Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_68P-264-2021.pdf
PDF · 101.56 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-68P/264/2021
Uznesenie
T. súd Bratislava V v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: W. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matky- W. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXXX SE J. O. Ct, B. T. XXXXX WA, M. štáty americké, a otca - B. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, Z., v konaní na návrh otca o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec maloletého sa návrhom doručeným súdu dňa 11.11.2021 domáha zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému v časti úpravy styku matky s maloletým. Uvedené konanie je vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 68P/262/2021.
1.1. V tomto návrhu je zároveň obsiahnutý aj návrh otca na vydanie neodkladného opatrenia týkajúceho sa dočasného obmedzenia styku matky s maloletým spočívajúcom v jej oprávnení na styk s maloletým v období od 22.12.2021 do 07.01.2022 na dennej báze tak, že počas tohto obdobia si každý deň matka vyzdvihne maloletého v mieste jeho trvalého bydliska v čase o 09:00 hod. a v ten istý deň ho odovzdá otcovi v mieste trvalého bydliska maloletého o 21:00 hod, pričom styk matky s maloletým sa bude uskutočňovať na území M. republiky. Súd uznesením č. k. 68P/262/2021-4 zo dňa 16.11.2021 vylúčil časť návrhu otca týkajúcu sa nariadenia neodkladného opatrenia na samostatné konanie.
2. Svoj návrh otec odôvodnil tým, že rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 18P/53/2017-244 zo dňa 30.09.2020 bol maloletý zverený do jeho osobnej starostlivosti, matka bola zaviazaná povinnosťou prispievať na výživu maloletého sumou XXX eur, pričom súd upravil styk matky s maloletým počas troch súvislých období v kalendárnom roku 2021 a nasledujúcich. Pri poslednom styku matky s maloletým (t. j. od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX) matka na ústnu sťažnosť syna ohľadom bolenia brucha vysadila maloletému bez predchádzajúceho lekárskeho vyšetrenia všetky lieky na alergiu, ktoré syn následne neužíval počas celého obdobia trvania ich styku- t. j. obdobia šiestich týždňov. Matka nerešpektovala ani žiadosť otca, v zmysle ktorej mala dať maloletému vymeniť dioptrické sklá a mala s ním ísť na plánovaný röntgen zubov. Po návrate syna do domácnosti otca, ten oznámil, že mu matka vysadila lieky na alergiu, preto otec spolu s lekárkou opätovne nasadil maloletému liečbu. Avšak v septembri 2021 sa mu zdravotný stav rapídne zhoršil, začal sa dusiť a mať silný kašeľ, čoho dôsledkom bola nasadená liečba antibiotikami a sirupom proti kašľu, ktoré však nezabrali. R. preto zdvojnásobila maloletému dávky liekov na alergiu a v dôsledku tohto zdravotného stavu vymeškal maloletý školskú dochádzku v rozsahu minimálne dvoch týždňov. Aj v minulosti sa stalo (po styku konanom do 17.10.2020), že po návrate syna od matky, tento dostal akútny zápal slepého čreva a musel byť hospitalizovaný v nemocnici. Podľa vyjadrenia syna sa s matkou stravovali v reštauráciách a vo „fastfoodoch“ a otec predpokladá, že syn
neužíval pravidelne lieky na alergiu. V zmysle uvedeného tak uvádza, že vždy po návrate maloletého od matky sa mu v priebehu zopár dní výrazne zhorší zdravotný stav, čoho dôsledkom je vymeškanie školskej dochádzky a jeho spoločenské obmedzenie. Matka si tak neplní svoje povinnosti a v čase, keď je podľa rozsudku oprávnená na styk s maloletým, zanedbáva jeho zdravie a výživu, čo ohrozuje jeho zdravý vývin ako aj psychický a sociálny vývin. Otec nemá v záujme brániť matke v styku so synom, no zároveň si uvedomuje povinnosť chrániť syna, jeho zdravie a zdravý vývin. Vzhľadom na skutočnosť, že matka má mať syna opätovne počas obdobia od 22.12.2021 do 07.01.2022 má otec obavu, že mu opätovne vysadí lieky, čím znova ohrozí jeho zdravie a spoločenské uplatnenie. Do najbližšieho styku matky s maloletým zostáva cca 1,5 mesiaca a za účelom predchádzania akéhokoľvek zásahu do dlhodobého liečebného plánu syna s cieľom chrániť jeho zdravie a zdravý vývin, otec navrhuje nariadiť neodkladné opatrenie /bližšie definované v bode 1.1 tohto odôvodnenia/ pre vážne ohrozenie života, zdravia a priaznivého vývoja maloletého s poukazom na ustanovenie § 365 Civilného mimosporového poriadku.
3. Súd sa oboznámil s obsahom spisového materiálu, najmä so skutočnosťami uvedenými v návrhu a obsahom pripojených spisov vedených na tunajšom súde ohľadne maloletého.
3.1. Lustráciou poručenských spisov tunajšieho súdu bolo zistené, že na tunajšom súde prebiehali viaceré konania ohľadne maloletého. Rozsudkom č. k. 20P/239/2015-68 zo dňa 02.06.2016 bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené, pričom maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky, zastupovaním a správou majetku boli poverení obaja rodičia a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 150,- eur /konanie vedené pod sp. zn. 17P/239/2015 o rozvod manželstva a ÚVRPaP bolo pre litispedenciu dňa 15.10.2015 zastavené/. Uznesením č. k. 18P/54/2017-26 zo dňa 21.09.2017 bol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý. Rovnako bol zamietnutý aj jeho ďalší návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, a to uznesením č. k. 18P/2/2020-20 zo dňa 19.06.2020. Maloletý bol uznesením č. k. 18P/1/2019-8 zo dňa 15.10.2019 dočasne zverený do osobnej starostlivosti otca, a to až do času nadobudnutia právoplatnosti meritórneho rozhodnutia o ÚPP k maloletému. Posledným archívnym konaním vedeným ohľadne mal. bolo konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému vedené pod sp. zn. 18P/53/2017, v ktorom súd rozsudkom č. k. 18P/53/2017- 244 zo dňa 30.09.2020 schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej zveril maloletého do osobnej starostlivosti otca, matka sa zaviazala prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 300,- eur mesačne, pričom jej styk s maloletým bol upravený nasledovne: od 01.10.2020 od 15:00 hod. do 17.10.2020 do 17:00 hod, a každý kalendárny rok od 1.7. od 09:00 hod. do 15.8. do 19:00 hod, a každý nepárny kalendárny rok od 22.12. od 09:00 hod. do 7.1, nasledujúceho párneho kalendárneho roka do 19:00 hod., s tým, že si matka maloletého vyzdvihne a otcovi vráti v mieste jeho bydliska. Styk matky s maloletým sa zároveň bude uskutočňovať na území M. republiky. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12.10.2020.
3.2. V súčasnosti prebieha na tunajšom súde konanie pod sp. zn. 68P/262/2021 o zmenu úpravu styku matky s maloletým, ktoré inicioval otec a v ktorom je vytýčený prvý termín pojednávania na 24.02.2022 o 8,30 hod ( na pojednávanie budú účastníci osobitne predvolaní).
4. Predmetom konania je nariadenie neodkladného opatrenia vo veci zmeny úpravy styku matky s maloletým počas konania vo veci samej.
5. Podľa článku 4 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.
6. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
8. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
11. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2015/160/20181212>, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20181212>, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
12. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
13. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
14. Podľa §331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
15. Podľa § 360 ods. 1 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
16. Obsah neodkladného opatrenia je definovaný v ustanovení § 325 ods. 2 CSP, tento však nie je taxatívne daný.
17. Inštitút neodkladných opatrení nahradil doterajšie predbežné opatrenia podľa úpravy platnej do 30.06.2016, zavedením inštitútu neodkladných opatrení sa zmenila koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho poriadku platného do 30.06.2016, ktorých cieľom bolo dočasne upraviť pomery účastníkov konania a následne rozhodnúť vo veci samej. Nová právna úprava upustila od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Nariadenie neodkladného opatrenia v priebehu odvolacieho konania vyplýva nielen z verejného záujmu, napr. ochrana maloletého dieťaťa, ale aj z princípu úplnej apelácie, ktorá sa uplatňuje v mimosporovom konaní. Neodkladné opatrenia sú rozčlenené na neodkladné opatrenia vo veci ochrany maloletého § 365 CMP ,neodkladné opatrenia vo veciach výživného § 366 CMP neodkladné opatrenia vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého § 367 CMP. ,neodkladné opatrenia o povolení súdu na výkon oprávnenia vo veci starostlivosti o maloletých, § 368 CMP a opatrenie na zabezpečenie dôkazu § 369 CMP. Z uvedeného výpočtu je zrejmé, že predmetné opatrenia upravujú najmä ochranu maloletého. Daná právna úprava v uvedenej oblasti v zásade vychádza z doterajšej právnej úpravy.
18. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
19. Podľa § 28 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), (1) Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný
vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. (2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. (3) Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
20. Podľa § 34 ods. 1 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia. Obaja rodičia zodpovedajú spoločne za všestranný vývoj dieťaťa. Vykonávajú svoje rodičovské práva a povinnosti buď spoločne, alebo aj jednotlivo po vzájomnej dohode. Ak sa rodičia o styku s dieťaťom nedohodnú a ak je to v záujme dieťaťa, súd upraví styk rodičov s dieťaťom v rozsahu zodpovedajúcom jeho záujmu.
21. Neodkladné opatrenia neprejudikujú práva ani jedného z účastníkov a ani práva tretích osôb a svoje opodstatnenie strácajú, keď súd poskytne ohrozeným alebo porušeným právam definitívnu ochranu, preto nie sú rozhodnutiami konečnými a ich účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov alebo zabezpečenie už existujúceho súdneho rozhodnutia. Z povahy neodkladných opatrení vyplýva, že nebudú zisťované všetky skutočnosti, ktoré by mal súd inak zistené, ak by mal vo veci vydať konečné rozhodnutie ( rozhodnutie NSSR č. 3Cdo 203/2011, nález ÚS SR III. ÚS 298/2008).
22. Neodkladné opatrenia upravujú nielen faktické pomery účastníkov, ale upravujú aj právne pomery, i keď len predbežné. Súd musí v konaní predovšetkým skúmať, či je návrh navrhovateľa osvedčený, tiež je potrebné skúmať, či je predbežné opatrenie potrebné, teda naliehavosť situácie. Nevyhnutnosť úpravy sa tu ponechá na voľnú úvahu súdu. Súd sa pritom opiera o výsledky urýchleného zisťovania. Ak na jeho základe dospeje k názoru, že návrh je dôvodný, t. j. že ohrozenie vzťahov alebo nárokov účastníkov je také značné, že si vyžaduje okamžité, hoci dočasné opatrenie súdu, nariadi ich najvhodnejšiu úpravu predbežným opatrením. Charakteristickým znakom neodkladných opatrenia je jeho predbežný
- dočasný charakter. Dočasnosť spočíva v tom, že neodkladným opatrením sa upravujú pomery, alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá vo veci samej konečné rozhodnutie. Účelom neodkladných opatrení je rýchla, i keď dočasná úprava právnych ale i faktických pomerov účastníkov konania. Neodkladné opatrenie neprejudikuje práva a záujmy účastníkov konania. Na jeho vydanie stačí, ak je aspoň osvedčená danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Procesnú zodpovednosť v uvedenom smere nesie navrhovateľ predbežného opatrenia. Neodkladné opatrenie teda nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov.
23. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov, by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením neodkladného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Pred nariadením neodkladného opatrenia nie je teda skutkový stav zisťovaný v plnom rozsahu, ale rozhodujúce skutočnosti musia byť aspoň osvedčené. To však neznamená, že súd môže vydať neodkladné opatrenie len na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, alebo bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Toto ohrozenie osvedčeného nároku účastníka musí byť konkrétne, reálne a musí hroziť bezprostredne, keď existencia nároku ešte sama o sebe nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
24. Súd mal dokazovaním (okrem iného aj lustráciou v Registri obyvateľov Slovenskej republiky) preukázané, že rodičia maloletého W. nie sú manželmi, v súčasnosti spolu nežijú, maloletý bol právoplatne zverený do osobnej starostlivosti otca a matka má upravený styk s maloletým súvisle cez letné prázdniny a cez vianočné sviatky. Ohľadne zmeny úpravy tohto styku koná tunajší súd na návrh otca v konaní vedenom pod sp. zn. 68P/262/2021, kde je vytýčený termín pojednávania.
25. Z obsahu spisov vedených ohľadne maloletého vyplýva, že styk matky s maloletým sa v zmysle právoplatného rozhodnutia súdu realizuje, pričom takýto harmonogram styku bol navrhnutý účastníkmi
konania s ohľadnom na záujem maloletého. Otec však tvrdí, že po styku maloletý ochorie, matka mu vysadí lieky na alergiu a jeho zdravotný stav sa rapídne zhorší. Uvedené však otec nezdokladoval žiadnou lekárskou správou, resp. inými dôkazmi svedčiacimi o uvedenom.
26. Súd zdôrazňuje, že obaja rodičia majú rovnaké práva a povinnosti k maloletému a nie je možné práva niektorého z rodičov bezdôvodne obmedziť. Na druhej strane, rodičia, ktorí žijú oddelene, sa fakticky nemôžu neobmedzene podieľať na starostlivosti o dieťa a stýkať sa s ním, pretože rozsah ich práv (právo stretávať sa s dieťaťom) je obmedzené rozsahom práv druhého rodiča. V danom prípade súd autoritatívne rozhodol o úprave styku matky s maloletým, pričom prihliadol predovšetkým na záujem maloletého, najmä na jej citové väzby k rodičom, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia. Pri úprave práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu nie je prvoradý záujem rodičov a ich predstavy ako dlho sa má maloletý stretávať s druhým rodičom, resp. čo má matka pri styku robiť a podobne, ale práve záujem dieťaťa. Zároveň súd v predmetnej veci poukazuje na čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Treba zdôrazniť, že rodič má právo sa s dieťaťom stýkať, nie je to však jeho povinnosť a nemožno ho k tomu nútiť. V Dohovore o právach dieťaťa v čl. 18 ods. 1 je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. Pri rozhodovaní o úprave styku by súd preto nemal ignorovať ani záujmy dieťaťa, ale ani opodstatnené pracovné, či iné povinnosti rodičov.
27. Súd preskúmal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho nariadenie v zmysle návrhu (presne vymedzený v ods. 1.1. odôvodnenia tohto uznesenia) navrhovateľa/otca. Neodkladným opatrením súd upraví styk rodiča, ktorému druhý rodič neumožňuje styk s dieťaťom v rozsahu, aby nedošlo k odcudzeniu dieťaťa a rodiča, v rozsahu primeranom dennému režimu dieťaťa a jeho rodičov. Ide o právo rodiča na styk - nie povinnosť, aby matka v rámci tohto obdobia prevzala starostlivosť o dieťa. Z návrhu otca vyplynulo, že otec nebráni matke v styku s maloletým dieťaťom, avšak požaduje zúžiť ich styk len počas obdobia od 22.12.2021 do 07.01.2022, ktorý by sa realizoval len na dennej báze bez prespania. V prípade nezhôd rodičov v otázke styku je matka tá, kto má právo podať na súd návrh na úpravu styku/ resp. zmenu úpravy styku s maloletým dieťaťom, pretože jej styk s maloletým bol upravený súdnym rozhodnutím a maloletý je zverený do osobnej starostlivosti otca. Ak matka požaduje užšiu, resp. širšiu úpravu styku môže si na príslušný súd podať návrh, resp. presadzovať svoje návrhy v už prebiehajúcom konaní týkajúcom sa úpravy styku.
28. Za daných okolností nevznikla potreba dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v zmysle návrhu otca. Súd nezistil ohrozenie záujmu, života alebo zdravia dieťaťa, pre ktoré by bolo potrebné „formou neodkladného opatrenia“ upravovať rodičom práva a povinnosti k maloletému dieťaťu, hlavne ak styk matky s maloletým prebieha v zmysle právoplatného rozhodnutia súdu. To, že otec zdôvodňuje zdravotné problémy maloletého pobytom u matky, resp. nevhodným stravovaním, či vysadením liekov v konaní dokázané nebolo. Maloleté dieťa nie je podľa názoru súdu v takej situácii, aby si táto vyžadovala riešenie v podobe vydaného neodkladného opatrenia. Súd vyhodnotil návrh navrhovateľa na vydanie neodkladného opatrenia za daných okolností za nedôvodný.
29. Zároveň súd dodáva, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia presahuje rámec ustanovenia § 365 CMP, nakoľko maloletý nie je bez akejkoľvek starostlivosti alebo jeho život, zdravie a priaznivý vývoj nie je vážne ohrozený alebo narušený tak ako to chápe ustanovenie uvedené ustanovenie. Maloletý je zverený do starostlivosti otca, ktorý vykonáva a zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého, pričom aj počas obdobia styku s matkou, je o maloletého postarané zohľadňujúc jeho potreby. Z tohto dôvodu nie je možné daný návrh vyhodnotiť ako návrh na podanie neodkladného opatrenia v zmysle ustanovenia § 365 CMP- neodkladné opatrenie vo veciach ochrany maloletého.
30. Súd apeluje na obidvoch rodičov, aby pri výkone svojich rodičovských práv a povinností mali na zreteli záujem ich maloletého syna, aby vzájomnou komunikáciou a súčinnosťou prispeli k riešeniu situácie v rodine. Rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj svojho dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem maloletého. Každý z rodičov je povinný vychovávať svoje dieťa v úcte k druhému rodičovi, pozitívne ho usmerňovať vo vzťahu k nemu. Súd dáva do pozornosti obom rodičom aj zásady vyplývajúce z Dohovoru o právach dieťaťa, tvoriaceho súčasť nášho právneho poriadku, ktoré pri svojom rozhodovaní súd rovnako zohľadňoval a zároveň zdôrazňuje nevyhnutnosť
rešpektovania vôle a potrieb maloletého / ich 14 ročného syna/ a konania v jeho najlepšom záujme s rešpektovaním jeho zdravotného stavu.
31. Záverom dáva súd do pozornosti prebiehajúce konanie vo veci samej, v ktorom sa bude realizovať patričné objektívne dokazovanie, stranám bude umožnené vyjadriť sa na pojednávaní a až na základe výsledkov dokazovania, ktoré prekračuje rámec neodkladného opatrenia, súd rozhodne vo veci samej. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení nie je konečným rozhodnutím, ktoré by nemohlo byť zmenené, resp. potvrdené rozhodnutím vo veci samej. Neodkladné opatrenie vychádza z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania.
32. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).