Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_59Ek-462-2021.pdf
PDF · 82.46 KB
Case nature
Subarea
59Ek/462/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., so sídlom Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle, Česká republika, IČ 64 948 242, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO 47 251 336, právne zastúpený ALTER IURIS, s.r.o., so sídlom Tolstého 9, 811 06 Bratislava, IČO 36 708 771, proti povinnému D. P., A.. XX.XX.XXXX, W. I. XXXX/X, XXX XX O., o vymoženie 83,95 eur s prísl., vedenom súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Dulinom, Exekútorský úrad Michalovce, so sídlom Ľ. Štúra 12, 071 01 Michalovce pod sp. zn. 30EX 301/21, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Dulinovi trovy exekúcie vo výške 36,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručenom súdu dňa 04.02.2021 domáhal od povinného vymoženia sumy vo výške 83,95 eur s prísl. na základe exekučného titulu, uznesenia Okresného súdu Košice I sp. zn. 12Csp/28/2016 zo dňa 13.06.2017. Okresný súd Banská Bystrica dňa 21.04.2021 vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod sp. zn. 59Ek/462/2021, ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov.
2. Súdny exekútor dňa 11.06.2021 predložil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že začiatkom roka 2019 v súlade so schváleným súdnym zmierom uhradil oprávnenému poslednú splátku, čím došlo k zániku jeho povinnosti a to takmer 2 roky pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Svoj záväzok riadne plnil a v 18 splátkach po 150,- eur mesačne (od 07/2017 do 01/2019 na číslo účtu oprávneného) celý záväzok oprávnenému uhradil a zároveň v 18 splátkach po 30,- eur mesačne (07/2017 do 01/2019) uhradil aj trovy súdneho konania (na číslo účtu právneho zástupcu oprávneného Advokátska kancelária HMG LEGAL, s.r.o.). Povinný ďalej uviedol, že v súlade so schváleným zmierom svoj záväzok riadne a včas v celom rozsahu uhradil takmer 2 roky pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, čím došlo k zániku jeho povinnosti. Predmetné exekučné konanie a v jeho dôsledku neoprávnené blokovanie jeho jediného príjmu na jeho účte, je v celom rozsahu neoprávnené a v rozpore so zákonom. V zmysle vyššie uvedeného sú aj vyúčtované trovy exekučného konania voči nemu v rozpore so zákonom. Nakoľko predmetný nezákonný stav zavinil oprávnený (respektíve jeho právny zástupca), akákoľvek povinnosť úhrady trov exekúcie ide na ťarchu oprávneného. V prílohe svojho podania zároveň zasiela potvrdenie Advokátskej kancelárie HMG LEGAL, s.r.o. (právny zástupca oprávneného v čase vedeného súdneho konania) o celkovej úhrade trov súdneho konania v januári 2019. Na základe informácie od oprávneného povinný ďalej uvádza, že oprávnený súdnemu exekútorovi zaslal dňa 05.05.2021 mail, ktorým súdnemu exekútorovi mal oznámiť neexistenciu jeho záväzku. Na základe vyššie uvedeného skutkového stavu povinný podáva v súlade s §
61k Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie v celom rozsahu, nakoľko predmetná exekúcia je v celom rozsahu nedôvodná a neoprávnená, pričom ide o duplicitné vymáhanie už raz zaplatenej sumy.
3. Súdny exekútor v stanovisku k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že povinný vo svojom návrhu uvádza hmotnoprávne skutočnosti a argumenty, o ktorých súdny exekútor nemá vedomosť a ku ktorým sa tým pádom nevie vyjadriť, ponecháva rozhodnutie o návrhu povinného na zváženie exekučného súdu. Oprávnený napriek výzve svoje vyjadrenie k návrhu povinného nepredložil, avšak emailom zo dňa 05.05.2021 oznámil, že pohľadávka a trovy právneho zastúpenia sú uhradené. Zároveň súdny exekútor uviedol, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo (podľa doručenky) doručené povinnému dňa 05.05.2021, návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný na poštovú prepravu dňa 06.05.2021, t.j. v zákonnej lehote na podanie tohto návrhu podľa ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku.
4. Podľa § 48 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekučné konanie sa začína na návrh.
5. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.
6. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu.
7. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku vydané poverenie na vykonanie exekúcie súd odošle poverenému exekútorovi spolu s rovnopisom návrhu na vykonanie exekúcie alebo spolu s údajmi z návrhu na vykonanie exekúcie. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi sa začína exekúcia.
8. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
9. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
10. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
11. Základným predpokladom vykonania exekúcie je existencia práva oprávneného domáhať sa od povinného vymoženia toho, čo mu exekučný titul priznáva za predpokladu, že povinný si povinnosť exekučným titulom dobrovoľne nesplnil. Pod zánikom práva priznaného exekučným titulom je možné rozumieť zánik judikovaného práva ktorýmkoľvek zo spôsobov, ktoré hmotné súkromné právo predpokladá ako dôvod zániku záväzkov, pričom splnenie dlhu ako jednostranný právny úkon na strane povinného, ktorý smeruje k zániku povinnosti dlžníka plniť a jej zodpovedajúceho práva veriteľa na plnenie, je základným a typickým spôsobom zániku dlhu.
12. Súd v prebiehajúcom konaní musel skúmať najmä skutočnosť, či sa exekučné konanie začalo oprávnene, t.j. či v čase začatia exekučného konania reálne existoval nárok oprávneného voči povinnému vyplývajúci z právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, nakoľko oprávnený doznal, že došlo k splneniu dlhu povinným. V súvislosti s posudzovaním dôvodnosti zastavenia exekúcie bolo preto potrebné vysporiadať sa s otázkou, kedy došlo k úhrade pohľadávky, vymoženie ktorej bolo predmetom exekúcie, t.j. či pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie alebo po podaní návrhu.
13. Exekučné konanie sa začalo doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdu dňa 04.02.2021, pričom exekúcia sa v zmysle ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku začala doručením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 21.04.2021. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že záväzok v prospech oprávneného plnil v 18 splátkach po 150,- eur, pričom poslednú splátku zaplatil v mesiaci január 2019 a záväzok vo vzťahu k právnemu zástupcovi oprávneného plnil rovnako v 18 splátkach po 30,- eur, pričom poslednú splátku zaplatil v mesiaci január 2019. Keďže oprávnený túto skutočnosť nerozporoval, ale naopak aj túto potvrdil vo svojom elektronickom podaní doručenom súdnemu exekútorovi, keď uviedol, že považuje pohľadávku za splatenú a za splatené považuje aj trovy právneho zastúpenia, možno ustáliť, že povinný teda splnil to, čo mu exekučný titul ukladá ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Táto skutočnosť však exekučnému súdu v čase posudzovania návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie nebola známa, a preto v danej veci vydal poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.
14. V predmetnej exekúcii povinný dlh (povinnosť uloženú exekučným titulom) splnil, čím došlo k zániku práva priznaného exekučným titulom a to ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie zo strany oprávneného, keďže povinný poslednou splátkou zaplatenou v mesiaci január 2019 (oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie 04.02.2021) zaplatil oprávnenému dlžnú sumu v mesačných splátkach tak, ako mu to vyplývalo z exekučného titulu. V nadväznosti na uvedené súd konštatuje, že došlo k zaplateniu dlžnej sumy povinným pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, v čoho dôsledku nie je dôvodné, aby exekúcia bola naďalej vedená, nakoľko odpadol dôvod, pre ktorý bola nariadená, a preto súd rozhodol tak, že exekúciu podľa ust. 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastavil.
15. Aj napriek skutočnosti, že účinky splnenia sú predovšetkým hmotnoprávne, počas prebiehajúceho exekučného konania má zánik dlhu splnením aj konkrétne procesnoprávne účinky (otázka náhrady trov). Súd preto vzhľadom na ust. § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ďalej posudzoval, kto a v akej výške je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, a to s prihliadnutím na dôvod zastavenia exekúcie a okolností, ktoré k nemu viedli.
16. Podľa § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.
17. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
18. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.
19. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.
20. Podľa § 199c ods. 2 Exekučného poriadku, ak povinný uhradí pohľadávku oprávneného pred začatím exekúcie, odmena ani náhrada výdavkov exekútorovi nepatrí; to neplatí, ak je tu dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať.
21. Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
22. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.
23. Podľa § 22 ods. 2 Vyhlášky, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %.
24. Pokiaľ ide o rozhodovanie exekučného súdu o trovách exekúcie ten uvádza, že nárok exekútora na paušálnu náhradu hotových výdavkov vzniká začatím exekúcie, a teda doručením poverenia na vykonanie exekúcie, avšak nárok na odmenu vzniká postupne, a to v závislosti od vymoženého nároku oprávneného. Súdnemu exekútorovi v súvislosti s exekučnou činnosťou patrí podľa § 22 ods. 1 vyhlášky náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60,- eur. Ak sa však vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý ma podľa Exekučného poriadku odkladný účinok (§ 22 ods. 2 vyhlášky), patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov v rozsahu 50 %. Keďže v danom prípade došlo k uspokojeniu pohľadávky oprávneného vyplývajúcej z exekučného titulu pred podaním samotného návrhu na vykonanie exekúcie, pričom exekúcia sa aj napriek nedôvodne podanému návrhu začala dňa 21.04.2021 kedy bolo súdnemu exekútorovi doručené poverenie na vykonanie exekúcie, exekútor má nárok na náhradu paušálnych výdavkov. Exekučný súd v súlade s vyššie citovanou právnou úpravou súdnemu exekútorovi priznal nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 36,- eur, ktorá pozostáva z paušálnych výdavkov v zmysle ust. § 22 ods. 1 v spojení s ust. § 22 ods. 2 vyhlášky (vo výške 30,- eur + 20 % DPH, nakoľko súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty), pričom na ich úhradu zaviazal oprávneného. Súd má totiž za to, že v konečnom dôsledku bol to práve oprávnený, kto procesne zavinil zastavenie exekúcie, keďže návrh na vykonanie exekúcie podal v čase, keď povinný si povinnosť uloženú exekučným titulom už splnil. Oprávnený mal pri náležitej opatrnosti predvídať takýto dôvod zastavenia exekúcie a keďže si skutočnosť, či povinný uhradil pohľadávku pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neoveril, súd musí konštatovať, že takto podaný návrh je návrhom nedôvodným, a preto uložil oprávnenému povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.