozsahu súladné so záujmom detí. Z uvedeného dôvodu súd vo výroku I. rozsudku zveril maloletých do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia. Navrhovatelia budú povinní vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté deti v rovnakom rozsahu, ako by ju vykonávali rodičia a súčasne sú oprávnení zastupovať deti a spravovať ich majetok v bežných veciach. Súd zároveň vo výroku II. a III. rozsudku uložil rodičom maloletých detí v súlade s § 81 ods. 1 ZR povinnosť platiť výživné, a to obom vo výške 50,- Eur. Otec detí nie je zamestnaný, privyrába si brigádnicky na stavbách ako pomocný stavebný robotník, kde zarobí 400,- Eur až 500,- Eur mesačne. Ďalšie vyživovacie povinnosti nemá. Uviedol, že výživné v sume 50,- Eur na každé z detí je schopný uhrádzať. Uvedenou sumou už prispieva aj k rukám navrhovateľov odkedy matka deti opustila. O deti sa zaujíma a pravidelne sa s nimi stretáva. Matka detí je tiež nezamestnaná a iné vyživovacie povinnosti nemá. Naposledy dosahovala príjem zo zamestnania vo výške 600,- Eur, pričom pracovný pomer ukončila v januári 2021. Matka na výživu detí neprispieva, o deti sa zaujíma sporadicky. Vzhľadom na uvedené súd pri určení výšky vyživovacej povinnosti vychádzal zo sumy minimálnej mzdy (pre rok 2021 vo výške 508,44 Eur), ktorú je v možnostiach a schopnostiach oboch rodičov dosahovať, keďže ani jeden z rodičov nemá žiadne zdravotné obmedzenia a obaja rodičia v prípade, ak by sa zamestnali, by boli schopní dosahovať minimálne príjem v tejto výške. Vzhľadom na ich majetkové pomery, keď ani jeden z rodičov nie je vlastníkom hodnotnejšieho majetku a ich schopnosti a možnosti (základné vzdelania), mal súd za to, že je v ich možnostiach a schopnostiach uhrádzať výživné vo výške 50,- Eur na každé z detí. Súd uložil rodičom maloletých detí povinnosť prispievať na ich výživu s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia, keďže z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť pravidelne riadne plní, keď uhrádzal výživné k rukám navrhovateľov. Súd preto nemohol pristúpiť k určeniu zročného výživného za obdobie od podania návrhu, nakoľko takéto rozhodnutie by bolo v rozpore so zisteným skutkovým stavom.
Keďže súd zveril maloleté deti do spoločnej náhradnej starostlivosti navrhovateľov až od právoplatnosti rozsudku, matke nedoplatok na výživnom tiež nevznikol. Stanovené výživné sú rodičia povinní v zmysle § 45 ods. 8 ZR uhrádzať príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
21. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
23. O náhrade trov konania súd rozhodol vo výroku IV. podľa § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanoveniach § 53 a nasl. CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd nesprávne, alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.